Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/276/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1208224196 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1208224196.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana v právnej veci navrhovateľa: S.. X. G., G. I. G., W. V. Č.. X, zastúpeného JUDr. Róbertom Šimkom, občianskym zástupcom, Vrútocká č. 12, Bratislava proti odporcovi: SLOVNAFT, a.s., so sídlom v Bratislave, Vlčie hrdlo č. 1, o určenie neplatnosti skončenia pracovného pomeru a náhrady mzdy, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 09.02.2011 č.k. 50C 274/2008-100 spolu s dopĺňacím rozsudkom Okresného súdu Bratislava II zo dňa 21.04.2011 č.k. 50C 274/2008-122 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti týkajúcej sa skončenia pracovného pomeru m e n í tak, že pracovný pomer navrhovateľa končí ku dňu právoplatnosti tohto rozsudku. Vo zvyšnej napadnutej časti rozsudok súdu prvého potvrdzuje. Žiadny z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.09.2008, dané odporcom navrhovateľovi je neplatné. Pracovný pomer navrhovateľa u odporcu končí ku dňu 30.09.2009. Odporcovi uložil - 2 - povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 2.872,56 € a náhradu trov konania vo výške 4.040,10 €. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 271,35 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Dopĺňacím rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy vo výške 21.600 eur a náhradu trov konania vo výške 106,06 eur. Vo zvyšku návrh zamietol. Odporcovi uložil povinnosť zaplatiť na účet Okresného súdu Bratislava II sumu 1.196,85 eur. Súd prvého stupňa vychádzal zo zistenia, že návrhom zo dňa 25.11.2008 (spresneným na pojednávaní dňa 06.10.2010) sa navrhovateľ domáhal vydania rozhodnutia, ktorým by súd určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 29.09.2008, ktorým sa mal skončiť pracovný pomer medzi účastníkmi - je neplatné. Zároveň požadoval náhradu trov konania a aby súd zaviazal odporcu na zaplatenie náhrady mzdy v sume jeho priemerného mesačného zárobku vo výške 2.039,38 € mesačne odo dňa 30.09.2008 do času, keď mu odporca umožní pokračovať v práci. Prípadne kedy súd rozhodne o skončení pracovného pomeru. Odôvodnil ho tým, že v postavení zamestnanca uzavrel s odporcom ako zamestnávateľom pracovnú zmluvu dňa 31.12.2003 s dátumom nástupu do práce na deň 01.01.2004. Z hľadiska druhu práce mal navrhovateľ pracovať ako "pracovník - obrana a ochrana". Dňa 29.09.2008 mu odporca doručil okamžité skončenie pracovného pomeru. V listine obsahujúcej okamžité skončenie pracovného pomeru odporca uviedol, že navrhovateľ v prvej polovici mesiaca september 2008 získal závažné informácie takého charakteru, ktoré je v zmysle platného interného poriadku Preverovacia činnosť N.-Q.-N. a interných pokynov priameho nadriadeného povinný oznámiť písomne, bez zbytočného odkladu priamemu nadriadenému. Túto povinnosť údajne nesplnil. Ako druhý dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru odporca uviedol, že navrhovateľ vedome vyzradil tretej osobe dôverné informácie týkajúce sa zamestnávateľa a jeho činnosti a mimoriadne závažným a nenapraviteľným spôsobom tak poškodil zamestnávateľa a zmaril úsilie útvaru Ochrana a obrana SK o odhalenie rozsiahlej nelegálnej činnosti páchanej v neprospech zamestnávateľa. Týmto konaním podľa názoru odporcu závažne porušil pracovnú disciplínu. Na okamžité skončenie pracovného pomeru reagoval listom zo dňa 29.09.2009, ktorý bol doručený odporcovi dňa 30.09.2009. V predmetnom liste odporcovi oznámil, že s okamžitým skončením pracovného - 3 - pomeru nesúhlasí a trvá na svojom ďalšom zamestnávaní. Dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru malo byť to, že v prvej polovici mesiaca september 2008 získal závažné informácie, ktoré neoznámil nadriadenému. Odporca mu ale nevysvetlil, o aké konkrétne informácie sa malo jednať, ani ako malo poškodiť odporcu. V okamžitom skončení pracovnom pomere neuviedol žiadne charakteristiky, ktorými by bolo možné vytýkané informácie odlíšiť od množstva iných informácií, s ktorými navrhovateľ spolu s ostatnými zamestnancami pri výkone práce prichádzali do styku. Rovnako aj druhý uvádzaný dôvod, ktorým malo byť vedomé vyzradenie dôverných informácií tretej osobe. Odporca totiž nijako nešpecifikoval informácie, ktoré mali byť poskytnuté tretej osobe. Odporca s návrhom nesúhlasil, považoval ho za nedôvodný a vo svojom písomnom vyjadrení uviedol, že s účinnosťou do 01.01.2008 vydal vnútorný predpis - poriadok N.-Q.-N. pod názvom Preverovacia činnosť. Tento vnútorný predpis stanovil rozsah oprávnení a povinností zamestnancov útvaru Ochrana a obrana SK, na ktorom pôsobil do skončenia svojho pracovného pomeru aj navrhovateľ. V zmysle bodu 3.5 Povinnosti pracovníkov ÚOaO predmetného predpisu je každý pracovník útvaru Ochrana a obrana SK povinný náležite spracovať a uchovať informácie, ktoré získal pri výkone preverovacej činnosti a to takým spôsobom, aby nedošlo k ich zneužitiu, neoprávnenému nakladaniu, prípadne zverejneniu neoprávnenej osobe. Získaná informácia musí byť v medziach vnútorného predpisu a po podpise spracovateľom t. j. zamestnancom útvaru Ochrana a obrana SK, ktorý konkrétnu informáciu získal, postúpená vedúcemu útvaru Ochrana a obrana SK. Odvolal sa na ustanovenie § 81 Zákonníka práce upravuje povinnosť zamestnanca zachovať mlčanlivosť o skutočnostiach o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Uvedená povinnosť bola implementovaná nie len do bodu 3.5 Povinnosti pracovníkov útvaru Ochrana a obrana SK poriadku N.-Q.-N. Preverovacia činnosť (s pôsobnosťou výlučne pre zamestnancov útvaru Ochrana a obrana SK), ale aj do pracovného poriadku spoločnosti SLOVNAFT, a.s., ktorý porušenie uvedenej povinnosti zaraďuje medzi závažné porušenie pracovnej disciplíny s možným následkom okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ďalej uviedol, že v priebehu druhej polovice roka 2007 a začiatkom roka 2008 získal útvar Ochrana a obrana SK svojou preverovacou činnosťou informácie o rozsiahlej organizovanej protiprávnej činnosti majetkového charakteru - proti - 4 - oprávneným záujmom spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Na základe záverov analýzy vykonanej zamestnancom útvaru Ochrana a obrana SK Ing. Š. H. boli informácie a dôkazy poskytnuté dňa 10.03.2008 policajnému zboru, na základe ktorých bolo prezídiom PZ dňa 11.03.2008 začaté trestné stíhanie vo veci trestného činu krádeže. Vzhľadom na závažnosť a rozsiahlosť páchanej protiprávnej činnosti a súčasne na charakter informácií, ktorými príslušní zamestnanci útvaru Ochrana a obrana SK v súvislosti s odhaľovaním tejto protiprávnej činnosti disponovali, prezídium PZ SR sa so zainteresovanými zamestnancami útvaru Ochrana a obrana SK dohodlo na spolupráci pri vyšetrovaní a operatívnom dokumentovaní trestnej činnosti páchanej proti spoločnosti SLOVNAFT, a.s. Na zabezpečenie plynulej spolupráce boli označení zamestnanci útvaru Ochrana a obrana SK dňa 28.04.2008 poučení o povinnosti zachovávať mlčanlivosť o všetkých skutočnostiach súvisiacich s odhaľovaním predmetnej trestnej činnosti obsiahnutej vo vyšetrovacom spise uvedenej pod zn. ČVS: K.-X/BOK-U.-XXXX. Na základe tejto spolupráce zamestnancov útvaru Ochrana a obrana SK s prezídiom PZ SR získal odporca priamo od policajného zboru SR v prvej polovici septembra 2008 informácie, ktoré preukazovali porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa v podobe neakceptovania príkazov nadriadeného a súčasne porušenia vnútorného predpisu Preverovacia činnosť. Policajným zborom SR poskytnuté informácie preukázali, že navrhovateľ disponoval informáciou, ktorú mal povinnosť bez zbytočného odkladu od jej získania oznámiť vedúcemu útvaru Ochrana a obrana SK. Navrhovateľ tak však neurobil a túto vysoko dôvernú informáciu vedome vyzradil tretej osobe, čím priamo ohrozil úkony nie len útvaru Ochrana a obrana SK vykonané v rámci preverovacej činnosti, ale aj spoluprácu s PZ na odhalenie páchateľov trestnej činnosti. Poukázal na skutočnosť, že na základe opísanej spolupráce PZ SR a príslušných zamestnancov útvaru Ochrana a obrana SK boli medzičasom vznesené obvinenia proti konkrétnym osobám zúčastneným na predmetnej činnosti, ktorí sú v súčasnosti väzobne stíhaní. Zastával názor, že dôvody, ktoré pri okamžitom skončení pracovného pomeru uviedol - porušenie mlčanlivosti a neplnenie príkazov nadriadeného nepripúšťajú zámenu so žiadnym iným dôvodom. V čase doručenia okamžitého skončenia pracovného pomeru sa už vzťahovala povinnosť zachovania mlčanlivosti zo strany vedúceho útvaru Ochrana a obrana, preto nemohli byť špecifikované zo strany odporcu. - 5 - Súd prvého stupňa svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ust. § 68 ods. 1,2,3 ust. § 70, ust. § 77, ust. § 79 ods. 1, 2, ust§ 134 ods. 1,2,4 zákona č. 311/2001 Z.z. Zákonníka práce a ustanoveniami Poriadku preverovacej činnosti u odporcu zo dňa 01.09.2007 konštatujúc, že mal za preukázané, že medzi účastníkmi konania bol pracovnou zmluvou zo dňa 31.12.2003 založený pracovný pomer na dobu neurčitú s nástupom do práce od 01.01.2004. Navrhovateľ mal v pracovnom pomere u odporcu vypracúvať komplexné postupy na uskutočnenie bezpečnostnej politiky a ochrany majetku skupiny Slovnaft, a.s. ich dozorovanie a navrhovanie zlepšení prístupových systémov a metód. Dňa 29.09.2008 bolo navrhovateľovi doručené okamžité skončenie pracovného pomeru odporcom. Ako dôvody odporca uviedol skutočnosti, že navrhovateľ v prvej polovici mesiaca september 2008 získal závažné informácie takého charakteru, ktoré bol v zmysle platného interného poriadku Preverovacia činnosť N.-Q.-N. a interných pokynov priameho nadriadeného povinný oznámiť písomne, bez zbytočného odkladu priamemu nadriadenému. Túto povinnosť však nesplnil. Ďalej mal odporca zistiť, že navrhovateľ vedome vyzradil tretej osobe dôverné informácie týkajúce sa zamestnávateľa a jeho činnosti a mimoriadne závažným a nenapraviteľným spôsobom tak poškodil zamestnávateľa a zmaril úsilie útvaru Ochrana a obrana SK o odhalenie rozsiahlej nelegálnej činnosti v neprospech zamestnávateľa. Takým konaním mal opakovane hrubo porušiť pracovné povinnosti vyplývajúce z pracovnej zmluvy. Okamžité skončenie pracovného pomeru bolo prerokované s odborovou organizáciou dňa 29.09.2008. Listom zo dňa 29.09.2008 navrhovateľ oznámil odporcovi, že s okamžitým skončením pracovného pomeru nesúhlasí a trvá na ďalšom zamestnávaní. V prípade právnej úpravy okamžitého skončenia pracovného pomeru ide o moment zániku právneho vzťahu okamžite, teda s momentom doručenia písomností o zrušení pracovného pomeru druhej strane. Vzhľadom na radikálne dôvody spojené s takýmto spôsobom ukončenia pracovného pomeru zákon presne upravuje, za akých podmienok tak môže urobiť zamestnávateľ. Odporca v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 29.09.2008 uviedol dve hore citované konania, vyhodnotené ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Súd má za to, že dôvody skončenia pracovného pomeru nespĺňajú hmotnoprávne podmienky platnosti právneho úkonu. Ich skutkové vymedzenie bolo príliš všeobecné, bez bližšej konkretizácie konaní navrhovateľa. Tvrdenia, že navrhovateľ písomne neoznámil závažné informácie nadriadenému, ako aj že vedome vyzradil dôverné informácie týkajúce sa odporcu, neboli bez špecifikácie dostatočne skutkovo vymedzené tak, - 6 - aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Naviac taká formulácia by sa dala použiť na ktoréhokoľvek zamestnanca pracujúceho na rovnakom útvare. Odporca v konaní nepreukázal o aké informácie išlo, presný čas, kedy sa konanie navrhovateľa malo uskutočniť a akej osobe mali byť informácie vyzradené. Odporca síce argumentoval prebiehajúcim trestným konaním a povinnosťou mlčanlivosti, ale na druhej strane je potrebné uviesť, že prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal dňa XX.XX.XXXX K. N.. L.. H. vo veci vedenej na Prezídiu PZ SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS: K.-X/BOK-U.-2008 obžalobu za spolupáchateľstvo v štádiu pokusu podľa § 14, § 20 Tr. zákona k zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. d/ Tr. zákona, zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona, prečin poškodzovania a ohrozovania všeobecne prospešného zariadenia podľa § 286 ods. 1 písm. h/ Trestného zákona, ako aj zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona, pričom meno navrhovateľa medzi obvinenými osobami nefiguruje. Ak by sa navrhovateľ dopustil protiprávneho konania poškodzujúceho odporcu, orgány činné v trestnom konaní by voči jeho osobe vzniesli obvinenie a viedli trestné stíhanie. Rovnako aj výpovede svedkov Z.. Z.. N. M. F.. Š.. H.Ú. nedostatočne podporili tvrdenie odporcu. Ich argumentácia bola generálna, bez nevyhnutnej špecifikácie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru s tým, že sú zaviazaní povinnosťou mlčanlivosti. Účastníci konania sú však povinní označiť dôkazy na preukázanie svojich tvrdení, v opačnom prípade vedie predmetný nedostatok k neúspechu v spore o právo. Z uvedených dôvodov súd prvého stupňa okamžité skončenia pracovného pomeru listom zo dňa 29.09.2008 dané odporcom navrhovateľovi určil ako neplatné. Navrhovateľ trval na vyplatení mzdy a opätovnom nástupe do zamestnania. Tvrdil, že pri hľadaní inej práci bol neúspešný, najmä ak uviedol dôvod skončenia pracovného pomeru v predchádzajúcom zamestnaní. Podľa názoru súdu však nedostatočne preukázal, či skutočne vyvíjal snahu o získanie nového zamestnania, preto súd rozhodol o skončení pracovného pomeru ku dňu 30.09.2009 a o priznaní náhrady mzdy za čas nepresahujúci 12 mesiacov. Priemerný zárobok bol zistený zo mzdy zúčtovanej navrhovateľovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného navrhovateľom v rozhodujúcom období (apríl, máj a jún v roku - 7 - 2008) predstavoval sumu 2.039,38 € (61.438,14,-Sk). Na pojednávaní dňa 09.02.2011 bola vyhlásená suma 2.872,56 €, pričom o zvyšku rozhodne súd doplňujúcim rozsudkom s tým, že celková výška náhrady mzdy je 24.472, 56 €. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa ust. § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. O povinnosti zaplatiť súdny poplatok rozhodol súd podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb., v zmysle ktorého, ak je poplatník oslobodený a súd jeho návrhu vyhovel, zaplatí podľa výsledku konania poplatok alebo jeho pomernú časť odporca, ak nie je tiež od poplatku oslobodený. Súd preto zaviazal odporcu na úhradu 271,35 €. V odôvodnení doplňujúceho rozsudku uviedol, že vo výrokovej časti rozsudku č. k. XXC/XXX/XXXX- XXX L. O. XX.XX.XXXX súd nerozhodol o celej výške náhrady mzdy za čas nepresahujúci 12 mesiacov. Konštatoval, že celkovo predstavuje sumu 24.472,56 €. Z uvedeného dôvodu uložil povinnosť odporcovi zaplatiť navrhovateľovi ostatnú časť náhrady mzdy vo výške 21.600 €. Priemerný zárobok bol zistený zo mzdy zúčtovanej navrhovateľovi na výplatu v rozhodujúcom období a z obdobia odpracovaného navrhovateľom v rozhodujúcom období (apríl, máj a jún v roku 2008) predstavoval sumu 2.039,38 € (61.438,14,-Sk). Vo zvyšku návrh navrhovateľa zamietol, pretože v rozsudku č.k. XXC/XXX/XXXX-XXX L. O. XX.XX.XXXX rozhodol o skončení pracovného pomeru navrhovateľa u odporcu ku dňu 30.09.2009. V konaní síce neboli preukázané tvrdenia odporcu o protiprávnosti konania navrhovateľa, na strane druhej zo zistených skutkových okolností nevyplývala ani jeho aktívna činnosť za účelom zabránenia páchania trestnej činnosti rozsiahleho charakteru (resp. aké konkrétne bezpečnostné opatrenia v rámci pracovného pomeru u odporcu vykonal), pre ktorú prokurátor Krajskej prokuratúry v Nitre podal dňa 28.09.2010 pod spis. zn. H. vo veci vedenej na Prezídiu PZ SR, Úradu boja proti organizovanej kriminalite ČVS: K.-X/BOK-U.-XXXX obžalobu za spolupáchateľstvo v štádiu pokusu podľa § 14, § 20 Tr. zákona k zločinu krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 4 písm. d/ Tr. zákona, zločin všeobecného ohrozenia podľa § 284 ods. 1 písm. a/ ods. 2 písm. c/ Tr. zákona s poukazom na § 140 písm. c/ Tr. zákona, prečin poškodzovania a ohrozovania všeobecne prospešného zariadenia - 8 - podľa § 286 ods. 1 písm. h/ Trestného zákona, ako aj zločin krádeže podľa § 212 ods. 1, ods. 2 písm. a/ ods. 3 písm. a/, ods. 4 písm. b/ Tr. zákona s poukazom na § 138 písm. i/ Trestného zákona. Podľa názoru súdu by nebolo možné od odporcu spravodlivo požadovať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., nakoľko účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Súd prvého stupňa doplňujúcim rozsudkom priznal navrhovateľovi náhradu trov konania 106,60 € pozostávajúcu z právneho zastúpenia navrhovateľa advokátom pri vyhlásení rozhodnutia dňa 21.04.2011, podľa § 14 ods. 5, § 16 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v sume 99,15 € + režijný paušál 7,41 €. Nakoľko súd prvého stupňa v rozsudku zo dňa XX.XX.XXXX Č.. H.. XXC/XXX/XXXX-73 zaviazal odporcu podľa § 2 ods. 2 zákona č. 71/1992 Zb. na zaplatenie časti súdneho poplatku vo výške 271,35 €, vo výrokovej časti tohto rozhodnutia zaviazal odporcu na doplatenie jeho zvyšku v sume 1.196,85 €, kedy celková suma súdneho poplatku predstavuje 1.468,20 €. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 O.s.p., dospel pritom k záveru, že odvolanie navrhovateľa je čiastočne dôvodné. Navrhovateľ podal proti rozsudku súdu prvého stupňa odvolanie v časti výroku o skončení pracovného pomeru, výroku o náhrade mzdy a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Poukázal na ust. § 79 ods. 1 Zákonníka práce v tej súvislosti, že odporca bol povinný preukázať, prečo nie je možné od neho spravodlivo žiadať, aby navrhovateľa ďalej zamestnával.Taktiež mal za to, že určenie skončenia pracovného pomeru ku dňu 30.09.2009 teda spätne od vyhlásenia rozhodnutia je absolútne nesprávne a súd môže rozhodnúť jedine tak, že pracovný pomer sa končí dňom právoplatnosti rozhodnutia a nikdy nie spätne. Nesprávnosť tohto výroku súdu prvého stupňa má automaticky za následok aj nesprávnosť výroku o náhrade mzdy. Navrhovateľovi nebolo zrejmé, že keď aj súd prvého stupňa náhradu mzdy prizná doplňujúcim rozsudkom za obdobie 12 mesiacov, prečo - 9 - náhradu mzda nad 12 mesiacov nepriznal vôbec. Poukázal na to, že navrhovateľ nie je povinný preukazovať či a akým spôsobom sa uchádzal o zamestnanie. Dôkazné bremeno v tejto otázke leží na odporcovi, ktorý ho zjavne neuniesol. Preto žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa tak, že určí, že pracovný pomer aj naďalej trvá, odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy ku dňu vyhlásenia rozsudku odvolacieho súdu. Navrhovateľ podal odvolanie aj proti doplňujúcemu rozsudku v časti náhrady mzdy. Poukázal na svoje odvolanie proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa XX.XX.XXXX Č..H.. XXC XXX/XXXX-XXX. Odvolací súd konštatuje, že časť dôvodov odvolania navrhovateľa bola vyriešená vydaním doplňujúceho rozsudku. Celkovo potom možno konštatovať, že odvolaním bol napadnutý len výrok o skončení pracovného pomeru a výrok o zamietnutí návrhu navrhovateľa v časti prevyšujúcej 12 mesiacov náhrady mzdy. Odvolací súd je toho názoru, že odporca riadne písomným podaním zo dňa 07.02.2011 požiadal, aby súd v zmysle ust. § 79 ods. 2 ZP náhradu mzdy navrhovateľovi za obdobie viac ako 12 mesiacov nepriznal. Odvolací súd má za to, že po takto vznesenej žiadosti zamestnávateľa - odporcu vzniká vysvetľovacia povinnosť strany nezaťaženej vecným bremenom - zamestnanca (navrhovateľa) na preukázanie okolností, pre ktoré je spravodlivé od zamestnávateľa žiadať náhradu mzdy aj za obdobie presahujúce obdobie 12 mesiacov vzhľadom k tomu, že odporca nedisponuje informáciami túto požiadavku navrhovateľa preukazujúcimi. Možno sa potom stotožniť s názorom súdu prvého stupňa, že navrhovateľ sa ani nesnažil súdu prvého stupňa preukázať oprávnenosť jeho nároku na náhradu mzdy 12 mesiacov presahujúcu a výslovne uviedol na pojednávaní dňa 09.02.2011, že nemá návrhy na doplnenie dokazovania. Je nutné však konštatovať, že nie je správny výrok súdu prvého stupňa, ktorý určil, že pracovný pomer navrhovateľa sa skončil 12 mesiacov odo dňa neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru. Skončenie pracovného pomeru nie je možné odvíjať od doby po ktorú má zamestnávateľ povinnosť zaplatiť navrhovateľovi náhradu mzdy. Bolo by možné polemizovať (pri použití ust. § 79 ods. 1 veta prvá v časti, že súd rozhodne o skončení pracovného pomeru zamestnanca pri neplatnom okamžitom skončení pracovného pomeru ak nemožno - 10 - od zamestnávateľa spravodlivo očakávať, aby zamestnanca ďalej zamestnával), či je správnejšie určiť dátum skončenia pracovného pomeru ku dňu neplatného okamžitého skončenia pracovného pomeru alebo ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Odvolací súd po dôkladnom zvážení veci je toho názoru, že správne je určiť, že pracovný pomer skončil ku dňu právoplatnosti rozhodnutia vzhľadom na to, že je to konštitutívne rozhodnutie súdu. Súd rozhoduje podľa stavu v čase rozhodovania a aj vzhľadom nato, že okolnosti, pre ktoré nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo žiadať, aby zamestnanca ďalej zamestnával je nutné skúmať tak isto ku dňu rozhodovania. Samotná podstata výroku súdu prvého stupňa, že pracovný pomer navrhovateľa skončil preto, že nie je možné od zamestnávateľa spravodlivo očakávať, aby zamestnanca ďalej zamestnával je správna a to z dôvodov, ktoré už uviedol súd prvého stupňa aj vzhľadom na výpovede svedkov v predmetnom konaní. K tejto skutočnosti je nutné povedať, že aj napriek tomu, že navrhovateľ nebol odsúdený, alebo nebol ani trestne stíhaný, neumožňuje súdu v civilnom konaní nebrať na zreteľ výpovede jednotlivých svedkov a náležite ich aj vyhodnotiť. S poukazom na vyššie uvedené odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmenil podľa § 220 O.s.p., keď neboli podmienky na potvrdenie ale ani zrušenie rozhodnutia súdu prvého stupňa. Odvolací súd uvádza, že rozsah dokazovania vykonaný súdom prvého stupňa považoval odvolací súd za dostatočný. O náhrade trov celého konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 2 O.s.p. s použitím § 224 ods. 1 O.s.p.. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.