Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/351/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1207232303 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1207232303.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: B. A., I. X. XX, I., zast. JUDr. Jánom Falisom, advokátom so sídlom Lermontovova 14, Bratislava, proti odporkyni : K. A., I. X. XX, I., zast. JUDr. Annou Besedičovou, advokátkou so sídlom Dlhá 7, Ivanka pri Dunaji, o náhradu škody a iné, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 22. októbra 2008, č. k. 51C 303/2007 - 66 takto r o z h o d o l : Odvolací súd pripúšťa späťvzatie návrhu navrhovateľa v časti týkajúcej sa sumy 1.659,70 eur, napadnutý rozsudok prvostupňového súdu v tejto časti zrušuje a konanie zastavuje. Vo zvyšnej časti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť náhradu trov odvolacieho konania odporkyne vo výške 743,80 EUR do rúk advokátky JUDr. Anny Besedičovej, do troch dní. O náhrade trov právneho zastúpenia navrhovateľa rozhodne súd prvého stupňa po právoplatnosti tohto rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal nárokov, vzniknutých mu zásahom odporkyne do jeho osobnostných práv, neumožnením prenajať jeho polovicu trojizbového bytu za obdobie rokov 2003 až 2008 odporkyňou a náhrady škody vo výške 500.000,- Sk. - 2 - Rozhodol tak s odôvodnením, že v danej veci odporkyňa tak v návrhu na vyporiadanie BSM ako aj pred súdom uviedla, že sa dlhodobo starala o svoju starú matku pani Písečnú, že navrhovateľ v rozpore s dobrými mravmi sledoval získanie a zmocnenie sa bytu, aj to, že cenu bytu a pozemku uhradila výlučne ona a z peňazí, ktoré nadobudla pred uzavretím manželstva, taktiež že sa navrhovateľ účelovo vyhýbal prekvalifikovaniu svojho zdravotného stavu, že nemali spoločné úspory, ako aj to, že si bez akejkoľvek dohody navrhovateľ ponechal automatický fotoaparát zn. Nikon, elektrický rezač a ďalšie hnuteľné veci vymenované v návrhu na vyporiadanie BSM. Vzhľadom na vyššie uvedené závery nemožno tieto výroky odporkyne považovať za exces a za výroky objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach na ochranu osobnosti. Nie je vylúčené, že navrhovateľ sa subjektívne cíti byť tvrdeniami odporkyne dotknutý, spôsobilosť určitých tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv však treba hodnotiť dôsledne z hľadiska ich objektívnej a nie subjektívnej spôsobilosti na takýto zásah. Vzhľadom na to, že základným predpokladom pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy podľa § 13 ods. 2 Občianskeho zákonníka je existencia zásahu do osobnostných práv a táto v konaní preukázaná nebola, neprichádza do úvahy ani priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Titulom uvedeného dospel súd prvého stupňa k záveru, že navrhovateľovi nevznikol voči odporkyni nárok na náhradu nemajetkovej ujmy podľa ustanovení § 11 a nasl. Občianskeho zákonníka a so zreteľom na tvrdenia navrhovateľa a ustálený skutkový stav veci hodnotil, či mu v danom prípade nevznikol nárok na náhradu škody, pričom pre vznik takéhoto nároku je nevyhnutné, aby došlo zo strany odporkyne k porušeniu povinnosti a v priamej príčinnej súvislosti s jej konaním k vzniku majetkovej škody (ujmy) na strane navrhovateľa, ktorý tvrdil, že odporkyňa mu škodu spôsobila tým, že mu neumožnila prenajať „jeho polovicu“ predmetného bytu. Navrhovateľ ale ničím vznik škody nepreukázal a dôkazné bremeno v tejto časti neuniesol. Pre vznik nároku na náhradu škody nepostačuje totiž samotné tvrdenie navrhovateľa, že v prípade, ak by odporkyňa pristúpila na jeho návrh na vyporiadanie BSM, resp. dala mu súhlas na prenájom „jeho polovice“ bytu, malo by to za následok uzatvorenie nájomnej zmluvy a tým by navrhovateľ získal finančné prostriedky. Navrhovateľ však nepredložil súdu žiaden dôkaz preukazujúci, že by žiadal odporkyňu o udelenie súhlasu s prenájmom predmetného bytu, ktorý navyše sám obýva, ani že mal záujemcu, ktorý by si predmetný byt od neho ako vlastníka prenajal, teda že pri pravidelnom behu udalostí by sa bol jeho majetok zväčšil o nájomné. Na preukázanie výšky škody prípadne ušlého zisku nepostačuje tvrdenie, že zodpovedá výške nájomného, ktoré by prípadný nájomca bol povinný platiť navrhovateľovi z titulu zmluvy o nájme. Ušlý zisk je navrhovateľ rovnako povinný preukázať dôkazmi, ktoré by preukazovali, že skutočne by takýto zisk v prípade, ak by nedošlo k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany - 3 - odporkyne (pričom navrhovateľ ani neuviedol, akú povinnosť odporkyňa porušila), dosiahol. Okrem toho súd prvého stupňa poukázal na to, že odporkyňa vo vzťahu k navrhovateľovi neporušila žiadnu právnu povinnosť. Podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 OZ je zákonným právom odporkyne a teda takýmto konaním odporkyňa v žiadnom prípade nemohla navrhovateľovi spôsobiť žiadnu škodu. Navyše, ako bolo v konaní uvedené a túto skutočnosť potvrdil aj sám navrhovateľ, on sám obýva predmetný byt, pričom na nákladoch spojených s bývaním sa v súčasnosti účastníci podieľajú spoločne, čo nebolo medzi účastníkmi sporné. Vzhľadom na zhora uvedené súd dospel k záveru, že navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré mohli mať za následok vznik jeho nároku na náhradu škody voči odporkyni. Keďže vo vzťahu ku všetkým nárokom, ktorých vznik v danej veci mohol prichádzať do úvahy, teda ako vo vzťahu k náhrade nemajetkovej ujmy, tak aj vo vzťahu k nárokom zo zodpovednosti za škodu, súd prvého stupňa dospel k záveru, že tu neexistujú (a neboli preukázané) skutočnosti, s ktorými zákon spája vznik takýchto nárokov a nezostalo mu iné, než návrh z tohto dôvodu v celom rozsahu ako nedôvodný zamietnuť. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a odporkyni, ktorá mala vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania spolu vo výške 19.680,- Sk. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ. Žiadal zrejme napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť. Poukázal na to, že protiprávny úkon odporkyne spočíva v tom, že vopred premyslene a v rodine organizovanej skupinke s úmyslom mu poškodiť inscenovala fiktívny a klamlivý návrh na vyporiadanie BSM s podvodným zámerom pripraviť ho o vlastníctvo k bytu. Nebyť jej podvodného návrhu na vyporiadanie BSM, mal by viacero možností ako postupovať, napr. mohol odpredať za trhovú cenu zdedený rodinný dom, resp. predať za trhovú cenu svoj podiel bytu v Bratislave a bývať v rodinnom dome alebo predať obe nehnuteľnosti a začať nový život úplne inde. Vznikla mu aj nemateriálna ujma predovšetkým na zdraví, bola hrubo napadnutá jeho občianska česť a dôstojnosť. Podrobný návrh na vyporiadanie BSM mu spôsobil nemateriálnu i materiálnu ujmu vo výške 1,5 až 2 milióny korún. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožnil s výrokom i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia (rozsudok Krajského súdu v Bratislave zo dňa 31. augusta 2009 č.k. XCo/XXX/XXXX-XXX) na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O.s.p. v znení účinnom od 15.10.2008. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p., - 4 - a nakoľko v odvolacom konaní si úspešná odporkyňa náhradu trov konania neuplatnila (§ 151 ods. 1 O.s.p.), nebolo možné jej náhradu trov odvolacieho konania priznať. K odvolaniu navrhovateľa, ktoré jej bolo doručené dňa 06.05.2009 sa vyjadrila odporkyňa, uviedla že navrhovateľ v ňom len opakuje invektívy na adresu odporkyne, ku ktorým bol na pojednávaní vypočutý. Okrem toho odvolanie považovala za neodôvodnené a rozsudok súdu prvého stupňa navrhla ako vecne správny potvrdiť a priznať odporkyni náhradu trov odvolacieho konania. Odporkyňa doručila svoje vyjadrenie súdu prvého stupňa dňa 02.09.2009, po tom ako dňa 31.08.2009 odvolací súd svojim potvrdzujúcim rozsudkom o veci rozhodol. Navrhovateľ dňa 07.10.2009 doručil súdu prvého stupňa podnet pre zneužitie a porušenie zákonov v kauzách sp. zn. XXC/XX/XXXX W. XXC/XXX/XXXX, ktoré na základe výzvy súdu prvého stupňa doplnil podaním doručeným 21.10.2009, v ktorom okrem skutočností uvedených v návrhu a ostatných písomných i ústnych prejavoch poukázal na nevykonanie ním navrhnutých dôkazov súdmi a najmä na prioritu právneho zastúpenia, ktoré mu i napriek jeho žiadosti pred súdmi oboch stupňov, poskytnuté nebolo. Uvedené podanie bolo vyhodnotené ako dovolanie. NS SR vo svojom uznesení sp.zn. 1 T. XX/XXXX Y. B. XX.XX.XXXX k navrhovateľovým dovolacím námietkam, poukázal na rozhodnutie NS SR 4 T. X/XX Y. XX.XX.XXXX s uvedením, že nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom a ide o dovolací dôvod podľa § 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p., ktorý prípustnosť dovolania nezakladá. V konaní odvolacieho súdu, ktorým bolo rozhodnuté o odvolaní navrhovateľa bez toho aby sa predtým rozhodlo o žiadosti účastníka o ustanovenie advokáta pre odvolacie konanie došlo ale k procesnej vade podľa § 237 písm. f/ O.s.p., pre ktorú musí dovolací súd napadnuté rozhodnutie vždy zrušiť, pretože rozhodnutie vydané v konaní postihnutom tak závažnou procesnou vadou, nemôže byť považované za správne. Uznesením 5 T. XXX/XXXX-XXX zo dňa XX.XX.XXXX bol navrhovateľovi ustanovený JUDr. Ján Falis, advokát, ako zástupca navrhovateľa v odvolacom konaní. Odvolací súd nariadil vo veci pojednávanie, vykonal dokazovanie doplnenými písomnými vyjadreniami navrhovateľa, opakovane navrhovateľom predloženými listinnými dôkazmi, uznesením č.k. XXC/XX/XXXX-XXX právoplatným dňa 23.04.2004, ktorým súd prvého stupňa schválil súdny zmier o vyporiadaní BSM účastníkov konania, vyjadrením JUDr. U. M.D., SKP úpadcu Slovenská kreditná banka, a.s. v konkurze, výsluchom navrhovateľa, jeho právneho zástupcu a právnej zástupkyne odporkyne a dospel k rovnakým skutkovým zisteniam ako súd prvého stupňa. Tento vychádzal z návrhom uplatneného nároku navrhovateľa voči odporkyni, jeho bývalej manželke o náhrade škody spôsobenej - 5 - klamstvami, krivými výpoveďami a podvodom odporkyne vo vyporiadaní BSM k 3-izbovému bytu na X. Q. XX K. I., ktorý on nadobudol legitímnym spôsobom a odporkyňa sa chcela protiprávne zmocniť jeho polovice bytu. Napriek tomu, že konanie o vyporiadaní BSM bolo právoplatne ukončené uznesením o schválení súdneho zmieru, č.k. XXC/XX/XXXX-XXX zo dňa 19.03.2014, ktorým bol odporcovi do výlučného vlastníctva prikázaný uvedený byt aj so spoluvlastníckym podielom na spoločných častiach a zariadeniach domu a pozemku a bol zaviazaný zaplatiť odporkyni vyrovnací podiel 50.000 €, na dôvodoch svojho návrhu vychádzajúc z návrhu na vyporiadanie BSM, v ktorom je charakterizovaný a vykreslený ako nejaký darebák, ktorý sledoval získanie a zmocnenie sa bytu, v ktorom sú primitívne ohovárania, výmysly, urážky, rôznorodé špinenie, proste diskreditácia jeho osoby, navrhovateľ zotrval i v odvolacom konaní. Keďže racionálna dohoda s odporkyňou nie je možná, žiada od nej navrhovateľ finančné odškodnenie za straty - napríklad pri prenajímaní jeho polovice 3 -izbového bytu, ktoré mu spôsobila vyššie uvedeným konaním. Výšku škody si odvodil od priemerného mesačného nájmu za 3- izbové byty, približne v rovnakej kvalite a lokalite ako je byt na X. K. I., kde sa berie mesačný podnájom okolo 663,87 €. Navrhovateľ kalkuluje iba so sumou 497,90 € za mesačný podnájom a jeho škoda potom predstavuje polovicu z uvedenej sumy, teda 331,93 € mesačne, čo ročne podľa navrhovateľa činí 2.987,45 €. Navrhovateľ si teda voči odporkyni po čiastočnom späťvzatí návrhu v odvolacom konaní, uplatňuje sumu 14.937,26 € s 5% úrokom z omeškania. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p. a dospel pritom k záveru, že napadnutý rozsudok je v jeho výroku vecne správny, jeho odôvodnenie je plne korešpondujúce s výrokom, čo viedlo odvolací súd k potvrdeniu rozsudku v zmysle ust. § 219 ods. 1 O.s.p., keď bol odvolacím súdom napravený nedostatok ustanovenia právneho zastúpenia navrhovateľovi, pre ktorý a jediný dôvod bol v poradí prvý rozsudok odvolacieho súdu uznesením NS SR sp.zn. XCdo XX/XXXX zrušený a vec mu bola vrátená na ďalšie konanie a rozhodnutie. Predmetom prejednávanej veci je ochrana osobnosti navrhovateľa podľa ust. § 11 Obč. zák. a nároky zo zodpovednosti za škodu podľa § 420 a nasl. Obč. zák. Súd prvého stupňa dospel k záveru, že konaním odporkyne nedošlo k zásahu do osobnostných práv navrhovateľa, nakoľko zo strany odporkyne boli dané údaje prezentované v konaní o vyporiadanie BSM na Okresnom súde Bratislava II, sp. zn.: XXC XX/XX, pred osobami, ktoré sú všetky viazané mlčanlivosťou. Uvedenie akýchkoľvek údajov a prednesov v prebiehajúcom súdnom konaní nemožno považovať za zásah do práv chránených § 11 a nasl. Obč. zákonníka, keďže tento prejav nemožno hodnotiť inak, ako podnety, návrhy, prednesy a žiadosti voči súdu, ktorý je oprávnený a súčasne povinný takéto veci riešiť a objasňovať, mimo excesu, ktorého sa dopustí účastník a ktorým sú také výroky, ktoré - 6 - zjavne a neprimerane vybočujú z bežného prejavu účastníka, osobitne vtedy, ak ide o výroky v takomto konaní neprípustné, teda v rozpore s právnou úpravou týkajúcou sa daného konania. Neoprávnenosť takéhoto zásahu je vylúčená vtedy, ak by došlo k prezentovaniu hoci aj skresľujúcich tvrdení v rámci konania na súde, ktoré prebehlo v súlade s platnými predpismi. Takýmto zásahom nemôže byť ani vyjadrenie subjektívneho názoru o určitej osobe, vrátane uvedenia údajov o osobe účastníka konania, vyslovené v rámci uplatňovania procesných práv účastníka v konaní, a to ani v prípade, ak by sa prednesené výroky týkali inak chránenej sféry iného účastníka. Ak sa aj navrhovateľ subjektívne cíti byť tvrdeniami odporkyne dotknutý, spôsobilosť určitých tvrdení zasiahnuť do osobnostných práv však treba hodnotiť dôsledne z hľadiska ich objektívnej, nie subjektívnej spôsobilosti na takýto zásah a výroky odporkyne na adresu navrhovateľa nemožno považovať za exces a za výroky objektívne spôsobilé privodiť navrhovateľovi ujmu na jeho právach na ochranu osobnosti neprichádza do úvahy ani priznanie náhrady nemajetkovej ujmy. Navrhovateľ ďalej tvrdil, že odporkyňa mu spôsobila škodu, tým že mu neumožnila prenajať "jeho polovicu" predmetného bytu. Tu súd prvého stupňa rovnako správne uviedol podmienky a odôvodnil, prečo nárok navrhovateľa na náhradu škody považuje za neopodstatnený. Pre vznik nároku na náhradu škody ale nepostačuje samotné tvrdenie navrhovateľa, že v prípade, ak by odporkyňa pristúpila na jeho návrh na vyporiadanie BSM, resp. dala mu súhlas na prenájom "jeho polovice" bytu, malo by to za následok uzatvorenie nájomnej zmluvy a tým by navrhovateľ získal finančné prostriedky. Takéto tvrdenie je povinný preukázať a navrhovateľ súdu nepredložil žiaden dôkaz, že by žiadal odporkyňu o udelenie súhlasu na prenájmom predmetného bytu, ktorý navyše sám obýva, ani že mal záujemcu, ktorý by si predmetný byt od neho ako vlastníka prenajal, teda že pri pravidelnom behu udalostí by sa bol jeho majetok zväčšil o nájomné. Na preukázanie výšky škody nepostačuje ani konštatovanie, že si ju navrhovateľ odvodzuje od výšky nájomného, ktoré by bol povinný nájomca platiť navrhovateľovi z titulu zmluvy o nájme. Aj ušlý zisk je navrhovateľ povinný preukázať dôkazmi, ktoré by preukazovali, že skutočne by takýto zisk v prípade, ak by nedošlo k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany odporkyne (pričom navrhovateľ ani neuviedol, akú povinnosť odporkyňa porušila), dosiahol. Ďalej doplnil, že podanie návrhu na vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva v zmysle § 149 OZ je zákonným právom odporkyne a teda takýmto konaním odporkyňa v žiadnom prípade nemohla navrhovateľovi spôsobiť škodu. Navyše, on sám predmetný byt po celú dobu obýval, pričom na nákladoch spojených s bývaním sa účastníci podieľali spoločne. Navrhovateľ v konaní nepreukázal existenciu takých skutočností, ktoré by mohli mať za následok vznik jeho nároku na náhradu škody voči odporkyni rovnako na náhradu nemajetkovej ujmy, súd prvého stupňa návrh pre neexistenciu okolností vyvolávajúcich vznik nárokov uplatnených navrhovateľom správne zamietol a odporkyni priznal náhradu trov konania k rukám jej právnej zástupkyne. - 7 - Pokiaľ ide o obsah odôvodnenia súdneho rozhodnutia, súd nemusí v ňom dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie s podstatným významom pre vec, a stačí, ak dostatočne objasňuje skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzalo do všetkých podrobností. Odôvodnenie rozhodnutia, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ veci, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivý proces ( IV.ÚS 115/03). Súd prvého stupňa vo veci vykonal postačujúce a uplatneným nárokom zodpovedajúce dokazovanie vedené správnym smerom, rozsudok je presvedčivý, obsahujúci všetky náležitosti vyplývajúce z ust. § 157 O.s.p. V ňom dal jasnú, kvalifikovanú a zrozumiteľnú argumentáciu o možných nárokoch odporcu, podmienkach ich vzniku a uplatnenia a súčasne aj nemožnosti ich priznania súdom pre nenaplnenie základných podmienok na ich priznanie . V odvolaní navrhovateľ neargumentuje skutočnosťami, ktoré by mohli mať za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného skutkového stavu a jeho právneho hodnotenia. Z konania pred súdom prvého stupňa iný než napadnutým rozsudkom vyslovený právny záver nevyplýva a v odvolaní uvedené argumenty nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Vzhľadom k uvedenému, odvolaciemu súdu nezostalo iné ako konštatovať, že postup navrhovateľa v konaní a jeho odvolacie dôvody vykazujú len znaky účelovosti s cieľom dosiahnuť uloženie povinnosti v rozpore s naplnením zákonom vymedzených podmienok pre priznanie žalovaných nárokov. V odvolacom konaní v späťvzatej časti návrhu vo výške 1.659,70 € odvolací súd po pripustení späťvzatia so súhlasom protistrany prvostupňový rozsudok zrušil a konanie zastavil, , podľa § 208 O.s.p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. a v odvolacom konaní úspešnej odporkyni priznal náhradu trov odvolacieho konania, ktoré predstavujú odmenu advokáta za tri úkony právnej služby v zmysle § 13a ods. 1 písm. c/, d/ a ods. 4 vyhl. č. 655/2004 Z.z. (1. vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 26.08.2009, účasť na pojednávaní dňa 20.05.2014 - 1 úkonu vo výške 80,09 € a účasť na pojednávaní dňa 10.06.2014, pri odmene za jeden plný úkon podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 320,34 eur, 1 x paušálna náhrada vo výške 6,95 eur (rok 2009), 2x paušálna náhrada vo výške 8,04 eur (rok 2014), podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. Spolu teda trovy odvolacieho konania predstavujú sumu 743,80 eur, ktorú sumu ako náhradu trov odvolacieho konania zaplatí navrhovateľ advokátovi odporkyne podľa § 149 ods. 1 O.s.p. Za uplatnený úkon právnej služby, prevzatie a príprava veci v odvolacom konaní nie je možné odmenu priznať, nakoľko odvolacie konanie nie je novým konaním, je len - 8 - pokračovaním neprávoplatne skončeného prvostupňového konania na ďalšom stupni súdov. V dovolacom konaní odporkyni trovy konania nevznikli a ani si ich náhradu neuplatnila. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.