Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/280/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1206219616 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1206219616.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľov: 1./ E. Š., W. X. Č.. XX, W., X./. P. Š., W. X. Č.. XX, W., X./. D. Š., X. Č.. XX, W., všetci zastúpený advokátskou kanceláriou Biksadský & Partners, s.r.o., Bratislava, Michalská č. 9 proti odporcovi: Kerametal, a.s., so sídlom Jašíkova č. 2, Bratislava, zastúpený JUDr. Ľubomír Schweighofer, advokát, Šafárikovo nám. č. 2, Bratislava, o neplatnosť výpovede z pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 11C 161/2006-223 zo dňa 23.januára 2012, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľom 1./,2./,3./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa určil, že výpoveď daná pôvodnému navrhovateľovi Ing. P. Š. listom zo dňa 28.03.2006, č. j. 55/2006 je neplatná. Odporcu zaviazal k povinnosti zaplatiť navrhovateľom 1./,2./,3./ náhradu trov konania na účet JUDr. F. W.M., advokáta, vo výške 1.058,1€, číslo účtu: XXXXXXXXXX/XXXX a k povinnosti zaplatiť náhradu trov štátu vo výške 99,50€ na účet Okresného súdu Bratislava II, všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že na základe pracovnej zmluvy zo dňa 16.08.1974 vznikol pracovný pomer právneho predchodcu navrhovateľov Ing. P. Š. / ďalej len „navrhovateľ“ / u odporcu vo funkcii obchodný referent. Dňa 29.01.1993 bol navrhovateľ vymenovaný do funkcie námestníka generálneho riaditeľa spoločnosti Kerametal a. s.. Listom zo dňa 08.09.2004 oznámilo oddelenie personálnej a vnútornej správy generálnemu riaditeľovi Ing. U. informáciu o porušovaní pracovnej disciplíny Ing. Š., ku ktorému malo dôjsť dňa 05.08.2004 keď v značne podnapitom stave medzi zamestnancami na 2. poschodí používal nevhodné a nemiestne výrazy a voči prítomným zamestnankyniam možno hodnotiť jeho správanie ako ponižujúce sexuálne obťažovanie. V uvedenom období (záver 2003 a začiatok roku 2004) dochádzalo zo strany Ing. Š. k opakovaným porušovaniam pracovnej disciplíny v dôsledku požívania alkoholických nápojov na pracovisku počas pracovnej doby. V liste zo dňa 08.07.2005 č. j. 177/2005 Ing. U. oznámil navrhovateľovi, že predstavenstvo Kerametalu a. s. konštatovalo, že okrem subordinácie porušuje zásady lojality voči vlastnej firme a etické princípy. Zároveň požiadal navrhovateľa, aby predložil osvedčenie podľa § 26 ods. 1 zák. č. 215/2004 Z.z. potvrdenie NBÚ. V liste zo dňa 08.07.2005 č. k. 179/2005 oznámil Ing. U. navrhovateľovi, že mu zakazuje uskutočňovať zahraničné služobné cesty až do odvolania a určil mu skúšobnú dobu do 15.10.2005 na skoncovanie z alkoholom. V liste zo dňa 14.09.2005 oznámil Ing. U. navrhovateľovi, že akceptovanie skúšobnej lehoty do 15.10.2005 ohľadne požívania alkoholu nemalo dlhé trvanie. Nemieni sa však s navrhovateľom súdiť a preto nepristúpi na zisťovanie požitia alkoholu dychom alebo krvnou skúškou. Zároveň vyzval navrhovateľa, aby do konca roka oznámil predstavenstvu informácie ohľadne nejakej mimoriadnej situácie v ktorej by sa mohla spoločnosť odporcu ocitnúť ak takými informáciami disponuje. Listom zo dňa 02.12.2005 č. j. 270/2005 vyzval generálny riaditeľ Ing,. U. navrhovateľa, aby v termíne do 15.12.2005 predložil predstavenstvu investičné zámery na nové podnikateľské návrhy spoločnosti a správu o tom či stanovy spoločnosti zodpovedajú súčasným právnym predpisom a pokiaľ nie nech navrhne ich zosúladenie. Taktiež očakáva od navrhovateľa návrh na aktualizáciu stanov spoločnosti s pohľadu ich vzťahu na súčasný stav spoločnosti ako aj prípadných formálnych úprav akcií a pod. Listom zo dňa 10.01.2006 oznámil Ing. Igor U. navrhovateľovi, že úlohu týkajúcu sa stanov spoločnosti považuje za nesplnenú a určil, aby v náhradnom termíne do 16.01.2006 odpovedal na predmetnú požiadavku. Listom zo dňa 16.01.2006 zn. 05/2006/10.1.2006 zaslal navrhovateľ odporcovi odpoveď, v ktorej zaujal stanovisko k stanovám spoločnosti uviedol, že tieto sú na solídnej úrovni a že ak je na nich nutné niečo meniť pôjde len o drobné štylistické úpravy, že na nich pracuje a budú včas predložené predstavenstvu. Za najväčší problém stanov považoval navrhovateľ ich nesúlad s vydanými bývalými zamestnaneckými akciami spoločnosti. Vzhľadom na nedostatok likvidity spoločnosti riešenie tejto otázky bolo odložené a akceptované generálnym riaditeľom. Problematiku bude riešiť v súčinnosti s JUDr. W., výsledok predloží včas predstavenstvu. Posudzovanie zhody stanov s právnymi predpismi však neprináleží do pôsobnosti námestníka generálneho riaditeľa. Odporca listom zo dňa 28.03.2006 č. j. 55/2006 doručeným dňa 31.03.2006 navrhovateľovi oznámil, že mu dáva výpoveď pre neuspokojivé plnenie pracovných úloh, že bol v období posledných 6 mesiacov vyzvaný listom zo dňa 02.12.2005 na predloženie správy či stanovy spoločnosti zodpovedajú súčasným právnym predpisom, prípadne zaslal návrh na ich zosúladenie. Keďže úlohu navrhovateľ nesplnil v stanovenom termíne, zamestnávateľ mu určil náhradný termín do 16.01.2006. Podľa odporcu navrhovateľ nesplnil úlohu ani v náhradnom termíne. Odporca vyčítal vo výpovedi navrhovateľovi, že na pracovisku sa v značne podnapitom stave správa k zamestnancom nemiestne, čím vytvára nevhodné a nepríjemné pracovné prostredie, že niektoré zamestnankyne hodnotili správanie navrhovateľa ako verbálne sexuálne obťažovanie, že v dôsledku nadmerného požívania alkoholických nápojov nevhodne reprezentuje spoločnosť odporcu, poškodzuje dobré meno spoločnosti u obchodných partnerov. Podľa tvrdení viacerých zamestnancov porušuje navrhovateľ subordináciu zásady lojality, etické princípy, nepracuje riadne a zodpovedne v súlade s pokynmi nadriadených. V práci navrhovateľa sa vyskytli nezrovnalosti v účtovníctve pri vymáhaní pohľadávok od N. Y. - Y. s. r. o., ako aj nesplnenie úloh týkajúcich sa "Skupiny informatiky", nesprávne usmernenie právneho zástupcu JUDr. T. a neoznámenie informácií, ktoré môžu negatívne ovplyvniť záujmy spoločnosti. Podľa odporcu o uvedených skutočnostiach sa dozvedel z pohovorov zo zamestnancami ako aj z oznámení obchodných partnerov i z vlastných skúseností spoločnosti s osobou navrhovateľa. Zamestnávateľ považuje takéto konanie navrhovateľa v príkrom rozpore s právami a povinnosťami vyplývajúcimi z funkcie námestníka generálneho riaditeľa spoločnosti, ktorú navrhovateľ vykonáva a je v rozpore s povinnosťou, ktorá mu vyplýva z § 81 zák. č. 311/2001 Z. z. Odporca považoval ďalšie zotrvanie navrhovateľa v pracovnom pomere za ohrozujúce pri plnení úloh spoločnosti a preto nemá možnosť prideľovať navrhovateľovi žiadne úlohy a od 01.04.2006 (do skončenia výpovednej doby) nemá dochádzať na pracovisko pričom mzda mu bude poskytnutá v sume priemerného zárobku. Na základe rozhodnutia Valného zhromaždenia odporcu odvolal generálny riaditeľ Ing. G. U. dňa 30.06.2006 Ing. Š. z funkcie námestníka generálneho riaditeľa spoločnosti odporcu. Listom zo dňa 30.06.2006 č. j. 146/2006 dal odporca navrhovateľovi druhú výpoveď z pracovného pomeru pre nesplnenie požiadavky podľa § 42 ods. 2 ZP pričom výpoveď zo dňa 28.03.2006 považoval za naďalej platnú s tým, že pracovný pomer medzi účastníkmi končí dňa 30.06.2006. Výpoveď (druhá v poradí) podľa odporcu bola daná navrhovateľovi pre prípad, že by v budúcnosti došlo k spochybňovaniu prvej výpovede zo dňa 28.03.2006. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový odôvodnil ustanoveniami § 47 ods. 1 písm. a), § 59 ods. 1 písm. b), § 61 ods. 1,2, § 63 ods. 1 písm. d), e), ods. 3, § 74 ods. 1, § 77 Zákonníka práce platného a účinného ku dňu doručenia výpovede, článkom 17 ods. 1,2,3 Organizačného poriadku spoločnosti Kerametal a. s., č. 4/2005 platného od 01.04.2005, keď uviedol, že odporca s navrhovateľom skončil pracovný pomer výpoveďou podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 a 4 písm. e) zák. č. 311/2001 Z.z. z dôvodu porušovania pracovnej disciplíny. Prvostupňový súd s poukazom na citované ustanovenia Zákonníka práce dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je opodstatnený, keď dôvodmi výpovede podľa odporcu malo byť nesplnenie pracovných úloh uložených navrhovateľovi generálnym riaditeľom, konkrétne predloženie správy či Stanovy spoločnosti zodpovedajú právnym predpisom v tom čase aktuálnym prípadne, aby zaslal návrh na ich zosúladenie. Tak ako vyplýva z listinných dôkazov úlohu navrhovateľovi uložil generálny riaditeľ dňa 02.12.2005 s termínom splnenia do 15.12.2005. Z dôvodu neuspokojivého splnenia úlohy požiadal generálny riaditeľ navrhovateľa o splnenie úlohy v náhradnom termíne do 16.01.2006. Listom zo dňa 16.01.2006 navrhovateľ vyjadril v písomnom stanovisku svoj názor k otázke stanov spoločnosti aj s hodnotením ich úrovne a návrhom na ich zmenu. Podľa názoru prvostupňového súdu nemožno považovať tento dôvod výpovede za nesplnený a čo sa týka úlohy Investičné zámery na nové podnikateľské aktivity tieto navrhovateľ predložil zamestnávateľovi dňa 15.12.2005 pričom odporca ich nesplnenie alebo neuspokojivé splnenie navrhovateľovi neoznámil. Ďalšie porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa zakladajúce podľa odporcu výpovedný dôvod malo byť požívanie alkoholických nápojov v pracovnom čase. Uvedenú skutočnosť nevedel odporca preukázať objektívnymi dôkazmi - dychovou skúškou na požitie alkoholu resp. nevedel tieto ako aj obťažovanie zamestnankýň ani za pomoci výpovedí svedkov preukázať s dostatočnou určitosťou a časovým vymedzením údajného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom. Výpovedné dôvody v ďalších častiach výpovede formulované odporcom ako - iné nevhodné spoločenské vystupovanie a správanie navrhovateľa, nezrovnalosti v účtovníctve, nesprávne metodické usmernenie podriadeného pracovníka, porušovanie subordinácie, lojality, nedodržiavanie etických princípov ako i porušenie základných povinností zamestnanca upravené v § 81 Zákonníka práce, nebolo dostatočne skutkovou špecifikované tým, že nebolo uvedené miesto, časový údaj, ktorý by konkretizoval kde a kedy sa navrhovateľ dopustil porušenia pracovnej disciplíny. Z uvedeného dôvodu nebolo možné posúdiť intenzitu porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom ani platnosť z hľadiska či sú splnené ďalšie hmotnoprávne podmienky najmä či výpovedný dôvod uplatnený v písomnej výpovedi je skutkovo naplnený, či trval v čase výpovede. Významnou podmienkou výpovede je, aby z nej bolo zrejmé aké sú skutočné dôvody, ktoré viedli odporcu k tomu čo chcel odporca prejaviť a aby bolo zabezpečené, že výpovedný dôvod nebude môcť byť dodatočne zmenený. Podľa názoru súdu v danom prípade sú výpovedné dôvody (s výnimkou ods. 1) všeobecne formulované, ktoré nielenže nevylučujú možnosť zámeny s inými skutkami, ale najmä neumožňujú posúdiť, či výpoveď zo strany zamestnávateľa bola daná včas t. j. v prekluzívnej lehote určenej zákonom. Prvostupňový súd neakceptoval tvrdenie odporcu, že upozorňoval navrhovateľa na možnosť výpovede pri predchádzajúcich porušeniach pracovnej disciplíny, keď listy predložené súdu odporcom zo dňa 08.07.2005, 14.09.2005 svojim obsahom nespĺňajú náležitosti upozornenia na možnosť výpovede a list z 08.02.2004 je oznámením odd. personálnej a vnútornej správy generálnemu riaditeľovi spoločnosti o porušovaní pracovnej disciplíny navrhovateľom pričom toto oznámenie slúžilo na vypracovanie výpovede danej navrhovateľovi, ako upozornenie na možnosť dania výpovede navrhovateľovi doručené nebolo. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., navrhovateľkám, ktoré boli v plnom rozsahu úspešné priznal náhradu trov konania potrebných na účelné uplatňovanie proti neúspešnému odporcovi, ktoré trovy spočívali v trovách právneho zastúpenie a pozostávali z odmeny advokáta, z náhrady cestovného a z náhrady za stratu času v celkovej výške 1.058,1 €. Rozhodnutie v časti uloženia povinnosti odporcu zaplatiť súdny poplatok prvostupňový súd odôvodnil tým, že navrhovateľ bol v tomto konaní oslobodený od súdneho poplatku v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. v znení neskorších predpisov a preto povinnosť zaplatiť poplatok za návrh vznikla odporcovi v zmysle § 2 ods. 2 cit. zákona. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil, návrh zamietol, zaviazal navrhovateľov k náhrade trov konania alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konania. Vo svojom odvolaní uviedol, že pôvodnému navrhovateľovi Ing. P. Š. bola v roku 2006 daná výpoveď z pracovného pomeru zo strany odporcu a to z viacerých dôvodov, z ktorých sú dôležité predovšetkým výpovedné dôvody v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 a v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce. Výpovedným dôvodom v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce uvedeným vo výpovedi v tomto prípade je neuspokojivé plnenie pracovných úloh zo strany pôvodného navrhovateľa, pričom pôvodný navrhovateľ bol na neplnenie si pracovných povinností upozornený v predchádzajúcich šiestich mesiacoch. Dňa 2.12.2005 žiadal generálny riaditeľ odporcu navrhovateľa v zmysle vtedy platného organizačného poriadku o zabezpečenie stanov spoločnosti Kerametal, akciová spoločnosť, Bratislava, v termíne do 15.12.2005, keď aktualizáciu a súlad stanov spoločnosti s novelizovanými právnymi predpismi zabezpečoval námestník generálneho riaditeľa t.j. navrhovateľ, ktorý bol v zmysle organizačného poriadku podriadený len generálnemu riaditeľovi a pokyny mu mohol dávať jedine generálny riaditeľ alebo predstavenstvo. Navrhovateľ lehotu určenú generálnym riaditeľom nesplnil a pracovnú úlohu nevykonal a generálny riaditeľ mu preto dňa 10.1.2006 poskytol ďalšiu lehotu na zabezpečenie stanov a súčasne mu ponúkol možnosť využiť pritom pomoc advokátov pracujúcich pre spoločnosť. Navrhovateľ ani v rámci tejto lehoty svoju povinnosť nedodržal a preto ho v liste z 10.1.2006 generálny riaditeľ upozornil na skutočnosť, že pracovnú úlohu považuje za nesplnenú. Navrhovateľ na výzvu generálneho riaditeľa zo dňa 10.1.2006 odpovedal listom zo dňa 16.1.2006 v ktorom generálnemu riaditeľovi oznámil, že si nemôže nárokovať na 100 % dokonalosť stanov. Takéto správanie je všeobecne neprípustné na akejkoľvek pracovnej pozícii u akéhokoľvek zamestnávateľa a správanie zamestnanca, ktorý svojmu zamestnávateľovi na jeho požiadavku odpíše, aby si de facto zabezpečil splnenie úlohy sám, možno označiť ako nesplnenie pracovnej úlohy, pričom na tomto názore by sa pravdepodobne zhodlo 100 % osôb v pozícii zamestnávateľa. Odporca ďalej uviedol, že má za to, že výpovedný dôvod podľa § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce je vo výpovedi jasne a zreteľne špecifikovaný zákonným označením, presným označením miesta, času a spôsobu porušenia pracovných povinností navrhovateľa a rovnako je splnená podmienka v zmysle ktorej je požadovaná zo strany zamestnávateľa výzva na odstránenie nedostatkov na strane zamestnanca najmenej 6 mesiacov pred podaním výpovede. Čo sa týka výpovedného dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce poukázal na odôvodnenie rozsudku, podľa ktorého nevedel preukázať objektívnymi dôkazmi - dychovou skúškou na požitie alkoholu - požívanie alkoholických nápojov v pracovnom čase zo strany Ing. P. Š.. Uviedol, že si nemyslí, že jediným možným spôsobom ako dokázať opitosť konkrétnej osoby je podrobenie tejto osoby dychovej skúške a dychová skúška na alkohol nie je nevyhnutná v prípade, keď dotknutá osoba v prítomnosti tretích osôb otvorí fľašu, zreteľne označenú ako alkoholický nápoj, celý obsah tejto fľaše požije, pričom tento dej je pozorovaný voľným okom. Túto skutočnosť potvrdili všetci vypočutí svedkovia, predovšetkým však Q. P., ktorý videl Ing. P. Š. ako si v dielni vo zveráku otvára fľašu s vínom, pričom tohto svedka pôvodný navrhovateľ opakovane žiadal, aby mu zabezpečil alkoholické nápoje. Záverom odporca namietal, že odôvodnenie rozsudku je nedostatočné, nekonkrétne, nevyplýva z neho, ktoré skutočnosti mal súd za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa súd pri hodnotení dôkazov riadil. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadrili navrhovatelia, ktorí žiadali napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. K výpovednému dôvodu v zmysle § 63 ods. 1 písm. e/ Zákonníka práce uviedli, že základným právnym nedostatkom výpovede, ktorý nie je možné zhojiť ani akýmikoľvek dodatočnými dôkazmi, výkladom, alebo iným spôsobom, je skutočnosť, že výpoveď neobsahuje jednoznačné skutkové vymedzenie výpovedného dôvodu, keď svedkovia P. Y. X. vo svojich výpovediach uviedli celý rozsah len všeobecných informácií o zosnulom G.. P. Š. a jeho problémoch s alkoholom. Pokiaľ ide o výpovedný dôvod v zmysle § 63 ods. 1 písm. d/ bod 4 Zákonníka práce, ktorý mal spočívať v údajnom neuspokojivom plnení pracovných úloh, odporca sa opäť rozsiahle venuje jedinému ako-tak objektívnemu definovateľnému faktu, obsiahnutému v predmetnej výpovedi, t. j. otázkam zosúladenia stanov spoločnosti odporcu. Odporca záležitosť prezentuje akoby išlo o vytvorenie nových stanov, resp. snaží sa vytvoriť dojem, že išlo o pre firmu kľúčovú otázku, ktorú jej vedenie úzkostlivo riešilo dňom i nocou. V tejto súvislosti uviedli, že podľa ich názoru ide o skutočnosť, ktorá nemôže byť výpovedným dôvodom, pre svoju vágnosť, pričom mali za to, že ide o „dôvod“ umelo, ba až priehľadne vykonštruovaný. Bez ohľadu na vyššie uvedené, zosnulý Ing. Š. vo veci zaujal stanovisko, že otázku považuje za vyriešenú (list zo dňa 16.1.2006) a tzn. svoju úlohu splnil. Okolnosť zosúladenia stanov by mohla byť hypoteticky dôvodom výpovede len vtedy, ak by odporca po vyššie uvedenej odpovedi zo dňa 16.1.2006 objektívne (napr. na základe právneho stanoviska advokáta, alebo sankciou zo strany registrovaného súdu) dospel k záveru, že stanovy s právnym poriadkom zosúladené nie sú a práve tento nesúlad by následne vo výpovedi uviedol ako výpovedný dôvod. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , keď rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 61 ods. 1, 2 Zákonníka práce platného a účinného do 31.5.2006 t.j. v čase dania výpovede / ďalej len „ Zákonník práce“/ výpoveďou môže skončiť pracovný pomer zamestnávateľ aj zamestnanec. Výpoveď musí byť písomná a doručená, inak je neplatná. Zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodov ustanovených v tomto zákone. Dôvod výpovede sa musí vo výpovedi skutkovo vymedziť tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, inak je výpoveď neplatná. Dôvod výpovede nemožno dodatočne meniť. Podľa § 62 ods. 1, 2 Zákonníka práce ak je daná výpoveď, pracovný pomer sa skončí uplynutím výpovednej doby. Výpovedná doba je rovnaká pre zamestnávateľa aj zamestnanca a je najmenej dva mesiace. Ak je daná výpoveď zamestnancovi, ktorý odpracoval u zamestnávateľa najmenej päť rokov, je výpovedná doba najmenej tri mesiace. Výpovedná doba začína plynúť od prvého dňa kalendárneho mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede a skončí sa uplynutím posledného dňa príslušného kalendárneho mesiaca, ak nie je ustanovené inak. Podľa § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 a 4 Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak zamestnanec nespĺňa bez zavinenia zamestnávateľa požiadavky na riadny výkon dohodnutej práce určené zamestnávateľom vo vnútornom predpise alebo neuspokojivo plní pracovné úlohy a zamestnávateľ ho v posledných šiestich mesiacoch písomne vyzval na odstránenie nedostatkov a zamestnanec ich v primeranom čase neodstránil. Podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce zamestnávateľ môže dať zamestnancovi výpoveď iba z dôvodu, ak sú u zamestnanca dôvody, pre ktoré by s ním zamestnávateľ mohol okamžite skončiť pracovný pomer, alebo pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny; pre menej závažné porušenie pracovnej disciplíny možno dať zamestnancovi výpoveď, ak bol v posledných šiestich mesiacoch v súvislosti s porušením pracovnej disciplíny písomne upozornený na možnosť výpovede. Podľa § 63 ods. 3 Zákonníka práce pre porušenie pracovnej disciplíny alebo z dôvodu, pre ktorý možno okamžite skončiť pracovný pomer, môže dať zamestnávateľ zamestnancovi výpoveď iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode výpovede dozvedel, a pre porušenie pracovnej disciplíny v cudzine aj do dvoch mesiacov po jeho návrate z cudziny, najneskôr vždy do jedného roka odo dňa, keď dôvod výpovede vznikol. Podľa § 74 ods. 1 Zákonníka práce, výpoveď alebo okamžité skončenie pracovného pomeru zo strany zamestnávateľa je zamestnávateľ povinný vopred prerokovať s príslušným odborovým orgánom, inak sú neplatné. Podľa § 77 Zákonníka práce neplatnosť skončenia pracovného pomeru výpoveďou, okamžitým skončením, skončením v skúšobnej lehote alebo dohodou môže zamestnanec, ako aj zamestnávateľ uplatniť na súde najneskôr v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa mal pracovný pomer skončiť. Podľa § 81 Zákonníka práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času; c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený; d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom; e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa; f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Podľa článku 17 ods. 1,2,3 Organizačného poriadku spoločnosti Kerametal a. s., č. 4/2005 platného od 01.04.2005 - námestník generálneho riaditeľa (ďalej len NGR) je podriadený priamo GR, zabezpečuje a riadi agendy pridelené predstavenstvom alebo generálnym riaditeľom; - predkladá investičné zámery na nové podnikateľské návrhy spoločnosti generálnemu riaditeľovi, resp. predstavenstvu; - predkladá návrhy na aktualizáciu stanov spoločnosti a zabezpečuje ich súlad s novelizovanými právnymi predpismi. Zabezpečuje a zodpovedá za správny výklad stanov Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p.. Prvostupňový súd vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenie , § 61, §62 , § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 a 4, písm. e), 63 ods. 3 a § 81 Zákonníka práce dospel k záveru, že v prípade výpovede z dôvodov v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 a 4 a to nesplnenie pracovných úloh uložených generálnym riaditeľom - predloženie správy či Stanovy spoločnosti zodpovedajú právnym predpisom a ich zosúladenie v tom čase aktuálnym právnymi predpismi nebolo preukázané naplnenie tohto výpovedného dôvodu, keď na výzvu zamestnávateľa na odstránenie nedostatkov navrhovateľ reagoval, keď svoj názor k otázke stanov spoločnosti aj s hodnotením ich úrovne a návrhom na ich zmenu zamestnávateľovi oznámil a samotná skutočnosť, že zamestnávateľ s riešením nesúhlasil, nie je pre danosť výpovedného dôvodu smerodajná. Smerodajný je objektívny stav a z obsahu výpovede, nie je zrejmé prečo nie je možné list navrhovateľa a jeho stanovisko považovať za splnenie úlohy. Pokiaľ ide o úlohu Investičné zámery na nové podnikateľské aktivity, túto navrhovateľ predložil zamestnávateľovi dňa 15.12.2005 pričom zamestnávateľ nesplnenie alebo neuspokojivé splnenie úlohy navrhovateľovi neoznámil, nevyzýval ho na odstránenie v zmysle § 63 ods. 1 písm. d) bod 3 a 4 Zákonníka práce a sama táto skutočnosť robí výpoveď neplatnú. Čo sa týka výpovedného dôvodu podľa § 63 ods. 1 písm. e) Zákonníka práce a to požívanie alkoholických nápojov, obťažovanie zamestnankýň, nevhodné spoločenské vystupovanie a správanie, nezrovnalosti v účtovníctve, nesprávne metodické usmernenie podriadeného pracovníka, porušovanie subordinácie, lojality, nedodržiavanie etických princípov odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že výpoveď nemá náležitosti v zmysle 61 Zákonníka práce, keďže výpovedné dôvody sú všeobecne formulované, ktoré nielenže nevylučujú možnosť zámeny s inými skutkami, ale najmä neumožňujú posúdiť, či výpoveď zo strany zamestnávateľa bola daná včas t. j. v prekluzívnej lehote určenej v ustanovení § 63 ods. 3 Zákonníka práce. Námietky odporcu uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne zaoberal. Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na riadne zistenie skutkového stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. Odporca neprodukoval vo svojom odvolaní žiadne také dôkazy, ktoré by mohli zvrátiť výsledky doteraz vykonaného dokazovania a právneho posúdenia. V závere odvolací súd dodáva, že rozhodnutie súdu ako orgánu verejnej moci nemusí byť totožne s očakávaniami a predstavami účastníka konania, ale z hľadiska odôvodnenia musí spĺňať parametre zákonného rozhodnutia (§ 157 ods. 2 O.s.p.), pričom účastníkovi musí dať odpoveď na podstatné námietky. V kontexte argumentácie prvostupňového súdu je zbytočné v odvolacom konaní sa zaoberať identickými námietkami odporcu, keď skutkové, a na ich základe prijaté právne závery prvostupňového súdu sú v plnom rozsahu podložené správnym výkladom. Z tohto dôvodu sa potom odvolací súd nezaoberal ani ďašími námietkami uvedenými v dovolaní , keď aj Ustavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1,2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. s poukazom na ustanovenie § 151 ods. 1, 2 O.s.p. podľa ktorého o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Ak účastník v lehote podľa odseku 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. V danom prípade boli v odvolacom konaní úspešní navrhovatelia 1./, 2./, 3./ , ktorí v písomnom podaní - vyjadrenie k odvolaniu odporcu zo dňa 8.6.2012 podali návrh na priznanie náhrady trov odvolacieho konania, ktoré mali spočívať v trovách právneho zastúpenia. Tieto ale vo vyššie uvedenej lehote od vyhlásenie rozsudku nevyčíslili a preto odvolací súd rozhodol tak, že navrhovateľom 1./,2./,3./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.