Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Co/478/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1202898015 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Bolebruch ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1202898015.3 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľov: 1/ Ing. Jozef Hajdu, bytom E. dvor XXX, Y., 2/ Mgr. Zlatica Hajduová, bytom I. XX, Bratislava, obaja zastúpení advokátkou JUDr. Janou Dráčovou, S. XX, Bratislava, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, T. nám. 1, Bratislava o zaplatenie 57.821,72 eura s príslušenstvom, o čiastočnom späťvzatí návrhu po vyhlásení rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/107/2002-363, zo dňa 29.6.2012 a na odvolanie odporcu proti uvedenému rozsudku, takto r o z h o d o l : I. Odvolací súd späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie - 10.323,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 10.323,69 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, - 10.514,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.514,39 eura od 1.1.2004 do zaplatenia, - 2.826,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.826,56 eura od 1.1.2009 do zaplatenia - 4.364,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.364,17 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, pripúšťa, rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 14C/107/2002-363, zo dňa 29.6.2012, v uvedenej časti zrušuje a konanie v uvedenej časti zastavuje. II. Odvolacie konanie z a s t a v u j e . III. Žiadny z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania. IV. Navrhovatelia 1/ a 2/ s ú p o v i n n í spoločne a nerozdielne zaplatiť náhradu trov konania štátu 167,47 eura na účet súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť náhradu trov konania štátu 167,47 eura na účet súdu prvého stupňa do 3 dní od právoplatnosti uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ 57.821,72 eura s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 10.528,99 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.762,51 eura od 1.1.2004 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8 % ročne zo sumy 6.886,86 eura od 1.1.2005 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 6 % ročne zo sumy 1.492,24 eura od 1.1.2006 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9,5 % ročne zo sumy 7.757,56 eura od 1.1.2007 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 8,5 % ročne zo sumy 8.213,53 eura od 1.1.2008 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 7.815,86 eura od 1.1.2009 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.364,17 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, ako aj trovy konania 3.468 eur a trovy právneho zastúpenia 7.125,83 eura. Zároveň odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet súdu trovy konania 334,84 eura. V odôvodnení uviedol, že v zmysle LV č. 1387 sú navrhovatelia 1/ a 2/ podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľností (v k.ú. Nivy) - pozemku parc. č. 15404 - orná pôda o výmere 877 m2, parc. č. 15405 - záhrady o výmere 4601 m2 a parc. č. 15408 - orná pôda o výmere 3904 m2; cez tieto pozemky je vedená verejná komunikácia. Pozemky parc. č. 15408 a 15404 boli včlenené do pozemku parc. č. 23014, ktorý je vedený na LV č. 33 registra „C“ o výmere 3970 m2 ako ostatné plochy. Odporca užíva časti predmetných nehnuteľností navrhovateľov 1/ a 2/ bez toho, aby s nimi ako vlastníkmi uzavrel nájomnú zmluvu k predmetným nehnuteľnostiam. Za toto užívanie im neposielal žiadne úhrady. Na jeho strane tak došlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľov 1/ a 2/. Pri určení výšky bezdôvodného obohatenia vychádzal súd prvého stupňa zo znaleckého posudku Ing. Holíka a dodatku č. 2 k nemu, kde presne určil výšku bezdôvodného obohatenia za jednotlivé obdobia. Na uvedenom základe návrhu vyhovel. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; o náhrade trov štátu podľa § 148 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku v časti, ktorou bola uložená povinnosť zaplatiť - 10.528,99 eura s úrokom z omeškania 13 % ročne zo sumy 10.528,99 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, - 10.762,51 eura s úrokom z omeškania 12 % ročne zo sumy 10.762,51 eura od 1.1.2004 do zaplatenia, - 7.815,86 eura s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 7.815,86 eura od 1.1.2009 do zaplatenia, - 4.364,17 eura s úrokom z omeškania 9 % ročne zo sumy 4.364,17 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, - a v časti trov konania podal odvolanie odporca, ktorý žiadal rozsudok v napadnutej časti zmeniť a uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ 0,33 eura/ m2/rok s prísl. za obdobie od 5.3.2002 do 31.12.2003 ako nájomné za užívanie pozemkov registra „C“ parc. č. 23014/2 a 23014/3 a návrh v časti o zaplatenie sumy za užívanie týchto pozemkov v období od 20.8.2008 do konca roku 2009 návrh zamietnuť. Uviedol, že priznaná náhrada za užívanie pozemkov za obdobie od 4.2.2002 (resp. 5.3.2002) do 31.12.2003 v sume 10.528,99 eura a 10.762,51 eura je v rozpore s právnym názorom Krajského súdu v Bratislave uvedeným v uznesení č.k. 2Co/115/2005-156, zo dňa 29.1.2007, podľa ktorého „vezme zreteľ na vyhl. č. 465/1991 Zb., konkrétne na § 1b ods. 3, § 15 ods. 1 písm. a) a § 17 ods. 1 písm. a). Uvedená vyhláška bol zrušená § 24a zák. č. 18/1996 Z.z. účinného od 1.1.2004. Pre obdobie od 4.2.2002 (resp. 5.3.2002) do 31.12.2003 preto súd prvého stupňa musí posúdiť výšku získaného bezdôvodného obohatenia na strane odporcu s prihliadnutím na účel využitia pozemkov a uvedené ustanovenia vyhl. č. 465/1991 Zb.“ Odporca ďalej namietol priznanie bezdôvodného obohatenia vo forme nájomného za rok 2008 (7.815,86 eura) a 2009 (4.364,17 eura), keď vlastníkom pozemkov registra „C“ parc. č. 23014/2 o výmere 1454 m2 a parc. č. 23014/3 o výmere 41 m2 v k.ú. Nivy je na základe kúpnej zmluvy V-23924/08 zo dňa 20.8.2008 REBOD SK, a.s.; na priznanie bezdôvodného obohatenia vo forme nájomného za obdobie od 20.8.2008 do 31.12.2009 teda súd prvého stupňa nemal žiaden právny základ. Navrhovatelia 1/ a 2/ podaním zo dňa 25.9.2012 vzali návrh o zaplatenie 4.364,17 eura za rok 2009 a o zaplatenie 2.826,56 eura za 132 dní roku 2008, spolu 7.190,73 eura, späť. K námietke odporcu ohľadom vyčíslenia náhrady za roky 2002 a 2003 uviedli, že tieto skutočnosti odporca namietol až v odvolaní, pričom odporca nepožadoval stanovenie hodnoty znaleckým posudkom v zmysle vyhl. č. 465/1991 Zb. Poukázali na vyhl. č. 86/2002 Z.z. a tým na dualitu právnych noriem v danom období umožňujúcich oceniť nehnuteľnosti rôznymi spôsobmi a v rôznej výške, čoho dôsledkom je rôzne stanovená výška nájmu odvíjajúceho sa od hodnoty veci. Mali za to, že výška bezdôvodného obohatenia pri uvedenej vyhláške môže byť určená aj výškou bežného nájomného v danom období a lokalite. Podaním zo dňa 11.10.2012 navrhovatelia 1/ a 2/ vzali návrh aj v časti príslušenstva istiny 4.364,17 eura a 2.826,56 eura späť. Odporca v podaní zo dňa 26.9.2013 s uvedeným čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil. Na pojednávaní odvolacieho súdu dňa 6.3.2014 vzali navrhovatelia 1/ a 2/ späť návrh v časti o zaplatenie 10.323,69 eura s prísl. (rozdiel medzi priznanou náhradou za rok 2002 10.528,99 eura a sumou 205,30 eura predstavujúcou náhradu 5,- Sk/m2 x 1495 m2 x 302/365 dní = 6.185,- Sk, t.j. 205,30 eura). Ďalej vzali späť návrh v časti o zaplatenie 10.514,39 eura s prísl. (rozdiel medzi priznanou náhradou za rok 2003 10.762,51 eura a sumou 248,12 eura predstavujúcou náhradu 5,- Sk/m2 x 1495 m2 = 7.475,- Sk, t.j. 248,12 eura). Zástupkyňa odporcu s uvedeným čiastočným späťvzatím návrhu súhlasila. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Nakoľko v predmetnej veci navrhovatelia 1/ a 2/ vzali návrh v časti o zaplatenie - 10.323,69 eura s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 10.323,69 eura od 1.1.2003 do zaplatenia, - 10.514,39 eura s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 10.514,39 eura od 1.1.2004 do zaplatenia, - 2.826,56 eura s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 2.826,56 eura od 1.1.2009 do zaplatenia, - 4.364,17 eura s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 4.364,17 eura od 1.1.2010 do zaplatenia, späť po rozhodnutí súdu prvého stupňa, pričom odporca s čiastočným späťvzatím súhlasil, odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia zákona pripustil späťvzatie návrhu v uvedenej časti, zrušil rozsudok súdu prvého stupňa v uvedenej časti a konanie v uvedenej časti zastavil (výrok I.). Po čiastočnom späťvzatí návrhu zostal odvolaním napadnutý výrok, ktorým bola odporcovi uložená povinnosť zaplatiť navrhovateľom 1/ a 2/ - 205,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 13 % ročne zo sumy 205,30 eura od 1.1.2003 do zaplatenia (rozdiel medzi priznanou náhradou za rok 2002 10.528,99 eura a sumou 10.323,69 eura, v ktorej časti bol návrh vzatý späť); - 248,12 eura s úrokom z omeškania vo výške 12 % ročne zo sumy 248,12 eura od 1.1.2004 do zaplatenia (rozdiel medzi priznanou náhradou za rok 2003 10.762,51 eura a sumou 10.514,39 eura, v ktorej časti bol návrh vzatý späť); - 4.989,30 eura s úrokom z omeškania vo výške 10,5 % ročne zo sumy 4.989,30 eura od 1.1.2009 do zaplatenia (rozdiel medzi priznanou náhradou za rok 2008 7.815,86 eura a sumou 2.826,56 eura za 132 dní roku 2008, v ktorej časti bol návrh vzatý späť). Pred otvorením odvolacieho pojednávania zástupkyňa odporcu vzala odvolanie späť. Podľa § 207 ods. 3 O.s.p. ak sa odvolanie, o ktorom nebolo rozhodnuté, vzalo späť, odvolací súd odvolacie konanie zastaví. Nakoľko odporca vzal späť odvolanie proti rozsudku súdu prvého stupňa, o ktorom nebolo rozhodnuté späť, odvolací súd v zmysle citovaného ustanovenia zákona odvolacie konanie zastavil (výrok II.). Nakoľko pri zastavení konania, a to i čiastočnom, je povinnosťou odvolacieho súdu rozhodnúť o náhrade trov celého konania, v zmysle § 142 ods. 2 O.s.p. pri aplikácii § 142 ods. 1 O.s.p., § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. a v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania (výrok III.). Navrhovatelia 1/ a 2/ mali vo veci samej úspech v časti o zaplatenie 205,30 eura s prísl. (náhrada za rok 2002), 248,12 eura s prísl. (náhrada za rok 2003), 6.886,86 eura s prísl. (náhrada za rok 2004), 1.492,24 eura s prísl. (náhrada za rok 2005), 7.757,56 eura s prísl. (náhrada za rok 2006), 8.213,53 eura s prísl. (náhrada za rok 2007) a 4.989,30 eura s prísl. (náhrada za rok 2008), spolu 29.792,91 eura s prísl.; v tejto časti by mali v zmysle § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu trov konania. Späťvzatím návrhu v časti o zaplatenie 10.323,69 eura s prísl., 10.514,39 eura s prísl., 2.826,56 eura s prísl. a 4.364,17 eura s prísl., spolu 28.028,81 eura s prísl., procesne zavinili zastavenie konania a preto v uvedenej časti by mal v zmysle § 146 ods. 2 veta prvá O.s.p. odporca právo na náhradu trov konania. Vzhľadom k uvedeného pomeru súm 29.792,91 eura s prísl. a 28.028,81 eura s prísl. potom odvolací súd v súlade s § 142 ods. 2 O.s.p. rozhodol, že žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. Podľa § 148 ods. 1 veta prvá O.s.p. štát má podľa výsledkov konania proti účastníkom právo na náhradu trov konania, ktoré platil. V predmetnej veci výsledok konania odvolací súd odôvodnil v rozhodnutí o náhrade trov konania, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá právo na túto náhradu. Na uvedenom základe má štát voči nim nárok na náhradu ním platených trov konania v pomere zodpovedajúcom ich úspechu vo veci, t.j. s prihliadnutím na rozhodnutie o náhrade trov konania nárok na náhradu trov konania, ktoré platil, voči navrhovateľom 1/ a 2/ v 1 a voči odporcovi v 1. Trovy konania štátu predstavujú zaplatené znalečné zo štátnych finančných prostriedkov na základe uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 14C/107/2002-230 (pôvodne č.l. 197), zo dňa 15.12.2008 vo výške 2.030,- Sk, t.j. 67,38 eura, uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 14C/107/2002-330, zo dňa 15.5.2011 vo výške 158,56 eura a uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 14C/107/2002-356, zo dňa 24.4.2012 vo výške 109 eur, spolu 334,94 eura. Odvolací súd na uvedenom základe uložil povinnosť navrhovateľom 1/ a 2/ zaplatiť spoločne a nerozdielne náhradu trov konania štátu 167,47 eura (výrok IV.) a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť náhradu trov konania štátu 167,47 eura (výrok V.). Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.