Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 14Co/170/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1199899856 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Katarína Javorčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1199899856.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: Y.. W. S., bytom B. XX, S., zastúpeného JUDr. Miroslavom Pekárom, advokátom, so sídlom Krížna 44, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, zastúpenému spoločnosťou Allianz - Slovenská poisťovňa, a.s., so sídlom Dostojevského rad 4, Bratislava, o zaplatenie 9.208,80 eura s prísl., o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 10C/64/1999-279 zo dňa 1.2.2012, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava I v Bratislave č.k. 10C/64/1999-279 zo dňa 1.2.2012 z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa ako nedôvodný v celom rozsahu. Svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že navrhovateľ v konaní nepreukázal príčinnú súvislosť medzi poškodením jeho motorového vozidlaXXX s priebehom dopravnej nehody dňa 23.3.1999, v dôsledku ktorej malo byť motorové vozidlo navrhovateľa poškodené. Súd sa v tejto súvislosti odvolával na znalecké posudky troch znalcov, z ktorých mal za preukázané, že žiadne z poškodení motorového vozidla navrhovateľa nebolo spôsobené pri dopravnej nehode dňa 23.3.1999. Poškodenie vozidla S. XXX nezodpovedá charakteru kolízie, nehodovému deju tak, ako bol opísaný účastníkmi konania; k poškodeniam vozidiel mohlo dôjsť len pri neštandardnom správaní sa účastníkov dopravnej nehody (znalecký posudok č. XXXXXX-XXXXXX znalca Y.. O. V.). Priebeh nehodového deja, ako ho uvádzali vodiči, je po technickej stránke neprijateľný, nakoľko poškodenia vozidiel s ním nekorešpondujú; pri uvedenom priebehu nehodového deja nemohlo dôjsť k oterovým stopám v strede prednej kapoty osobného motorového vozidla navrhovateľa; k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa nedošlo pri posudzovanej dopravnej nehode (znalecký posudok č. XX/XXXX znalca Y.. V. S. a znalecký posudok č. X/XXXX znalca Y.. W. S.). Na základe znaleckých posudkov súd uzavrel, že navrhovateľom v konaní uplatnená škoda nevnikla v príčinnej súvislosti s deklarovaným priebehom dopravnej nehody. V dôsledku nepreukázania jedného z atribútov vzniku škody (príčinnej súvislosti medzi uplatnenou škodou s deklarovanou škodovou udalosťou), súd nezisťoval správnosť fakturácie opravy poškodeného motorového vozidla. Súd tiež dodal, že prípadné neštandardné správanie sa účastníkov dopranej nehody, pri ktorej mohlo byť motorové vozidlo navrhovateľa poškodené, nezakladá nárok navrhovateľa na náhradu škody v zmysle vyhlášky č. 423/1991 Zb., lebo navrhovateľ by si škodu na motorovom vozidle spôsobil svojim zavineným konaním. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ prostredníctvom svojho právneho zástupcu. Namietol, že súd prvého stupňa neúplne zistil a vyhodnotil skutkový stav veci, na základe čoho dospel k nesprávnym právnym záverom. Namietol tiež, že súd prvého stupňa sa riadne nevyporiadal s dôkazmi a tvrdeniami navrhovateľa, a preto je jeho rozhodnutie aj nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov. Vytkol súdu, že pri posúdení existencie nehodového deja popísaného navrhovateľom, vychádzal súd výlučne zo znaleckých posudkov Y.. S. a Y.. S., pričom nevzal do úvahy ďalšie dôkazy, ktoré boli v konaní vykonané. S týmito sa vôbec, respektíve len okrajovo vyporiadal v odôvodnení rozsudku. Opätovne vôbec neprihliadal na výpoveď znalca Y.. V. na pojednávaní dňa 6.12.2006, a naopak, aj jeho znalecký posudok považoval za dôkaz o absencii príčinnej súvislosti, a preto je odôvodnenie rozsudku v tejto časti v priamom rozpore s obsahom spisu. Znalec Y.. V. v závere svojho znaleckého posudku síce konštatoval, že k poškodeniu vozidla navrhovateľa nemohlo dôjsť pri nehode tak, ako ju popísali účastníci, ale zároveň dodal, že nehoda sa mohla stať spôsobom uvedeným navrhovateľom v prípade tzv. neštandardnej jazdy účastníkov nehody. Neuviedol, či má na mysli neštandardnú jazdu navrhovateľa alebo vinníka nehody. Vzhľadom na nejednoznačnosť záverov znaleckého posudku, keď znalec v jednej vete vylúčil a zároveň pripustil priebeh dopravnej nehody, navrhol navrhovateľ súdu vykonať výsluch znalca za účelom odstránenia rozporov uvedených v znaleckom posudku. Znalec Y.. V. vo svojej výpovedi jednoznačne konštatoval, že je technicky prijateľné, že k dopravnej nehode došlo podľa popisu navrhovateľa. Výsluch znalca je z dôkazného hľadiska (§ 127 O.s.p.) rovnocenným dôkazným prostriedkom k písomnému znaleckému posudku, pričom v danom prípade išlo o významný dôkaz v prospech navrhovateľa. Súd sa taktiež vôbec nevyporiadal s dôkazom predloženým navrhovateľom - odborným stanoviskom Ústavu súdneho inžinierstva v Žiline zo dňa 31.5.2006, ani s priebehom nehodového deja tak, ako bol opísaný účastníkmi dopravnej nehody a opísaný v správe Okresného dopravného inšpektorátu, oddelenia dopravných nehôd č. L.-XXX/DI-DN-XX/II. Navrhovateľ zdôraznil, že nehoda sa stala v čase o 11,30 hod. počas pracovného dňa na silne frekventovanej ulici v Bratislave (S.), a preto je evidentné, že k nehode skutočne došlo a účastníci si ju nemohli vymyslieť. Preukazuje to aj správa prítomných príslušníkov policajného zboru, ktorí sa dostavili na miesto nehody, túto prešetrili s tým, že sú zrejmé viditeľné poškodenia vozidla navrhovateľa v dôsledku nehody (predný nárazník, maska, ľavý predný svetlomet a chladič). Z dôkazov je zároveň evidentné, že vozidlo navrhovateľa bolo dokonca po nehode odtiahnuté. Z týchto skutkových okolností má navrhovateľ za evidentné, že k nehode a zároveň k poškodeniu jeho motorového vozidla došlo. Súd sa však týmito skutočnosťami v dôvodoch rozsudku vôbec nezaoberal. Súd vôbec neprihliadal na námietky navrhovateľa, ktorými spochybňoval závery znaleckého posudku znalca Y.. S., pretože tento celý posudok založil na existencii oterovej stopy na prednej kapote, ktorá pravdepodobne nemala s nehodou vôbec nič spoločné. Súd taktiež nerešpektoval právne záväzný názor odvolacieho súdu vyslovený v zrušujúcom uznesení č.k. 14Co/145/2009 - 204 zo dňa 23.2.2010, najmä vo vzťahu posúdenia uplatneného nároku čo do základu. Aj podľa názoru odvolacieho súdu škoda na vozidle navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody skutočne vznikla a sporná zostáva len jej výška, ktorá mala byť predmetom znaleckého dokazovania. V súlade so závermi odvolacieho súdu nechal navrhovateľ vo veci vypracovať nový znalecký posudok, zámerne v konaní už raz ustanoveným znalcom Y.. V., ktorý bol oboznámený s obsahom sporu. Tento aj v znaleckom posudku č. XXXXXX - XX/XXXX zo dňa 31.8.2011 vyčíslil rozsah poškodenia motorového vozidla navrhovateľa v dôsledku dopravnej nehody (v príčinnej súvislosti s ňou) na sumu 6.664,83 eura. Súd sa však týmto znaleckým posudkom vôbec nezaoberal a o tomto dôkaze smerujúcom k výške škody nie je v odôvodnení rozsudku akákoľvek zmienka. Navrhovateľ nakoniec zdôraznil, že on nebol vinníkom dopravnej nehody, čo vyplýva aj z obsahu spisu, a ani jeden znalec neuviedol, že by „prípadná“ neštandardná jazda spočívala v jazde navrhovateľa. Preto záver súdu o tom, že prípadné neštandardné správanie sa účastníkov pri dopravnej nehode, by u navrhovateľa tak či tak nezakladalo nárok na náhradu škody, ktorú si spôsobil svojím zavineným konaním, nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Navrhovateľ preto navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok zmenil a žalobnému návrhu vyhovel, alebo aby ho zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa navrhol odvolaciemu súdu, aby napadnutý rozsudok potvrdil ako vecne správny. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací opätovne preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., a dospel k záveru, že odvolacie námietky navrhovateľa o nedostatočne zistenom skutkovom stave veci, ako aj o nepreskúmateľnosti rozsudku sú dôvodné. Súd prvého stupňa sa ani v tomto druhom rozsudku nevyporiadal so všetkými tvrdeniami a predloženými dôkazmi navrhovateľa, ktorými preukazoval žalovaný nárok, ani nevyhodnotil všetky vykonané dôkazy. Niektoré listinné dôkazy predložené navrhovateľom v priebehu konania vôbec nevykonal. Týmto postupom súdu preto bola navrhovateľovi aj odňatá možnosť konať pred súdom. Hoci samotný odporca sa v konaní bránil tým, že rozsah poškodenia motorového vozidla navrhovateľa nezodpovedá popísanému priebehu dopravnej nehody účastníkmi nehodového deja, súd prvého stupňa postavil odôvodnenie svojho rozhodnutia na závere, že navrhovateľ nepreukázal príčinnú súvislosť medzi poškodením jeho motorového vozidla S. XXX s priebehom dopravnej nehody dňa 23.3.1999, resp. že žiadne z poškodení motorového vozidla navrhovateľa nebolo spôsobené pri dopravnej nehode dňa 23.3.1999. Súd sa pritom v tejto súvislosti odvolával na znalecké posudky č. XXXXXX-XX/XXXX znalca Y.. O. V., č. XX/XXXX znalca Y.. V. S. a č. X/XXXX znalca Y.. W. S. s tým, že poškodenie vozidla navrhovateľa nezodpovedá navrhovateľom opísanému priebehu dopravnej nehody. Z výsluchov znalcov pred súdom prvého stupňa pritom vyplýva, že znalec V. nevylúčil, že k dopravnej nehode mohlo dôjsť podľa opisu účastníka, pričom znalec počas výsluchu jasne priznal svoje pochybenie, keď nesprávne vychádzal z toho, že k nárazu do vozidla navrhovateľa došlo z pravej prednej strany. Preto ponúkol súdu, že na vlastné náklady vypracuje doplnok k znaleckému posudku (pojednávanie konané dňa 6.12.2006 - č.l. 107 spisu). Aj znalec S. nevylúčil, že k dopravnej nehode došlo, že účastníci nehody mohli zle zakresliť konečné polohy svojich áut, a že po nehode na mieste prítomný policajt zaznamenal len viditeľné poškodenia vozidla navrhovateľa, t.j. zaznamenal menej poškodení (pojednávanie konané dňa 10.11.2008 - č.l. 170 spisu). Tento znalec len z dôvodu, že na prednej kapote navrhovateľovho vozidla sa nachádzali oterové stopy, pri ktorých je vylúčené, aby boli spôsobené dopravnou nehodou opísanou jej účastníkmi (a navrhovateľ ani nevylučuje, že s nehodou nijako nesúvisia), sa už nezaoberal ocenením škôd súvisiacich s dopravnou nehodou. Podľa názoru odvolacieho súdu, už len zo skutočnosti, že z pojazdného motorového vozidla sa stalo vozidlo nepojazdné, ktoré muselo byť po dopravnej nehode odtiahnuté, je evidentné, že došlo minimálne „k nejakému“ poškodeniu motorového vozidla navrhovateľa v príčinnej súvislosti s touto konkrétnou dopravnou nehodou. Preto odvolací súd vo svojom prvom zrušujúcom rozhodnutí č.k. 14Co/145/2009 - 204 zo dňa 23.2.2010 uviedol, že je potrebné ustáliť, k akým poškodeniam osobného motorového vozidla navrhovateľa mohlo dôjsť v príčinnej súvislosti s dopravnou nehodou dňa 23.3.1999, a zároveň ustáliť zodpovedajúcu výšku škody. K tomu však v ďalšom konaní nedošlo, a súd žalobu opakovane zamietol. Dôvody, ktoré viedli súd prvého stupňa k jeho záverom, sú však nepresvedčivé a v priamom rozpore s vykonaným dokazovaním. Vykonanému dokazovaniu nezodpovedá ani tvrdenie súdu, že navrhovateľ si škodu spôsobil svojím zavineným konaním. Odvolací súd tiež zistil, že v spise (v jeho nezažurnalizovanej časti, teraz na č.l. 301 - 303 spisu) sa nachádza podanie navrhovateľa zo dňa 1.6.2006, doručené súdu prvého stupňa dňa 14.6.2006, ktorého obsahom bolo stanovisko navrhovateľa k znaleckému posudku znalca Y.. V. č. XXXXXX-XX/ XXXX zo dňa 16.3.2006, a ktorého prílohou je aj odborné stanovisko Žilinskej univerzity v Žiline, Ústavu súdneho inžinierstva zo dňa 31.5.2006. Zo stanoviska okrem iného vyplýva, že z technického hľadiska s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou, nie je možné vylúčiť, že k dopravnej nehode došlo tak, ako je uvedené v oznámení poistnej udalosti a v oznámení o dopravnej nehode. Zjavne však tento dôkaz nebol vôbec vykonaný a vyhodnotený. Rovnako sa súd prvého stupňa nijako nevyporiadal (ani nevykonal dokazovanie) s ďalším znaleckým posudkom Y.. V. č. XXXXXX - XX/XXXX zo dňa 31.8.2011 (č.l. 238 spisu), predloženým v konaní navrhovateľom, v ktorom okrem posúdenia rozsahu poškodenia a výšky škody na motorovom vozidle navrhovateľa v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 23.3.1999, vyčíslil znalec aj výšku škody navrhovateľa v príčinnej súvislosti s touto dopravnou nehodou na 6.664,83 eura. Keďže odvolací súd opätovne nepovažoval skutkový stav za dostatočne zistený, a postup súdu prvého stupňa posúdil ako postup, ktorým bola účastníkovi odňatá možnosť konať pred súdom, zrušil napadnutý rozsudok podľa § 221 ods.1 písm. f), h) O.s.p. a vrátil vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie (§ 221 ods. 2 O.s.p.), v ktorom bude úlohou súdu riadne vec prejednať a po vykonaní a vyhodnotení všetkých dôkazov opätovne vo veci rozhodnúť, a svoje rozhodnutie aj náležite zdôvodniť. V súlade s § 226 O.s.p. je súd prvého stupňa v ďalšom konaní viazaný právnym názorom odvolacieho súdu. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v novom rozhodnutí vo veci (§ 224 ods. 3, § 142 ods. 1 O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.