Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/151/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1204128038 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1204128038.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: P.B. V., X. T. D.. Č.. XX, X., zastúpený advokátom JUDr. Milošom Barbušom, Štúrova č.13, Bratislava, proti odporcovi: H. B., L. Č.. XX, X., o zaplatenie 3.123,17 € /94.088,70 Sk /s príslušenstvom a vzájomnom návrhu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 17C 81/2005-276 zo dňa 6. decembra 2011, v pomere hlasov 3 : 0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Odvolací súd opravuje výrok napadnutého rozsudku v časti náhrady trov prvostupňového konania navrhovateľa a to trov právneho zastúpenia tak, že tento správne znie : „Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2.814,74€ na účet JUDr. Milana Barbuša, č.ú. XXXXXXX-XXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku“. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom ( v poradí druhom ) súd prvého stupňa zamietol návrh, ako aj vzájomný návrh odporcu o náhradu škody . Uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania 740,12 €. Odporcovi uložil titulom náhrady trov konania povinnosť zaplatiť 1.780,52 € na účet navrhovateľa, č. XXXXXXX-XXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku a odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia na účet JUDr. Miloša Barbuša, č.ú. XXXXXXX-XXX/XXXX do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Uviedol, že odporca tým, že zaparkoval svoje vozidlo na chodníku, pred vstupom na pozemok navrhovateľa porušil ustanovenie § 24 ods. 1 písm. o Zák. č. 315/1996 Z.z. v platnom znení tým, že svojim vozidlom zastavil na chodníku, v ktorom prípade platí zákaz zastavenia a státia. Za porušenie tejto povinnosti bol odporca sankcionovaný tým, že zaplatil pokutu za priestupok ako i poplatok za vykonanie núteného odťahu vozidla. Škoda, ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľa predstavuje vynaloženú nákladovú položku v prospech organizácií, ktoré nemohli v tento deň realizovať stavebné práce, ktoré síce navrhovateľ charakterizoval ako zabezpečovacie práce, avšak svedok V.h na pojednávaní uviedol, že malo byť zabetónované debnenie a vytiahnuté múry do prvého nadzemného podlažia, čo nemožno chápať ako stabilizačné práce ale stavebné práce. Tieto stavebné úkony mal v úmysle navrhovateľ realizovať napriek tomu, že stavebný úrad vydal rozhodnutie o okamžitom pozastavení stavebných prác. Podľa § 94 ods. 1, 2, 3 Stavebného zákona ak stavba svojim stavom ohrozuje život alebo zdravie osôb, prípadne značné majetkové alebo kultúrne hodnoty, a ak nie je nevyhnuté stavbu ihneď odstrániť, nariadi stavebný úrad vykonať neodkladné zabezpečovacie práce vlastníkovi stavby. Ak hrozí nebezpečenstvo z omeškania a ak sa vykonane zabezpečovacích prác alebo odstránenie stavby nedá zabezpečiť inak stavebný úrad nariadi právnickej osobe alebo fyzickej osobe, ktorá má oprávnenie na stavebné práce vykonať neodkladné práce a určí pre ne podmienky. Z obsahu prác, ktoré dňa 15.10.2004 hodlal navrhovateľ na pozastavenej stavbe vykonať je jednak zrejmé, že stavebný úrad v zmysle ustanovenia § 94 stavebného zákona takéto práce nenariadil a jednak betonáž debnenia a vytiahnutie múrov po 1. nadzemné podlažie nie je možné v žiadnom prípade považovať za zabezpečovacie práce. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ust. § 420 ods. 1 a 3 a § 411 Občianskeho zákonníka v dôsledku čoho konštatoval, že neexistuje jednoznačná príčinná súvislosť medzi konaním odporcu a škodou, ktorá vznikla na strane navrhovateľa. Podľa názoru súdu by bolo v rozpore s dobrými mravmi, keby odporca tým, že zaparkoval vozidlo na mieste, kde je státie zakázané, bol povinný znášať škodu, ktorá vznikla v majetkovej sfére navrhovateľa, pričom samotný navrhovateľ konal v rozpore so zákonom, keď napriek vydanému predbežnému opatreniu mal v úmysle pokračovať v stavebných prácach, hoci tieto boli pozastavené. Samotný navrhovateľ svojím konaním porušil právnu povinnosť a to tým, že nerešpektoval rozhodnutie stavebného úradu a napriek pozastaveniu stavby v stavebných prácach pokračoval. Teda v prípade, ak by navrhovateľ konal v súlade so zákonom a rešpektoval by rozhodnutie stavebného úradu, nemala by skutočnosť, že odporca zaparkoval svoje je vozidlo pred jeho bránou žiadne následky vo vzťahu k majetkovej sfére navrhovateľa. Súd prvého stupňa konštatujúc, že chýba jeden zo základných zodpovednostných predpokladov zodpovednosti odporcu za škodu a to príčinná súvislosť medzi porušením právnej povinnosti odporcom a vznikom škody na strane navrhovateľa, návrh ako nedôvodný zamietol. K vzájomnému návrhu odporcu, ktorým sa domáhal voči navrhovateľovi náhrady škody 13.277,57 € (400.000,- Sk), ktorá mu mala vzniknúť tým, že výstavbou navrhovateľovej stavby o výške 10,5 m sa znížila hodnota jeho nehnuteľnosti súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie mestskej časti Bratislava - Podunajské Biskupice č. SÚ-260/2010/1980/Fu-4 zo dňa 11.03.2010, na základe ktorého bola skolaudovaná novostavba objektu na bývanie a garáže na Popradskej ul. č. 72 v Bratislave, postavený na parc. č. 4564/4, k. ú. Podunajské Biskupice. Kolaudačné rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť dňa 06.04.2010. V priebehu konania teda došlo k zmene stavu v tom, že stavba - pôvodne čierna stavba bez stavebného povolenia, bola skolaudovaná, to znamená, že stavba bola postavená v súlade s technicko - prevádzkovými a ďalšími podmienkami vyplývajúcimi zo stavebného zákona (podľa § 154 ods. 1 O. s. p. pre rozsudok je rozhodujúci stav v čase jeho vyhlásenia). Chýba teda základná podmienka zodpovednosti za škodu a to porušenie právnej povinnosti navrhovateľom. Tým, že stavba bola skolaudovaná, mal súd za preukázané, že bola vykonaná v súlade so zákonom a preto na strane navrhovateľa nemohlo dôjsť k porušeniu všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem, (svetlo-technických podmienok) a tým odporcovi nemohla konaním navrhovateľa vzniknúť škoda. Napokon ani z obsahu výsluchu svedka, realitného makléra, nevyplynulo, že by odporca svoju nehnuteľnosť predal za výrazne nízku hodnotu, že by nehnuteľnosť bola zatienená susediacim domom, že by kupujúci vytýkal tieto nedostatky. Svedok potvrdil, že cena 308.703,- €/9,3 mil. Sk, za ktorú bola nehnuteľnosť predaná je primeraná a poskytnutá zľava 9 958 € /300 000,- Sk je bežnou praktikou pri takejto kúpnej cene. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods.1 O. s. p. a zaviazal neúspešného navrhovateľa povinnosťou zaplatiť odporcovi ako úspešnému účastníkovi trovy konania , ktoré pozostávajú z trov právneho zastúpenia advokátom JUDr. Ľubomírom Urmaničom za sedem úkonov právnej pomoci vo výške 740,12 € podľa § 10 ods. 1, v spojení s § 14 ods. 1 písm. a), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3, § 17 ods. 1 vyhl. Č. 655/2004 Z.z. v platnom znení . V časti o vzájomnom návrhu rozhodol o náhrade trov konania podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a zaviazal neúspešného odporcu povinnosťou zaplatiť navrhovateľovi ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku za odvolanie 983,87 € , súdneho poplatku za vzájomný návrh 796,65 € a z trov právneho zastúpenia advokátom za osem úkonov právnej pomoci podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. v znení neskorších zmien vo výške 2.814,74 €. Rozsudok odvolaním v zamietajúcej časti napadol navrhovateľ. Uviedol, že priamou príčinou vzniku škody, náhrady ktorej sa navrhovateľ domáha je konanie odporcu. Ak by totiž svojim úmyselným konaním neznemožnil vykonanie stavebných prác ku vzniku škody by nebolo došlo. Bezprostrednou príčinou vzniku škody nie je skutočnosť, že navrhovateľ pokračoval vo výstavbe, ale skutočnosť, že odporca zasiahol do stavebných prác. Jedine protiprávne konanie odporcu je priamou, bezprostrednou príčinou vzniku škody. Nesúhlasí s právnym názorom súdu prvého stupňa, že ak by sa navrhovateľ konal v súlade so zákonom a rešpektoval by rozhodnutie stavebného úradu, nemala by skutočnosť, že odporca zaparkoval svoje vozidlo pred vstupom na jeho pozemok žiadne následky vo vzťahu k jeho majetkovej sfére. Navrhovateľ nerešpektoval rozhodnutie stavebného úradu a napriek pozastaveniu stavby v stavebných prácach pokračoval, avšak toto konanie nie je príčinou vzniku škody. Zo sledu relevantných príčin a následkov vyplýva, že zmenšenie majetku bolo spôsobené porušením povinnosti zo strany odporcu. Rozsudok nespĺňa podľa navrhovateľa ani požiadavku presvedčivosti, keď dôvody absencie príčinnej súvislosti medzi konaním odporcu a vznikom škody neuviedol. Rovnako neuviedol dôvody existencie príčinnej súvislosti medzi konaním navrhovateľa a vzniknutou škodou. Vytkol súdu prvého stupňa , že nie je z výroku rozsudku zrejmé, v akej výške súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia, keď iba z odôvodnenia vyplýva, že súd priznal navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 2 814,74, eur. Keďže rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť. Priamou príčinou vzniku škody bolo samotné konanie navrhovateľa, ktorý zavinene porušil právnu povinnosť vyplývajúcu zo Stavebného zákona a len na základe tohto konania nastala na jeho strane škodná udalosť. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Navrhovateľom uplatnený nárok vychádza z tvrdenia, že dňa 15.10.2004 došlo zo strany odporcu k úmyselnému znemožneniu vstupu na pozemok stavebným robotníkom a mechanizmom, ktoré si objednal navrhovateľ za účelom realizácie udržiavacích a zabezpečovacích prác na svojej nehnuteľnosti. Týmto konaním mal odporca spôsobiť navrhovateľovi škodu vo výške 94 088,70 Sk/ t.j. 3.123,17 € . Z okolností zistených súdom prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania vyplýva, že dňa 14.10.2004 bol vykonaný štátny stavebný dohľad na stavbe navrhovateľa, ktorý zistil, že na pozemku, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X H. XXXX je realizovaná stavba bez stavebného povolenia. Orgán štátneho stavebného dohľadu stavebné práce zápisom do stavebného denníka zastavil. Aj napriek tomuto vydanému rozhodnutiu dňa 15.10. 2004 navrhovateľ pokračoval v stavbe. Rozhodnutím zo dňa 19.01.2005 bol navrhovateľ ako stavebník uznaný vinným zo spáchania priestupku podľa §105 ods.2 písm. a/ zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších zmien a doplnkov, nakoľko na základe štátneho stavebného dohľadu bolo zistené, že na Popradskej ul. č. XX, parc. č. XXXX/X, XXXX/X, XXXX/X ‚. v kat. území X. - L. X.S.e realizuje stavebné práce "Rekonštrukcia rodinného domu" bez stavebného povolenia, na základe čoho mu bola uložená pokuta vo výške 5.000,- Sk, dôležité aspekty ktoré navrhovateľ účelovo opomenul uviesť a ktoré sú pre posúdenie uplatneného nároku relevantné. Odporca tým, že zaparkoval svoje vozidlo na chodníku, pred vstupom na pozemok navrhovateľa porušil ustanovenie § 24 ods. 1 písm. o Zák. č. 315/1996 Z.z.; za porušenie povinnosti bol odporca sankcionovaný tým, že zaplatil pokutu za priestupok ako i poplatok za vykonanie núteného odťahu vozidla, protiprávne konanie však ktoré nezakladá zodpovednosť odporcu za vzniknutú škodu, pretože ako správne uzavrel súd prvého stupňa vo svetle okolností chýba základný predpoklad zodpovednosti za škodu, a to priama, bezprostredná príčinná súvislosť medzi vznikom škody a protiprávnym konaním odporcu. Odvolací súd zastáva názor, že hlavnou, priamou príčinou vzniku škody spočívajúcej v zmenšení majetku navrhovateľ je protiprávne konanie navrhovateľa spočívajúce v pokračovaní stavby nerešpektujúc rozhodnutie stavebného úradu. Správne uviedol súd prvého stupňa, že ak by navrhovateľ konal v súlade so zákonom a rešpektoval by rozhodnutie stavebného úradu, nemala by skutočnosť, že odporca zaparkoval svoje je vozidlo pred jeho bránou žiadne následky vo vzťahu k majetkovej sfére navrhovateľa. Ak by aj bol splnený predpoklad príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním odporcu a vznikom škody nebolo by možné navrhovateľovi priznať úspech, keďže správne súd prvého stupňa uzavrel, že rozsah porušenia povinnosti samým navrhovateľom by založil spoluzavinenie za vznik škody ( § 441), lebo každý je povinný správať sa tak, aby nespôsobil škodu, a to nielen vo vzťahu k ostatným, ale aj voči sebe samému. Odvolací súd vo svetle okolností nemôže tolerovať formalistický postup, ktorým sa za použitia sofistikovanej argumentácie navrhovateľa odôvodňuje zrejmá nespravodlivosť. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale sa od neho môže a musí odchýliť, pokiaľ to vyžaduje účel zákona, ktorý má svoj základ v ústavne konformnom právnom poriadku ako významovom celku. ( nález Ústavného súdu ČR z 13. marca 2013, sp. zn. IV. ÚS 1241/12). V súdenej veci navrhovateľ postavil nielen svoju žalobu v konaní pred súdom prvého stupňa, ale aj obranu v odvolacom konaní na jednoduchej skutkovej a právnej konštrukcii o splnení predpokladov pre priznanie nároku na náhradu škody, bez toho, aby vnímal svoje protiprávne konanie, ktoré svojou intenzitou, vysoko prevyšujú intenzitu porušenia odporcu. Navrhovateľ konal nielen v rozpore s objektívnym právom, ale jeho konanie je poznačené aj konaním v rozpore s dobrými mravmi, ktoré možno stručne charakterizovať ako základné, všeobecne uznávané a v spoločnosti panujúce morálne zásady, ktoré sa týkajú vzťahov a konania medzi ľuďmi, ako také nemôže požívať právnu ochranu. V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia, ani takými, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil. Z konania pred súdom prvého stupňa i odvolacím súdom iný, než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci v dôsledku čoho odvolací súd ustálil vecnú správnosť odvolaním napadnutého prvostupňového rozhodnutia, čo ho viedlo k potvrdeniu rozsudku v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1,2 O. s. p. . O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že v tomto konaní plne úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. O oprave výrok napadnutého rozsudku v časti náhrady trov prvostupňového konania navrhovateľa a to trov právneho zastúpenia odvolací súd rozhodol s poukazom na § 222 ods. 3 O.s.p. v zmysle ktorého, za podmienok § 164 môže odvolací súd nariadiť aj opravu napadnutého rozhodnutia. Podľa § 164 veta prvá O.s.p. súd kedykoľvek aj bez návrhu opraví v rozsudku chyby v písaní a v počítaní, ako aj iné zrejmé nesprávnosti. Odvolací súd zistil vo výroku napadnutého rozhodnutia prvostupňového súdu zrejmú nesprávnosť spočívajúcu v tom, že prvostupňový súd neurčil výšku trov právneho zastúpenie, ktoré je odporca povinný zaplatiť navrhovateľovi vo výške 2.814,74€, ktoré trovy právneho zastúpenia riadne odôvodnil v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odvolací súd s poukazom na citované ustanovenia ( majúc za to, že sa nejedná o takú vadu konania, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci ) túto chybu odstránil vo výroku svojho rozhodnutia. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.