Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/257/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208207654 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208207654.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľky: M. K., bytom K. X, G., zastúpená splnomocneným zástupcom Mgr. Jurajom Mravcom, bytom Strečnianska 18, Bratislava, proti odporcovi: Wüstenrot poisťovňa, a.s., so sídlom Karadžičova 17, Bratislava, IČO: 31 383 408, o zaplatenie 9.393,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č.k. 18C 90/2008-338, zo dňa 24. septembra 2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom č.k. 18C 90/2008-338 zo dňa 24. septembra 2012 zamietol súd prvého stupňa návrh navrhovateľky; ktorým sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy 9.393,58 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vyplatenia poistného plnenia; keď vykonaným dokazovaním zistil, že medzi účastníkmi došlo dňa 20.11.2003 k uzatvoreniu poistnej zmluvy č. 1080022350, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla navrhovateľky zn. Volkswagen Golf 1,9 TDI, EČV: G. XXXKT, ktoré vozidlo bolo poškodené pri dopravnej nehode dňa 14.11.2004, pričom navrhovateľka nahlásila túto poistnú udalosť odporcovi dňa 23.11.2004, ktorý po vykonaní šetrenia poistnej udalosti odmietol poukázať navrhovateľke poistné plnenie, nakoľko dospel k záveru, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť navrhovateľkou deklarovaným spôsobom a na ňou deklarovanom mieste, keď ňou opísaný priebeh nehodového deja je z hľadiska poškodenia motorového vozidla technicky neprijateľný. Dôvodil, že navrhovateľka nepreukázala, že k poistnej udalosti skutočne došlo, resp. že by k nej došlo ňou deklarovaným spôsobom a že všetky poškodenia motorového vozidla vznikli pri tejto poistnej udalosti, keď zo znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Záňom jednoznačne vyplýva, že spôsob a rozsah zaznamenaného poškodenia motorového vozidla navrhovateľky nezodpovedá deklarovanému nehodovému deju, pričom aj z navrhovateľkou predloženého listinného dôkazu - znaleckého posudku vypracovaného Ing. Kováčom vyplýva, že rozsah a charakter poškodenia motorového vozidla technicky zodpovedá čelnému nárazu do pevnej prekážky. Vzhľadom na uvedené; keď skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci boli dostatočne preukázané v znaleckom posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Záňom, ktorý vo svojej výpovedi pred súdom dostatočným a zrozumiteľným spôsobom odpovedal na všetky otázky navrhovateľky, ktorá neuviedla žiadne relevantné skutočnosti preukazujúce nepreskúmateľnosť, resp. zmätočnosť tohto znaleckého posudku; sa stotožnil so závermi znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom Ing. Záňom, podľa záverov ktorého nie je možné vykonať počítačovú simuláciu nehodového deja z dôvodu nedostatku na to potrebných vstupných údajov - rýchlosť motorového vozidla pred nárazom, a preto nepovažoval za potrebné vykonať ďalšie navrhovateľkou navrhované dôkazy - znalecký posudok vypracovaný Ing. Rihákom, resp. výsluch znalca Ing. Kováča. Zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa ust. § 788 ods. 1, § 790 písm. a/, § 795 ods. 1, § 797 ods.1, 2, 3, § 799 ods. 2 a § 806 Občianskeho zákonníka a dospel k záveru o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky. O trovách konania rozhodol v zmysle § 151 ods. 3 O.s.p. s tým, že o ich náhrade rozhodne až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietala, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 1 písm. c/) a v neposlednom rade jej postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom (§ 205 ods. 1 písm. a/, § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p.). Dôvodila, že doteraz zistený skutkový stav na základe znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom neobstojí, nakoľko súdny znalec neprihliadol na niektoré skutočnosti svedčiace v jej prospech, no najmä vec nesprávne odborne a technicky posúdil, a preto bolo povinnosťou súdu prvého stupňa nariadiť kontrolné znalecké dokazovanie, tento však ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nepripustil, hoci mu to ust. § 125, § 127 ods. 1, 2 O.s.p. vyslovene ukladá a takýmto postupom, ktorý je v rozpore so zákonom, jej súd prvého stupňa odňal možnosť konať pred súdom. Odporca vo svojom vyjadrení na odvolanie navrhovateľky navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť dôvodiac tým, že záver znaleckého posudku vypracovaného súdnym znalcom bol v otázke technickej neprijateľnosti navrhovateľkou deklarovaného nehodového deja jednoznačný, t.j. „dňa 14.11.2004 nedošlo na deklarovanom mieste k nárazu motorového vozidla navrhovateľky do stromu“. V tejto súvislosti súd prvého stupňa pripustil výsluch súdneho znalca Ing. Záňa; aby vyvrátil akékoľvek pochybnosti o záveroch ním vypracovaného posudku; ktorý sa vyporiadal so všetkými otázkami navrhovateľky, a tak návrh navrhovateľky na vykonanie kontrolného znaleckého dokazovania nie je dôsledkom jej relevantných odborných výhrad, ale iba výrazom jej nespokojnosti s odborným záverom Ing. Záňa o technickej neprijateľnosti nehodového deja, keď navrhovateľka avizovala vypracovanie i nového znaleckého posudku, ktorý však do skončenia dokazovania nepredložila. S poukazom na ust. § 120 ods. 1 O.s.p.; podľa ktorého, súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dôkazov a nie je povinný vykonať všetky účastníkmi navrhované dôkazy; dôvodil, že súd prvého stupňa neodňal svojim postupom; keď nevykonal všetky navrhované dôkazy; navrhovateľke možnosť konať pred súdom, keď navyše znalecký posudok predložený navrhovateľkou, ktorý je v takomto prípade iba listinným dôkazom, nemôže rovnocenne kontrovať znaleckému posudku vypracovanému súdnym znalcom. Uviedol, že vyjadrenie súdneho znalca nemožno chápať ako výpoveď účastníka konania, resp. svedka a vyhodnotiť jeho závery ako subjektívne, nakoľko súdny znalec disponuje odbornými vedomosťami, ktorými nedisponuje účastník konania a ide o osobu, ktorá nemá na rozdiel od účastníka konania záujem na jeho výsledku. Navrhovateľka neuviedla vo vzťahu k záverom súdneho znalca žiadne relevantné výhrady, resp. nenavrhla žiadne relevantné dôkazy spôsobilé vyvrátiť závery súdneho znalca. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.) bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.), a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky je nedôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav, keď vykonal náležité dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu (§ 120 ods. 1, 4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, na základe ktorých vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľky, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia, § 788 ods. 1, § 790 písm. a/, § 795 ods. 1, § 797 ods.1, 2, 3, § 799 ods. 2 a § 806 Občianskeho zákonníka, ktoré aj správne vyložil a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľky aj náležite v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, ako aj so všetkými relevantnými argumentmi a dôkaznými návrhmi sporových strán a posúdil opodstatnenosť všetkých právne a skutkovo relevantných námietok účastníkov súvisiacich s predmetom konania. V danej veci navrhovateľka v podanom odvolaní len zopakovala svoje námietky prednesené už pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozsudku, a preto jeho rozsudok možno považovať v tomto ohľade za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku. Obsah odvolania navrhovateľky nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol tento ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku odvolací súd poukazuje na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľky. Neúplnosť zistenia skutkového stavu je v sporovom konaní odvolacím dôvodom podľa ust. § 205 ods. 2 písm. c/ O.s.p. len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvého stupňa nevykonal účastníkmi navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať spornú právne významnú skutočnosť; avšak iba skutočnosť, že nevykonal dôkazy účastníkmi navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že účastník, ktorý v odvolaní uplatnil tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý hoci bol navrhovaný, nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré hoci boli tvrdené, súd prvého stupňa nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvého stupňa. Podľa § 221 ods. 1 písm. f/ O.s.p., odňatím možnosti konať pred súdom treba rozumieť taký postup súdu, ktorý znemožnil účastníkovi konania realizáciu jeho procesných práv, ktoré mu priznáva Občiansky súdny poriadok a v dôsledku takéhoto nesprávneho postupu súdu bol účastník vylúčený z ich realizácie v konaní; k odňatiu možnosti konať pred súdom môže dôjsť nielen faktickou činnosťou súdu, ktorá rozhodnutiu predchádza, ale aj samotným rozhodnutím. Ide najmä o prípady, keď súd znemožnil účastníkovi vykonať v priebehu konania práva priznané mu Občianskym súdnom poriadkom, a to najmä právo zúčastniť sa pojednávania, právo predniesť, či doplniť svoje návrhy, vyjadriť sa k rozhodným skutočnostiam, k návrhom na dôkazy a k vykonaným dôkazom, právo označiť navrhované dôkazné prostriedky, právo so súhlasom súdu dávať v rámci výsluchu otázky účastníkom, svedkom, právo zhrnúť na záver pojednávania svoje návrhy, vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci; ide aj o prípady, keď účastníkovi bola odňatá reálna a efektívna možnosť konať pred súdom, spočívajúca v jeho práve skutkovo a právne argumentovať prejednávanú vec. V tejto súvislosti je potrebné poznamenať, že súdy musia poskytovať v občianskom súdom konaní materiálnu ochranu zákonnosti tak, aby bola účinne zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov všetkých účastníkov konania. Odvolací súd poznamenáva, že v občianskom súdnom konaní súd rozhoduje na základe skutkového stavu zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné (§ 153 ods. 1 O.s.p.). Účastníci konania sú povinní prispieť k dosiahnutiu účelu konania pravdivým a úplným opísaním potrebných skutočností a označením dôkazných prostriedkov v zmysle ust. § 101 ods. 1 O.s.p.. Podľa ust. § 120 ods. 1, 4 O.s.p. sú účastníci konania povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, pričom na základe poučenia súdu sú povinní všetky dôkazy a skutočnosti predložiť a označiť najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie končí, pretože na dôkazy a skutočnosti predložené a označené neskôr sa zásadne, teda bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p., v odvolacom konaní neprihliada. Z uvedených ustanovení vyplýva, že povinnosťou účastníka v občianskom súdnom konaní je nielen uviesť všetky potrebné skutočnosti, t.j. skutočnosti rozhodujúce pre aplikáciu hmotného práva, ale aj navrhnúť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, t.j. zaťažuje ho nielen povinnosť tvrdenia (§ 101 ods. 1 O.s.p.), ale aj povinnosť dôkazná (§ 120 ods. 1 O.s.p.), medzi ktorými je vzájomná väzba. Dôkazné bremeno teda znášajú účastníci konania a nesplnenie dôkaznej povinnosti ohľadne vlastných tvrdení je spojené s procesnou zodpovednosťou účastníka za výsledok konania, keď neunesenie dôkazného bremena navrhovateľom má za následok zamietnutie jeho návrhu a neunesenie dôkazného bremena odporcom ohľadne ním tvrdených skutočností má za následok, že súd nemôže prihliadať na jeho obranu. Aby účastník konania mohol splniť svoju povinnosť označiť dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia (bremeno tvrdenia), t. j. musí splniť svoju povinnosť tvrdiť rozhodujúce skutočnosti (§ 79 ods. 1 O. s. p.). Až vtedy, keď unesie účastník konania svoje bremeno tvrdenia, začne ho zaťažovať dôkazná povinnosť a zodpovednosť za unesenie alebo neunesenie dôkazného bremena. Povinnosť účastníkov konania označiť dôkazy je procesnou povinnosťou, o ktorej je povinný súd účastníkov konania poučiť, a to uznesením podľa § 114 ods. 2 O. s. p., nemožno však nesplnenie týchto povinností vynucovať. Dôkaznú povinnosť môže účastník plniť od začiatku konania, v návrhu na začatie konania, vo vyjadrení k nemu, mimo týchto procesných úkonov, v rámci prípravy pojednávania, pri odročovaní pojednávania, pričom povinnosť označiť dôkazy sa vzťahuje na všetky tvrdenia, ktoré sa uviedli v návrhu na začatie konania a vo vyjadrení k nemu. Poslednou procesnou možnosťou splnenia dôkaznej povinnosti je okamih vyhlásenia rozhodnutia vo veci samej. Cieľom dôkaznej povinnosti je unesenie dôkazného bremena v rozsahu, v ktorom dôkazné bremeno spočíva na účastníkovi konania, bez ohľadu na jeho procesné postavenie. Nesplnenie dôkaznej povinnosti prináša so sebou také rozhodnutie súdu, ktoré vychádza zo skutkového základu zisteného z dôkazov navrhnutých účastníkom v opačnom procesnom postavení ako je účastník, ktorý nesplnil alebo nedostatočne splnil svoju dôkaznú povinnosť. Dôkazné bremeno však nie je rubom dôkaznej povinnosti. Účastník konania síce môže splniť svoju dôkaznú povinnosť (označí dôkaz), avšak nemusí pritom uniesť svoje dôkazné bremeno, pretože súd nemusí jednak jeho navrhnutý dôkaz vykonať, a pokiaľ ho aj vykoná, nemusí ho považovať za dostačujúci. V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporným, že navrhovateľka uzavrela s odporcom dňa 20.11.2003 poistnú zmluvu č. 1080022350, predmetom ktorej bolo havarijné poistenie osobného motorového vozidla navrhovateľky zn. Volkswagen Golf 1,9 TDI, EČV: G. XXXKT, ktoré vozidlo malo byť poškodené pri dopravnej nehode dňa 14.11.2004, pričom navrhovateľka nahlásila túto poistnú udalosť odporcovi dňa 23.11.2004, ktorý po vykonaní šetrenia poistnej udalosti odmietol poukázať navrhovateľke poistné plnenie, keď mal za to, že k dopravnej nehode nemohlo dôjsť navrhovateľkou deklarovaným spôsobom a na ňou deklarovanom mieste a ňou opísaný priebeh nehodového deja je z hľadiska poškodenia motorového vozidla technicky neprijateľný. Súd prvého stupňa teda zameral svoje dokazovanie na zistenie, či boli splnené predpoklady pre poskytnutie poistného plnenia odporcom, teda či k poistnej udalosti skutočne došlo, resp. že k nej došlo navrhovateľkou deklarovaným spôsobom a že k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľky došlo pri tejto poistnej udalosti. Správne teda postupoval súd prvého stupňa, keď na posúdenie technickej prijateľnosti poškodenia motorového vozidla navrhovateľky, nariadil znalecké dokazovanie; vypracovaním znaleckého posudku poveril znalca Ing. Viliama Záňa - znalca z odboru Doprava cestná a Strojárstvo, odvetvie Nehody v cestnej doprave, Technický stav cestných vozidiel, Odhad hodnoty cestných vozidiel; ktorého závermi bolo jednoznačne preukázané, že spôsob a rozsah zaznamenaného poškodenia motorového vozidla nekorešponduje s poškodením vozidla navrhovateľky pri ňou deklarovanom nehodovom deji. Vzhľadom na námietky navrhovateľky súd prvého stupňa nariadil vykonanie dôkazu výsluchom - znalca Ing. Záňa za účelom odstránenia sporných skutočností a v tomto smere správne zistil; že súdny znalec dostatočným a zrozumiteľným spôsobom zodpovedal otázky navrhovateľky, ktorá neuviedla žiadne skutočnosti preukazujúce nepreskúmateľnosť, resp. zmätočnosť predmetného znaleckého posudku; a v tomto ohľade dospel súd prvého stupňa i k správnemu skutkovému záveru, že k poškodeniu motorového vozidla navrhovateľky nedošlo v súvislosti s dopravnou nehodou dňa 14.11.2004; keď z výpovede súdneho znalca Ing. Záňa okrem iného vyplynulo aj to, že deformácia predného nárazníka a prednej kapoty hrany motora nezodpovedala nárazu do stromu o priemeru 45 cm, ktorý bol uvedený v oznámení nehody poisťovni, keď predný nárazník, ktorým vozidlo malo naraziť do prekážky bol v strede zlomený, pričom takéto poškodenie by zodpovedalo nárazu do prekážky, ktorá mala v smere nárazu hranu, resp. bola pomerne úzka; a preto správne návrh navrhovateľky; ktorým sa domáhala od odporcu zaplatenia sumy 9.393,58 Eur spolu s 9% úrokom z omeškania ročne od 19.03.2008 do zaplatenia a náhrady trov konania titulom vyplatenia poistného plnenia z poistnej udalosti, ktorou podľa jej tvrdenia bola dopravná nehoda zo dňa 14.11.2004; ako nedôvodný zamietol. S ohľadom na uvedené dospel odvolací súd k záveru, že postup súdu prvého stupňa bol v súlade s § 120 ods. 1 O.s.p., a navrhovateľka nedôvodne namieta, že jej týmto postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť konať pred súdom; keď nevykonanie dôkazov navrhnutých účastníkom nie je postupom, ktorým súd odňal účastníkovi možnosť konať pred súdom; nakoľko súd má právo rozhodnúť, ktoré z označených dôkazov vykoná, a preto môže rozhodnúť o tom, že niektoré z navrhovaných dôkazov nebudú vykonané, pričom o nevykonaní označených dôkazov súd rozhodne uznesením, ktoré je uznesením o vedení konania a proti ktorému nie je prípustné odvolanie. Súd má teda oprávnenie aktívne ovplyvňovať dôkaznú situáciu v súdnom konaní a môže obmedziť vykonanie dokazovania tak, že rozhodne, že niektoré z označených dôkazov sa nevykonajú. Na druhej strane môže súd vykonať aj také dôkazy, ktoré nie sú navrhnuté účastníkmi konania, ak je to podľa názoru súdu nevyhnutné pre rozhodnutie vo veci. Súd sa návrhom navrhovateľky na doplnenie dokazovania zaoberal, nebol však nimi viazaný a dokazovanie podľa nich nemusel vykonať, bolo však jeho povinnosťou odôvodniť, prečo takémuto návrhu nevyhovel. V danom prípade súd prvého stupňa primerane odôvodnil, prečo nevyhovel návrhu na vykonanie dokazovania - znalecký posudok vypracovaný Ing. Rihákom na podnet navrhovateľky a svedecká výpoveď znalca Ing. Kováča, keď aj podľa názoru odvolacieho súdu by listinný dôkaz - ďalší znalecký posudok, resp. výpoveď pôvodného znalca Ing. Kováča bol nadbytočný, keď zo znaleckého posudku vypracovaného súdom ustanoveným znalcom Ing. Záňom, ako aj s jeho výpovede pred súdom jednoznačne vyplýva, že vzhľadom na charakter poškodenia motorového vozidla navrhovateľky je z technického hľadiska vylúčený priebeh nehodového deja tak, ako ho opísala navrhovateľka. Navrhovateľka bola súdom prvého stupňa riadne poučená podľa § 120 ods. 4 O.s.p. o povinnosti označiť a predložiť dôkazy na skutočnosti ňou tvrdené najneskôr do vyhlásenia uznesenia, ktorým sa dokazovanie pred súdom prvého stupňa končí, napriek tomu však svoj listinný dôkaz - znalecký posudok zo dňa 09.08.2012 vypracovaný znalcom Ing. Rihákom riadne a včas nepredložila, t.j. predložila ho až v odvolacom konaní, a preto odvolací súd bez splnenia podmienok podľa ust. § 205a ods. 1 O.s.p. na tento dôkaz neprihliadol. Vzhľadom na uvedené, po právnom zhodnotení rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, odvolací súd neuznal opodstatnenosť dôvodov, na ktoré poukazovala navrhovateľka vo svojom odvolaní, a pokiaľ teda súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľky, rozhodol vecne správne, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O.s.p., a to v rámci rozhodnutia o trovách prvostupňového konania, keď tento si rozhodnutie o trovách konania vyhradil podľa § 151 ods. 3 O.s.p. až po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.