Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/189/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204117598 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1204117598.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Bytový podnik Podunajské Biskupice, s.r.o., so sídlom Dudvážska č. 5, Bratislava, zastúpený: JUDr. Jaroslav Belko, advokát, Fedákova č. 6, Bratislava, P.O.BOX 158, proti odporcovi: RIVER spol. s.r.o., so sídlom Športová č. 441, Most pri Bratislave, zastúpený: Advokátska kancelária - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., so sídlom Šancová č. 70, Bratislava, P.O.BOX 60, o zaplatenie 398,06 € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 06. decembra 2011, č. k. 17C/151/2004-308, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 72,29 € na účet Advokátskej kancelárie - Andrea DUONGOVÁ & PARTNERS, s.r.o., Bratislava Šancová č. 70 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcovi domáhal zaplatenia sumy 398,06 € (11.992,- Sk) s príslušenstvom z titulu neuhradených faktúr za dodanú tepelnú energiu za mesiac december 2003 na základe prihlášky k odberu tepla zo dňa 09.03.1993. Zároveň rozhodol, že navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 650,91 € do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Prvostupňový súd rozhodol prvýkrát o návrhu rozsudkom zo dňa 12.05.2009, č. k. 17C/151/2004-176, tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 351,59 € s 8% úrokom z omeškania od 29.01.2004 až do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 479,36 €, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V časti o 46,50 € s príslušenstvom konanie zastavil. Svoje rozhodnutie (v poradí prvé) odôvodnil tým, že odporca podpísal dňa 09.03.1993 prihlášku k odberu tepla, na základe ktorej navrhovateľ dodával odporcovi teplo do nebytových priestorov nákupného centra HRON. Podľa názoru súdu medzi účastníkmi konania došlo k uzavretiu kúpnej zmluvy na odber tepla konkludentne, nakoľko navrhovateľ teplo do priestorov odporcu dodával a odporca toto teplo stále odoberal. Preto odporcovi vznikla povinnosť zaplatiť navrhovateľovi faktúru č. 2003790 zo dňa 14.01.2004 za dodávku tepla za mesiac december 2003 pre nebytový priestor v nákupnom centre HRON na Dudvážskej ul. č. 5 v Bratislave. Podľa znaleckého posudku si navrhovateľ v predmetnej faktúre za dané obdobie vyúčtoval za spotrebu tepla o 46,50 € (1.400,80,-Sk) viac ako mal. Z uvedeného dôvodu vzal navrhovateľ žalobu v tejto časti späť a konanie žiadal v časti o zaplatenie sumy 46,50 € s príslušenstvom zastaviť. Odporca na pojednávaní súdu, konanom dňa 12.05.2009 s čiastočným späťvzatím návrhu súhlasil, preto súd konanie podľa § 96 O.s.p. čiastočne zastavil. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporcu, uznesením zo dňa 20.12.2010, č. k. 9Co/308/2009-269, rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí prvý) v napadnutej vyhovujúcej časti, ako aj vo výroku o trovách konania a trovách štátu zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Krajský súd uložil súdu prvého stupňa vysporiadať sa s otázkou právnej povahy navrhovateľom uplatňovaného peňažného plnenia, keď sa javí, že právny vzťah účastníkov konania nemôže byť založený na zmluvnom základe (písomnom ani konkludentnom) pri stanovení množstva dodaného tepla bude potrebné vysporiadať sa aj s námietkami o nedostatočnej tepelnej pohode vo vykurovaných priestoroch, a v tomto smere doplniť dokazovanie (napr. výsluchom svedkov - zamestnancov odporcu v rozhodnom období). Súd prvého stupňa v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu pri svojom opätovnom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa vychádzal zo skutkového zistenia, že odporca uzavrel dňa 14.12.1993 so správcom budovy Miestnym úradom Bratislava - Podunajské Biskupice v Bratislave ako prenajímateľom zmluvu o nájme nebytových priestorov nachádzajúcich sa v bývalom nákupnom centre - HRON na Dudvážskej ul. č. 5 v Bratislave. Odporca bol nájomcom uvedených nebytových priestorov od 01.01.1994 do 30.06.2004. Podľa článku III bodu 4 tejto zmluvy sa mal odporca vo vlastnom mene prihlásiť, okrem iného, aj na odber tepla. V priebehu nájomného vzťahu bola táto nájomná zmluva zmenená viacerými dodatkami. S účinnosťou od 01.03.1998 bola uzavretá nová zmluva o nájme č. 275 medzi Mestskou časťou Bratislava - Podunajské Biskupice v Bratislave ako prenajímateľom - správcom nehnuteľnosti nákupného centra HRON a odporcom ako nájomcom. Predmetom nájmu boli nebytové priestory reštaurácie, výrobne polotovarov a prislúchajúce priestory v objekte NV HRON. Podľa článku III bodu 3.8 zmluvy úhrada služieb a energií, okrem iného aj dodávka tepla, mala byť vykonávaná na základe samostatných zmlúv uzatvorených medzi nájomcom a ich dodávateľmi a nájomca mal úhrady za poskytnuté energie hradiť vlastným menom. Nájomný vzťah bol ukončený písomnou dohodou ku dňu 30.06.2004. Z obsahu písomnej prihlášky zo dňa 09.03.1993 súd prvého stupňa zistil, že odporca ako odberateľ sa prihlásil u navrhovateľa ako dodávateľa na odber tepla a teplej úžitkovej vody z kotolne na Hornádskej ulice v Bratislave. Táto prihláška je opatrená odtlačkom pečiatky RIVER, Dudvážska 5, Bratislava a podpísaná JUDr. Ondrejom Škodlerom. Z obsahu výpovede JUDr. Škodlera v konaní vedenom na prvostupňovom súde pod sp. zn. 16C 264/2004 súd prvého stupňa zistil, že JUDr. Škodler poskytoval v tom čase právne služby fyzickej osobe - podnikateľovi Jánovi Nevidzanskému RIVER, s miestom podnikania Dudvážska 5, Bratislava. V konaní 16C 264/2004 uviedol, že prihlášku na odber tepla a teplej úžitkovej vody zo dňa 09.03.1993 podpísal za Jána Nevidzanského RIVER a nie za RIVER spol. s r.o., za ktorú spoločnosť nekonal ani nemal úmysel za ňu konať. V odôvodnení napadnutého rozsudku (v poradí druhom) súd prvého stupňa následne uviedol, že odporca bol zapísaný do obchodného registra až dňom 06.08.1993, teda ku dňu podpísania prihlášky ako právnická osoba neexistoval. Faktúrou č. 2003790 zo dňa 14.01.2004 fakturoval navrhovateľ odporcovi sumu 11.992,90,- Sk za spotrebu tepelnej energie za mesiac december 2003 pre nebytový priestor v nákupnom centre HRON na Dudvážskej ul. č. 5 v Bratislave. Faktúra sa stala splatnou dňa 28.01.2004. Navrhovateľ sa domáhal zaplatenia ceny za dodávku tepla. Po právnej stránke svoje rozhodnutie (v poradí druhé) súd prvého stupňa posúdil v zmysle ust. § 31 písm. a), b), c), g), § 31 ods. 1, 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike, § 451 ods. 1, 2 Obč. zák. a dospel k záveru, že písomná zmluva o dodávke tepla medzi účastníkmi konania uzavretá nebola. Argumentoval tým, že nakoľko zákon nepripúšťa konkludentné uzavretie zmluvy o dodávke tepla, medzi účastníkmi konania nedošlo k uzavretiu zmluvy v zmysle príslušných ustanovení zákona č. 70/1998 Z.z. o energetike, tak ako to v konečnom dôsledku konštatoval aj Krajský súd v Bratislave vo svojom uznesení zo dňa 20. decembra 2010. Ani písomná prihláška k odberu tepla zo dňa 09.03.1993 nemohla nahradiť písomnú zmluvu o dodávke tepla, navyše táto nebola uzavretá s odporcom, ktorý v čase jej podpisu ani neexistoval. Podľa súdu prvého stupňa navrhovateľ nemohol priamo odporcovi dodávať teplo. Pokiaľ nevznikol voči konečnému spotrebiteľovi tepla (ktorým bol v danom prípade odporca) osobitný právny dôvod nároku, nemohol dodávateľ tepla od neho vymáhať platenie z dôvodu vydania bezdôvodného obohatenia. Medzi navrhovateľom ako dodávateľom tepla a odporcom ako konečným spotrebiteľom nevznikol žiadny osobitný právny dôvod žalobou uplatneného nároku, teda na strane odporcu nemohlo dôjsť ani ku vzniku bezdôvodného obohatenia na úkor navrhovateľa. Súd prvého stupňa zastával názor, že odporca v spore nie je vecne pasívne legitimovaný, teda nie je nositeľom uplatnenej hmotnoprávnej povinnosti, o ktorú v konaní išlo, čo je samo o sebe dôvodom na zamietnutie žaloby. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť odporcovi trovy konania predstavujúce sumu 650,91 €. Uvedený rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí druhý) napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol, že jeho rozhodnutie bolo vydané na základe nesprávne vyhodnoteného zisteného skutkového stavu veci a následne po nesprávnom právnom posúdení uplatňovaného nároku. Podľa navrhovateľa v rozpore s obsahom odôvodnenia napadnutého rozhodnutia bolo dokazovaním vo veci jednoznačne preukázané, že zamietnutie uplatňovaného nároku neobstojí. Zdôvodnenie meritórneho rozhodnutia je podľa navrhovateľa nezrozumiteľné, nakoľko pre naplnenie titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle ust. § 451 a nasl. Obč. zák. zákon nevyžaduje postavenie účastníkov tohto vzťahu v pozíciách „dodávateľa tepla“ resp. „konečného spotrebiteľa“ a ani nevyžaduje na strane obohateného „osobitný právny dôvod“ pre prijatie plnenia bezdôvodného obohatenia, ako to vo svojom zdôvodnení zamietajúceho rozhodnutia uvádza súd prvého stupňa. Takéto postavenia účastníkov a inštitúty vyžaduje zákon o energetike. V dôvodoch odvolania navrhovateľ následne uviedol, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že navrhovateľ ako výrobca tepla teplo vyrábal a dodával a vykuroval ním priestory, ktoré užíval odporca. Jednoznačne bolo taktiež preukázané, že odporca teplo dodávané navrhovateľom spotrebúval a pre zabezpečenie takéhoto stavu s navrhovateľom aj dlhodobo kvalifikovaným spôsobom komunikoval. Tieto skutočnosti pritom nespochybniteľne preukázalo množstvo v konaní označených dôkazov. Záverom odvolania navrhovateľ uviedol, že nakoľko odporca preukázateľne získal majetkový prospech odoberaním a spotrebovávaním tepla vyrobeným a dodávaným navrhovateľom, avšak navrhovateľovi za vyrobené a dodané teplo neuhradil žiadnu cenu, je v spore vecne pasívne legitimovaný a hodnotu tepla, ktoré v rozhodnom období preukázateľne spotrebúval a využíval, je z titulu podľa ust. § 451 a nasl. Obč. zák. povinný navrhovateľovi uhradiť. Z vyššie uvedených dôvodov žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil, s tým, že nárok navrhovateľa treba posudzovať podľa ust. upravujúcich bezdôvodné obohatenie resp. náhradu škody, alebo aby napadnuté rozhodnutie zmenil tak, že návrhu sa vyhovuje a odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov konania. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadril odporca tak, že trvá na všetkých vyjadreniach a prednesoch, ktoré súdu doposiaľ predložil, resp. predniesol. Odvolanie navrhovateľa považoval v celom rozsahu ako účelovo podané, pričom tvrdenia navrhovateľa uvedenými v jeho odvolaní nesúhlasil. Naopak, zastával názor a presvedčenie, že napadnuté rozhodnutie bolo vydané na základe spoľahlivo a presne zistených skutkových okolností a je právne správne posúdené. Rovnako správne súd prvého stupňa ustálil aj nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu. Odporca poukázal na tú skutočnosť, že toho času nadobudlo právoplatnosť a vykonateľnosť spolu desať rozsudkov Okresných súdov Bratislava II a III v rovnakých sporoch medzi rovnakými účastníkmi, za iné účtované obdobia, s výrokom „Súd žalobu zamieta“ a z toho v siedmich prípadoch odvolanie nepodal, a to iba z dôvodu, že v týchto konaniach neboli uplatnené trovy. Záverom odvolania navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil. Zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania spočívajúce v trovách právneho zastúpenia vo výške 150,39 €. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech, pretože súd prvého stupňa zistil náležite skutkový stav veci / § 153 ods. 1 O.s.p /, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / s obsahom odôvodnenia ktorým sa stotožňuje v plnom rozsahu aj odvolací súd / § 219 ods. 2 O.s.p./. Skutkový stav medzi účastníkmi konania nebol sporný v tom, že odporca s navrhovateľom žiadnu zmluvu o dodávke tepla neuzavreli; zistenia potrebné pre posúdenie nároku navrhovateľa v rozsahu odvolaním zamietajúceho výroku rozsudku o vydanie bezdôvodného obohatenia z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sú postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže z hľadiska právneho posúdenia je relevantné, kto je v zmysle ust. § 31 písm. a), b), c), a § 32 ods. 1, 2 zákona č. 70/1998 Z. z. o energetike zodpovedným subjektom pre prípad neoprávneného odberu tepla. Dodávateľom tepla v súdenej veci v zmysle vyššie uvedených ust. zákona o energetike bol navrhovateľ, s tým, že priamym odberateľom bola Mestská časť Podunajské Biskupice a konečným spotrebiteľom bol odporca. Nárok navrhovateľa preto nemôže byť dôvodný ani titulom neoprávneného odberu tepla podľa ust. § 35 os. 1 písm. a) zák. o energetike, pretože k neoprávnenému odberu môže dôjsť len v prípade odberu priamym odberateľom, ktorým v posudzovanej veci v zmysle vyššie uvedeného výkladu odporca nebol, ale bola ním Mestská časť Podunajské Biskupice. Nárok navrhovateľa voči odporcovi nemôže byť ani nárokom z titulu vydania bezdôvodného obohatenia, pretože tento nárok nemožno subsumovať pod žiadnu zo skutkových podstát uvedených v § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľ s odkazom na ust. zákona o energetike nemohol odporcovi dodať teplo, keďže odporca ako nájomca nebytových priestorov získaval teplo od prenajímateľa (Mestskej časti Podunajské Biskupice) v rámci služieb spojených s nájmom nebytových priestorov. Obsah odvolania nebol spôsobilý privodiť na vec iný náhľad pretože navrhovateľ vo svojom odvolaní neprodukoval žiadne také dôkazy, ktoré by neboli predmetom posúdenia a hodnotenia súdom prvého stupňa, a ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia; námietky navrhovateľa v odvolacom konaní boli identické s obranou uplatnenou pred súdom prvého stupňa, s ktorými sa prvostupňový súd spoľahlivo vysporiadal. Ak súd prvého stupňa ustálil nedostatok pasívnej legitimácie na strane odporcu, ktorý nebol oprávnený v súlade so zákonom o energetike vystupovať ani ako zmluvná strana pri uzatváraní zmluvy o dodávke tepla, ani z jeho strany nedošlo k bezdôvodnému obohateniu na úkor navrhovateľa bol jeho záver vecne správny, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu napadnutého rozsudku v zmysle § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď odporca cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 72,29 €, ktoré zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi odporcu do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 2 úkon právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 15.7.2013 a písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.9.2013. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 28,22 € a odmena za vyššie uvedené úkony právnej služby aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky prestavuje sumu 72,29 € / 2 x 28,22 € + 1 x 7,81 € režijný paušál + 1 x 8,04 € režijný paušál /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.