Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/27/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207221336 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Beata Trandžíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207221336.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: D.. P. I., Q. X, XXX XX B., proti povinnému: WOODSTAR, s.r.o., Nevädzova 5, 821 02 Bratislava, IČO: 35 808 845, o vymoženie povinnosti, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II č.k. 56 Er/2244/07-11 zo dňa 15.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56 Er/2244/07-11 zo dňa 15.07.2013 p o t v r d z u j e. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením odvolaním súd prvého stupňa zastavil exekučné konanie z dôvodu, že prišlo k výmazu povinného z obchodného registra, z titulu straty procesnej spôsobilosti ku dňu 27.04.2013. Súd prvého stupňa exekučné konanie zastavil postupom podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku v spojení s § 19 OSP. V druhom výroku vydaného uznesenia oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal. V treťom výroku vydaného rozhodnutia súdnemu exekútorovi nepriznal náhradu trov exekúcie. V odôvodnení vydaného uznesenia súd prvého stupňa skonštatoval, že povinný stratil procesnú spôsobilosť dňa 27.04.2013 výmazom z obchodného registra, nie pre nemajetnosť povinného, oprávnený nemohol predvídať a nemal vedomosť o výmaze povinného „ex offo“, z obchodného registra s tým, že návrh na začatie exekúcie podal riadne a včas, zastavenie exekúcie nespôsobil a súdny exekútor mal možnosť od oprávneného požadovať v čase začatia exekučného konania poskytnutie primeraného preddavku, čo však neurobil. Vzhľadom na zistené skutočnosti preto náhradu trov exekučného konania súd oprávnenému ani súdnemu exekútorovi nepriznal, a poukázal na prijatú judikatúru všeobecných súdov SR, ako aj na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele c. Belgicko zo dňa 23.11.1983. Voči tretiemu výroku vydaného uznesenia, ktorým súd prvého stupňa nepriznal súdnemu exekútorovi náhradu trov konania, podal odvolanie súdny exekútor, ktorý uviedol, že dňa 02.07.2013 bola súdu prvého stupňa zo strany súdneho exekútora doručená žiadosť o zastavenie exekúcie v zmysle § 57 ods. 1 písm. g) a h) a § 57 ods. 4 Ex. poriadku, nakoľko povinný bol dňa 27.04.2013 vymazaný z obchodného registra a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Súdny exekútor sa nestotožňuje s názorom súdu, že oprávnený nemohol predvídať a nemal vedomosť o výmaze povinného „ex offo“ z obchodného registra. V odôvodnení podaného odvolania súdny exekútor taktiež poukázal na to, že túto skutočnosť nemohol predvídať ani súdny exekútor. Súdny exekútor poukázal ďalej na to, že je štátom určenou a splnomocnenou osobou na vykonávanie núteného výkonu súdnych a iných rozhodnutí, nie je štátnym zamestnancom, a za výkon exekučnej činnosti mu patrí odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Má za to, že od nikoho nemožno požadovať bezodplatné vykonávanie akejkoľvek činnosti. Zánik povinného v priebehu exekúcie je rizikom, spojeným s výkonom exekúcie a má za to, že oprávnený by mal byť zaviazaný k náhrade trov exekučného konania. Vydané uznesenie žiadal zmeniť a na náhradu trov exekučného konania zaviazať oprávneného. Oprávnený sa k odvolaniu súdneho exekútora nevyjadril. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.), preskúmal uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie oprávneného a súdneho exekútora podľa § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisov a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie súdneho exekútora nie je dôvodné. Odvolací súd z obsahu súdneho spisu zistil, že návrhom na vykonanie exekúcie zo dňa 20.07.2007 sa domáhal oprávnený vymoženia povinnosti uhradiť sumu 300.000,- Sk s príslušenstvom. Exekučným titulom bol právoplatný a vykonateľný rozsudok Okresného súdu Bratislava II, č.k. 17C/187/2002-114 zo dňa 15.05.2007. Na základe podanej žiadosti o udelenie poverenia zo strany súdneho exekútora: JUDr. Ján Jonata zo dňa 25.07.2007 súd prvého stupňa vydal poverenie dňa 24.10.2007 na vymoženie uloženej povinnosti o zaplatenie istiny 300.000,- Sk s príslušenstvom. Ku dňu 02.07.2013 súdny exekútor podal žiadosť o zastavenie exekúcie s vyúčtovaním trov exekučného konania, spolu celkom 245,17 Eur z dôvodu, že povinný ku dňu 27.04.2013 bol vymazaný z obchodného registra a majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Z predloženého spisu registrového súdu Okresného súdu Bratislava I mal odvolací súd preukázané, že uznesením sp.zn. 36CbR 21/2012 zo dňa 15.10.2012 súd zrušil spoločnosť WOODSTAR s.r.o., Nevädzova 5, Bratislava, IČO: 35 808 845 postupom podľa ust. § 68 ods. 6 písm. f) v spojení s § 68 ods. 8 Obch. zákonníka označenú spoločnosť bez likvidácie, nakoľko povinný opakovane nesplnil povinnosť uložiť do zbierky listín individuálnu účtovnú závierku a nedisponovala ku dňu zrušenia žiadnym hnuteľným ani nehnuteľným majetkom. V zmysle ust. § 68 ods. 3 písm. c) Obch. zákonníka spoločnosť sa zrušuje odo dňa uvedeného v rozhodnutí súdu o zrušení spoločnosti, inak odo dňa, keď toto rozhodnutie nadobudne právoplatnosť. Na základe právoplatnosti rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra. V zmysle ust. § 68 ods. 10 Obchodného zákonníka súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti podľa odseku 9 zverejní oznámenie v Obchodnom vestníku, že sa vedie konanie o zrušení spoločnosti bez likvidácie; rozhodnutie o zrušení spoločnosti bez likvidácie môže súd vydať až po uplynutí troch mesiacov od zverejnenia oznámenia v Obchodnom vestníku. Z predloženého spisu mal odvolací súd zistené, že oprávnený riadne na základe právoplatného a vykonateľného exekučného titulu zo dňa 10.07.2007, vykonateľného 13.07.2007 podal návrh na vykonanie exekúcie ku dňu 20.07.2007. K výmazu povinného z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I v oddieli Sro vo vložke 23770/B prišlo dňa 27.04.2013. Uznesením č.k. 36CbR/21/2012 zo dňa 15.10.2012 súd prvého stupňa zrušil obchodnú spoločnosť povinného bez likvidácie, po vykonanom šetrení ohľadne majetku povinného, ako aj z dôvodu dlhodobého nezvolávania valného zhromaždenia a nezakladania individuálnej účtovnej závierky najmenej za dve účtovné obdobia do zbierky listín. Súd prvého stupňa exekučné konanie s poukazom na § 57 ods. 2 Ex. poriadku a § 19 OSP zastavil. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku exekúciu môže súd zastaviť aj vtedy, ak to vyplýva z ustanovení tohto, alebo osobitného zákona. Ustanovenie § 57 ods. 2 Ex. poriadku je upozornením na povinnosť zastaviť exekúciu z akéhokoľvek iného dôvodu, ako je uvedený v ust. § 57 ods. 1 Ex. poriadku, ako aj z dôvodu, ak to vyplýva z ustanovení iného teraz platného, alebo v budúcnosti platného zákona. V tomto prípade odvolací súd mal nesporne zistené, že súd prvého stupňa - registrový súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení obchodnej spoločnosti WOODSTAR s.r.o., Nevädzova 5, Bratislava, IČO: 35 808 845 vykonal šetrenie postupom podľa § 68 ods. 6 písm. f) a ods. 9 Obch. zákonníka a po zisteniach, že spoločnosť vykazuje reálne predpoklady zrušenia, v zmysle § 68 ods. 6 písm. f) a ods. 9 Obch. zákonníka pristúpil k jej zrušeniu a následne k výmazu z obchodného registra. Podľa § 203 ods. 2 Ex. poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa § 19 OSP spôsobilosť byť účastníkom konania má ten, kto má spôsobilosť mať práva a povinnosti, inak len ten, komu ju zákon priznáva. Podľa § 107 ods.1 OSP ak účastník stratí spôsobilosť byť účastníkom konania skôr, ako sa konanie právoplatne skončilo, súd posúdi podľa povahy veci, či má konanie zastaviť, alebo prerušiť, alebo či môže v ňom pokračovať. V tomto prípade spoločnosť povinného zanikla zrušením obchodnej spoločnosti WOODSTAR s.r.o., Nevädzova 5, Bratislava, IČO: 35 808 845 a následne výmazom z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, označená spoločnosť stratila procesné postavenie účastníka konania v priebehu exekučného konania. Odvolací súd má za to, že v tomto prípade súd prvého stupňa správne postupoval, keď exekučné konanie zastavil postupom podľa § 57 ods. 2 Ex. poriadku. Posudzovanie a rozsah majetku povinného, ako aj šetrenie súdu prvého stupňa „ex offo“ v zmysle § 68 ods. 6 písm. f) Obch. zákonníka šetril súd prvého stupňa v konaní o výmaz uvedenej spoločnosti z obchodného registra. Odvolací súd mal za to, že procesné postavenie povinného zaniklo, povinný právne ku dňu rozhodovania o zastavení exekúcie neexistoval, prestal byť účastníkom exekučného konania. Podľa ust. § 196 Ex. poriadku exekútorovi za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí odmena - náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Je nepochybné, že povinný túto náhradu odmeny platiť nemohol, keďže neexistoval v čase rozhodovania o náhrade týchto trov súdneho exekútora. Podľa § 197 ods. 1 Ex. poriadku náklady podľa §196 uhrádza povinný. Podľa § 197 ods. 2 Exekútor môže požadovať od oprávneného primeraný preddavok na odmenu a na náhradu hotových výdavkov. Podľa § 203 ods. 1 Ex. poriadku ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ust. § 203 ods. 2 Ex. poriadku ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie o vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Ako vyplýva z citovaného ustanovenia v zásade platí, že náhradu trov exekučného konania znáša povinný pokiaľ nenastane výnimočná situácia, že na ich náhradu je zaviazaný oprávnený. Pri rozhodovaní o tom, či oprávnený zavinil zastavenie exekúcie je nutné vychádzať z toho, že nárok na náhradu trov exekúcie je nárokom, ktorý má základ v ustanoveniach práva procesného a nie v ustanoveniach práva hmotného. Preto tiež o tom, či oprávnený zavinil, že konanie muselo byť zastavené, možno uvažovať len z hľadiska procesného a posudzovať ho podľa procesného výsledku. Samotnú skutočnosť, že došlo k výmazu povinného z obchodného registra nemožno z vyššie uvedených dôvodov považovať za zavinenie oprávneného (nález Ústavného súdu IV. ÚS 27/08 zo dňa 24. januára 2008). Ústavný súd v tejto súvislosti poukázal ďalej na skutočnosť, že v konečnom dôsledku môže nastať stav, že nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora v konaní, čo nemusí viesť k protiústavným dôsledkom, pričom poukázal na rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva Van der Mussele proti Belgicku, rozsudok zo dňa 23. novembra 1983 seria A č.70 . V prejednávanej veci odvolanie podal súdny exekútor, čo do nepriznania trov exekučného konania, s tým, že poukázal i na dôvody zastavenia exekúcie ako takej. Zákonné ustanovenie § 201 OSP v spojení s ust. § 37 ods. 1 Ex. poriadku dáva odvolaciemu súdu možnosť prejednať odvolanie súdneho exekútora len v rozsahu (ne) priznania trov exekúcie. Predmetom posúdenia dôvodnosti podaného odvolania odvolacím súdom preto nebolo posúdenie dôvodnosti zastavenia exekúcie postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku, ale nepriznanie trov súdneho exekútora. Je nesporné, že v tomto prípade exekúcia bola zastavená postupom podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku s poukazom na zánik povinného ako právneho subjektu, strata procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania (povinný zanikol bez likvidácie, bez právneho nástupcu). Pri posúdení otázky, či v prípade zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. poriadku z dôvodu zániku povinného ako právneho subjektu a či možno oprávnenému uložiť povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie, rozhodujúcim kritériom v zmysle ust. § 203 ods. 1 Ex. poriadku z dikcie zákona je posúdenie a existencia zavinenia oprávneného na zastavení exekúcie ako takej. Oprávnený podal návrh na začatie exekúcie po nadobudnutí právoplatnosti a vykonateľnosti exekučného titulu ku dňu 22.05.2007 s tým, že exekúcia prebiehala cca 5 rokov do 21.08.2012. Nie je možné preto vyvodiť záver, že oprávnený zanedbal náležitú opatrnosť a premyslenosť pri podaní návrhu, aj keď mal poznatky, z ktorých sa dal takýto výsledok (výmaz spoločnosti) predpokladať. Zastavenie exekúcie oprávnený nezavinil, ani nemohol predpokladať jej zastavenie. O procesné zavinenie oprávneného pôjde vtedy, keď mu bude možné vytýkať zavinenie v procesnom význame zodpovednosti (náležitá neopatrnosť a neuvážlivosť podania návrhu pri zjavných skutočnostiach o možnom zastavení exekúcie na strane povinného). Odvolací súd ďalej poukazuje i na prijatú judikatúru Slovenskej republiky ako aj ČR vzhľadom na obsahovú podobnosť § 203 ods. 1 Ex. poriadku, Nález ÚS SR č.k. IV ÚS 27/08 zo dňa 24.01.2008 a nález ÚS ČR II. US 1812/09, II. ÚS 594/10 PL ÚS 16/08 II. ÚS 594/10, s tým, že podľa uvedenej judikatúry samotná skutočnosť, že v konečnom dôsledku, nebudú uspokojené všetky nároky súdneho exekútora, nie je protiústavný. Toto riziko ktoré nesie súdny exekútor je odôvodnené do značnej miery a je kompenzované jeho v podstate monopolným postavením pri vykonávaní exekúcie ako takej. Podľa ust. § 219 ods. 1 OSP odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa ust. § 219 ods. 2 OSP ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Vzhľadom na vyššie uvedené právne a skutkové dôvody odvolací súd podľa § 219 ods. 1, 2 OSP uznesenie súdu prvého stupňa v napadnutej časti odvolaním ako vecne správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1, 2 OSP s tým, že trovy odvolacieho konania uplatnené neboli, a preto bolo o nich rozhodnuté tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 tretia veta zák. č. 757/2004 Z.z. v znení neskorších predpisov). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.