Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 4Co/604/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205222713 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Valéria Kleinová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205222713.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Valérie Kleinovej a členov senátu JUDr. Michaely Frimmelovej a Mgr. Ingrid Degmovej Pospíšilovej v právnej veci navrhovateľa: R.. V. K., nar. XX.XX.XXXX, bytom O. Y. XXX, zast. advokátom JUDr. Petrom Pandy, Advokátska kancelária, Ľ. Kossutha 99, Kráľovský Chlmec, proti odporcovi: Slovenský plynárenský priemysel, a.s., Mlynské Nivy 44/a, Bratislava, IČO: 35 815 256, zast. Advokátskou kanceláriou MGA IURIS, s.r.o., Pri Starej prachárni 10, Bratislava, o zaplatenie 426,44 eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 11. júla 2013, č.k. 20C 86/2006-150, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia vo výške 90,73 eur, k rukám jeho právneho zástupcu do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa proti odporcovi domáhal zaplatenia 12.847,- Sk (426,44 eur) s príslušenstvom z titulu nevyplateného podielu na hospodárskom výsledku za rok 2001. Navrhovateľovi uložil povinnosť nahradiť odporcovi k rukám jeho právneho zástupcu trovy konania vo výške 21,24 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 90,46 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ pracoval u odporcu v závode Nitra na základe pracovnej zmluvy uzavretej s právnym predchodcom odporcu dňa 03.05.1993, a podľa mzdového výmeru mu bol určený základný plat 21.400,- Sk mesačne s tým, že ostatné platové náležitosti sú upravené kolektívnou zmluvou a prémiovým poriadkom. Právny predchodca odporcu Slovenský plynárenský priemysel, š.p., uzavrel dňa 15.11.2000 s Plynárenským odborovým zväzom Kolektívnu zmluvu na roky 2001 až 2003, ktorá nadobudla účinnosť dňa 01.01.2001. Navrhovateľ svoj nárok odvodzoval z ust. § 14 tejto kolektívnej zmluvy, podľa ktorého odporca zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške tarifnej mzdy dosiahnutej v predchádzajúcom roku s tým, že podiel na hospodárskych výsledkoch bude vyplatený vo výplatnom termíne za mesiac august 2002. Dňa 11.12.2001 uzavreli zmluvné strany dodatok č. 3 ku Kolektívnej zmluve, v ktorom sa dohodli, že sa ruší celé ust. § 14 Kolektívnej zmluvy. Tento dodatok nadobudol účinnosť dňa 11.12.2001. Odporca uvádzal, že zisk z 1. polroka 2001 prešiel do základného imania a 2. polrok bol uzavretý so stratou. Z tohto skutkového stavu vyvodil záver, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný. Svoje rozhodnutie odôvodnil po právnej stránke ust. § 1 ods. 1, čl. 10 základných zásad Zákonníka práce, § 42 ods. 1, veta prvá, § 43 ods. 1 písm. d) ods. 3, § 118 ods. 1 a 2, § 119 ods. 3 a § 231 ods. 2 Zákonníka práce. Vyhodnotil, že už v čase podania návrhu na súd bol § 14 Kolektívnej zmluvy zrušený, a preto sa vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch nemohlo stať nárokovateľnou zložkou mzdy navrhovateľa. Okrem toho márne uplynula 12-mesačná lehota, počas ktorej do prijatia novej kolektívnej zmluvy mohol zamestnanec uplatniť svoj nárok na súde. Nárok navrhovateľa nie je dôvodný aj preto, že odporca nedosiahol v roku 2001 kladný hospodársky výsledok. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa návrh zamietol, a o trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Proti tomuto rozhodnutiu podal odvolanie navrhovateľ, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na nové konanie a rozhodnutie, alebo jeho zmeny a vyhovenia návrhu v plnom rozsahu. Súd prvého stupňa podľa jeho názoru nesprávne vyhodnotil dokazovanie, keď nevypočul ním navrhnutých svedkov N. F. N., ktorí by preukázali neplatnosť Dodatku číslo 3 ku Kolektívnej zmluve. Dôvodil, že neexistuje logický dôvod, prečo by sa predseda odborového zväzu pán N. vzdal už existujúceho práva na vyplatenie podielov, a prečo by podpisoval dodatok bez súhlasu a bez vedomosti ďalších členov odborového zväzu. Mal za to, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z neúplne zisteného skutkového stavu, a považoval ho tiež za nepreskúmateľné. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Mal za to, že súd prvého stupňa svoje rozhodnutie jasne a zrozumiteľne odôvodnil, uviedol, z akých dôkazov vychádzal, k akým skutkovým záverom dospel a aké právne predpisy aplikoval. Poukázal na to, že za stavu, keď sám navrhovateľ nevedel uviesť žiadny dôvod neplatnosti dodatku č. 3, a neuviedol ani žiadne právne relevantné skutočnosti, z ktorých by mala neplatnosť predmetného dodatku vyplývať, považoval výsluch navrhovateľom navrhnutých svedkov za nadbytočný. Uplatnil si náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec v napadnutom, teda v celom rozsahu podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa ust. § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., na ktorom doplnil dokazovanie čítaním listinných dôkazov, a to čestných prehlásení L. N., R.. W. Y. F. R.. X. G., a Návrhu plynárenského odborového zväzu na zrušenie rozhodnutia rozhodcu R.. V. N. zo dňa 16.01.2008, a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Ustanovenie § 14 Kolektívnej zmluvy SPP, š.p., (nazvané „Podiely na hospodárskych výsledkoch„), uzavretej na roky 2001 až 2003 stanovuje, že „zamestnávateľ zabezpečí v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p., v predchádzajúcom roku. Konkrétny postup vyplatenia podielov bude upravený vnútropodnikovým predpisom, vopred prerokovaným s POZ. Termín vyplatenia je stanovený vo výplatnom termíne za mesiac august príslušného roka“. Kolektívna zmluva v tomto znení bola podpísaná dňa 29. mája 2001, za SPP ,š.p., jeho generálnym riaditeľom R.. B. N.S. a za POZ jej predsedom L. N.. Ustanovenia predmetnej kolektívnej zmluvy boli následne menené a dopĺňané dodatkami číslo 2, 3 a 4. Pre posudzovaný prípad bol rozhodujúci dodatok číslo 3, ktorého platnosť navrhovateľ spochybňoval. Predmetný dodatok bol prijatý v nasledovnom znení: „V súlade s ustanovením zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní, v znení zmien a doplnkov a časťou I § 4 bod 2 kolektívnej zmluvy SPP, a.s., na roky 2001 až 2003 sa zmluvné strany dohodli na tomto jej dodatku: I § 14 „Podiely na hospodárskych výsledkoch“ - pre rok 2001 sa ruší celý paragraf. Nasledujúce paragrafy sa prečíslujú na § 14 „ Doplnkové dôchodkové poistenie“ atď.. Tento dodatok je neoddeliteľnou súčasťou kolektívnej zmluvy SPP, a.s., na roky 2001 až 2003 a nadobúda účinnosť dňom jeho podpisu oboma zmluvnými stranami“. Dodatok bol podpísaný dňa 11. decembra 2001 za SPP, a.s., R.. W. Y.N., predsedom predstavenstva SPP, a.s., a generálnym riaditeľom, R.. X. G., členom predstavenstva SPP, a.s., a za POZ jej predsedom L. N.. Aj bez potreby vykonania znaleckého dokazovania, je na prvý pohľad zrejmé, že podpisy predsedu POZ L. N., tak na samotnej pôvodnej kolektívne zmluve, ako aj na predmetnom dodatku, sú rovnaké. Naviac, že L. N. predmetný dodatok podpísal, je nepochybné i z jeho Čestného vyhlásenia zo dňa 16.01.2008, v ktorom túto skutočnosť potvrdil. Predmetný dodatok tak bol riadne podpísaný tak na strane zamestnávateľa ako aj odborovej organizácie, na to oprávnenými osobami. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje aj na obsah Návrhu na zrušenie rozhodnutia rozhodcu, podaného podľa ustanovenia § 14 ods. 2 zákona č. 2/1991 Zb. o kolektívnom vyjednávaní zo dňa 16.01.2008, ktorý predložil odporca. Ide o návrh, ktorý podal samotný Plynárenský odborový zväz (POZ) voči rozhodnutiu rozhodcu R.. V. N., ktorý neuznal nárok na vyplatenie podielov. V tomto podaní POZ poukazuje na existenciu dodatku číslo 3 ku kolektívnej zmluve (nepopiera ani jeho platnosť), pričom má len za to, že nebol správne pochopený jeho výklad. Podľa neho motívom a úmyslom predmetného dodatku malo byť vyplatenie podielov na hospodárskych výsledkoch za rok 2000 (nie 2001). Podľa POZ bolo potrebné predmetný dodatok vykladať tak, že zmluvné strany sa v súlade s ustanovením § 6 ods. 2 zákona o kolektívnom vyjednávaní dohodli o pozastavení účinnosti predmetného ustanovenia (§14), pričom to jednoznačne časovo ohraničili, a to odo dňa podpisu dodatku do konca roka 2001, teda do 31.12.2001. Obdobie pred tým a po tom však zostalo predmetným dodatkom nedotknuté. Úmysel uvedeného dodatku pozastaviť účinnosť na určitý čas potvrdzuje podľa POZ aj vyjadrenie osôb konajúcich za účastníkov dodatku číslo 3, a to L. N., vtedajšieho predsedu POZ ako aj R.. W. Y., vtedajšieho predsedu predstavenstva SPP, a.s.. Z uvedeného potom vyplýva, že ani samotný POZ (ktorého členmi boli aj navrhovateľom navrhnutí svedkovia B.. N., B.. N.) nepopieral existenciu a platnosť dodatku číslo 3 ku kolektívnej zmluve, jeho spornosť spočívala len v rozdielnom výklade jeho obsahu účastníkmi. V dôsledku týchto skutočností potom aj odvolací súd dospel k záveru, že výsluch navrhnutých svedkov (ktorí mali podľa navrhovateľa preukázať nepodpísanie dodatku číslo 3 ku kolektívnej zmluve) je nadbytočný, a teda postup súdu prvého stupňa bol správny, keď ich výsluch v súlade so zásadou hospodárnosti konania nevykonal. Pokiaľ ide o výklad sporného dodatku č. 3, odvolací súd mal v zhode so súdom prvého stupňa za to, že tento zrušil nárok na vyplatenie podielu na hospodárskych výsledkoch odporcu za rok 2001. K uvedenému záveru bolo možné dospieť výkladom účastníkmi použitého slovného spojenia „ruší sa celý paragraf (14) pre rok 2001“. Ak teda § 14 v jeho znení upravoval „povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť v príslušnom roku tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej v SPP, š.p., v predchádzajúcom roku“, tak jeho zrušenie pre rok 2001 znamená, že v roku 2001 takúto povinnosť zamestnávateľ nemal. Keďže za rok 2001 zamestnávateľ takúto povinnosť nemal, nevznikol zamestnancom ani nárok na jeho vyplatenie vo výplatnom termíne august 2002. Iný výklad by znamenal zmenu resp. doplnenie toho, čo v predmetnom dodatku nebolo vôbec obsiahnuté (prejavené). Je totiž rozdiel medzi zrušením „celého“ paragrafu 14 pre rok 2001 (t.j. dochádza k zrušeniu povinnosti odporcu vytvoriť podiel a tým aj k zrušeniu oprávnenia domáhať sa jeho vyplatenia vrátane zrušenia jeho splatnosti) a nevyplatením splatného nároku. Ak by mal výklad dodatku smerovať k tomu, že povinnosť zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov sa týkala len roku 2000 resp. že toto ustanovenie bolo časovo ohraničené (obdobie predtým a po tom zostalo nedotknuté), tak by tomu zodpovedala aj jeho formulácia (napr. v znení: „ustanovenie § 14 sa odkladá s účinnosťou na rok 2000“, „povinnosť zamestnávateľa sa nevzťahuje na rok 2000“, „podiely za rok 2000 nebudú zamestnancom vyplácané“, „rušia sa nároky, ktorých splatnosť nastala v roku 2001“, „ďalšie roky nie sú touto úpravou dotknuté“ a pod.). Naopak, účastníkmi zvolenú formuláciu „ruší sa celý paragraf 14 pre rok 2001“ nemožno vykladať inak, ako tak, že pre rok 2001 povinnosť zamestnávateľa vytvoriť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch vo výške priemernej tarifnej mzdy dosiahnutej u zamestnávateľa za rok 2000 nevznikla. Tým nevznikol ani nárok zamestnancov na ich vyplatenie. Návrh navrhovateľa teda nebol dôvodný. Napokon, výklad podľa POZ stráca aj svoj zmysel, keďže k podpísaniu dodatku došlo dňa 11.12.2001 a tento by mal podľa výkladu platiť len do 31.12.2001, t.j. necelý mesiac, pričom logické by bolo, ak by dodatok platil najmenej jeden rok resp. počas celého roka. Ak by sa dodatok týkal obdobia roku 2000, potom nedáva zmysel, prečo platil len 20 dní v mesiaci december 2001. V tomto mesiaci totiž boli nároky zamestnancov na vyplatenie podielov za rok 2000 po lehote splatnosti (splatnosť nárokov nastala ešte v auguste 2001), a odporca bol teda 4 mesiace v omeškaní s ich platením. Ak by potom dodatok slúžil na uznanie takýchto splatných nárokov resp. na ich odpustenie (zánik), nepochybne by sa to odrazilo na slovnej formulácii dodatku (napr. „odporca uznáva nároky...“, „odporca nie povinný vyplatiť nároky splatné za rok 2000“ a pod.) a nerušil by sa ním celý § 14 pre rok 2001 (t.j. vrátane povinnosti podiely vôbec vytvoriť). Zároveň by sa takýmto dodatkom riešili nároky z minulého obdobia (tie ktoré už vznikli a boli splatné), hoci prostredníctvom dodatkov sa spravidla upravujú vzťahy sporné príp. vzťahy nové, a to s účinkami do budúcna. Za daného stavu sa potom súd prvého stupňa nadbytočne zaoberal existenciou, resp. neexistenciou kladného hospodárskeho výsledku u odporcu za rok 2001 ako predpokladu pre vyplatenie žalovaného podielu. Tiež je možné konštatovať (napriek tomu, že sa súd prvého stupňa touto otázkou nezaoberal), že ani formulácia samotného § 14 nevykazuje znaky dostatočnej určitosti právneho úkonu v zmysle § 37 Obč. zák., keď okrem povinnosti zamestnávateľa zabezpečiť tvorbu podielov na hospodárskych výsledkoch, ďalšie podrobnosti vzniku tohto nároku (s výnimkou jeho splatnosti) na jeho vyplatenie ponecháva na úpravu vnútropodnikovým predpisom, ktoré nevedno či vôbec boli u odporcu prijaté, v konaní však predložené neboli. Z uvedeného potom nie je jednoznačné, komu takéto nároky vznikli, za akých podmienok majú byť vyplatené, či sa vzťahujú aj na prípady dosiahnutia záporného hospodárskeho výsledku a pod., čo spochybňuje samotnú platnosť citovaného ustanovenia kolektívnej zmluvy pre jeho neurčitosť. Odvolací súd tiež konštatuje, že argument navrhovateľa o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku neobstojí. V danom prípade je napadnutý rozsudok v plnom rozsahu preskúmateľný, obsahuje postačujúce vysvetlenie dôvodov, pre ktoré súd prvého stupňa dospel k záveru o neopodstatnenosti návrhu navrhovateľa, rovnako obsahuje ustanovenia právnych prepisov, ktoré súd aplikoval na ním riadne zistený skutkový stav veci a tieto aj náležite interpretoval. Súd prvého stupňa teda venoval dostatočnú pozornosť nielen zisťovaniu rozhodujúcich skutkových okolností, ale aj vec správne právne posúdil a svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil. Odvolací súd z týchto dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p.. Odporcovi priznal náhradu trov odvolacieho konania, spočívajúcu v trovách jeho právneho zastúpenia v celkovej výške 90,73 eur, za dva úkony právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 30.09.2013 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 12.11.2014) vo výške tarifnej odmeny 29,88 eur za jeden úkon podľa ust. § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z., s režijným paušálom 1 x 7,81 eur a 1 x 8,04 eur, a 20 % DPH vo výške 15,12 eur, a navrhovateľa zaviazal na ich zaplatenie k rukám právneho zástupcu odporcu. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.