Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/267/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1205230246 Dátum vydania rozhodnutia: 06. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1205230246.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členov senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Andrey Haitovej v právnej veci navrhovateľa: BL Finance, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 44 307 683, zast. SOUKENÍK-ŠTRPKA, s. r. o., Šoltésovej 14, 811 08 Bratislava, IČO: 36 862 711, proti odporcovi: Ľ. Ž., W. N. XX, XXX XX Y., o zaplatenie 911,44 Eur s prísl., o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. 11. 2010 č. k. 10Cb/190/2008-114 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Pezinok zo dňa 10. 11. 2010 č. k. 10Cb/190/2008-114 v zaväzujúcej časti p o t v r d z u j e . Odporkyňa je povinná zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 69,15 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporkyni povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 911,44 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 7 % ročne zo sumy 759,54 Eur od 01. 04. 2006 do zaplatenia a nahradiť mu trovy konania, všetko v pravidelných mesačných splátkach po 60,- Eur mesačne počnúc dňom právoplatnosti rozsudku, splatných vždy do 25. dňa v mesiaci pod stratou výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky. Vo zvyšku súd návrh zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobou zo dňa 21. 12. 2005 sa navrhovateľ domáhal od odporkyne zaplatenia sumy 27.458,16 Sk, čo je 911,44 Eur vrátane zmluvnej pokuty s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom uzatvorenej zmluvy o revolvingovom úvere. Navrhovateľ v priebehu konania zmenil svoje obchodné meno a následne navrhol zmenu účastníka konania na strane navrhovateľa z dôvodu uzatvorenia zmluvy o predaji podniku. Nový žalobca GE Money, a. s., Bratislava zmluvou o postúpení pohľadávky previedol pohľadávku, ktorá je predmetom tohto konania a súčasným navrhovateľom sa stala spoločnosť BL Finance, s. r. o., Šoltésovej 14, Bratislava. Súd prvého stupňa vo veci nariadil niekoľkokrát pojednávanie, kedy mali predvolanie na pojednávanie navrhovateľ ako i odporkyňa riadne a včas vykázané, na pojednávanie sa odporkyňa nedostavila, svoju neúčasť ospravedlnila. Súd pojednával v neprítomnosti odporkyne a odročil pojednávanie za účelom vyhlásenia rozsudku na 10. 11. 2010. Pred začatím pojednávania vo veci samej dňa 25. 10. 2010 navrhovateľ vzal svoj návrh v časti úroku vo výške 1,89 % mesačne zo sumy 759,54 Eur od 03. 06. 2004 do zaplatenia a úroku z omeškania vo výške 26,50 % ročne zo sumy 759,54 Eur od 03. 06. 2004 do zaplatenia späť a o tomto späťvzatí rozhodol samostatným uznesením dňa 25. 10. 2010 tak, že v späťvzatej časti konanie zastavil. Vykonaným dokazovaním mal súd prvého stupňa za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ a odporkyňa ako dlžník uzavreli dňa 23. 12. 2003 zmluvu o revolvingovom úvere, ktorej súčasťou boli obchodné podmienky vrátane sadzobníka poplatkov, ktorú skutočnosť uzavretia zmluvy o revolvingovom úvere nespochybnila ani odporkyňa. Podľa tejto zmluvy o revolvingovom úvere právny predchodca navrhovateľa poskytol odporkyni úverový rámec vo výške 30.000,- Sk a odporkyňa z tohto úverového rámca čerpala finančné prostriedky podľa platnej histórie celkom vo výške 29.896,40 Sk, ktoré čerpanie odporkyňa tiež nespochybnila. Odporkyňa si nesplnila svoju povinnosť riadne a včas splácať úver v dohodnutých mesačných splátkach a z poskytnutého úveru neuhradila všetky splátky, čím porušila povinnosť vyplývajúcu zo zmluvy o revolvingovom úvere a dostala sa do omeškania. Súd prvého stupňa vyhodnotil zmluvu o revolvingovom úvere zo dňa 23. 12. 2003 za typovú zmluvu a posudzoval nekalé podmienky v zmluve o revolvingovom úvere zo dňa 23. 12. 2003 ex offo a to v súlade s rozhodnutím Európskeho súdneho dvora C-168/05, Elisa Maria Mostaza Klaro v Centro Movil Milenium SL a priznal navrhovateľovi nárok na zaplatenie celkom sumy 911,45 Eur pozostávajúcej z istiny 759,54 Eur (22.881,80 Sk), predstavujúcej rozdiel medzi poskytnutým úverom a súčtom všetkých mesačných platieb započítaných na istinu, ktorú sumu odporkyňa nerozporovala a z dohodnutej zmluvnej pokuty za omeškanie so splácaním úveru vo výške 20 % z dlžnej istiny 22.881,80 Sk, t. j. 4.576,36 Sk (151,91 Eur), ktorú súd považoval za primeranú. Neprimeranosť ani samotná odporkyňa nenamietala a preto súd v tejto časti návrhu navrhovateľa vyhovel. Súd prvého stupňa zaviazal odporkyňu i na zaplatenie úroku z omeškania s plnením peňažného dlhu podľa ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení, t. j. dvojnásobku diskontnej sadzby určenej Národnou bankou Slovenska platnej k 1. dňu omeškania a to vo výške 7 % ročne od 01. 04. 2006 do zaplatenia a vo zvyšku navrhovateľom požadované úroky z omeškania po späťvzatí vo výške 10 % ročne, ktorú výšku navrhovateľ nezdôvodnil, súd prvého stupňa žalobu zamietol. Súčasne určil začiatok omeškania so splatením istiny deň nasledujúci po doručení žalobného návrhu odporkyni, t. j. deň 01. 04. 2006 a z tohto dôvodu vo zvyšku požadovaných úrokov z omeškania súd tiež žalobu zamietol z dôvodu, že navrhovateľ nezdôvodnil a nepreukázal splatnosť požadovaných úrokov z omeškania od 03. 06. 2004. Odporkyňa už v samotnom odpore proti platobnému rozkazu uviedla, že má záujem vysporiadať svoj záväzok splátkami, avšak tento svoj úmysel nerealizovala. Taktiež namietala, že zmluva jej nebola doručená, nebola so zmluvnými sankciami oboznámená, avšak ani jedno z týchto svojich tvrdení nepreukázala. Súd prvého stupňa za daných okolností uzavrel, že popierať pohľadávku v celej výške z dôvodu neoboznámenia sa so sankciami pri nedodržaní podmienok úveru, keď odporkyňa nepopiera, že predmetnú zmluvu o úvere uzavrela, taktiež nepopierala ani čerpanie úveru, súd považoval za účelovú obranu odporkyne s cieľom oddialiť plnenie záväzku. Súd prvého stupňa umožnil odporkyni uhradiť predmetný záväzok v mesačných splátkach po 60,- Eur mesačne pod stratou výhody splátok a to z dôvodov, že prihliadol na návrh odporkyne splácať záväzok v splátkach pre jej súčasnú finančnú situáciu, keď uviedla, že je na materskej dovolenke a jej jediným príjmom je rodičovský príspevok. O trovách konania súd rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie odporkyňa, ktorá s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasila. Uviedla, že súd prvého stupňa len raz akceptoval žiadosť odporkyne o jej vypočutie v mieste bydliska prostredníctvom Okresného súdu Levice a to dňa 13. 08. 2009. Súd prvého stupňa však niekoľkokrát určil termín pojednávania, na ktorých svoju neúčasť ospravedlnila zo zákonných a vážnych dôvodov, čo súd akceptoval. Pri každom určení pojednávaní odporkyňa žiadala aj o vypočutie v mieste bydliska prostredníctvom Okresného súdu Levice, čomu súd nevyhovel. Navrhovateľ ešte pred začatím pojednávania vo veci dňa 25. 10. 2010 urobil späťvzatie návrhu v časti úroku vo výške 1,89 % mesačne zo sumy 759,54 Eur od 03. 06. 2004 do zaplatenia. O tomto návrhu súd rozhodol uznesením zo dňa 25. 10. 2010 tak, že v tejto časti konanie zastavil. Odporkyňa mala za to, že súd by mal prihliadať na späťvzatý návrh, pretože tento nárok navrhovateľa vychádza zo zmluvy o revolvingovom úvere a následne obchodných podmienok a sadzobníka navrhovateľa. Odráža teda skutočné zámery navrhovateľa nárokovať si neprimerané úroky. Mala za to, že tento nárok v celosti je potrebné posudzovať ako nekalú zmluvnú podmienku. Pri nároku úroku vo výške 1,89 % mesačne zo sumy 759,54 Eur od 03. 06. 2004 do zaplatenia je totiž ročný úrok 41,97 %, čo predstavuje úrok vo výške 318,78 Eur ročne. Nesúhlasila s právnym posúdením súdom prvého stupňa, že tento posudzoval len nekalé podmienky v zmluve, keď podľa názoru odporkyne by mal súd ex offo posudzovať aj samotné obchodné podmienky a sadzobník poplatkov navrhovateľa, pretože tieto dokumenty sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o revolvingovom úvere. V súvislosti so skutočnosťami uvádzanými súdom prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, že odporkyňa v odpore požiadala o splácanie dlhu v splátkach a až do roku 2010 tento svoj úmysel nerealizovala, uviedla, že súd prvého stupňa nesprávne posúdil situáciu, keď nevzal do úvahy skutočnosti uvedené v ospravedlnení z pojednávania zo dňa 04. 11. 2010. V ospravedlnení totiž uviedla, že jej zdravotný stav je zložitý, obmedzujúci mobilitu. Na základe zhoršujúceho sa zdravotného stavu bola uznaná invalidnou odkázaná na oporu francúzskej barly alebo druhej osoby. Tieto skutočnosti značným spôsobom obmedzujú aj jej ekonomickú aktivitu, keďže nie je a nedokáže byť zamestnaná. Pokiaľ v roku 2009 požiadala o zamietnutie žaloby v celom rozsahu, urobila tak z objektívnych dôvodov a aj pri jej maximálnej snahe o splácanie dlhu formou splátok túto svoju povinnosť nie je schopná realizovať. V súčasnej dobe nemá žiadny príjem, nemá žiaden majetok, ktorý by mohol podliehať výkonu rozhodnutia. Navrhla, aby odvolací súd vykonal nové dokazovanie, v rámci ktorého bude prihliadať na skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní a následne rozsudok súdu prvého stupňa zmení tak, že žalobu zamietne v celom rozsahu. K odvolaniu odporkyne sa písomne dňa 14. 01. 2011 vyjadril navrhovateľ a poukázal na skutočnosť, že späťvzatie žaloby v časti úrokov vo výške 1,89 % ročne odráža len dobrú vôľu navrhovateľa neuplatňovať si dohodnuté úroky, na ktoré má v zmysle zmluvy o revolvingovom úvere obchodných podmienok a sadzobníka nárok. Tiež v čase uzavretia ako aj zosplatnenia úveru nebol úrok vo výške 1,89 % mesačne, ktorý ročne predstavuje 22,68 % (nie ako uvádza odporkyňa 41,97 %) v rozpore so žiadnym právnym predpisom. Tvrdenie odporkyne, že má snahu vysporiadať svoj záväzok a následné tvrdenia odporkyne, že žiada žalobu zamietnuť v celom rozsahu len preukazuje, že sa jedná o účelovú obranu odporkyne v konaní s cieľom oddialiť plnenie záväzku. Z výpovede odporkyne v roku 2006 je jednoznačné, že táto uznala svoj záväzok voči navrhovateľovi a aj napriek záujmu vyrovnať pohľadávku nepoukázala na účet navrhovateľa žiadne splátky. Zdôraznil, že odporkyňa pri podpise zmluvy o revolvingovom úvere podpisom potvrdila, že sa s podmienkami zoznámila, nemá k nim žiadne výhrady a zaväzuje sa ich dodržiavať. Ďalej potvrdila, že sa oboznámila so sadzobníkom, hlavne s výškou úrokovej sadzby z čerpaných peňažných prostriedkov a úroku z omeškania. Tvrdenie odporkyne o zlej finančnej situácii je pre uhradenie dlhu vzniknutého zo zmluvy irelevantné. Podľa názoru navrhovateľa rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne a preto navrhol rozsudok ako vecne správny v jeho napadnutej časti potvrdiť a súčasne mu priznať trovy konania, ktoré vyčíslil. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v jeho napadnutej časti, prejednal odvolanie podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporkyne nie je dôvodné. Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver. Podľa ust. § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdom prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Na zdôraznenie vecnej správnosti odvolací súd uvádza k prvej odvolacej námietke odporkyne, že nie je možné prihliadať na späťvzatý návrh, ktorý navrhovateľ vzal späť pred začatím pojednávania vo veci samej a v ktorej súd prvého stupňa konanie zastavil, nakoľko podľa ust. § 96 ods. 3 O.s.p. sa od odporcu súhlas so späťvzatím návrhu nevyžaduje a je potrebné zdôrazniť, že disponentom s návrhom je výlučne navrhovateľ a pokiaľ tento vzal späť svoj návrh čiastočne späť pred začatím pojednávania, súd je povinný v tejto časti konanie zastaviť a túto časť návrhu nepreskúmavať. K ďalšej námietke odporkyne v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil zmluvný vzťah medzi navrhovateľom a odporkyňou ako typový a správne vyhodnotil a posudzoval i nekalé podmienky v uzavretej zmluve o revolvingovom úvere a práve z týchto dôvodov v časti uplatneného nároku návrh zamietol (v tejto časti navrhovateľ odvolanie nepodal). Odporkyňa v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, ktorými by sa mal odvolací súd zaoberať a pokiaľ súd prvého stupňa posudzoval nekalé podmienky v zmluve uzavretej medzi účastníkmi konania, posudzoval tieto v potrebnom rozsahu a tieto i správne vyhodnotil tak ako už bolo i vyššie uvedené. K námietke odporkyne, že súd prvého stupňa túto nevypočul pred dožiadaným súdom a odporkyňa sa pojednávaní určenými pred Okresným súdom Pezinok nemohla zúčastniť z dôvodu zlého zdravotného stavu, odvolací súd uvádza, že odporkyňa bola vypočutá ako účastníčka konania pred Okresným súdom Levice, kde uviedla všetky podstatné skutočnosti, ktoré mienila uviesť k predmetu žaloby. So všetkými námietkami, ktoré uviedla pred dožiadaným súdom v Leviciach sa súd prvého stupňa dostatočným spôsobom vysporiadal v odôvodnení napadnutého rozsudku. Odporkyňa bola vypočutá Okresným súdom Levice dňa 13. 08. 2009, pričom zo zápisnice z jej výsluchu vyplynulo, že odporkyňa nepoprela uzavretie zmluvy o úvere, nepoprela tiež čerpanie finančných prostriedkov. Naopak namietala sankcie pri nedodržaní podmienok úveru a nesúhlasila ani s uplatneným úrokom z omeškania. K tejto námietke odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi istinu vo výške 759,54 Eur, ktorá nebola popretá relevantným spôsobom zo strany odporkyne a túto istinu odporkyňa ani nenamietala. Taktiež súd správne priznal navrhovateľovi zmluvnú pokutu, ktorá predstavuje čiastku 151,91 Eur. K výške úroku, ktorú namietala odporkyňa, odvolací súd uvádza, že súd prvého stupňa priznal navrhovateľovi úrok z omeškania v zmysle ust. § 3 nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. v platnom znení a to vo výške 7 % ročne, nakoľko mal za to, že na uplatnenie vyšších úrokov z omeškania nevznikol navrhovateľovi nárok a v tejto časti žalobu zamietol. V konaní bolo jednoznačne preukázané omeškanie s úhradou žalovanej pohľadávky zo strany odporkyne a preto navrhovateľovi prináleží nárok na zákonný úrok z omeškania. Odporkyňa v podanom odvolaní ďalej namietala, že súd prvého stupňa nemal vziať do úvahy späťvzatie úroku z omeškania vo výške 1,89 % a v takom prípade by celý uplatnený úrok mal posudzovať ako neprijateľnú podmienku. K tejto skutočnosti odvolací súd uvádza, že aj v prípade keby navrhovateľ nevzal v tejto časti návrh späť, uplatnený úrok by nebol v takej výške, že by táto skutočnosť mala za následok vyhodnotenie uplatneného úroku ako neprijateľnej podmienky berúc do úvahy celkovú výšku uplatneného úroku. Avšak vzhľadom k tomu, že v tejto časti odvolanie zo strany neúspešného navrhovateľa, ktorému bola nad rámec priznaného zákonného úroku žaloba zamietnutá, nebolo podané, odvolací súd sa touto skutočnosťou ďalej nezaoberal. Tiež je potrebné uviesť, že odporkyňa bola v konaní vypočutá ako účastníčka konania a počas výsluchu ako i písomných vyjadrení neuviedla žiadne nové skutočnosti, ku ktorým by mala byť opätovne vypočutá. Všetky svoje námietky mohla uviesť pred dožiadaným súdom ako i následne písomne, to taktiež nevyužila. V dokazovaní pred súdom prvého stupňa už neboli uvedené žiadne nové skutočnosti, ktoré by mali byť predmetom skúmania a skutočnosť, ktorá bola sporná, bola zo strany navrhovateľa vzatá späť a v tejto časti bolo konanie i zastavené. Pokiaľ odporkyňa v podanom odvolaní poukazuje na skutočnosti v súvislosti s jej zhoršujúcim sa zdravotným stavom a nedostatkom finančných prostriedkov, túto námietku vyhodnotil odvolací súd ako irelevantnú, nakoľko nedostatok finančných prostriedkov nemôže byť dôvodom, ktorý by mohol mať vplyv na zmenu rozhodnutia súdu. Súd prvého stupňa naopak zohľadnil uvedenú skutočnosť a to nedostatok finančných prostriedkov zo strany odporkyne a umožnil tejto splácať priznanú pohľadávku v určených splátkach, samozrejme pod hrozbou straty výhody splátok a to pri nezaplatení čo i len jednej splátky. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že v odvolacom konaní bol plne úspešný navrhovateľ, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania a to za 1 úkon právnej pomoci a to vyjadrenie k odvolaniu (á 51,45 Eur + 19 % DPH, celkom 61,74 Eur), režijný paušál vo výške 7,41 Eur, celkom vo výške 69,15 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.