Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/626/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208213928 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208213928.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: FINIMO, a.s., Mlynské nivy 54, Bratislava, zast. Zuzanou Majcherovou, advokátkou, Mlynské nivy 54, Bratislava, proti žalovanej: Univerzitná nemocnica Bratislava, Pažítková 4, Bratislava, o zaplatenie 5.021,72,- EUR, na odvolanie žalovanej voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 8C 17/2010-129 z 20. mája 2013, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti m e n í tak, že žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi na účet advokátky JUDr. Zuzany Majcherovej, vedený v Tatra banke, č. účtu XXXXXXXXXX/ XXXX, trovy konania 321,- eur, do 3 dní. Žiaden z účastníkov nemá právo na náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd 1. stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 5.021,72 euro, ako aj nahradiť mu trovy konania vo výške 1.966,54 euro a trovy právneho zastúpenia v sume 3.024,31 euro, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca dodal na základe objednávky žalovanej lieky a zdravotnícke pomôcky a vystavil mu faktúru v celkovej sume 987.455,- Sk. Žalovaná neuhradila žalobcovi fakturované sumy, a to ani po lehote splatnosti, preto si žalobca okrem žalovanej istiny uplatňoval aj príslušný úrok z omeškania vo výške podľa § 369 ods. 1 Obch. zák. V priebehu konania žalovaná žalovanú istinu žalobcovi zaplatila, a preto po právoplatnosti uznesenia o zastavení konania v časti žalovanej istiny predmetom sporu zostali len úroky z omeškania. Vzhľadom na tieto skutočnosti súd prvého stupňa žalobe vyhovel a žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi úroky z omeškania vo výške 5.021,72 eur. O trovách konania a právneho zastúpenia súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a priznal ich náhradu úspešnému žalobcovi. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým jej bola uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z poplatku za žalobu 1.966,54 eur. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobcovi neprizná náhradu trov konania pozostávajúcich z poplatku za žalobu. Vytkla súdu 1. stupňa, že pri vyrubovaní súdneho poplatku neaplikoval ust. § 4 ods. 1 písm. c) zák. č. 71/1992 Zb., podľa, ktorého je súdne konanie vo veciach poskytovania zdravotnej starostlivosti od poplatku zo zákona oslobodené. Keďže predmetom konania bol nárok žalobcu, ktorý vznikol pri poskytovaní zdravotnej starostlivosti, je toto konanie v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia od poplatku bez ďalšieho vecne oslobodené, a preto nemôže byť žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce z poplatku za žalobu. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu poukázal na to, že konanie nie je vecne oslobodené od platenia súdnych poplatkov, a preto navrhol, aby odvolací súd rozsudok prvostupňového súdu v napadnutej časti potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa treba v napadnutej časti zmeniť. Podľa § 2 ods. 1 zák. č. 576/2004 Z.z. o zdravotnej starostlivosti, službách súvisiacich s poskytovaním zdravotnej starostlivosti a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, zdravotná starostlivosť je súbor pracovných činností, ktoré vykonávajú zdravotnícki pracovníci, vrátane poskytovania liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín s cieľom predĺženia života fyzickej osoby (ďalej len "osoba"), zvýšenia kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií; zdravotná starostlivosť zahŕňa prevenciu, dispenzarizáciu, diagnostiku, liečbu, biomedicínsky výskum, ošetrovateľskú starostlivosť a pôrodnú asistenciu a zdravotnícke potreby lekárňam. Z tohto zákonného ustanovenia vyplýva, že za poskytovanie zdravotnej starostlivosti sa považuje aj poskytovanie liekov, zdravotníckych pomôcok a dietetických potravín, vykonávané zdravotníckymi pracovníkmi voči fyzickým osobám, ktorým sú lieky, zdravotnícke pomôcky a potraviny určené a slúžia či zabezpečujú cieľ predĺženia života fyzickej osoby, zvýšenie kvality jej života a zdravého vývoja budúcich generácií. Samotný predaj, dodávanie či distribúcia liekov zdravotníckym zariadeniam teda nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti, na rozdiel od poskytovania liekov zo strany zdravotníckych zariadení pacientom či poistencom zdravotných poisťovní. Nárok dodávateľa či distributéra liekov a zdravotníckych pomôcok na zaplatenie za dodané lieky a zdravotnícke pomôcky zdravotníckym zariadeniam teda nie je nárokom, ktorý by spadal pod vecné oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 4 ods. 1 písm. c/ zák. č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov, na rozdiel od nároku zdravotníckych zariadení (nemocnice, lekárne a pod.) na náhradu za poskytnuté lieky, zdravotnícke pomôcky a dietetické potraviny. Obdobne aj Najvyšší súd SR v uznesení z 31. júla 2000, sp. zn. 4 Obo 270/99 konštatoval, že predaj liekov lekárňam nie je poskytovaním zdravotnej starostlivosti. Konanie, v ktorom distribútor liekov uplatňuje právo na zaplatenie ceny liekov dodaných lekárni, nie je konaním vo veci poskytovania zdravotnej starostlivosti a nie je oslobodené od súdneho poplatku podľa § 4 ods. 1 písm. d) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch v znení neskorších predpisov (v súčasnosti ide o ust. § 4 ods. 1 písm. c/ tohto zákona). Z toho je zrejmé, že odvolacia argumentácia žalovanej neobstojí. Súd prvého stupňa teda postupoval správne, keď žalobcu vyzval na zaplatenie súdneho poplatku za žalobu, a preto tento poplatok v prípade úspechu žalobcu v spore predstavuje trovy konania ním vynaložené na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti žalovanej. Napriek tomu nebolo možné rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdiť. Z obsahu spisu totiž vyplýva, že súd prvého stupňa pri rozhodovaní o trovách konania (v napadnutej časti týkajúcej sa priznaného súdneho poplatku) nepostupoval správne, keď priznal žalobcovi v rámci náhrady trov konania súdny poplatok v celej výške. Súdu prvého stupňa totiž unikla skutočnosť, že po čiastočnom späťvzatí žaloby v časti žalovanej istiny vo výške 46.308,- Sk, súd prvého stupňa uznesením č. k. 32Ro 2681/08-29 (právoplatným dňa 20.12.2008) vrátil žalobcovi alikvotnú časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 2.186,- SK/72,56 eur) a po späťvzatí aj zvyšnej časti žalovanej istiny uznesením č. k. 8C 17/2010-106 (právoplatným 31.12.2012) žalobcovi vrátil ďalšiu alikvotnú časť zaplateného súdneho poplatku vo výške 1.572,98 euro. Za tohto stavu nebolo potom možné v rámci rozhodovania o trovách konania uložiť žalovanej povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku v plnej výške, ale iba v takej výške, ktorá predstavuje rozdiel medzi zaplateným súdnym poplatkom za žalobu a vrátenými sumami alikvotných častí súdnych poplatkov. Žalobca teda zaplatil poplatok za žalobu vo výške 59.244,- Sk (1.966,54 eur) a vyššie spomenutými uzneseniami mu súd prvého stupňa vrátil poplatok spolu vo výške 1.645,54 eur (2.186,- Sk = 72,56 eur + 1.572,98 eur = 1.645,54 eur). Trovy konania pozostávajúce z poplatku za žalobu teda predstavujú sumu 321,- eur (1.966,54 - 1.645,54 = 321,- eur). Z týchto dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil podľa § 220 O.s.p. tak, že žalovanej uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 321,- eur. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi 5.021,72 eur a výrok, ktorým bola žalovanej uložená povinnosť nahradiť žalobcovi trovy právneho zastúpenia 3.024,31 eur, neboli napadnuté odvolaním a nadobudli právoplatnosť. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie.