Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/303/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207221404 Dátum vydania rozhodnutia: 27. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207221404.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Magdalény Florekovej a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond, Búdkova 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, proti odporcovi: Hlavné mesto Slovenskej republiky Bratislava, Primaciálne námestie 1, Bratislava, IČO: 00 603 481, o určenie vlastníckeho práva, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. marca 2012 č. k. 10C/169/2007-306, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania 79,58€ v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) súd prvého stupňa určil, že navrhovateľ je vlastníkom pozemkov: parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 1450 m2, druh pozemku ostatná plocha; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 218 m2, druh pozemku ostatná plocha; parcela registra T. Č.. XXXX/ XXX o výmere 140 m2, druh pozemku ostatné plochy; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 65 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 345 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 482 m2, druh pozemku ostatné plochy; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 453 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra T. Č.. XXXX/ XXX o výmere 447 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 699 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra T. Č.. XXXX/XXX o výmere 136 m2, druh pozemku orná pôda; parcela registra C č. XXXX/XXX o výmere 1437 m2, druh pozemku orná pôda; všetky zapísané v k.ú. X.Ž. na LV č. X, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislavu. Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zároveň uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 707,51 € na účet BOLLARDT, s.r.o., do troch dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení svojho rozsudku uviedol, že navrhovateľ Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond (navrhovateľ 1/) a O. O. zastúpená Slovenským pozemkovým fondom SR (navrhovateľ 2/ - súd prvého stupňa uznesením č. k. 10C 169/2007-272 zo dňa 13. 3. 2009, právoplatným dňom 10.04.2009, pripustil, aby do konania na strane navrhovateľa pristúpil ďalší účastník a to O. O.) sa návrhom podaným na súd domáhali určenia, že Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond je vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XXX o výmere 1450 m2, druh pozemku ostatná plocha; parc. č. XXXX/XXX o výmere 358 m2, druh pozemku ostatná plocha; parc. č. XXXX/XXX o výmere 65 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/XXX o výmere 345 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/XXX o výmere 482 m2, druh pozemku ostatná plocha; parc. č. XXXX/XXX o výmere 453 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/XXX o výmere 447 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/XXX o výmere 835 m2, druh pozemku orná pôda a parc. č. XXXX/XXX o výmere 1437 m2, druh pozemku orná pôda, všetky zapísané v k.ú. X.K. na LV č. X, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu a že O. O. zastúpená Slovenským pozemkovým fondom je vlastníkom pozemkov parc. č. XXXX/XXX o výmere 455 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/XXX o výmere 457 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/XXX o výmere 863 m2, druh pozemku orná pôda; parc. č. XXXX/ XXX o výmere 1362 m2, druh pozemku orná pôda a parc. XXXX/XXX o výmere 4 m2, druh pozemku orná pôda, všetky zapísané v k.ú. X., na LV č. X, vedenom Katastrálnym úradom v Bratislave, Správou katastra pre Hlavné mesto SR Bratislava, dôvodiac tým, že podľa nariadenia č. 104/1945 Zb. n. SNR boli predmetné pozemky pôvodným vlastníkom konfiškované a prešli do vlastníctva Československého štátu s výnimkou pozemkov, ktorých vlastníčkou sa stala, na základe darovacej zmluvy zo dňa 28. 11. 1945 maloletá O. O., v súčasnosti vedená ako neznáma vlastníčka. Prvostupňový súd rozhodol prvýkrát o návrhu rozsudkom zo dňa 06.10.2009 č. k. 10C/169/2007-293 v spojení s opravným uznesením zo dňa 13.04.2012 č. k. 10C/169/2007-305, tak, že určil, že Slovenská republika - Slovenský pozemkový fond je vlastníkom pozemkov, bližšie špecifikovaných v predchádzajúcom odseku vo vzťahu k žalobnému návrhu navrhovateľa 1/. Súčasne určil, že O. O.W. zastúpená Slovenským pozemkovým fondom je vlastníčkou pozemkov bližšie špecifikovaných v predchádzajúcom odseku vo vzťahu k žalobnému návrhu navrhovateľa 2/. Krajský súd v Bratislave, na odvolanie odporcu, uznesením zo dňa 29.06.2011, č. k. 12Co/208/2009-321, rozsudok súdu prvého stupňa (v poradí prvý) v napadnutej časti zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie. (Odporca podal odvolanie len proti výroku o určení vlastníckeho práva SR - Slovenského pozemkového fondu SR k nehnuteľnostiam. Výrok o určení vlastníckeho práva O. O., zastúp. Slovenským pozemkovým fondom k nehnuteľnostiam nadobudol právoplatnosť dňa 12.11.2009.) Krajský súd uložil súdu prvého stupňa doplniť dokazovanie a zisťovať, či právo hospodárenia k 24.11.1990, nevykonávala štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. V opačnom prípade by potom platilo, že pozemky dočasne spravoval Okresný národný výbor a dočasná správa nezakladá prechod pozemkov z vlastníctva štátu do vlastníctva obce. Podľa odvolacieho súdu konštatácia súdu prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí (v poradí prvom), že sporné pozemky neboli odovzdané do trvalého užívania, bez vykonania náležitého dokazovania, bola predčasná. Súd prvého stupňa v zmysle intencií zrušujúceho uznesenia Krajského súdu v Bratislave ako odvolacieho súdu pri svojom opätovnom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa, doplnil dokazovanie, po právnej stránke posúdil vec v zmysle čl. 20 ods. 1, 2 Ústavy SR, § 123, § 124, § 126 ods. 1, § 100 ods. 2 Obč. zák., § 34 ods. 3, 14 zák. č. 330/1991 Zb. o pozemkových úpravách, usporiadaní pozemkového vlastníctva, pozemkových úradoch, pozemkovom fonde a o pozemkových spoločenstvách, ust. § 2 ods. 1 zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, § 23 nar. vlády č.81/1958 Zb. o správe národného majetku o správe a o nakladaní so znárodneným majetkom, s majetkom získaným na účely pozemkových reforiem a s majetkom skonfiškovaným, § 1 a § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem, § 64 ods. 2 a § 65 ods. 1, 3 Hospodárskeho zákonníka, § 4 ods. 1, § 8 ods. 2, § 10 ods. 1 vyk. vyhl. č. 119/1988 Zb., o hospodárení s národným majetkom, zákon č. 53/1966 Zb. o ochrane poľnohospodárskeho pôdneho fondu, § 29 ods. 1, § 31 ods. 2 zákona č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov, a dospel k záveru, že predpokladom prechodu poľnohospodárskych pozemkov do vlastníctva obcí je existencia práva hospodárenia, ktoré patrilo národnému výboru k rozhodnému obdobiu, t. j. k účinnosti zákona č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, teda k 24. novembru 1990. V danom prípade to znamená právo trvalej správy. Skonfiškovaný poľnohospodársky majetok a majetok získaný na účely pozemkových reforiem mali však národné výbory iba v dočasnej správe (vyhl. č. 507/1950 Ú.v.) Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok ústredným úradom, alebo keď po 1. septembri 1959 prešiel do ich správy podľa vyhl. č. 158/1959 Ú.v. V takom prípade by musel byť v pozemkovej knihe zápis odvolávajúci sa na § 3 cit. vyhlášky. Hospodársky zákonník a vykonávacia vyhláška č. 119/1988 Zb., určovali, že právo hospodárenia s poľnohospodárskymi pozemkami k 24.11.1990 vykonávali štátne organizácie, ktorých predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. Národným výborom mohlo toto právo patriť len v prípadoch uvedených v § 8 ods. 2 a § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky. Podľa súdu prvého stupňa predmetom činnosti ONV Bratislava - Nivy odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva nebola poľnohospodárska výroba a odporca nepreukázal ani postup podľa § 8 ods. 2 alebo 10 ods. 1 vyhl. č.119/1988 Zb. Posledný zápis v PK vložkách č. XXX a XXXX k parc. č. XXX,XXX W. XXX neobsahuje odkaz na § 3 vyhl. č. 158/1959 Ú.v., ale len zápis o vložení vlastníckeho práva na Čsl. štát v správe Obvodného národného výboru Bratislava - Nivy , odboru poľnohospodárstva a lesného hospodárstva. Podľa súdu prvého stupňa treba teda mať za to, že Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy mal predmetné pozemky len v dočasnej správe a táto dočasná správa vylučuje prechod do majetku obcí podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb., o majetku obcí. Aj v tomto prípade bola identifikácia pozemkov v súlade s aktuálnym stavom v registri "C" KN. Odporca ani v doplnenom dokazovaní neprodukoval dôkaz, že právo hospodárenia k dotknutým pozemkom vykonávala k 24.11.1990 štátna organizácia, ktorej predmetom činnosti bola poľnohospodárska výroba. ONV Bratislava - Nivy mal preto konfiškované pozemky len v dočasnej správe (§ 65 ods. 3 HZ) a takáto dočasná správa nezakladala prechod vlastníctva pozemkov do majetku obcí. Pri opätovnom rozhodovaní o návrhu navrhovateľa súd prvého stupňa pripustil zmenu petitu návrhu podľa aktuálnych údajov z LV č. 1 a Snímky z katastrálnej mapy, v znení ako je uvedené vo výrokovej časti napadnutého rozsudku, nakoľko sporné pozemky sú v súčasnosti takto evidované na mape katastrálneho operátu. O náhrade trov konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal plnú náhradu trov konania spočívajúcu v trovách právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom Mgr. Petrom Bollardtom vo výške 707,51 €. Uvedený rozsudok napadol v zákonom stanovenej lehote odvolaním odporca vytýkajúc súdu prvého stupňa nesprávne právne posúdenie veci. Nestotožňujúc sa so závermi súdu prvého stupňa navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobný návrh zamietol. Úvodom odvolania poukázal na ust. 2 § ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. a tvrdil, že predmetné ustanovenie nerozlišuje či išlo o trvalú alebo dočasnú správu majetku a používa pojem právo hospodárenia, pričom v tomto zákone a ani v iných právnych predpisoch nie je obsiahnutá definícia tohto pojmu, z ktorej by bolo možné vyvodiť či tento pojem zahŕňa v sebe trvalú resp. dočasnú správu majetku národným výborom. S právnym posúdením súdu, že išlo o majetok v dočasnej správe sa odporca nestotožňoval. Tvrdil, že ide len o to, či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V tejto súvislosti poukazoval na právne názory vyslovené v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 68/08 a 3Cdo 7/02. Následne uviedol, že vlastnícke právo odporcu vzniklo k 01.05.1991. Zákon č. 229/1991 Zb. o pozemkových úpravách nadobudol účinnosť až 19.08.1991, nie je preto podľa neho možné riešiť právne vzťahy, ktoré vznikli, zmenili sa alebo zanikli podľa skorších predpisov. Podľa odporcu nebol predložený nijaký dôkaz, že sporný majetok sa nestal majetkom obce. Z ust. § 1 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. pritom vyplýva, že bezpochyby išlo o majetok, ku ktorému patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národnému výboru, na území ktorého sa nachádza. Odporca zastával názor, že zákon nevyžaduje preukázanie trvalej správy (ustálená súdna prax to potvrdzuje) a je právne bezvýznamné zaoberať sa otázkou dokazovania trvalej správy vykonávanej národným výborom. Následne uviedol, že v PK vložke č. XXXX a PK vložke č. XXX je popri vlastníctve Československého štátu poznačená aj správa Obvodného národného výboru Bratislava - Nivy. Vychádzajúc z ust. § 1 a § 3 vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. mal odporca za to, že konfiškovaný pôdohospodársky majetok, ktorý nebol pridelený ani nebol v správe organizácie socialistického sektora, spravovali okresné národné výbory, v obvode ktorých sa tento majetok nachádzal. Skutočnosť, že pozemkovoknižné parcely boli zapísané do PK vložky č. XXXX a do PK vložky č. XXX pred účinnosťou vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. nemá vplyv na existenciu práva hospodárenia národného výboru k týmto nehnuteľnostiam k 24.11.1990. Pokiaľ tieto pozemky neboli pridelené podľa predpisov o konfiškácii a urýchlenom rozdelení pôdohospodárskeho majetku alebo podľa predpisov o pozemkových reformách a ani neboli v správe organizácií štátneho socialistického sektora, ku dňu účinnosti vyhlášky č. 158/1959 Ú.v., t.j. k 01.09.1959, prešli do správy okresných národných výborov, v obvode ktorých sa tento majetok nachádzal ex lege bez ohľadu na to, či táto skutočnosť bola alebo nebola zapísaná podľa 3 § vyhlášky č. 158/1959 Ú.v. v pozemkovej knihe. Podľa odporcu bolo na navrhovateľovi dôkazné bremeno preukázať, že predmetné nehnuteľnosti boli v správe organizácií štátneho socialistického sektora, pretože ak tomu tak nebolo, platí, že k 24.11.1990 mal k týmto pozemkom právo hospodárenia národný výbor, na území ktorého sa nachádzali, a preto tieto pozemky prešli podľa § 2 ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. k 01.05.1991 do majetku odporcu. Záverom odvolania uviedol, že sa domnieva, že PK parc. č. XXX ani časť PK parc. č. XXX neboli rozhodnutím číslo: Z.. XXX/XXXX zo dňa 01.06.1959, ktoré vydal Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy , odovzdané do trvalého užívania JRD IV. typu v Prievoze. Ak Obvodný národný výbor Bratislava - Nivy vydal vyššie uvedené rozhodnutie o odovzdaní majetku do trvalého užívania, musel aj on sám mať tento majetok v trvalej správe, a to už pred 01.09.1959. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ. Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a zaviazal odporcu na náhradu trov konania, ktoré vyčíslil v závere vyjadrenia na sumu vo výške 79,58 €. V plnom rozsahu sa pridržiavajúc všetkých svojich vyjadrení prednesených v priebehu konania navrhovateľ uviedol, že argumentáciu odporcu považuje za nesprávnu. Zastával pritom názor, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je plne v súlade s právnym názorom odvolacieho súdu uvedeným v uznesení zo dňa 29.06.2011 sp. zn. 12Co 208/2009. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Predmetom konania v danej veci je určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktoré si navrhovateľ odôvodňoval s poukazom na ustanovenie § 2 zákona č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, v zmysle ktorého do vlastníctva obcí prechádzajú z majetku Slovenskej republiky veci, okrem hnuteľností patriacich orgánom miestnej štátnej správy, ku ktorým patrilo ku dňu účinnosti osobitného predpisu právo hospodárenia národným výborom, na území ktorých sa nachádzajú. Osobitným predpisom, na ktorý citovaný zákona poukazuje je zákon č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení, ktorý nadobudol účinnosť ku dňu volieb do orgánov samosprávy obcí, t.j. 24. novembra 1990. V konaní predovšetkým so zreteľom na poľnohospodársky charakter pozemku, spôsob jeho nadobudnutia zostalo medzi účastníkmi sporné a nezodpovedané, či k predmetnej nehnuteľnosti v rozhodujúcom období patrilo právo hospodárenia národného výboru, na území ktorého sa nachádza. Zo zákona o majetku obcí vyplýva, že nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva veci na obec sú: vlastníctvo Slovenskej republiky a existencia práva hospodárenia národného výboru ku dňu 24. novembra 1990. Len za splnenia týchto predpokladov došlo resp. môže dôjsť k prechodu vlastníctva štátu na obec ex lege dňom účinnosti zákona č. 138/1991 Zb. (§2 ods. 7). Súd prvého stupňa po vrátení veci odvolacím súdom vykonal vo veci dokazovanie za účelom zistenia skutkového stavu pridržiavajúc sa pokynov, ktoré vo svojom zrušujúcom uznesení vyslovil odvolací súd, zo zisteného skutkového stavu ktorého vyvodil správny právny záver, že neboli splnené predpoklady prechodu vlastníctva pozemku na odporcu, pretože nebola preukázaná existencia práva hospodárenia a teda trvalej správy príslušného národného výboru k 24.11.1990. Správu národného majetku národnými výbormi konštituoval zákon č. 279/1949 Zb. o finančnom hospodárení národných výborov. V zmysle § 29 ods. 1 tohto zákona národné výbory spravovali národný majetok zverený do ich správy príslušným ústredným orgánom po dohode s ministerstvami vnútra a financií. Uvedenými ustanoveniami neboli dotknuté právne predpisy o majetku skonfiškovanom a o majetku získanom na účely pozemkových reforiem v zmysle ustanovenia § 31 ods.2 zákona č. 279/1949 Zb. Tento poľnohospodársky majetok národné výbory však nemali v trvalej správe, teda na základe vyhlášky č. 507/1950 Ú.v. im mohol byť zverený do dočasnej správy. Do trvalej správy mohol prejsť až po 1. septembri 1959 v zmysle vyhlášky č. 158/1959 Zb. o správe neprideleného poľnohospodárskeho majetku nadobudnutého z pozemkových reforiem. V prípade zapísania takýchto pozemkov v pozemkovej knihe na československý štát v správe ONV-odborov poľnohospodárstva; národné výbory ich mali k 24.11.1990 iba v dočasnej správe a preto neprešli do vlastníctva obcí. Do trvalej správy mohol byť zverený národným výborom poľnohospodársky majetok príslušným ústredným úradom, t.j. najmä povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy alebo keď prešiel do ich správy podľa vyhlášky č. 158/1959 U.v. Takéto prevody / t.j. prevody povereníctvom pôdohospodárstva a pozemkovej reformy ale aj na základe vyhlášky / však boli zaznamenávané v pozemkovej knihe s odkazom na 3 citovanej vyhlášky č. 158/1959 Ú.v.. Ohľadne sporného pozemku nie je v Pozemkovej knihe zápis odvolávajúci sa na vyššie citované ustanovenie § 3 a odporca nepreukázal žiadnym spôsobom zmenu dočasnej správy na správu trvalú. Kľúčovou obranou odporcu prezentovanou nielen v konaní pred súdom prvého stupňa, ale na identickej obrane zotrval odporca aj v odvolaní, že ust. 2 § ods. 1 zákona č. 138/1991 Zb. nerozlišuje či išlo o trvalú alebo dočasnú správu majetku, ide len o to, či správa existovala a trvala ku dňu účinnosti osobitného zákona. V tejto súvislosti poukazoval na právne názory vyslovené v rozsudkoch Najvyššieho súdu SR sp. zn. 8Sžo 68/08 a 3Cdo 7/02. Právny záver súdu prvého stupňa vychádza z ustálenej judikatúry (Rozhodnutia NS SR sp. zn. M Cdo 56/01, 4 Cdo 46/01, M Cdo 55/01, 2 Cdo 115/02, 2 Cdo 48/2005 ) podľa ktorej nevyhnutným predpokladom prechodu vlastníctva poľnohospodárskych nehnuteľností zo štátu na obec v zmysle zákona č. 138/1991 Zb. v znení neskorších predpisov je existencia práva hospodárenia teda trvalej správy, ktorá patrila príslušnému národnému výboru k 24. novembru 1990 od záveru ktorého odvolací súd nemá dôvod sa odchýliť. Vzhľadom na uvedené, za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, správne vec právne posúdil, a keď odporca v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal, rozhodol vecne správne, z dôvodov ktorých odvolací súd, v celom rozsahu sa stotožňujúc s právnym záverom súdu prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku, na ktoré odôvodnenie, spĺňajúce všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O.s.p. bez ďalšieho odkazuje, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu , ktorý ho zastupoval v konaní do 31.12013 podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79.58€. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 13.6.2012 , keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2012 sumu 58,69€. Odmena potom a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 66,32€ / 58,69€ + 7,63€ režijný paušál /, keď táto odmena bola v zmysle § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky zvýšená o 20% DPH t.j. o sumu 13,26€. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.