Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/273/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208211733 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 11. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208211733.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Roman Huszára a členov senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: S. F., D. S. Č.. X, D. proti odporcovi: Q. K., D. W. Č.. X, W., zastúpený JUDr. Jánom Falisom, advokátom, so sídlom Lermontovova č. 14, Bratislava, o náhradu nemajetkovej ujmy vo výške 1 659,70 €, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 50C/137/2008-147 zo dňa 25. februára 2012 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa rozhodol o návrhu navrhovateľa tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu 981,60€ do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku, titulom nemajetkovej ujmy spôsobenej trestným činom; vo zvyšku uplatnenej náhrady nemajetkovej ujmy návrh zamietol. Vychádzal zo skutkového zistenia, že dňa 05.05.2006 okolo 19.30 hod. v Rožňave pod vplyvom alkoholu vnikol odporca na riadne oplotený a uzamknutý dvor rodinného domu na B.. J. I. Č.. XX C. W., K. S.X. F. tak, že preskočil riadne uzamknutú vstupnú bránu a napriek výzvam majiteľa, aby z dvora odišiel, na výzvy nereagoval. Odporca vošiel do kuchyne rodinného domu, kde fyzicky napadol pani T. tak, že ju rukou udrel do tváre a následne kopol medzi nohy, čím jej spôsobil pomliaždeniny tváre vpravo, pomliaždeninu lonovej kosti s dobou liečenia do 7 dní. Odporca bol trestným rozkazom spis. zn.: 2T/2/2007-314 zo dňa 22.01.2007 vydaným Okresným súdom v Rožňave uznaný vinným a bol odsúdený za prečin porušovania domovej slobody podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odložením trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov. Prvostupňový súd vec prejednal a rozhodol dňa 25.05.2012 v súlade s § 101 ods. 2 O.s.p. v neprítomnosti odporcu a jeho právneho zástupcu a odporcu. Právny zástupca odporcu sa síce ospravedlnil písomne e-mailom 10 min. pred pojednávaním, kde uviedol, že sa nemôže zúčastniť pojednávania z dôvodu, že bol predvolaný na výsluch pri väzobnej veci v Ústave pre výkon väzby v Leopoldove, o čom súdu i predložil upovedomenie, avšak súd uvedenú skutočnosť nemohol vziať do úvahy, keďže právny zástupca o uvedenej okolnosti vedel už dňa 21.05.2012 a napriek tomu počas 4 dní (dňa 21.05.2012 pripadol na pondelok) nezabezpečil za seba zodpovedajúcu náhradu. Súd prvého stupňa konštatoval, že opakovaným zisťovaním okolností, ktoré sú už zachytené v trestnom konaní výsluchom odporcu a svedkov, by aj z odstupom času nedospel k iným záverom, ako tým, že medzi účastníkmi konania existuje napätý vzťah, ako aj, že navrhovateľ nemá pocit dostatočnej satisfakcie, pretože nie je možné navrátiť predchádzajúci stav. Z pripojeného spisu Okresného súdu v Rožňave pod sp. zn.6C 57/2008 ako aj zo znaleckého posudku vypracovaného pre účely konania na Okresnom súde Rožňava sp. zn. 9C 95/2009 znalec K.. N. Č., N.. znalec z odboru zdravotníctvo a farmácia, odvetvie psychiatria uviedol, že "probant netrpí na postraumatickú stresovú poruchu, ale na polymorfnú poruchu osobnosti a adaptačnú poruchu po stresovej situácii, ktorá sa u neho prejavuje najmä v emočnej oblasti a v subjektívne udávanom vyhýbavom správaní sa k inkriminovanému miestu, kde došlo k incidentu po vniknutí Q.. K. na pozemok jeho rodinného domu....". Preto pre účely hodnotenia poškodenia zdravia a o sťažení spoločenského uplatnenia znalec uzavrel, že s ohľadom na podiel mechanizmov abnormne štruktúrovanej osobnosti hodnotenie nemôže vyhodnotiť. Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 11 ; 13, ods. 1, 2 a 3 Občianskeho zákonníka a ust. § 135 O.s.p., podľa ktorého je súd viazaný rozhodnutím príslušných orgánov o tom, že bol spáchaný trestný čin a kto ho spáchal, v dôsledku čoho konštatoval, že odporca svojím úmyselným protiprávnym konaním (prečinom porušovania domovej slobody), neoprávnene zasiahol do súkromia a telesnej integrity navrhovateľa a spôsobil tak navrhovateľovi nemajetkovú ujmu. Už samotná okolnosť protiprávneho vstupu na cudzí pozemok odôvodňuje priznanie finančného zadosťučinenia navrhovateľovi. Nemajetková ujma predstavuje psychickú kategóriu, ktorej rozsah je ťažko preukázateľný, preto nemajetková ujma vyjadruje náhradu za utrpený stres, pocit neistoty, zdravotné problémy, na základe čoho prvostupňový súd dospel k záveru, že sú splnené predpoklady pre priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Výšku nemajetkovej ujmy určil s prihliadnutím na rozhodovaciu prax Európskeho súdu, kde pri trestných činoch sa vychádza z výšky minimálnej mzdy a jej násobku podľa zložitosti zásahu. V danej veci je nepochybné, že k zásahu do súkromia trestným činom t.j. prečinom porušovania domovej slobody došlo. Z vyjadrení účastníkov konania, z vykonaných dôkazov v trestnom konaní ohľadom všetkých okolností, ktoré súvisia s uplatneným nárokom navrhovateľa, vyčíslil súd prvého stupňa nemajetkovú ujmu ako trojnásobok minimálnej mzdy v roku 2012 (v sume 327,20 € x 3 = 981,60€; vo zvyšku uplatneného nároku 678,-€ (1659,70 - 981,60€ ) návrh zamietol. O náhrade trov konania súd prvého stupňa nerozhodol z dôvodu, že o týchto rozhodne samostatným uznesením. Rozsudok odvolaním napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že neakceptoval e-mailové ospravedlnenie právneho zástupcu neúčasti na pojednávaní z dôvodu kolízie s výsluchom vo väzobnej veci v Leopoldove, nakoľko právny zástupca mal ospravedlnenie zaslať podľa názoru súdu len 10 minút pred termínom pojednávania. Súd neprihliadol na skutočnosť, že zabezpečiť kvalifikovanú substitúciu nie je v každom prípade možné bez ohľadu na množstvo času o dozvedenia sa o dôvode na ospravedlnenie. Je potrebné podotknúť, že spory týkajúce sa ochrany osobnosti sú špecifickým typom konania, ktorý nemožno porovnávať s klasickým sporom na zaplatenie pohľadávky a tak možnosť zabezpečenia adekvátnej substitúcie je relatívna. Zároveň namieta, že prvostupňový súd nedostatočne zistil skutkový stav, keď nevykonal dôkazy výsluchom odporcu, navrhnutých svedkov a len automaticky prebral za svoje výsluchy svedkov vykonaných v trestnom konaní vedenom na Okresnom súde v Rožňave pod sp. zn. 2T 2/2007. Súd sa nevysporiadal s návrhmi odporcu na doplnenie dokazovania, nevypočul ho cestou dožiadaného súdu z dôvodu, že tento nedisponuje prostriedkami na zaplatenie si cesty na pojednávanie v Bratislave. Takýmto postupom súd odňal odporcovi možnosť konať pred súdom, z dôvodu ktorého navrhuje, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne žalobu v celom rozsahu zamietol. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že odporca prostredníctvom právneho zástupcu podal oneskorene odvolanie, pretože lehota na podanie odvolania začala plynúť dňa 21. júla 2012 a uplynula 15-tným dňom odo dňa doručenia t. j. 6. augusta 2012, z dôvodov ktorých navrhuje, aby odvolací súd odvolanie odporcu odmietol ako oneskorene podané. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Pokiaľ prvostupňový súd v dôsledku vykonaného dokazovania dospel k záveru, že odporca svojím úmyselným protiprávnym konaním spočívajúcim v porušovaní domovej slobody, za prečin podľa § 194 ods. 1, 2 písm. a), b) Trestného zákona ktorý bol odsúdený na trest odňatia slobody vo výmere 1 roka s podmienečným odložením trestu na skúšobnú dobu 18 mesiacov neoprávnene zasiahol do súkromia a telesnej integrity navrhovateľa a spôsobil tak navrhovateľovi nemajetkovú ujmu je nutné považovať tento záver za vecne správny. Vzhľadom na správnu výslednú konštatáciu existencie takéhoto zásahu, súd prvého stupňa správne dospel aj k tomu záveru, že boli naplnené predpoklady pre priznanie navrhovateľom uplatňovanej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Odvolací súd zastáva názor, že napadnuté prvostupňové rozhodnutie je riadnym a náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, pričom dôsledne spĺňa požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Nedôvodná je námietka odporcu, že mu bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď prvostupňový súd nevykonal navrhnuté dôkazy. Z obsahu spisu, konkrétne písomného podania odporcu doručeného súdu prvého stupňa dňa 22.05. 2012 (č.l. 138) spisu / vyplýva, že odporca ospravedlnil svoju neprítomnosť na pojednávaní dňa 25.05. 2012 z finančných dôvodov a zároveň uviedol, že žiada o výsluch dožiadaným súdom ako aj o výsluch svedka - matky odporcu. Námietky odporcu týkajúce sa priebehu dokazovania v konaní pred súdom prvého stupňa považuje odvolací súd za právne bezvýznamné a nespôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, keďže dokazovanie sa vykonáva podľa pravidiel zakotvených v ust. § 120 a nasl. O.s.p. a zákon dáva do výlučnej právomoci súdu, aby posúdil, ktorý z navrhovaných dôkazov vykoná a ktorý nie, preto ak súd prvého stupňa nevykonal dôkazy podľa predstáv odporcu, nejedná sa v danom prípade o postup, ktorým by súd prvého stupňa odňal účastníkovi konania možnosť konať pred súdom. O tom, či súd vykoná alebo nevykoná navrhovaný dôkaz, nevydáva žiadne „osobitné“ rozhodnutie. Súd má iba povinnosť v odôvodnení rozhodnutia vo veci samej uviesť, z akého dôvodu resp. dôvodov navrhovaný dôkaz nevykonal, k čomu v danom prípade došlo. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku podrobne uviedol, prečo odporcom navrhnutý dôkaz nevykonal, s dôvodmi ktorými sa odvolací súd plne stotožňuje. Vykonanie dôkazov navrhovaných odporcom - výsluch odporcu dožiadaným súdom a výsluchy svedkov, pri výslednej konštatácii súdu prvého stupňa vychádzajúcej z vykonaného dokazovania oboznámením sa s obsahom spisu Okresného súdu v Rožňave sp.zn. 2T/2/2007 by bolo neúčelné, nehospodárne, v rozpore s pravidlami občianskeho súdneho konania. Bez významu jej aj námietka právneho zástupcu o odňatí možnosti konať pred súdom, keď prvostupňový súd napriek ospravedlneniu sa a napriek žiadosti o odročenie pojednávania konal a rozhodol v jeho neprítomnosti. Právo účastníka, aby jeho vec bola prejednávaná verejne a v jeho prítomnosti, ktoré je zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, nemožno chápať tak, že súd nemôže konať a rozhodnúť vo veci bez prítomnosti účastníka, ale tak, že súd je povinný umožniť účastníkovi uplatnenie tohto práva. Ustanovenie § 101 ods. 2 O.s.p. umožňuje vec prejednať v neprítomnosti účastníka, ktorý, aj keď bol riadne predvolaný, nedostavil sa na pojednávanie, ani nepožiadal z dôležitého dôvodu o jeho odročenie. Z tohto predpokladu vychádza aj ustanovenie § 119 O.s.p., v zmysle ktorého pojednávanie sa môže odročiť len z dôležitých dôvodov, pričom účastník ktorý navrhuje odročenie pojednávania, musí oznámiť dôvod na odročenie pojednávania bez zbytočného odkladu, po tom, čo sa o ňom dozvedel ( § 119 ods. 2 veta prvá O.s.p.). Právny zástupca odporcu svoju neúčasť na pojednávaní, na ktorom došlo k vyhláseniu rozsudku síce ospravedlnil písomne e-mailom, uviedol aj dôvod odročenia (č.l. 191 - predvolanie na výsluch pri väzobnej veci v Ústave pre výkon väzby v Leopoldove), o čom súdu i predložil upovedomenie, avšak z jeho obsahu vyplýva, že o dôvode ktorý mu bránil zúčastniť sa pojednávania v súdenej veci sa dozvedel už dňa 21.05. 2012. Ak teda o odročenie pojednávania požiadal v deň nariadeného pojednávania t.j. 25.05. 2012 nemožno jeho žiadosť považovať za žiadosť spĺňajúcu podmienku predpokladanú v ust. § 119 ods. 2 O.s.p. , t.j. oznámiť dôvod odročenia bez zbytočného odkladu. Ak preto v danom prípade síce právny zástupca požiadal o odročenie pojednávania a prvostupňový súd za týchto okolností aj napriek tomu pojednával v jeho neprítomnosti, nedošlo k porušeniu žiadnych procesných ustanovení, ani k odňatiu práva patriaceho odporcovi, resp. jeho zástupcovi. Postupom, ktorý sa nepriečil Občianskemu súdnemu poriadku, nemohol prvostupňový súd odporcovi odňať možnosť konať pred súdom, keď tento svojou neprítomnosť sám zapríčinili, že nemohol realizovať svoje procesné práva v zmysle § 118 ods. 4, resp. § 123 O.s.p. Navrhovatelia v odvolaní tiež namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. Odvolací súd za uvedenú námietku považuje nedôvodnú, pretože súd prvého stupňa úplne zistil skutkový stav veci a správne posúdil, že vykonanie týchto ďalších dôkazov by neviedlo k zisteniu iných rozhodujúcich skutočností pre rozhodnutie vo veci. V zmysle § 153 ods. 1 O.s.p. súd rozhoduje na základe skutkového stavu veci zisteného z vykonaných dôkazov, ako aj na základe skutočností, ktoré neboli medzi účastníkmi sporné, ak o nich alebo o ich pravdivosti nemá dôvodné a závažné pochybnosti. To znamená, že nie je viazaný dôkaznými návrhmi účastníkov a rozhodovanie o tom, ktorý z navrhovaných dôkazov bude vykonaný, je výlučne na rozhodnutí súdu a nie účastníkoch konania / 120 ods. 1 O.s.p. /a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej, t.j. vo vyhovujúcej časti ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd nerozhodoval, pretože o týchto rozhodne prvostupňový súd s poukazom na ustanovenie § 224 ods. 4 O.s.p. podľa ktorého ak odvolací súd rozhoduje o odvolaní proti rozhodnutiu vo veci samej, ktorým nebolo rozhodnuté o trovách konania z dôvodu postupu podľa § 151 ods. 3, o trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.