Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/271/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207218436 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207218436.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: G.. U. W., A.. XX.XX.XXXX, W. Č.. X, W., proti odporcovi: Spoločnosť pre podporu investícií, a.s., Bratislava, Priekopy č. 20, IČO: 35 774 011, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a iné nároky, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 20C/135/2007-127 zo dňa 23. januára 2012, a odvolanie navrhovateľa proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. februára 2012 č.k. 20C 135/2007-125 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Napadnuté uznesenie zo dňa 17. februára 2012 č.k. 20C 135/2007-125 z r u š u j e . o d ô v o d n e n i e : Prvostupňový súd rozsudkom (v poradí druhým) určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 30.4.2007 je neplatné; pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.5.2006 skončil k 31.7.2007 výpoveďou navrhovateľa danej odporcovi listom zo dňa 27.4.2007; uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru v sume 571,84 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,5% ročne z dlžnej sumy od 1.9.2007 až do zaplatenia, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V zostávajúcej časti návrh zamietol. O trovách účastníkov konania a o trovách štátu súd prvého stupňa rozhodne do 30 dní po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej samostatným uznesením. Tomuto rozhodnutiu predchádzalo rozhodnutie súdu prvého stupňa zo dňa 8.12.2010, č.k. 20C 135/2007 - 93, ktorým návrh navrhovateľa zamietol, o trovách konania rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov konania nepriznal a navrhovateľa zaviazal zaplatiť štátu na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 179 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Krajský súd, ako súd odvolací v dôsledku navrhovateľom podaného odvolania rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie s tým, že úlohou súdu prvého stupňa v novom konaní bude posúdiť, či výpoveď daná navrhovateľom odporcovi dňa 27.4.2007, bola odporcovi skutočne doručená dňa 2.5.2007 a či je táto výpoveď platná a účinná v zmysle príslušných ustanovení Zákonníka práce. V súvislosti s neplatným okamžitým skončením pracovného pomeru, bude úlohou súdu prvého stupňa, posúdiť mzdové nároky navrhovateľa z hľadiska včasnosti ich uplatnenia, ako aj z hľadiska ich uplatnenej výšky, s poukazom na ustanovenie § 79 Zákonníka práce. Po vrátení veci odvolacím súdom na nové prejednanie a rozhodnutie, prvostupňový súd vykonaným dokazovaním dospel k záveru, že návrh navrhovateľa je dôvodný v časti určenia, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 30.4.2007 je neplatné s poukazom na ust. § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce účinného k 30.4.2007 a § 68 ods. 2 veta prvá Zákonníka práce, ako aj v časti návrhu, ktorým sa navrhovateľ domáhal určenia, že pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.5.2006 skončil k 31.7.2007 výpoveďou navrhovateľa danej odporcovi listom zo dňa 27.4.2007. O nároku na náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru rozhodol súd prvého stupňa podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce zastavajúc názor, že súd môže navrhovateľovi priznať náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru najskôr odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní. V prejednávanej veci navrhovateľ síce uviedol, že odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a to listami zo dňa 9.5.2007 a 10.6.2007, avšak súdu nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal, že predmetné oznámenia boli odporcovi aj doručené. Takýmto dokladom nie je podací lístok, nakoľko tento sám osebe nepreukazuje dátum prevzatia písomnosti tam uvedenému adresátovi. Rovnako nebolo v konaní ničím preukázané ani tvrdenie navrhovateľa, že svoju požiadavku oznámil odporcovi aj ústne. Z hmotnoprávnej povahy úpravy nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru vyplýva, že dôkazné bremeno v tomto smere spočíva na navrhovateľovi. Prvostupňový súd preto priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od 16.7.2007, kedy bol odporcovi doručený rovnopis žaloby, do 31.7.2007, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby zo strany navrhovateľa, t.j. za 12 pracovných dní, keď vychádzal z toho, že oznámenie zamestnanca zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho po neplatnom skončení pracovného pomeru ďalej zamestnával, nahrádza nielen žaloba, v ktorej zamestnanec uplatnil okrem neplatnosti skončenia pracovného pomeru požiadavku na náhradu mzdy podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce, ale aj taká žaloba, ktorou zamestnanec požaduje okrem určenia neplatnosti skončenia pracovného pomeru tiež určenie, že pracovný pomer účastníkov trvá i po dobe (po dni), ku ktorému mal podľa neplatného skončenia pracovného pomeru skončiť. Za okamih rozhodujúci pre priznanie náhrady mzdy je v tomto prípade potrebné považovať okamih, kedy bol odporcovi doručený rovnopis žaloby. Pri výpočte náhrady mzdy vychádzal z ust. § 134 Zákonníka práce, pričom podkladom pre výpočet náhrady mzdy bol mzdový list navrhovateľa za rok 2007. Rozhodným obdobím pre výpočet náhrady mzdy bol kalendárny štvrťrok predchádzajúci štvrťroku, v ktorom nastala právna skutočnosťou zakladajúca nárok na náhradu mzdy, tj. január, február, marec 2007. V rozhodnom období, tj. január, február, marec 2007, mal navrhovateľ hrubú mzdu vo výške 90.109,-Sk. Navrhovateľovi boli v rozhodnom období vyplatené náhrady mzdy celkom v sume 8.291,-Sk. Po odpočítaní vyplatenej náhrady mzdy hrubá mzda za rozhodné obdobie činí 81.818,-Sk (90.109,-Sk - 8.281,-Sk). Navrhovateľ odpracoval v tomto období 472 hodín (január 184, február 160, marec 128).81.818,-Sk : 472 hodín = 173,3432,-Sk (priemerný hrubý hodinový zárobok)173,3432 x 40 hodín/týždeň = 6.933,728,-Sk (priemerný hrubý týždenný zárobok) 6.933,728 x 4,348 (koeficient - priem. počet týždňov ) = 30.147,90,- Sk (priemerný hrubý mesačný zárobok). V mesiaci júl 2007 bolo 21 pracovných dní. Náhrada mzdy potom za obdobie od 16.7.2007 do 31.7.2007, t.j. za 12 pracovných dní činí: 30.147,90,-Sk: 21 = 1.435,61,-Sk/deň x 12 = 17.227,32,-Sk, t.j. 571,84 €. Keďže sa navrhovateľ domáhal zaplatenia náhrady mzdy v sume 2.987,45 € návrh v presahujúcej časti ako nedôvodný zamietol. Odporca sa s plnením peňažného záväzku dostal do omeškania, preto ho súd prvého stupňa zaviazal tiež na zaplatenie úroku z omeškania, ktorého výšku si navrhovateľ uplatnil v súlade so zákonom (§ 517 ods. 2 Obč. zákonníka, § 3 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z.z..). Pokiaľ však ide o okamih omeškania, súd priznal navrhovateľovi úrok z omeškania až od 1.9.2007, nakoľko v zmysle čl. VII bod 3 Pracovného poriadku odporcu, mzda bola splatná pozadu za mesačné obdobie a to najneskôr do konca nasledujúceho mesiaca. Splatnosť mzdy za mesiac júl potom nastala k 31.8.2007 a k omeškaniu odporcu mohlo dôjsť najskôr dňa 1.9.2007. V zostávajúcej časti úroku z omeškania, t.j. od 7.8.2007 do 31.8.2007, súd preto aj v tejto časti návrh ako nedôvodný zamietol. O náhrade trov konania a o trovách štátu bude podľa § 151 ods. 3 O.s..p rozhodnuté do 30 dní od právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Súd prvého stupňa uznesením z č.l. 125 zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.02.2011 č.k. 20C 135/2007-105, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 179,-€ tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50€ v zmysle položky I Sadzobníka poplatkov, písm. b) v lehote 10 dní do doručenia, suma ktorá zodpovedá poplatkovej povinnosti za podanie odvolania v časti návrhu, ktorým sa domáha určenia, že pracovný pomer trvá do 31.7. 2007. Rozsudok v zákonom stanovenej lehote v časti náhrady mzdy odvolaním napadol navrhovateľ. Súdu prvého stupňa vytkol nesprávny právny záver o nepriznaní náhrady mzdy za tri mesiace, ktorý vychádzal z nesprávne zisteného skutkového stavu, keďže navrhovateľ riadne a včas oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, skutočnosť ktorú doložil kópiami listov a podacím lístkom, okolnosť ktorú odporca nenamietal. Ďalej vytkol súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal nákladmi na právne zastupovanie navrhovateľa. Odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca aj uznesenie ktorým súd prvého stupňa zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.02.2011 č.k. 20C 135/2007-105, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 €. Odporca sa k odvolaniu navrhovateľa písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech , pretože súd prvého zistil náležite skutkový stav veci / § 153 ods. 1 O.s.p /, vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / na ktoré odôvodnenie poukazuje i odvolací súd/ § 219 ods. 2 O.s.p./. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce ak zamestnávateľ dal zamestnancovi neplatnú výpoveď alebo ak s ním neplatne skončil pracovný pomer okamžite alebo v skúšobnej dobe a ak zamestnanec oznámil zamestnávateľovi, že trvá na tom, aby ho naďalej zamestnával, jeho pracovný pomer sa nekončí, s výnimkou, ak súd rozhodne, že nemožno od zamestnávateľa spravodlivo požadovať, aby zamestnanca naďalej zamestnával. Zamestnávateľ je povinný zamestnancovi poskytnúť náhradu mzdy. Táto náhrada patrí zamestnancovi v sume jeho priemerného zárobku odo dňa, keď oznámil zamestnávateľovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní, až do času, keď mu zamestnávateľ umožní pokračovať v práci alebo ak súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. V posudzovanej právnej veci zistenia potrebné pre posúdenie nároku navrhovateľa v rozsahu odvolaním zamietajúceho výroku rozsudku o náhrade mzdy, potom, čo bolo právoplatne rozhodnuté súdom prvého stupňa o neplatnosti skončenia pracovného pomeru okamžitým skončením pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi listom zo dňa 30.4.2007 a určením, že pracovný pomer navrhovateľa založený pracovnou zmluvou zo dňa 15.5.2006 skončil k 31.7.2007 výpoveďou navrhovateľa danej odporcovi listom zo dňa 27.4.2007, z ktorého vychádzal súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní sú postačujúce aj pre rozhodnutie odvolacieho súdu, keďže z hľadiska právneho posúdenia je relevantné, či v zmysle § 79 ods. 1 Zákonníka práce oznámil navrhovateľ odporcovi, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával. Odvolací súd potrebuje za potrebné uviesť, že tu niet žiadneho dôvodu, pre ktoré by bolo možné spochybniť záver prvostupňového súdu, v zmysle ktorého súd môže navrhovateľovi priznať náhradu mzdy titulom neplatného skončenia pracovného pomeru najskôr odo dňa, keď oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnávaní ( § 79 ods. 1 Zákonníka práce). Navrhovateľ vytýka prvostupňovému súdu chyby v ustálení skutkového stavu v rozpore s obsahom spisu. Nedôvodne tvrdí, že „ .. riadne a včas oznámil odporcovi, že trvá na ďalšom zamestnaní, skutočnosť ktorú doložil kópiami listov a podacím lístkom...“, keďže z výsledkov vykonaného dokazovania však tento záver nemožno mať za dôkazne podložený. Navrhovateľ síce uviedol, že odporcovi oznámil, že trvá na tom, aby ho ďalej zamestnával a to listami zo dňa 9.5.2007 (č.l. 8 ) a 10.6.2007 (č.l. 10), avšak súdu nepredložil žiaden doklad, ktorým by preukázal, že predmetné oznámenia boli odporcovi aj doručené, t.j., že by bola naplnená hmotnoprávna podmienka. Bolo povinnosťou navrhovateľa nespochybniteľným spôsobom preukázať, že oznámil zamestnávateľovi že trvá na ďalšom zamestnávaní, okolnosť ktorú sa mu v konaní preukázať nepodarilo, čím sa uplatnená odvolacia námietka stáva bezpredmetnou. Právna úprava v občianskoprávnom spore ukladá účastníkom, aby k preukázaniu svojich tvrdení (povinnosť tvrdenia podľa § 79 ods. 1 a § 101 ods. 1 O.s.p.) označili dôkazy ( povinnosť dôkazná § 120 ods. 1 a ods. 3 O.s.p.). Nesplnenie tejto povinnosti stíha účastníkov nepriaznivým výsledkom v podobe neúspechu v spore, pričom rozsah dôkazného bremena určuje hmotnoprávny norma. Držiac sa uvedených základných zásad aj podľa názoru odvolacieho súdu bolo v konaní preukázané, oznámenie navrhovateľa že trvá na ďalšom zamestnávaní bolo nahradené až doručením rovnopisu žaloby zamestnávateľovi (R 36/1979). Ak za tejto situácie prvostupňový súd priznal navrhovateľovi náhradu mzdy za obdobie od tohto dátumu, t.j. od 16.7.2007 do 31.7.2007, kedy došlo k ukončeniu pracovného pomeru uplynutím výpovednej doby zo strany navrhovateľa, t.j. za 12 pracovných dní, bol jeho postup vecne správny. Pokiaľ súd prvého stupňa nepriznal tvrdeniam navrhovateľa na pojednávaní konanom dňa 23. januára 2012 (č.l. 123) ohľadom doručenia očakávanú váhu, podpore tejto úvahy nasvedčuje aj fakt, že navrhovateľ predložil originál podacieho lístka zo dňa 07.05. 2007 , ktorý mal byť dôkazom o podaní zásielky zo dňa 09.05 2007. Táto chronologická postupnosť je však, pretože dátum z podacieho lístka predchádza obsahu zásielky. Bez významu je aj snaha navrhovateľa spochybniť výsledky vykonaného dokazovania, keď navrhovateľ opätovne v odvolaní zdôrazňuje, že túto skutočnosť oznámil odporcovi aj ústne, hoci tento navrhovateľom tvrdený fakt odporca v konaní nedosvedčil. Za nedôvodnú považuje odvolací súd námietku odvolateľa spočívajúcu v pochybení súdu prvého stupňa, keď sa nezaoberal „nákladmi na právne zastúpenie“ a to z dôvodu, že si súd prvého stupňa v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. vymienil rozhodnúť o náhrade trov konania po právoplatnom skončení konania o veci samej. Námietky navrhovateľa uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne zaoberal a keďže súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na riadne zistenie skutkového stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 Ods. 1 O.s.p.. Odvolací súd preskúmal aj napadnuté uznesenie ktorým prvostupňový súd zmenil uznesenie Okresného súdu Bratislava II zo dňa 10.02.2011 č.k. 20C 135/2007-105, ktorým bola navrhovateľovi uložená povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 179,- € tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť súdny poplatok za odvolanie v sume 99,50 € v zmysle položky I Sadzobníka poplatkov, písm. b) v lehote 10 dní do doručenia, suma ktorá zodpovedá poplatkovej povinnosti za podanie odvolania v časti návrhu, ktorým sa domáha určenia, že pracovný pomer trvá do 31.7. 2007 a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa je dôvodné. Podľa § 4 ods. 2 písm. d) Zák.č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch od poplatku sú oslobodení navrhovateľ v konaní o náhradu škody z pracovného úrazu a choroby z povolania, v konaní o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru a pri uplatnení nárokov z neplatného skončenia pracovného pomeru alebo štátnozamestnaneckého pomeru. Navrhovateľ v konaní vystupuje ako zamestnanec a predmetnou žalobou uplatňuje určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru spolu s nárokmi vyplývajúcimi z neplatného skončenia pracovného pomeru, preto je navrhovateľ je v zmysle § 4 ods. 2 písm. d) zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch osobne oslobodený od súdnych poplatkov. Ak súd prvého stupňa napriek cit.ust. vyzval navrhovateľa na zaplatenie súdneho poplatku za podanie odvolania v časti návrhu, ktorým sa domáha určenia, že pracovný pomer trvá do 31.7. 2007 nesprávne vec právne posúdil, v dôsledku čoho odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa zrušil, keďže išlo o rozhodnutie bez návrhu, nešlo o rozhodnutie vo veci samej a dôvody pre ktoré bolo uznesenie vydané neexistovali; s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. i/ O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa v zmysle § 224 ods. 4 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.