Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/697/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207227497 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207227497.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci navrhovateľa: P. M., bytom L.Á. X, M., zastúpeného JUDr. Ernestom Botkom, advokátom so sídlom Björnsonova 2, Nové Zámky, proti odporcovi: K&G s.r.o., so sídlom Kopčianska 10, Bratislava, IČO: 36 613 347, o zaplatenie 19.916,35 €, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, zo dňa 5.júna 2013, č.k. 9C/207/2008-111, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 05.06.2013 uložil súd prvého stupňa odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 19.916,35 € titulom vydania bezdôvodného obohatenia podľa § 451 ods. 2 Obč. zákonníka, keď vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že právny predchodca navrhovateľa spoločnosť INVEST AG, s.r.o. a navrhovateľ uzavreli dňa 20.10.2000 zmluvu o budúcej zmluve, ktorou sa zaviazali do 30.09.2001 uzatvoriť zmluvu o výstavbe domu, v ktorom sa bude nachádzať aj byt navrhovateľa č. 19 a okrem toho uzavreli aj zmluvu o dielo, resp. zmluvu o zhotovení veci na zákazku a ďalej bolo preukázané, že navrhovateľ dňa 12.12.2000 uzavrel so ŠFRB zmluvu o poskytnutí podpory vo forme úveru v sume 600.000,- Sk na výstavbu bytu č. XX X. V. Y. M., R. D., na základe ktorej zmluvy ŠFRB dňa 05.01.2001 poskytol navrhovateľovi prevodom na jeho účet úver v sume 600.000,- Sk a navrhovateľ následne dňa 16.01.2001 túto sumu previedol na účet obchodnej spoločnosti INVEST AG, s.r.o. Navrhovateľ listom zo dňa 06.09.2005 vyzval uvedenú spoločnosť na dokončenie výstavby bytu v lehote dvoch mesiacov od doručenia výzvy s tým, že ak byt nebude v stanovenej lehote dokončený, bude nútený od zmluvy o dielo odstúpiť a následne listom zo dňa 05.01.2006, doručeným spoločnosti INVEST AG, s.r.o. dňa 18.01.2006, navrhovateľ oznámil tejto spoločnosti, že odstupuje od zmluvy a vyzval ju na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov. Dospel k záveru, že navrhovateľ odstúpil od zmluvy o dielo v súlade s § 642 ods. 2 Obč. zákonníka z dôvodu, že odporca dielo nedokončil ani v dodatočnej primeranej lehote, ktorú mu poskytol a ďalej bolo preukázané, že spoločnosť INVEST AG, s.r.o., ani odporca, ako jeho právny nástupca, navrhovateľovi sumu 600.000,- Sk, t.j. 19.916,35 €, nevrátili. Námietku premlčania vznesenú odporcom posúdil ako nedôvodnú, keď dospel k záveru, že navrhovateľ si právo na vydanie bezdôvodného obohatenia uplatnil pred uplynutím objektívnej, ako aj subjektívnej premlčacej lehoty. Uviedol, že navrhovateľ sa návrhom na začatie konania domáhal proti právnemu predchodcovi odporcu zaplatenia celkovej sumy 853.924,- Sk, t.j. 28.345,08 €, avšak v priebehu konania vzal späť návrh v časti o zaplatenie 253.924,- Sk, t.j. 8.428,73 €, a preto uznesením zo dňa 20.02.2012 konanie v tejto časti zastavil. O náhrade trov konania rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 146 ods. 2 vety prvej a § 151 ods. 1 O.s.p. tak, že odporcovi uložil povinnosť zaplatiť navrhovateľovi k rukám jeho právneho zástupcu náhradu trov konania 486,89 € a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 371,98 €, keď prihliadol na to, že navrhovateľ vzal späť návrh v časti o zaplatenie 8.428,73 € z dôvodu nekonštruktívneho postoja odporcu a v záujme urýchleného konania, čo nemožno vyhodnotiť tak, že by išlo o čiastočné späťvzatie návrhu pre správanie sa odporcu, a keďže navrhovateľ vzal návrh čiastočne späť z iného dôvodu ako pre správanie sa odporcu, dospel k záveru, že z procesného hľadiska navrhovateľ zavinil, že konanie v tejto časti bolo zastavené, a teda navrhovateľ bol v tejto časti neúspešný. Navrhovateľ mal teda v konaní čiastočný úspech, pričom pomer úspechu navrhovateľa je 70,265 % ku 29,74 %, čo v konečnom dôsledku znamená právo navrhovateľa na náhradu trov konania vo výške 40,52 %, pričom navrhovateľovi vznikli trovy konania zaplatením súdneho poplatku v sume 1.201,61 € a trovy právneho zastúpenia podľa vyčíslenia v návrhu za dva úkony právnej služby po 13.650,- Sk spolu s paušálnou náhradou nákladov po 178,- Sk za každý úkon, t.j. spolu 27.656,- Sk, t.j. 918,01 €. Uviedol, že navrhovateľ po vyhlásení rozsudku v zákonnej lehote troch pracovných dní ďalšie trovy právneho zastúpenia nevyčíslil, a preto vychádzal len z trov vyčíslených v návrhu na začatie konania a priznal navrhovateľovi 40,52 % zo sumy 1.201,61 €, t.j. 486,89 € a 40,52 % zo sumy 918,01 €, t.j. 371,98 €. Uviedol, že trovy právneho zastúpenia nezvýšil o daň z pridanej hodnoty podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. tak, ako to žiadal navrhovateľ, pretože navrhovateľ nepreukázal, že jeho advokát je platiteľom DPH. Proti tomuto rozsudku, v časti náhrad trov konania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, žiadal rozsudok súdu prvého stupňa v tejto napadnutej časti zmeniť tak, aby bol odporca zaviazaný zaplatiť mu náhradu trov konania v sume 3.598,10 €, z toho náhradu trov právneho zastúpenia v sume 3.111,21 € na účet právneho zástupcu. Namietal, že súd prvého stupňa nesprávne vyhodnotil jeho čiastočné späťvzatie návrhu počas konania tak, ako keby išlo o jeho neúspech v tom zmysle, že by mu namiesto požadovaných 28.000,- € priznal len sumu 19.000,- € a poukázal na to, že žiadal ešte pred prvým meritórnym pojednávaním, aby súd pripustil jeho čiastočné späťvzatie návrhu v časti o zaplatenie 8.428,73 €, na základe čoho súd prvého stupňa pripustil späťvzatie jeho návrhu v tejto časti a konanie v tejto časti zastavil. Podľa jeho názoru sa preto krátenie jeho nároku na náhradu trov právneho zastupovania mohlo vzťahovať len na úsek konania, pokiaľ nepožiadal o späťvzatie časti jeho návrhu a v tej časti nároku, o ktorom žiadal aby bolo v ďalšom konaní rozhodnuté, mal 100% úspech. Pomerné priznanie náhrady trov konania by sa preto v danom prípade malo vzťahovať len na prvé tri úkony právnej služby, za ktoré mala byť odmena vyčíslená z hodnoty veci 28.345,08 € a na ďalšiu časť konania mal súd prvého stupňa aplikovať ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vychádzať pritom zo zníženej sumy predmetu konania. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že si prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu v lehote troch dní nevyčíslil uplatnené trovy konania a uviedol, že si ich ani nemal možnosť vyčísliť a súd ho na túto možnosť neupozornil v tom zmysle, že končí, resp. skončil konanie a vyhlasuje rozsudok, a teda aby si trovy konania vyčíslil, keď na pojednávaní dňa 17.04.2013 uznesením rozhodol o odročení pojednávania na deň 05.06.2013, pričom zo zápisnice nevyplýva, že by na tomto pojednávaní mal byť vyhlásený rozsudok, a že by mal jeho právny zástupca vyčísliť zároveň trovy právneho zastupovania. Uviedol, že on ani jeho právny zástupca sa pojednávania dňa 05.06.2013 nezúčastnili, ale nemali vedomosť o tom, že bol vyhlásený rozsudok. Ďalej uviedol, že dňom 22.07.208 sa jeho právny zástupca stal platiteľom DPH a vzhľadom na to má nárok na náhradu DPH. Ďalej v odvolaní vyčíslil náhradu trov právneho zastúpenia za úkony právnej služby vykonané po čiastočnom späťvzatí jeho návrhu v celkovej sume 1.455,27 € a uplatnil si aj náhradu cestovného v sume 407,64 € a náhradu straty času v sume 523,98 €, t.j. spolu 931,62 € spolu s náhradou 20% DPH, t.j. spolu v sume 1.117,94 €. Odporca sa v odvolacom konaní nevyjadril. Odvolací súd prejednal vec v napadnutej časti podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti je vecne správny. Podľa § 142 ods. 1 O.s.p. účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Podľa § 142 ods. 2 O.s.p. ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadny z účastníkov nemá na náhradu trov právo. Podľa § 146 ods. 2 O.s.p., ak niektorý z účastníkov zavinil, že konanie sa muselo zastaviť, je povinný uhradiť jeho trovy. Ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Podľa § 151 ods. 1 O.s.p. o povinnosti nahradiť trovy konania rozhoduje súd na návrh spravidla v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto rozhodnutia. Podľa § 151 ods. 2 O.s.p. ak účastník v lehote podľa ods. 1 trovy nevyčísli, súd mu prizná náhradu trov konania vyplývajúcich zo spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia s výnimkou trov právneho zastúpenia; ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná, a v takom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. Citované ust. § 142 vyjadruje zásadu zodpovednosti za výsledok sporového konania, čo znamená, že účastník konania, ktorý v spore uspel, má nárok na náhradu trov tohto konania. Je nesporné, že v prípade zastavenia konania v dôsledku späťvzatia návrhu na začatie konania, sa rozhodovanie o trovách konania spravuje ust.§ 146 ods. 1 a 2 O.s.p. Ak zastavuje súd konanie z akéhokoľvek dôvodu, musí sa nevyhnutne pri rozhodovaní o náhrade trov konania najprv zaoberať tým, či niektorý z účastníkov zavinil, že konanie muselo byť zastavené. Zavinenie zastavenia konania sa pritom posudzuje z procesného hľadiska, to znamená podľa procesného výsledku. Preto tam, kde zastavenie konania bolo účastníkom zavinené, súd prizná ostatným účastníkom (druhej strane sporu) náhradu trov konania, ktoré účelne vynaložili na uplatňovanie alebo bránenie svojho práva. Ak navrhovateľ vezme návrh späť a nejde o prípad podľa § 146 ods. 2 vety druhej O.s.p., z procesného hľadiska zásadne platí, že zavinil zastavenie konania, a preto je povinný nahradiť odporcovi trovy tohto konania. Ak je dôvodom zastavenia konania späťvzatie návrhu na začatie konania, navrhovateľ nezavinil zastavenie konania, ak vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, a to pre správanie sa odporcu. Ide napr. o prípady, keď odporca po začatí konania navrhovateľa uspokojil, to znamená zaplatil vymáhanú pohľadávku, uzavrel navrhovanú dohodu, splnil v návrhu navrhovanú uloženú povinnosť, pričom dôvodnosť podania návrhu je treba vždy posudzovať z procesného hľadiska, to znamená z hľadiska vzťahu výsledku správania sa odporcu k požiadavke navrhovateľa vyjadrenej v návrhu na začatie konania. V takom prípade má navrhovateľ právo, aby mu odporca nahradil trovy konania, ktoré účelne vynaložil na uplatnenie svojho práva. Ust. § 151 ods. 1 O.s.p. viaže povinnosť súdu rozhodovať o náhrade trov konania na procesný návrh účastníka konania a ním predloženú špecifikáciu požadovanej náhrady trov konania, vrátane trov právneho zastúpenia. Účastník konania má možnosť v návrhu na začatie konania, alebo kedykoľvek v priebehu konania, požiadať o náhradu trov konania. V prípade, že nie je účastník konania zastúpený v konaní advokátom, je súd povinný účastníka v zmysle § 5 ods. 1 O.s.p. o jeho procesnom práve poučiť. Ak sa účastník do rozhodnutia, ktorým sa konanie v danom štádiu končí, nevyjadrí k otázke trov konania, súd neprizná takému účastníkovi náhradu trov konania. Účastník, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania na základe ním podaného návrhu, je povinný trovy konania vyčísliť najneskôr do troch pracovných dní od vyhlásenia tohto konečného rozhodnutia. V prípade, ak takýto účastník trovy konania v zákonnej lehote nešpecifikuje čo do ich druhu a výšky, súd mu prizná iba náhradu trov konania vyplývajúcich z obsahu spisu ku dňu vyhlásenia rozhodnutia, s výnimkou trov právneho zastúpenia a ak takému účastníkovi okrem trov právneho zastúpenia iné trovy zo spisu nevyplývajú, súd mu náhradu trov konania neprizná. V prejednávanej veci je nesporné, že navrhovateľ si návrhom na začatie konania uplatnil proti odporcovi právo na zaplatenie sumy 28.345,08 € a v priebehu konania zobral svoj návrh čiastočne späť v sume 8.428,73 €, pričom dôvodom čiastočného späťvzatia návrhu navrhovateľom neboli okolnosti spočívajúce v správaní sa odporcu. Súd prvého stupňa pri rozhodovaní o náhrade trov konania správne postupoval, keď prihliadol na túto skutočnosť a správne tiež vyhodnotil výsledok konania v tejto časti, v ktorej konanie zastavil z dôvodu späťvzatia návrhu navrhovateľom, ako neúspech navrhovateľa a vzhľadom na to, že rozsudkom vyhovel návrhu navrhovateľa v časti o zaplatenie 19.916,35 €, správne ustálil pomerný úspech navrhovateľa v rozsahu 40,52 %. Navrhovateľ nedôvodne namietal, že návrh na začatie konania čiastočne zobral späť ešte pred prvým meritórnym pojednávaním, keď táto skutočnosť je rozhodujúca len z hľadiska posúdenia jeho nároku na vrátenie súdneho poplatku v tejto časti, ale nie pre rozhodnutie o náhrade trov konania. Pre posúdenie nároku navrhovateľa na náhradu trov konania v tejto časti je rozhodujúci dôvod späťvzatia návrhu, resp. či došlo k späťvzatiu návrhu pre správanie sa odporcu. Odvolací súd posúdil ako nedôvodné aj námietky navrhovateľa uvedené v jeho odvolaní, že nemal možnosť vyčísliť si trovy právneho zastúpenia, pretože ho súd na túto možnosť neupozornil a nemal vedomosť o vyhlásení rozsudku, keď v danom prípade navrhovateľ bol v konaní zastúpený advokátom, a preto súd nebol povinný poučovať navrhovateľa o jeho povinnosti vyčísliť trovy právneho zastúpenia v zákonom stanovenej lehote a z ust. § 151 O.s.p. nevyplýva povinnosť súdu upovedomiť účastníka o vyhlásení rozsudku, resp. vyzvať ho na vyčíslenie trov právneho zastúpenia v prípade jeho neúčasti na pojednávaní, na ktorom vyhlásil rozhodnutie, ktorým sa konanie končí. Irelevantná je aj skutočnosť namietaná navrhovateľom, že zo zápisnice z pojednávania zo dňa 17.04.2013 nevyplýva, že by na pojednávaní dňa 05.06.2013 mal byť vyhlásený rozsudok, keď z predmetnej zápisnice z pojednávania zo dňa 17.04.2013 je zrejmé, že toto pojednávanie nebolo odročené na vyhlásenie rozsudku, ale odročené bolo z dôvodu, že odporca sa nedostavil a nemal vykázané doručenie predvolania. Z ust. § 151 ods. 1 O.s.p. vyplýva povinnosť účastníka, ktorému sa prisudzuje náhrada trov konania, trovy konania vyčísliť v zákonom stanovenej lehote, a to bez ohľadu na to, či sa zúčastnil pojednávania, na ktorom bolo vyhlásené rozhodnutie, ktorým sa konanie končí, a nemožno teda prihliadať na skutočnosť tvrdenú navrhovateľom, že nemal vedomosť o tom, že bol vyhlásený rozsudok. Súd prvého stupňa preto správne vychádzal pri rozhodovaní o náhrade trov konania z vyčíslenia trov právneho zastúpenia navrhovateľa v jeho návrhu na začatie konania a v odvolacom konaní nemožno prihliadať na ďalšie navrhovateľom vyčíslené trovy právneho zastúpenia v jeho odvolaní. Nedôvodná je aj námietka navrhovateľa, že pomerné zníženie náhrady trov právneho zastúpenia sa mohlo vzťahovať len na úkony právnej služby vykonané pred jeho čiastočným späťvzatím návrhu, keď v danom prípade za ďalšie úkony právnej služby vykonané po čiastočnom späťvzatí návrhu navrhovateľom súd prvého stupňa navrhovateľovi náhradu trov právneho zastúpenia nepriznal z dôvodu, že tieto trovy si nevyčíslil. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a odporcovi, ktorý mal úspech v odvolacom konaní, náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože si ich náhradu neuplatnil v súlade s ust. § 151 ods. 1 O.s.p. a ani mu v odvolacom konaní trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.