Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/17/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208221368 Dátum vydania rozhodnutia: 25. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208221368.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: SR - Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky, Pribinova 2, 812 72 Bratislava, proti povinnému: Škola manažérov Zväzu priemyslu SR, spol. s r.o., Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 31 102 301, pre vymoženie 860,38 Eur s prísl., na odvolanie oprávneného proti výrokom o zastavení exekúcie a trovách exekúcie uznesenia Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/1799/2008-15 zo dňa 16.10.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/1799/2008-15 zo dňa 16.10.2013 vo výroku o zastavení exekúcie potvrdzuje. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II č.k. 56Er/1799/2008-15 zo dňa 16.10.2013 vo výroku o trovách exekúcie zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým uznesením zastavil exekúciu a oprávnenému uložil povinnosť zaplatiť súdnemu exekútorovi trovy exekúcie vo výške 60,04 Eur. Oprávnenému a povinnému náhradu trov exekúcie nepriznal. O zastavení exekúcie súd rozhodol podľa 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, pretože povinný bol ex offo vymazaný z obchodného registra, nakoľko bol zrušený bez likvidácie pre nedostatok majetku. O trovách exekúcie súd rozhodol podľa § 196, § 200 ods. 1 a § 203 ods. 2 Exekučného poriadku a vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. Proti výrokom uznesenia o zastavení exekúcie a trovách exekúcie podal včas odvolanie oprávnený. Oprávnený namietal, že povinný bol vymazaný z obchodného registra dňa 29.09.2010, pričom súdny exekútor podal návrh na zastavenie až v júni 2013. Bol toho názoru, že súdny exekútor porušil svoje zákonné povinnosti pri výkone svojej činnosti a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Oprávnený konal v súlade s právnym poriadkom. Súdny exekútor však neuvádza, prečo približne dva roky, čo povinný ešte existoval, nebolo možné exekúciu úspešne vykonať, resp. nie je jasné, aké úkony súdny exekútor za ten čas pri výkone exekúcie vykonal. Skutočnosť, že povinný zanikol bez právneho nástupcu, súdny exekútor neuviedol ani v návrhu na zastavenie exekúcie. Oprávnený bol toho názoru, že pokiaľ povinný zanikol bez právneho nástupcu, malo dôjsť k zastaveniu exekúcie pre jej neprípustnosť podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku, a vtedy oprávnený trovy exekúcie nie je povinný hradiť. Poukazoval i na rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici č.k. 16CoE/70/2009-26, ktorým krajský súd o odvolaní súdneho exekútora rozhodol tak, že uznesenie okresného súdu o nepriznaní náhrady v časti trov exekúcie potvrdil. Navrhol napadnuté uznesenie súdu prvého zmeniť a rozhodnúť o vyhlásení exekúcie za neprípustnú, pretože tu je iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať a exekúciu zastaviť a nepriznať súdnemu exekútorovi právo na náhradu trov exekúcie. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p. v rozsahu dôvodov uvedených v odvolaní. Oprávneným bol v danom prípade napadnutý výrok uznesenia prvostupňového súdu o zastavení exekúcie a o trovách exekúcie. Dôvodom zastavenia exekúcie bol výmaz povinného z obchodného registra, ku ktorému došlo ku dňu 20.09.2010 po tom, čo Okresný súd Bratislava I uznesením č.k. 34CbR/24/2009 zo dňa 23.08.2010, právoplatným 20.09.2010, zrušil obchodnú spoločnosť Škola manažmentu Zväzu priemyslu SR, spol. s r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 31 102 301, bez likvidácie. Podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak h/ majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Podľa § 196 Exekučného poriadku, za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, 17bb) zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 197 ods. 1 Exekučného poriadku, náklady podľa § 196 uhrádza povinný. Podľa § 199 Exekučného poriadku, výšku odmeny exekútora, náhrady hotových výdavkov, náhrady za stratu času, spôsob ich určenia a výšku primeraného preddavku na odmenu a na náhradu hotových výdavkov exekútora (§ 196 a § 197 ods. 2) ustanoví ministerstvo po dohode s Ministerstvom práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky všeobecne záväzným právnym predpisom. Podľa § 200 ods. 1, trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Povinný má nárok na náhradu trov, ktoré mu vznikli v súvislosti so vznesenými námietkami proti exekúcii, ak sa námietkam vyhovelo (§ 50). Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa ods. 3 uvedeného zákonného ustanovenia, trovy exekúcie vymôže exekútor niektorým zo spôsobov určených na vymoženie peňažnej pohľadávky vydaním príkazu na úhradu trov exekúcie. Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Podľa ods. 3 uvedeného zákonného ustanovenia, ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že na majetok povinného bol vyhlásený konkurz, nevyhnutné trovy exekúcie znáša oprávnený a súd bez zbytočného odkladu na návrh exekútora rozhodne o ich výške. Odvolací súd dospel k záveru, že prvostupňový súd rozhodol správne, keď na rozhodovanie o zastavení exekúcie aplikoval ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku. Prvostupňový súd o zastavení exekúcie rozhodol s poukazom na ustanovenie § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku, s odôvodnením, že povinný zanikol výmazom obchodného registra na základe jeho zrušenia bez likvidácie podľa § 68 ods. 8 zákona č. 513/1991 Zb. - t.j. že spoločnosť nemá obchodný majetok. Odvolací súd dospel k záveru, že skutkovým aj právnym záverom súdu pre rozhodnutie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku je preukázanie nedostatku majetku povinného, ktorý by postačoval aspoň na úhradu trov exekúcie, pričom treba vychádzať z toho, že účelom exekúcie nie je len úhrada jej trov, ale uspokojenie pohľadávky oprávneného. Samotný zánik povinného bez ďalšieho nespôsobuje neprípustnosť exekúcie a nie je bez ďalšieho v každom prípade dôvodom pre zastavenie exekúcie. Právne významný je preto až dôvod, resp. i spôsob zániku povinného. Prvostupňový súd exekúciu zastavil podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že uvedená obchodná spoločnosť Škola manažmentu Zväzu priemyslu SR, spol. s r.o., so sídlom Seberíniho 9, 821 03 Bratislava, IČO: 31 102 301, bola zrušená bez likvidácie, pričom zrušenie spoločnosti bez likvidácie je upravené v ustanovení § 68 zákona č. 513/1191 Zb. (Obchodného zákonníka). Exekúcia bude zastavená iba vtedy, ak povinný zanikol výmazom z obchodného registra a jeho majetok a majetkové práva neprešli na žiadny nástupnícky subjekt. Pokiaľ došlo k výmazu subjektu povinného z obchodného registra a prešiel majetok, práva a povinnosti na iný subjekt, ide o právne nástupníctvo. Výmaz obchodnej spoločnosti sám o sebe nie je dôvodom zastavenia exekúcie, ale iba v spojení so skutočnosťou, že majetok tejto spoločnosti, práva a záväzky neprešli na žiaden nástupnícky subjekt, s ktorým by bolo možné v exekúcii pokračovať. Neexistencia majetku obchodnej spoločnosti je teda právne významnou skutočnosťou a dôvodom zrušenia obchodnej spoločnosti a jej následného výmazu z obchodného registra, ale podľa názoru odvolacieho súdu v príčinnej súvislosti so zastavením exekúcie, ktorá je voči nemu ako povinnému vedená a spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie. Nedostatok istých materiálnych hodnôt je podľa názoru odvolacieho súdu právne významnou skutočnosťou pri zastavení exekúcie bez ohľadu na to, či povinný existuje alebo už zanikol. Odvolací súd poukazuje v tomto smere aj na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 12/2012 zo dňa 11. októbra 2012, uverejnenom na webe www.supcourt.gov.sk, z ktorého citujeme: „Dovolací súd sa stotožňuje s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať.“ Preto odvolací súd výrok napadnutého uznesenia o zastavení exekúcie ako vecne správny podľa § 219 ods.1 a 2 O.s.p. potvrdil. Odvolateľ navrhoval, aby súd náhradu trov exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Odvolateľ namietal v podanom odvolaní existenciu zavinenia súdneho exekútora za to, že nekonal v predmetnom exekučnom konaní podľa predpisov a zastavenie exekúcie navrhol v júni 2013, hoci výmaz povinného bol už v roku 2010. Bol toho názoru, že súdny exekútor porušil svoje zákonné povinnosti pri výkone svojej činnosti a bolo by v rozpore s dobrými mravmi, aby bol na úhradu trov exekúcie zaviazaný oprávnený. Súdny exekútor neuvádza, prečo približne dva roky, čo povinný ešte existoval, nebolo možné exekúciu úspešne vykonať. Povinnosťou súdneho exekútora pri zistení majetku a speňažení majetku povinného je postupovať efektívne tak, aby vymoženie nároku oprávneného bolo rýchle a účinné, ktorým kritériom sa však prvostupňový súd nezaoberal. Prvostupňovému rozhodnutiu pre záver súdu o náhrade trov exekúcie priznaných súdnemu exekútorovi voči oprávnenému chýba aj akékoľvek odôvodnenie prečo na náhradu trov exekúcie zviazal súd oprávneného. Súd priznal súdnemu exekútorovi minimálnu odmenu podľa § 14 ods. 1 vyhlášky MS SR č. 288/1995 Z.z. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov vo výške 33,19 Eur, náhradu hotových výdavkov - poštovné 16,84 Eur a 20 % DPH. Odmenu a náhradu hotových výdavkov súd priznal s odôvodnením, že boli priznané tak, ako ich súdny exekútor vyčíslil. V dôsledku toho je uznesenie v časti trov exekúcie nepreskúmateľné. Podľa § 167 ods. 1 O.s.p., ak zákon neustanovuje inak, rozhoduje súd uznesením. Uznesením sa rozhoduje najmä o podmienkach konania, o zastavení alebo prerušení konania, o odmietnutí návrhu na začatie konania, o zmene návrhu, o späťvzatí návrhu, o zmieri, o trovách konania, ako aj o veciach, ktoré sa týkajú vedenia konania. Podľa ods. 2 uvedeného zákonného ustanovenia, ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a e/ O.s.p. v časti trov exekúcie zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Povinnosťou bude po preštudovaní exekučného spisu znovu rozhodnúť o trovách exekúcie a svoje uznesenie riadne odôvodniť a zaoberať sa hospodárnosťou a účelnosťou vynaložených trov. Podľa § 224 ods. 3 O.s.p., prvostupňový súd rozhodne aj o náhrade trov prvostupňového i odvolacieho konania v novom rozhodnutí. Zastavenie exekúcie a trovy exekúcie Toto uznesenie bolo členmi senátu prijaté pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 druhá veta zákona č. 757/2004 Z.z.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.