Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/115/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206217968 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1206217968.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubice Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: B. K., nar. XX.X.XXXX, bytom X. XXX, XXX XX Z., zast. JUDr. Miroslav Katunský, advokát, Floriánska 16, 040 01 Košice, proti odporcovi: SHELL Slovakia, s.r.o., Einsteinova 23, 851 01 Bratislava, IČO: 31 361 081, zast. Majerník & Miháliková, s.r.o., Panenská 23, 811 03 Bratislava, IČO: 47 232 200, o zaplatenie 124.719,41 Eur (3.757.297,-- Sk) s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/161/2006-267 zo dňa 15.11.2011 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 54Cb/161/2006-267 zo dňa 15.11.2011 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi sumu 412,48 eura na náhradu trov právneho zastúpenia odporcu v odvolacom konaní, k rukám právneho zástupcu odporcu do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom návrh zamietol a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 7.426,76 eura. V odôvodnení súd uviedol, že návrhom, ktorý mu bol doručený dňa 31.7.2006 sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil povinnosť odporcu zaplatiť navrhovateľovi sumu 3.757.297,-- Sk s príslušenstvom titulom bezdôvodného obohatenia. Navrhovateľ svoj písomný návrh odôvodnil tým, že uzavrel s odporcom v januári 1999 zmluvu o čerpacej stanici, na základe ktorej mu odporca odovzdal do dočasného užívania nebytové priestory čerpacej stanice v Michalovciach, v ktorých navrhovateľ uskutočňoval pre odporcu predaj pohonných hmôt. Účastníci si navzájom na základe uvedenej zmluvy poskytovali plnenia do augusta 2004, kedy navrhovateľ zistil, že zmluva je neplatná. Navrhovateľ uhradil za obdobie v rokoch 1998-2004 odporcovi alebo za odporcu sumu 14.291.972,-- Sk, pričom odporca poskytol navrhovateľovi za uvedené obdobie plnenie na základe neplatnej zmluvy v celkovej výške 9.090.314,-- Sk. Vychádzajúc z uvedeného mal navrhovateľ za to, že vzhľadom na neplatnosť zmluvy sú si jej účastníci povinní vrátiť vzájomne poskytnuté plnenia, pričom v rozsahu 10.534.657,-- Sk sa vzájomné pohľadávky navrhovateľa a odporcu kryjú a z tohto dôvodu si navrhovateľ uplatňuje voči odporcovi nárok na zaplatenie ostávajúcej časti svojej pohľadávky v sume 3.757.297,-- Sk. Navrhovateľ tiež uviedol, že na dôvody neplatnosti zmluvy poukázal v konaní pred Okresným súdom Bratislava II vedenom pod č.k. 24Cb/36/2006 o neplatnosť právneho úkonu - Zmluvy o čerpacej stanici zo dňa 28.1.1999. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na § 1 ods. 2, § 261 ods. 1, § 265, § 269 ods. 2, § 272 ods. 1 a 2, § 273 ods. 1, 2 a 3 Obchodného zákonníka, § 34, § 37 ods. 1, § 39 Občianskeho zákonníka, § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov. V prejednávanej veci dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľ neuniesol v konaní dôkazné bremeno, keď sa domáhal zaplatenia sumy 124.719,41 Eur titulom vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že ide o plnenie z neplatného právneho úkonu, zmluvy o čerpacej stanici uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom. Súd sa preto ako predbežnou otázkou zaoberal platnosťou zmluvy a to z viacerých navrhovateľom napadnutých dôvodov. Súd prvého stupňa uviedol, že medzi účastníkmi konania bola uzatvorená inominátna zmluva v zmysle § 269 ods.2 Obchodného zákonníka, teda účastníci si dojednali zmluvou jasne predmet svojich záväzkov. Ustanovenie § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka poskytuje možnosť upraviť si vzájomné vzťahy podnikateľov tak, aby boli prispôsobené požiadavkám trhového prostredia, pričom požiadavkou zákona je len dostatočná potreba určenia predmetu svojich záväzkov. Zmluva uzavretá medzi navrhovateľom a odporcom spĺňa podľa súdu požiadavky nepomenovanej zmluvy, pričom nie je možné na ňu hľadieť ako na súhrn viacerých zmlúv, upravených v Obchodnom zákonníku resp. inom zákone. Súd mal za to, že účastníci jasne prejavili vôľu uzavrieť inominátnu zmluvu s jasne stanovenými vzájomnými právami a povinnosťami a nie zmes rôznych zmlúv. Uvedenú zmluvu nie je možné podľa neho posudzovať ako zmluvu o nájme nebytových priestorov v zmysle zák. č. 116/1990 Zb. Predmetom zmluvy bolo prenechanie celej čerpacej stanice, teda stavby spolu s hnuteľným a nehnuteľným majetkom. To znamená, že navrhovateľovi bola prenechaná zmluvou k užívaniu odporcom vybudovaná nová stavba - čerpacia stanica, ktorá bola postavená a skolaudovaná za účelom využitia čerpacej stanice pohonných látok a tovaru, ktorý sa bežne na čerpacej stanici predáva. Podľa názoru súdu ustanovenie § 1 zák. č. 116/1990 Zb. definuje nebytové priestory jednak z hľadiska stavebnotechnického a z hľadiska právneho. Zo stavebnotechnického hľadiska za nebytové priestory sa považujú miestnosti, alebo súbory miestností, ktoré sú podľa kolaudačného rozhodnutia alebo stavebného povolenia určené na iné účely ako na bývanie. Predmetom zmluvy o čerpacej stanici však nebolo prenechanie miestností, ale súboru hnuteľných a nehnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorili stavba čerpacej stanice a pozemky prináležiace k stavbe. Je teda zrejmé, že ide o stavbu, v ktorej sa nachádzajú i nebytové priestory, pričom aj s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu SR, nie je možné podľa súdu vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájme stavieb, v ktorých sú aj nebytové priestory. Súd vzhľadom na uvedené mal za to, že absencia súhlasu obce so zmluvou nespôsobuje v tomto prípade jej neplatnosť, tak ako sa jej navrhovateľ návrhom domáha. Súd sa ďalej zaoberal ďalšími dôvodmi, na ktoré poukazoval navrhovateľ a ktoré majú spôsobovať neplatnosť zmluvy o čerpacej stanici. Navrhovateľ ako dôvod neplatnosti uvádza rozpor zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku a že zmluva neprimerane zvýhodňuje odporcu. Súd mal za to, že zmluva nie je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, už aj zo samotných výpovedí jednotlivých svedkov, prevádzkovateľov čerpacích staníc, podnikajúcich na základe zmlúv o prevádzkovaní čerpacej stanice vyplýva, že každý z nich vnímal zmluvu ináč. Niektorý z prevádzkovateľov ju považovali za nevýhodnú, podmienky považovali za obmedzujúce, iní zmluvu ničím nenapádali, podnikali na základe stanovených a dohodnutých podmienok s vedomím podnikateľského rizika. Výpovede svedkov, ktorí napádali zmluvu ako nevýhodnú boli v rozpore s výpoveďou oblastného managera odporcu ako i ďalšími výpoveďami iných prevádzkovateľov. Všetci prevádzkovatelia však potvrdili, že zmluve o prevádzkovaní čerpacej stanice rozumeli, bola jasná a zrozumiteľná. Neúspech podnikateľa nie je možné podľa súdu automaticky spájať s nevýhodnosťou zmluvy a už vôbec jej neplatnosťou. Navrhovateľ podnikal na základe uzatvorenej zmluvy 5 rokov a až následne sa začal domáhať jej neplatnosti z dôvodu, že je pre neho nevýhodná. Súd poukázal aj na to, že navrhovateľ ani v priebehu konania nešpecifikoval, ktoré konkrétne ustanovenia zmluvy sú v rozpore s poctivým obchodným stykom. Ďalším dôvodom neplatnosti zmluvy mal byť podľa navrhovateľa rozpor zmluvy s pravidlami hospodárskej súťaže, obmedzenie voľnosti súťažiteľa, vylúčenie konkurenčnej aktivity. Súd poukázal na skutočnosť, že v tejto časti sa javili námietky navrhovateľa ako veľmi všeobecné, bez jasnej konkretizácie, v čom a ktoré ustanovenia zmluvy mali obmedziť hospodársku súťaž, napriek výzvam súdu, navrhovateľ uvedené skutočnosti nešpecifikoval, preto sa súd uvedeným ďalej nezaoberal. V konaní navrhovateľ podľa súdu nepreukázal, že by jeho podnikateľská aktivita bola nejako obmedzená a ani zo svedeckých výpovedí nevyplynulo a tieto nepreukázali tvrdenia o naznačenom porušovaní hospodárskej súťaže. Súd prvého stupňa s poukazom na uvedené dôvody návrh navrhovateľa zamietol ako nedôvodný, nepreukázaný a špekulatívny. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal v plnom rozsahu odvolanie navrhovateľ z dôvodu podľa § 205 ods. 2 písm. c), d), e) a f) O.s.p. Navrhovateľ považuje súdom učinené predovšetkým právne, ale i skutkové závery k platnosti zmluvy za nesprávne. Vytkol, že súd sa obmedzil na konštatáciu, že sa nejedná o tzv. zmiešanú zmluvu, ako to tvrdil a dôvodil navrhovateľ, ale o zmluvu nepomenovanú, a učinil tak bez relevantného právneho zdôvodnenia. Preto má za to, že túto predbežnú otázku súd posúdil a rozhodol o nej arbitrárne, čo rozsudok v tejto časti činí nepreskúmateľným. Skutočnosť, či ide o zmiešanú zmluvu alebo nepomenovanú zmluvu má podľa neho rozhodujúci dopad na posúdenie platnosti zmluvy. Uviedol, že aj zo samotného obsahu zmluvy je zrejmé, že upravuje nájomný vzťah a zahŕňa v sebe prenechanie nebytových priestorov odporcom navrhovateľovi do užívania a vyjadrenie odplatnosti tohto prenechania. Aj keď je predmetom prenajatia čerpacia stanica, je to podľa neho v časti nepochybne súbor nebytových priestorov, ktoré musia podliehať právnej úprave, ktorá pre prenajatie nebytových priestorov požaduje zákonné náležitosti (predchádzajúci súhlas obce). Navrhovateľ tiež uviedol, že v zmluve neboli platne uzatvorené dojednania o výške splatnosti a spôsobe platenia nájomného, a aj tieto skutočnosti odôvodňujú neplatnosť zmluvy. Príloha č. 2 zmluvy platila podľa neho ako súčasť zmluvy iba do 28.1.2000, a týmto dňom uplynul čas, na ktorý bola uzatvorená, a počnúc dňom nasledujúcim, keďže k novej úprave nájomného nedošlo, zmluva túto náležitosť neobsahovala a vzhľadom na povahu tohto dojednania ako podstatnej náležitosti zmluvy, zmluva stratila platnosť. Navrhovateľ opäť poukázal aj na rozpor zmluvy s pravidlami hospodárskej súťaže a na rozpor výkonu práv z nej so zásadami poctivého obchodného styku. Navrhovateľ navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a zaviazať navrhovateľa na náhradu trov odvolacieho konania. Uviedol, že výrok rozsudku je správny a odvolanie zjavne nedôvodné. Poukázal na jeden zo základných princípov výkladu zmlúv, ktorým je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné oba výklady. Odporca tiež uviedol, že v niektorých prípadoch navrhovateľ za protiprávne neoznačuje ani samotné ustanovenia zmluvy, ale konanie odporcu, z ktorého navrhovateľ vyvodzuje neplatnosť zmluvy, pričom predmetom konania je posúdenie neplatnosti zmluvy. Odvolacie dôvody uvedené navrhovateľom podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p. nie sú podľa odporcu vôbec relevantné a navrhovateľ v odvolaní naplnenie týchto odvolacích dôvodov ani dostatočne nezdôvodnil. Odporca zdôraznil, že predmetná zmluva je inominátnou zmluvou, ktorá je povahou blízka tzv. franchisovej zmluve, a aj keby zmluva bola tzv. zmiešanou zmluvou skladajúcou sa z jednotlivých čiastkových typových zmlúv tak, ako to tvrdí navrhovateľ, ani v tomto prípade by podľa neho nešlo o neplatnú zmluvu. Odporca uviedol, že predmetná zmluva nie je z časti zmluvou o nájme nebytových priestorov, pretože predmetom zmluvy nebolo prenechanie nebytových priestorov do užívania, ale čerpacej stanice ako súboru nehnuteľných vecí a hnuteľných vecí, pričom nehnuteľné veci tvorí stavba čerpacej stanice a všetky pozemky, ktoré tvoria areál čerpacej stanice. Odporca opäť poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR, podľa ktorého z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestnené nebytové priestory. Na zmluvu sa podľa odporcu môžu subsidiárne vzťahovať ustanovenia o nájomnej zmluve podľa Občianskeho zákonníka, ktoré majú dispozitívnu povahu. V rozpore s týmito ustanoveniami nie je ani dohoda o nájomnom v závislosti od určitých kvantifikovateľných a určiteľných skutočností, akými sú obrat tovaru predaného v predmete nájmu. Nájomné vo forme deľby výnosov sa v hospodárskej praxi často využíva. Odporca k tvrdeniu navrhovateľa, že zmluva ako celok stratila platnosť z dôvodu, že Príloha č. 2 zmluvy platila iba do 28.1.2000, uviedol, že ide o novú skutočnosť, ktorá nebola uplatnená pred súdom prvého stupňa, a preto nemôže byť v súlade s § 205a O.s.p. odvolacím dôvodom. Poukázal tiež na to, že na základe vzájomnej dohody medzi účastníkmi platil navrhovateľ poplatky uvedené v Prílohe č. 2 aj po 28.1.2000. K tvrdeniam navrhovateľa o nezrozumiteľnosti a neurčitosti zmluvy odporca uviedol, že zo svedeckých výpovedí S. p. C. vyplýva, že podmienky zmluvy boli pre nich zrozumiteľné. Tiež poukázal na to, že skutočnosť, že medzi ním a p. N. došlo k mimosúdnemu urovnaniu, je vo vzťahu k tomuto konaniu irelevantná, keďže toto urovnanie bolo uzavreté z iných dôvodov. K tvrdenému obmedzeniu slobodného výkonu podnikateľskej činnosti navrhovateľa, ku ktorému malo dochádzať na základe zmluvy, odporca uviedol, že stanovenie zmluvných povinností jednej zmluvnej strany správať sa spôsobom, ktorý predpokladá zmluva, samo o sebe ešte neznamená, že dochádza k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Navrhovateľ neuviedol žiadne konkrétne ustanovenia zmluvy, na základe ktorých malo dôjsť k obmedzeniu hospodárskej súťaže. Vo vzťahu k údajnému rozporu zmluvy s dobrými mravmi a rozporu výkonu práv zo zmluvy so zásadami poctivého obchodného styku odporca uviedol, že to, ako vníma jedna zmluvná strana výhodnosť alebo nevýhodnosť určitej zmluvy pre ňu samu, nemôže zakladať rozpor ani s poctivým obchodným stykom ani s dobrými mravmi. Podnikatelia majú širokú zmluvnú voľnosť a vo svojom konaní sú obmedzení len zákazmi a príkazmi vyplývajúcimi z kogentných právnych predpisov. V súvislosti s tým odporca poukázal aj na rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Cdo 39/2003. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 12.2.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania navrhovateľa a s vyjadrením odporcu k odvolaniu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými námietkami a tvrdeniami účastníkov konania, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Relevantnosť odvolacích dôvodov navrhovateľa podľa § 205 ods. 2 písm. c), d) a e) O.s.p., t.j. že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ďalej že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, a že doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a), nebola zistená a navrhovateľ tieto dôvody vo svojom odvolaní ani podrobnejšie nerozvinul. V odvolaní sa navrhovateľ zameral hlavne na dôvod podľa § 205 ods. 2 písm. f ) O.s.p., podľa ktorého rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Taktiež namietol arbitrárnosť napadnutého rozsudku v časti, v ktorej súd konštatoval, že predmetná zmluva je zmluvou nepomenovanou, a že nejde o zmluvu o nájme nebytových priestorov. Namietol nesprávnosť posúdenia platnosti predmetnej zmluvy, ktorú námietku vzniesol aj počas prvostupňového konania. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa sa s námietkou neplatnosti predmetnej zmluvy riadne vysporiadal a túto aj správne právne posúdil. Podľa § 1 písm. a) zák. č. 116/1990 Zb. nebytovým priestorom sú miestnosti alebo súbory miestností, ktoré podľa rozhodnutia stavebného úradu sú určené na iné účely ako na bývanie; nebytovými priestormi nie sú príslušenstvo bytu ani spoločné priestory domu. Z ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR vyplýva, že z ustanovenia § 1 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov nemožno vyvodiť, že by sa tento zákon vzťahoval aj na zmluvy o nájmoch stavieb, v ktorých sú umiestené nebytové priestory. V prejednanej veci neboli predmetom nájmu nebytové priestory, ale išlo o súbor hnuteľných a nehnuteľných vecí - čerpacia stanica Shell - Michalovce - Sobranecká cesta, vrátane pripojených nádrží a ďalších pomocných zariadení (čl. 1 bod 1 Zmluvy, príloha č. 1 Zmluvy), a to na výkon činností uvedených v hlave II zmluvy (čl. 2 Zmluvy). Navrhovateľ mal predmetnú čerpaciu stanicu viesť v zmysle kvality, rozsahu služieb a tovaru ako to vyplýva z medzinárodného štandardu firmy Shell. Zaviazal sa tiež predávať pohonné hmoty ( benzíny a motorovú naftu ) Shell. V rámci tohto predaja mal poskytnúť zákazníkovi možnosť doplniť si automobilové oleje a mazadlá, vykonať drobné servisné práce- umytie okien, kontrola hladiny oleja v motore, chladiacej kvapaliny, tlaku v pneumatikách a pod. (čl. 6 Zmluvy). Predmetom zmluvy bol i záväzok odporcu, že bude dodávať do nádrží stanice pohonné hmoty, z ktorých predaja tržby sa stávajú vlastníctvom odporcu v okamihu, keď sú zinkasované navrhovateľom (čl. 11 a 13 Zmluvy). Odporca sa zaviazal tiež poskytnúť navrhovateľovi a jeho zamestnancom školenie (čl.30). Navrhovateľ mal právo predávať aj iný tovar (za dodržania podmienok zmluvy ) vo svojom mene a na vlastný účet, na ktorý účel mu podľa § 663 a nasl. Obč. zákonníka prenechal potrebné zariadenia uvedené v prílohe č. 1 k Zmluve. S poukazom na predmet zmluvy nemožno uzavrieť, že by išlo o nájom nebytových priestorov v zmysle zákona č. 116/1990 Zb, a preto ani nemusela spĺňať podmienky platnosti zmluvy o nájme nebytových priestorov uvedené v zák. č. 116/1990 Zb. Súd prvého stupňa správne vyhodnotil, že ide o nepomenovanú zmluvu (§ 269 ods. 2 Obchodného zákonníka), pretože zmluva s takým predmetom ako uzavreli medzi sebou účastníci konania ako podnikatelia pri ich podnikateľskej činnosti, nie je výslovne upravená ako zmluvný typ v Obchodnom zákonníku (ani v Občianskom zákonníku). Námietku týkajúcu sa trvania dohody o poplatkoch uvedenej v Prílohe č. 2, uviedol navrhovateľ až v odvolacom konaní , preto na ňu odvolací súd s poukazom na § 205 a O.s.p. nemohol prihliadnuť. Aj napriek tomu odvolací sú uvádza, že ak by aj táto dohoda o poplatkoch nebola účinná po 28.1.2000 nespôsobuje to neplatnosť Zmluvy o čerpacej stanici Shell ako celku a nie je bez ďalšieho dôvodom na vydanie navrhovateľom požadovaného bezdôvodného obohatenia. Tu treba prihliadnuť aj na skutočnosť, že obaja účastníci sa aj v období po 28.1.2000 správali v zmysle tejto dohody bez výhrad. Námietka navrhovateľ smerujúca k neurčitosti a nezrozumiteľnosti zmluvy a námietka o obmedzovaní podnikateľskej činnosti odporcu taktiež neobstojí. Predmetná zmluva obsahuje úpravu vzájomných vzťahov v zrozumiteľnej a riadne špecifikovanej forme. Vzhľadom na predmet zmluvy, odporca ňou okrem iného získal i prístup ku skúsenostiam, tzv. know how odporcu v predmetnom odvetví podnikania - prevádzkovaniu čerpacej stanice SHELL. Uvedenú zmluvu navrhovateľ uzavrel na základe slobodnej vôle (čo vôbec nespochybňoval) a vzhľadom k tomu, že predmetom zmluvy bolo (okrem iného) prevádzkovanie čerpacej stanice pod značkou Shell, ako aj predaj výrobkov tejto značky, mal odporca právo stanoviť na tento účel konkrétne pravidlá. Dodržiavať tieto pravidlá označené ako štandardy firmy SHEL sa podpisom zmluvy odporca sám, dobrovoľne zaviazal, pričom súčasne mal poskytnutý priestor na realizáciu svojej podnikateľskej činnosti mimo rámca predaja tovaru značky SHELL. Tvrdenia o obmedzovaní jeho podnikateľskej činnosti sú preto účelové. Ak mal výhrady k určeným pravidlám, mal ich formulovať pri uzavieraní zmluvy, prípadne túto zmluvu neuzavrieť. Súd prvého stupňa svoje závery riadne a zrozumiteľne v odôvodnení napadnutého rozsudku odôvodnil, preto odvolací súd nedospel k záveru o arbitrárnosti napadnutého rozsudku. Vzhľadom k tomu, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa a trovy odvolacieho konania vyčíslil v podaní doručenom odvolaciemu súdu dňa 27.11.2013 vo výške 412,48 eura. Tieto trovy odporcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - uplatnená odmena vo výške 1 základnej sadzby tarifnej odmeny, t.j. 1 z 672,21 eura (§ 10 ods. 1, § 14 ods. 3 písm. b) vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,63 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 412,48 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ povinný zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.