Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/489/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208212823 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Soňa Pekarčíková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208212823.2
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a členiek senátu JUDr. Danice Michalkovej a JUDr. Andrey Haitovej, v právnej veci navrhovateľky: O. V., B.. XX. XX. XXXX, XXX XX I. XXX, zast. JUDr. Vladimírom Balogom, advokátom, Obchodná 10, 040 11 Košice, proti odporcovi: MBI Marketingberatung International, spol. s r. o., Jašíkova 2, 821 03 Bratislava, IČO: 31360262, zast. LEGAL ART, s. r. o., Palisády 36, 811 06 Bratislava, o zaplatenie 89.510,55 Eur s prísl., o odvolaní navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/199/2008-600 zo dňa 28. 06. 2012 takto
r o z h o d o l :
Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 25Cb/199/2008-600 zo dňa 28. 06. 2012 p o t v r d z u j e .
Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa návrh navrhovateľky v celom rozsahu zamietol. O trovách konania rozhodol tak, že uložil navrhovateľke povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 5.856,04 Eur. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvého stupňa uviedol, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 18. 04. 2008 domáhala zaplatenia sumy 1.715.361,- Sk (56.939,55 Eur) spolu s úrokom z omeškania 0,02 % denne od 19. 02. 2008 do zaplatenia, titulom neuhradenia provízie. Návrh odôvodnila tým, že s odporcom uzatvorila zmluvu na výkon sprostredkovania predovšetkým zmlúv pre zdravotné poistenie, poistných zmlúv a investičných služieb. Predmetnú činnosť vykonávala v dohodnutom období a uzavrela spolu 1 523 zmlúv s novými poistencami poisťovne Union. Predmetný počet bol poisťovňou akceptovaný. Odmenu za uvedený sumár získaných poistencov odporca odmietal uhradiť z dôvodov ich údajnej duplicity. Zmenou návrhu zo dňa 13. 08. 2009 navrhovateľka rozšírila návrh s tým, že žiadala zaplatenie sumy 92.510,55 Eur s úrokom z omeškania vo výške 14,25 % ročne od 19. 02. 2008 do zaplatenia. Návrh zdôvodnila tým, že v konaní uplatnila len odmenu za získaných poistencov, ktorí boli zaregistrovaní a stali sa poistencami Union zdravotnej poisťovne, ale odmena jej nebola vyplatená pre tzv. údajnú duplicitu, t. j. skôr ich pre poisťovňu už získal iný sprostredkovateľ. Zároveň sa rozhodla uplatniť svoje právo na odmenu aj za občanov, ktorých taktiež získala ako poistencov pre predmetnú zdravotnú poisťovňu, ale odporca ich bez uvedenia dôvodov neakceptoval, t. j. neodovzdal zmluvy zdravotnej poisťovni Union. Za týchto poistencov by jej patrila odmena vo výške 32.571,- Eur.
Súd prvého stupňa pripustil uvedenú zmenu návrhu.
Odporca v konaní namietal dôvodnosť podanej žaloby a uviedol, že navrhovateľka pôsobí u odporcu ako PrivateBroker na základe zmluvy MBI PrivateBroker. Podmienkou vzniku nároku navrhovateľky na
províziu je akceptácia ňou sprostredkovanej zmluvy zo strany poisťovne a výplata provízie odporcovi. Až keď poisťovňa vyplatí príslušné provízie odporcovi, vzniká navrhovateľke nárok na províziu za sprostredkovanie zmluvy. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz o tom, že návrhy poistných zmlúv, ktoré označila v zozname, Union zdravotná poisťovňa aj akceptovala a že za tieto poistné zmluvy zaplatila odporcovi aj provízie. Takmer všetky návrhy poistných zmlúv, ktoré navrhovateľka uvádza vo svojom návrhu, boli duplicitné, nakoľko boli sprostredkované už skôr prostredníctvom inej maklérskej spoločnosti alebo prostredníctvom iného PrivateBrokera v rámci organizačnej štruktúry odporcu. Union zdravotná poisťovňa mala akceptovať len takú prihlášku (návrh poistnej zmluvy), ktorú obdržala ako prvú správne vyplnenú. Sprostredkovatelia odporcu predložili zdravotnej poisťovni Union celkovo cca 125 000 prihlášok, z ktorých bolo cca 50 000 vyradených ako duplicitných. Ďalej odporca uviedol, že všetky navrhovateľkou predložené prihlášky do Union zdravotnej poisťovne odovzdal. Z toho vyplýva, že tvrdenia uvádzané navrhovateľkou, na ktorých zakladá jej údajný nárok na výplatu sumy 32.571,- Eur, sú preukázateľne nepravdivé a zavádzajúce. Nárok na výplatu provízie by jej mohol vzniknúť len za predpokladu, že fyzická osoba sa v dôsledku jej činnosti stala poistencom Union zdravotnej poisťovne, t. j. až vtedy, ak by uvedená zdravotná poisťovňa zodpovedajúcu províziu odporcovi zaplatila a nepožadovala ju späť napr. v dôsledku konečného rozhodnutia Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou.
Súd prvého stupňa vykonal dokazovanie a dospel k záveru, že návrh navrhovateľky nie je dôvodný. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia poukázal na ust. § 652 ods. 1 Obch. zák., § 653 Obch. zák., § 655 ods. 1 Obch. zák., § 658 ods. 1 Obch. zák., § 659 ods. 1 Obch. zák., § 660 ods. 1 Obch. zák., ďalej na ust. čl. III písm. c) Zmluvy, čl. VI písm. a) Zmluvy, čl. 6 písm. d) Zmluvy, čl. 6 písm. e) Zmluvy, čl. 6 písm. f) Zmluvy, a dospel k záveru, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno a nepreukázala oprávnenosť svojho nároku. Navrhovateľka predložila zoznam poistencov, s ktorými spísala prihlášku. Takýto dôkaz však nepreukázal, že poistný vzťah medzi poistencom a poisťovňou vznikol v dôsledku jej činnosti, t. j. že prihlášku s poistencom spísala ako prvý sprostredkovateľ. Rovnako tak súd prvého stupňa nepovažoval za relevantný dôkaz predložené tlačivá ABS, keďže tieto boli vypĺňané iba navrhovateľkou a poistenec ich nepodpisoval. Tieto dôkazy súd vyhodnotil ako v rozpore so zoznamom jednotlivých poistencov spracovaným a predloženým poisťovňou Union, ktorá sa mala stať na základe riadne vyplnených prihlášok ich zdravotnou poisťovňou. Z predloženého zoznamu vyplynulo, že na základe činnosti navrhovateľky sa stalo iba 97 osôb poistencami tejto poisťovne. Iba prihlášky týchto osôb boli kompletné, neduplicitné, akceptované Úradom pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou a potvrdené Union zdravotnou poisťovňou, pričom jej za sprostredkovanie týchto poistencov bola vyplatená provízia. V ostatných prípadoch sa osoby, s ktorými navrhovateľka mala vypísať prihlášku, nestali poistencami v dôsledku jej činnosti, keď u väčšiny poistencov bola prihláška spísaná skôr iným sprostredkovateľom, resp. maklérskou spoločnosťou, alebo sa jednalo o chybné rodné čísla (neidentifikovanie poistenca). Navrhovateľka pri svojej činnosti nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou, keď sa pri preverovaní skutočnosti, či poistenec už vyplnil prihlášku skôr s iným sprostredkovateľom, spoliehala iba na čestné prehlásenie tohto poistenca, že prihlášku ešte nepodal. Za duplicitné prihlášky nebola odmena vyplatená ani odporcovi, čo potvrdil vo výpovedi svedok N.. W., čím nemohol navrhovateľke vzniknúť nárok na províziu za odovzdané vyplnené prihlášky. Navrhovateľka si uplatňovala nárok na províziu aj za prihlášky, ktoré údajne nemali byť odporcom odovzdané poisťovni. Pokiaľ by aj takáto skutočnosť nastala, čo však navrhovateľka nepreukázala, odporca mohol takýto postup uplatniť, keďže mu to umožňoval čl. VI písm. f) Zmluvy. Navrhovateľka navrhla vypočuť vo veci všetkých poistencov, ktorých navrhovateľka sprostredkovala a za ktorých jej nebola vyplatená provízia v konfrontácii s jednotlivými poistencami, ktorým bola za týchto poistencov vyplatená provízia namiesto navrhovateľke. Jednotliví poistenci by sa pritom mali vyjadriť k tomu, či ich ten daný sprostredkovateľ kontaktoval a jednal s nimi za účelom vypísania prihlášky na vstup, resp. zmenu zdravotnej poisťovne. Súd dokazovanie v tomto smere považoval za nehospodárne a neúčelné. Či došlo k falšovaniu prihlášok na zdravotné poistenie, resp. zneužitiu databázy poistencov, ktorí mali byť sprostredkovaní navrhovateľkou, nepotvrdilo ani vyšetrovanie orgánov činných v trestnom konaní, keďže trestné stíhanie vo veci bolo prerušené.
O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p.
Voči uvedenému rozsudku sa v zákonom stanovenej lehote odvolala navrhovateľka, ktorá s rozhodnutím súdu prvého stupňa nesúhlasí. Uviedla, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom neodôvodnil svoje rozhodnutie, ktoré považuje za v rozpore s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Poukázala na čl. VI písm. d)
zmluvy a má za to, že podľa uvedeného článku zmluvy vznikol nárok navrhovateľky na províziu aj v prípade, keď vstúpila do platnosti zmluva medzi poskytovateľom produktu a klientom, avšak poskytovateľ produktu (zdravotná poisťovňa) nesplnila časť svojho záväzku, t. j. neposkytol províziu, resp. províziu síce poskytol, ale požadoval ju späť. V tejto súvislosti poukázala na skratku „resp.“, ktorá zakotvuje ich alternatívu. Má za to, že ak by zmluvné strany prejavili vôľu kumulovať splnenie predmetných podmienok a teda viazať vznik provízie aj na splnenie záväzku poskytovateľom produktu, výslovne by to v zmluve uviedli a to presne tak, ako je to uvádzané v niektorých iných zmluvných dokumentoch vypracovaných odporcom. Návrh zmluvy bol zjavne koncipovaný a navrhovateľke predložený zo strany odporcu. Poukázala na ust. § 266 ods. 4 Obch. zák., podľa ktorého výklad musí ísť na ťarchu toho kto ako prvý predmetný výraz použil. Poukázala na čl. VI písm. f) zmluvy, podľa ktorého odporca bol oprávnený odmietnuť prijatie alebo ďalšie postúpenie zmluvy sprostredkovanej navrhovateľkou výlučne len zo závažného dôvodu. Vychádzajúc z vykonaného dokazovania bolo pritom vylúčené, aby týmto dôvodom zo strany odporcu bola duplicita, resp. triplicita prihlášok sprostredkovaných navrhovateľkou, ktorou mala byť postihnutá drvivá väčšina prihlášok sprostredkovaných navrhovateľkou. Vyplýva to zo skutočnosti, že u odporcu sa kontrolovalo iba to, či boli vypísané všetky potrebné údaje. Ich správnosť, resp. či bolo na danú osobu podaných viacero prihlášok, sa u odporcu nekontrolovala. Uvedenú okolnosť dokonca potvrdil aj svedok N.. Y. W. vykonávajúci u odporcu funkciu vedúceho oddelenia administratívy.
Ďalej navrhovateľka uviedla, že navrhla vypočuť vo veci poistencov, ktorých navrhovateľka sprostredkovala a za ktorých mu nebola vyplatená provízia v konfrontácii s jednotlivými sprostredkovateľmi, ktorým bola za týchto poistencov vyplatená provízia namiesto navrhovateľky. Práve uvedenou konfrontáciou by bolo možné získať dôkaz, či konkrétny sprostredkovateľ získal províziu zákonným alebo protiprávnym spôsobom a teda či nárok navrhovateľky vo vedenom súdnom konaní je alebo nie je dôvodný. Namietala záver súdu vytknutý súdom prvého stupňa, kedy navrhovateľka pri svojej činnosti údajne nepostupovala s náležitou odbornou starostlivosťou, keď sa pri preverovaní skutočnosti, či poistenec už vyplnil prihlášku skôr s iným sprostredkovateľom, spoliehal iba na čestné prehlásenie tohto poistenca, že prihlášku ešte nepodal. Má za to, že súdom zamietnutý návrh na doplnenie dokazovania nebol správny, pričom súdu nič nebránilo, aby vydal napr. čiastočný rozsudok v zmysle ust. § 152 ods. 2 druhá veta O.s.p. týkajúci sa čiastočného nároku navrhovateľa na províziu za sprostredkovanie konkrétneho poistenca. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie.
K odvolaniu navrhovateľky sa písomne dňa 12. 10. 2012 vyjadril odporca, ktorý považuje rozhodnutie súdu prvého stupňa za vecne správne. Uviedol, že tvrdenie navrhovateľky o arbitrárnosti sa zakladá len na inom názore navrhovateľky no vôbec nie na objektívnej pravde. Navrhovateľka v odvolaní uviedla, že má za to, že podľa čl. VI písm. d) zmluvy MBI PrivateBroker zo dňa 31. 03. 2005 vznikol nárok navrhovateľke na províziu aj v prípade, keď vstúpila do platnosti zmluva medzi poskytovateľom produktu a klientom, t. j. ak došlo k založeniu poistného vzťahu medzi navrhovateľom sprostredkovaným poistencom a zdravotnou poisťovňou, avšak poskytovateľ produktu nesplnil časť svojho záväzku, t. j. neposkytol províziu, resp. províziu poskytol, ale požadoval ju späť. Taktiež navrhovateľka uvádza, že podľa ustanovení upravujúcich zmluvu o obchodnom zastúpení, ktoré sa majú subsidiárne použiť na zmluvný vzťah založený navrhovateľom a odporcom, je základným pravidlom pre spôsob určenia provízie zásluhovosť a nie formálne obmedzenie ohľadne úhrad provízií. K uvedenému tvrdeniu navrhovateľky odporca uvádza, že podľa čl. VI písm. d) zmluvy vzniká PrivateBrokerovi nárok na províziu v okamihu, keď vstúpila do platnosti zmluva medzi poskytovateľom produktu (poisťovňou) a klientom (poisteným), resp. potom ako poskytovateľ produktu splnil časť svojho záväzku, t. j. poskytol províziu a nepožadoval ju späť. Navrhovateľ v odvolaní uvádza, že pre vyplatenie provízie stačilo, ak by vstúpila do platnosti zmluva medzi poskytovateľom produktu a klientom. Čo sa týka vzniku poistného vzťahu, resp. vstupu zmluvy do platnosti, zák. č. 580/2004 Z. z. o zdravotnom poistení v § 6 ods. 6 uvádza „potvrdením prihlášky je zdravotná poisťovňa príslušná na vykonávanie verejného zdravotného poistenia“. Podľa tohto uvedeného ustanovenia je teda irelevantné ako v odvolaní konštatuje navrhovateľ, že pre nárok na províziu stačí, ak vstúpila do platnosti zmluva medzi poskytovateľom produktu a klientom a nie je potrebné, aby tiež poskytovateľ produktu splnil časť svojho záväzku, t. j. poskytol províziu a nepožadoval ju späť. Nakoľko zmluva medzi poskytovateľom produktu a klientom podľa vyššie uvedeného § 6 vstupuje do platnosti až potvrdením prihlášky na verejné zdravotné poistenie, k čomu však v tomto prípade nedošlo. Na podporu svojho tvrdenia poukázal na § 7 ods. 3 zákona o zdravotnom poistení, kde sa uvádza „ak poistenec podal prihlášku do 30. septembra kalendárneho roka, zdravotná poisťovňa, ktorá prihlášku potvrdila, je jeho príslušnou zdravotnou poisťovňou ....“. Zákon teda nepriamo a zároveň
kogentne upravuje podmienky zmeny zdravotnej poisťovne, jednak musí byť prihláška podaná do 30. septembra a súčasne musí zdravotná poisťovňa prihlášku potvrdiť. Až potom vznikne vzťah, príslušnosť medzi poisteným a poisťovateľom. Dokonca aj základná legálna definícia poistnej zmluvy hovorí, že ide o dvojstranný, prípadne viacstranný vzťah. Z tohto dôvodu, keďže Union zdravotná poisťovňa, a. s. nikdy dané prihlášky nepotvrdila, nemohol teda vzniknúť ani poistný vzťah a nemohol vzniknúť ani právny nárok odporcu na províziu. Podľa čl. VI písm. d) zmluvy je podmienkou vzniku nároku navrhovateľa na províziu akceptácia ním sprostredkovanej zmluvy zo strany poisťovne a výplatu provízie odporcovi. Až keď poisťovňa vyplatí príslušnú províziu odporcovi, vzniká navrhovateľovi nárok na províziu za sprostredkovanie zmluvy. Pri použití systematického výkladu, ktorého základom je tvrdenie, že norma sa nemôže vykladať sama o sebe, keďže vždy patrí do nejakého subsystému, resp. spoločne s jazykovým výkladom skratky slova „respektíve“ v zmluve MBI PrivateBroker je potrebné túto spojku vykladať v širšom kontexte celej zmluvy s prihliadnutím na obvyklú obchodnú prax medzi navrhovateľom a odporcom a to tak, že spojku „respektíve“ je potrebné vykladať ako spojku „a“ a celé ust. čl. 6 písm. d) potom hovorí kumulovanú podmienku pre nárok na províziu. Navrhovateľ spolupracoval s odporcom už od roku 1994, kedy podpísal s odporcom prvú zmluvu. Na základe zaužívaných obchodných zvyklostí navrhovateľ vedel akou formou prebieha spolupráca s odporcom, ako sa vypláca provízia a kedy na ňu vzniká nárok a túto formu spolupráce nikdy navrhovateľka nenamietala. Podporne čl. VI písm. d) zmluvy platí čl. VI písm. e) zmluvy a to tak, že PrivateBroker berie na vedomie, že poskytovateľ produktu môže odmietnuť uzatvorenie sprostredkovanej zmluvy s klientom, z takejto zmluvy neprináleží PrivateBrokerovi odmena, čo expresis verbis znamená, že pokiaľ v zozname Union zdravotnej poisťovne, a. s. nefiguruje meno navrhovateľa a odporcu, nemá navrhovateľ nárok na odmenu. Navrhovateľka nepredložila žiaden dôkaz o tom, že návrhy poistných zmlúv, ktoré označila v zozname Union zdravotná poisťovňa, a. s. aj akceptovala a že za tieto poistné zmluvy zaplatila odporcovi aj províziu. Či došlo k falšovaniu, resp. k podvodu s prihláškami, skúmali orgány činné v trestnom konaní a konanie bolo prerušené z dôvodu neopodstatnenosti trestného oznámenia, nakoľko sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce vykonať trestné stíhanie proti určitej osobe. Naopak podľa čl. III ods. e) zmluvy mohol navrhovateľ na svoju sprostredkovateľskú činnosť využiť aj iné osoby ako svojich zástupcov, pričom za sprostredkovateľskú činnosť vykonanú v zastúpení v zmysle uvedenej zmluvy zodpovedal obchodný zástupca, ktorý mal uzatvorenú zmluvu. Navrhovateľka potvrdila, že nie vo všetkých prípadoch postupovala pri sprostredkovaní poistenia sama, ale využívala aj ďalšie osoby. Zdôrazňuje, že aj v prípade dohľadania všetkých prihlášok, ktoré boli uzatvorené v predmetnom čase s predmetnými klientmi s viacerými sprostredkovateľmi, nemožno jednoznačne posúdiť, ktoré z týchto prihlášok by mohli vyjadrovať skutočnú vôľu žiadateľa, nakoľko pravosť podpisov na uvedených prihláškach nebola overená notárom ale iba sprostredkovateľom obchodným zástupcom, ktorý mal priamy záujem na tom, aby uzatvoril čo najväčší počet prihlášok. K doplňujúcemu dokazovaniu, ktoré navrhla navrhovateľka, odporca vo vyjadrení uvádza, že v prípade odporcu ide o 2 405 poistencov. Keďže navrhovateľ dostatočne neuniesol dôkazné bremeno, teda základ žaloby nebol daný, súd dôkaz správne podľa názoru odporcu nevykonal. V danom prípade totiž neexistuje podložená domnienka, že by všetkých 2 405 poistencov potvrdilo nárok navrhovateľky a teda týkajú sa skutočností nerozhodných a právne bezvýznamných a tie, ktoré účastníci navrhli s úmyslom predĺžiť súdne konanie a výslovne nehospodárne vypočutie svedkov by viedlo k prieťahom v konaní. 2 405 poistencov, resp. potenciálnych svedkov, majú bydliská po celom území Slovenskej republiky, prípadne mimo územia SR. Je teda absolútne nehospodárne prejednávať vec na Okresnom súde Bratislava II, ale tiež na akomkoľvek zo slovenských súdov. Neexistuje žiaden vhodný súd na prejednanie veci. Na záver poukazuje na nezrovnalosti týkajúce sa čestných prehlásení, na ktoré sa navrhovateľka odvoláva. Navrhovateľka síce predložila niekoľko čestných prehlásení, z ktorých ako tvrdí „vyplýva, že získaní poistenci jednali vo veci uzavretej poistnej zmluvy s konkrétnou zdravotnou poisťovňou výlučne s navrhovateľkou, s iným sprostredkovateľom nejednali a ani inú zmluvu do predmetnej ani inej zdravotnej poisťovne neuzavreli“, avšak porovnaním predmetných čestných prehlásení so zoznamom zdravotnej poisťovne Union, pre ktorú mali byť títo poistenci navrhovateľkou sprostredkovaní, vyplýva, že poistenci uvedení v čestných prehláseniach, konkrétne B. Y., K. Y., H. Y., Y. Y., B. Y., T. Y., G. L., Y. L., Y. L., G. L., Y. L., sprostredkovali pre Union zdravotnú poisťovňu, a. s. iní makléri ako odporca a to spoločnosť AFS SK, a. s. alebo Universal poisťovacie služby, a. s., prípadne sa v zozname poisťovne vôbec nenachádzajú. Z týchto dôvodov navrhuje rozhodnutie súdu prvého stupňa potvrdiť a zároveň zaviazať navrhovateľku aj k úhrade trov odvolacieho konania, ktoré však nevyčíslil.
Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) prejednal odvolanie navrhovateľky podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné.
Odvolací súd sa oboznámil s obsahom spisu, pričom zistil, že súd prvého stupňa dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vyvodil z neho i správny právny záver.
Odvolací súd poukazuje na ust. § 219 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.
Odvolací súd v celom rozsahu poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa, ktoré považuje za vecne správne a v súlade s ust. § 157 ods. 2 O.s.p. Odvolací súd nesúhlasí s tvrdením navrhovateľky, že rozhodnutie súdu prvého stupňa je v rozpore s hore uvedeným ustanovením a že sa jedná o nedostatočné zdôvodnenie rozhodnutia a jeho arbitrárnosť.
Základnou otázkou, ktorá je podstatná pre rozhodnutie vo veci, je výklad čl. 6 písm. d) zmluvy a to kedy vzniká nárok na províziu.
Uvedený článok uzatvorenej zmluvy nie je možné vykladať bez širších súvislostí s následným obsahom dojednanej zmluvy. Jednotlivé články zmluvy je potrebné vykladať vo vzájomnej súvislosti a teda podmienky upravené v predmetnej zmluve musia byť splnené kumulatívne, tak ako uvádza vo svojom vyjadrení i odporca. K tomuto právnemu názoru sa priklonil jednak súd prvého stupňa a tiež i odvolací súd. Tomuto výkladu svedčí aj obvyklosť pri vyplácaní provízií, ktorú ani samotná navrhovateľka nepopierala. Zhodne s odporcom obaja tvrdili, že ich spolupráca započala už v roku 1994, pričom počas ďalšieho obdobia boli uzatvárané aj ďalšie zmluvy. Svedecká výpoveď N.. Y. W. potvrdila, že podklady predkladané sprostredkovateľmi boli u neho skontrolované a následne predkladané konkrétnym partnerom. Ďalšou jeho úlohou bolo vyhotovenie vyúčtovania v množstve uzavretých zmlúv sprostredkovateľov a na základe uvedeného vyúčtovania boli potom jednotlivým sprostredkovateľom poukazované provízie. Vo vyúčtovaní sa zaznamenali všetky potrebné údaje, tak aby si sprostredkovateľ mohol skontrolovať všetky ním uzavreté zmluvy. Uvedené vyúčtovanie obsahuje meno osoby, s ktorou bola uzavretá zmluva, počet hodnotových bodov, ako aj výšku provízie, ktorá za konkrétnu zmluvu patrí. Uvedené vyúčtovanie sa vyhotovovalo raz za mesiac a boli zasielané poštou sprostredkovateľom. V prípade, že sprostredkovateľ nebol spokojný so zaslaným vyúčtovaním, či už chýbala nejaká zmluva alebo bola nesprávna výška výpočtu provízie, mal možnosť tieto skutočnosti reklamovať u svojho nadriadeného manažéra, resp. priamo v centrále MBI. Jednotlivé reklamácie vyhodnocovali, niektoré z nich boli oprávnené, niektoré nie. Podklad, na základe ktorého boli vyúčtovania robené, slúžili vyplatené provízie od ich každého konkrétneho partnera. Odporca pôsobil na trhu s uzatváraním poistných zmlúv od roku 1994, pričom poisťovňa Union bola jedným z partnerov, pre ktorého sprostredkovali uzatváranie poistných zmlúv. Ďalej potvrdil, že všetky vyplnené prihlášky boli zasielané do Unionu a kontrolované u nich v rámci interných požiadaviek. Prihlášky, ktoré boli chybné, im boli vrátené. V prípade, že na jedného poistenca bolo zaslaných viacero prihlášok s vyplnenými požadovanými údajmi, Union vybral tú prihlášku, ktorá bola uzavretá najskôr a táto prihláška bola následne poslaná na registráciu Úradu pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ďalšia kontrola bola preto vykonávaná na samotnom úrade. V prípade, že prihláška nebola úradom akceptovaná, vyplatená provízia im bola následne stornovaná. Provízie boli sprostredkovateľom vyplácané na základe údajov, ktoré obdržali od Unionu a podstatné bolo rodné číslo poistenca a osobné číslo sprostredkovateľa. Za duplicitné prihlášky im provízia vyplatená nebola a dostali ich na separátny zoznam, ktorý obsahoval duplicitné prihlášky. Väčšina prihlášok, ktoré boli predložené navrhovateľkou, boli duplicitné.
V prípade, že by sa prijal výklad zmluvného dojednania čl. VI písm. d) zmluvy, že navrhovateľke patrí provízia v každom prípade a teda tento nárok navrhovateľke vznikol aj v prípade, keď vstúpila do platnosti zmluva medzi poskytovateľom produktu a klientom, nie je možné akceptovať. Podľa tohto výkladu by
totiž navrhovateľke vznikol nárok na províziu aj v takom prípade, keď by poskytovateľ produktu nesplnil časť záväzku, t. j. neposkytol províziu, resp. požadoval by túto späť.
Odvolací súd má za to, že v prípade nároku na vznik provízie navrhovateľke je potrebné jednak prijatie prihlášky a taktiež aj potvrdenie uvedenej prihlášky, tak ako uviedol odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu. Až keď poisťovňa vyplatí príslušnú províziu odporcovi, vzniká navrhovateľke nárok na províziu za sprostredkovanie zmluvy. Takýto výklad zmluvy nasvedčuje aj obvyklosti obchodnej praxe medzi účastníkmi konania. Navrhovateľka neuviedla žiadne odlišnosti v obvyklosti obchodnej praxe medzi účastníkmi konania a odlišnosti podmienok pri vyplácaní provízií.
Odvolací súd má za to, že navrhovateľka neuniesla dôkazné bremeno pri preukázaní dôvodnosti podanej žaloby, bola riadne poučená v zmysle ust. § 120 ods. 4 O.s.p. o možnosti predkladať dôkazy a keďže dôkaz, ktorý navrhla vykonať, vyhodnotil i odvolací súd ako neúčelný a to v súvislosti práve s výkladom čl. VI písm. d) zmluvy, keď práve výklad tohto článku bol určujúci pre rozhodnutie vo veci. Odvolací súd má za to, že súd prvého stupňa vo veci správne rozhodol, dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a keďže navrhovateľka neuviedla žiadne nové skutočnosti v podanom odvolaní, s ktorými by sa už riadne nevysporiadal súd prvého stupňa v napadnutom rozhodnutí, odvolací súd sa v ďalšom obmedzil len na skonštatovanie vecnej správnosti napadnutého rozhodnutia a rozhodnutie s poukazom na ust. § 219 ods. 1 a 2 O.s.p. ako vecne správne potvrdil.
O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a vzhľadom k tomu, že odporca bol v odvolacom konaní plne úspešný, vzniklo mu právo na náhradu trov odvolacieho konania, avšak odporca si trovy odvolacieho konania síce uplatnil, ale tieto nevyčíslil. Z týchto dôvodov preto odvolací súd rozhodol tak, že odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.
Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.