Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/313/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205201542 Dátum vydania rozhodnutia: 16. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205201542.8 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: L. J., Q. Ď. Č.. X, M. S., proti odporcovi: Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., IČO: 35 914 939, Rožňavská 1, Bratislava, o určenie že medzi účastníkmi konania vznikol pracovný pomer, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. 03. 2014, č. k. 21C/16/2005-293 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento domáhal určenia, že medzi navrhovateľom a odporcom vznikol pracovný pomer dňom 01. 01. 2005, teda dňom vzniku odporcu ako právneho nástupcu spoločnosti Železničná spoločnosť, a.s., so sídlom Drieňová 24, Bratislava, IČO: 35 828 226, zapísanej v Obchodnom registri na Okresnom súde Bratislava I, oddiel Sa, vložka č. 2893/B. Prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 09. 2004, sp. zn. 14C/27/2000-334 v spojení s potvrdzujúcim rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 09. 2005, č. k. 3Co/3/2005-452 bol zamietnutý návrh, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru s právnym predchodcom odporcu. Následne uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 26. 02. 2013, č. k. 9C/80/2008 -107 v spojení s potvrdzujúcim uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 28. 06. 2013, č. k. 3Co/360/2013-117 bol zamietnutý aj návrh navrhovateľa na povolenie obnovy konania o určenie neplatnosti okamžitého zrušenia pracovného pomeru, vedeného na Okresnom súde Bratislava I pod sp. zn. 14C/27/2000. S poukazom na tieto skutočnosti, z ktorých jednoznačne vyplýva, že pracovný pomer navrhovateľa s právnym predchodcom odporcu platne skončil dňa 14. 02. 2000 a v čase, keď do práv a povinností právneho predchodcu vstupoval terajší odporca Železničná spoločnosť Slovensko, a.s., pracovnoprávny vzťah navrhovateľa už takmer 5 rokov neexistoval, prvostupňový súd označil návrh navrhovateľa ako celkom bezdôvodný. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť tak, že súd návrhu navrhovateľa vyhovie, alternatívne ho zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytkol pochybenia spočívajúce v nesprávnom pochopení súvislostí viažucich sa k dvom prevodom IC- sprievodcov, a to prvým prevodom zo Železníc SR dňa 01. 01. 2002 a druhým prevodom zo Železničnej spoločnosti, a.s. dňa 01. 01. 2005 ku Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., nota bene, ako aj nerešpektovanie chronológie dátumov právoplatnosti súdnych rozhodnutí, na ktoré sa v odôvodnení súd odvolával a nedostatočné zistenie skutkového stavu veci. Podľa navrhovateľa v deň vzniku Železničnej spoločnosti Slovensko a.s., 01. 01. 2005, prešla na túto spoločnosť aj pasívna legitimácia v súčasnosti prebiehajúcom súdnom procese sp. zn. 21C/16/2005, a k tomuto dátumu neexistoval žiaden právoplatný verdikt súdu, ktorý by oprávňoval ku neprevedeniu navrhovateľa do stavu zamestnancov vo funkcii Inter City sprievodca vlakov Železničnej spoločnosti Slovensko, a.s. a právny predchodca odporcu ani nikdy nezrušil pracovný pomer s navrhovateľom, keďže ani on navrhovateľa nepreviedol do stavu sprievodcov vlakov osobnej dopravy. Odporca sa k podanému odvolaniu v súdom stanovenej lehote nevyjadril. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal vec bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodné. Nevyhnutným procesným predpokladom pre úspešné uplatnenie určovacej žaloby podľa § 80 písm. c) O.s.p. je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení, ktorej nedostatok vedie bez ďalšieho k zamietnutiu určovacej žaloby. Tento bude spravidla daný vtedy, ak by bez tohto určenia bolo navrhovateľovo právo ohrozené, alebo by sa jeho právne postavenie stalo neistým a naopak nebude daný spravidla v prípadoch, kedy možno žalovať priamo na splnenie povinnosti (§ 80 písm. b) O.s.p.). Pokiaľ súdne rozhodnutie žiadnym spôsobom neovplyvní právne postavenie navrhovateľa, nemožno konštatovať danosť naliehavého právneho záujmu. Podmienka preukázania naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení odpadá len v prípadoch, kedy zákon expressis verbis priamo v hmotnoprávnej úprave pripúšťa, aby sa ten - ktorý subjekt hmotnoprávneho vzťahu domáhal určenia existencie/neexistencie práva alebo dôsledkov existencie/neexistencie určitej právnej skutočnosti, napr. určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru podľa § 77 Zákonníka práce. Uvedené ustanovenie (§ 77 Zákonníka práce) priznáva účastníkom pracovnoprávneho vzťahu možnosť uplatniť na súde neplatnosť zrušovacieho prejavu druhej strany tohto vzťahu; čím je však z hľadiska ust. § 80 písm. c) O.s.p. vylúčené, aby sa niektorý z nich z rovnakého právneho základu domáhal proti druhého účastníkovi určenia, že pracovný pomer trvá (rozhodnutie o takejto žalobe by predpokladalo prejudiciálne posúdenie platnosti alebo neplatnosti skončenia pracovného pomeru). V prejednávanej veci sa navrhovateľ určovacou žalobou podľa § 80 písm. c) O.s.p. domáhal určenia, že pracovný pomer medzi navrhovateľom a odporcom vznikol dňa 01. 01. 2005, t. j. vznikom odporcu ako právneho nástupcu spoločnosti Železničná spoločnosť a.s. Prvostupňový súd s poukazom na v spise založené právoplatné rozhodnutia konajúcich súdov, ktorými bol zamietnutý návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru listom Železničnej spoločnosti a.s. (právny predchodca odporcu) zo dňa 14. 02. 2000 a návrh na povolenie obnovy tohto konania, správne bez ďalšieho konštatoval, že návrh navrhovateľa je v celom rozsahu nedôvodný. Navrhovateľom podanej určovacej žalobe totiž chýbala základná podmienka jej procesnej prípustnosti, a to existencia naliehavého právneho záujmu, ktorá je v danej veci vylúčená platným skončením pracovného pomeru navrhovateľa u právneho predchodcu odporcu. Nakoľko navrhovateľ nebol v konaní vedenom na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 14C/27/2000 o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru úspešný, čo bolo potvrdené aj Krajským súdom v Bratislave v odvolacom konaní vedenom pod sp. zn. 3Co/3/2005, treba vychádzať z toho, že pracovný pomer s navrhovateľom bol skončený platne. Na uvedenom nič nemení ani odvolacia argumentácia navrhovateľa, v ktorej poukazoval na skutočnosť, že v čase, kedy do práv a povinností Železničnej spoločnosti a.s. vstúpil odporca (dňa 01. 01. 2005) neboli uvedené rozhodnutia ešte právoplatné. Prvostupňový súd bol podľa § 159 ods. 2 O.s.p. viazaný právoplatným rozsudkom Okresného súdu Bratislava I zo dňa 17. 09. 2004, č. k. 14C/27/2000-334 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo dňa 08. 09. 2005, č. k. 3Co/3/2005-452 a ani prejudiciálne by sa nemohol v predmetnom konaní zaoberať otázkou platnosti, resp. neplatnosti skončenia pracovného pomeru, od ktorej navrhovateľ odvodzoval vznik pracovného pomeru u právneho nástupu Železničnej spoločnosti, a.s. (v skutočnosti trvanie pracovného pomeru). Prvostupňový súd preto správne prihliadol na súdnymi rozhodnutiami potvrdenú platnosť skončenia pracovného pomeru s navrhovateľom, ako na jedinú pre vec podstatnú skutočnosť, ktorá a priori vylučuje prípustnosť podanej určovacej žaloby, a ktorú je podľa § 159 ods. 2 O.s.p. povinný rešpektovať aj navrhovateľ. S poukazom na uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.