Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/404/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209200792 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209200792.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu Ing. Vincent Iványi - AGRISEM, Drevená 766/1, Galanta, IČO: 14 064 022, práv. zast. JUDr. Eduardom Šmelkom, advokátom, Húščavova 1, Bratislava, proti žalovanému RWA SLOVAKIA, spol. s r.o., Pri trati 15, Bratislava, IČO: 35 744 723, práv. zast. JUDr. Natáliou Klempovou, advokátkou, L. Dérera 23, Bratislava, o 14.417,78 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/63/2010-300 zo 7.6.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/63/2010-300 zo 7.6.2012 v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania zrušuje a vec vracia súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 3.818,- EUR so 14 % p.a. úrokom z omeškania ročne od 5.2.2005 do zaplatenia. Výsledkami vykonaného dokazovania mal za preukázané, že žalobca a spoločnosť MORSTAR Moravský šlechtitelský ústav a.s. Kroměříž uzatvoril dňa 2.1.1994 zmluvu o výhradnom práve na zastupovanie, obchodné využívanie a ďalšie množenie odrôd MORSTARU na území Slovenskej republiky, na základe ktorej MORSTAR a.s. ako výhradný nositeľ práv splnomocnil žalobcu za nositeľa výhradného práva na skúšanie, prihlasovanie k registrácii, prihlasovanie k právnej ochrane, množenie a obchodné využívanie osív svojich odrôd v SR za podmienok uvedených v zmluve. Článkom II bod 4 tejto zmluvy mal súd prvého stupňa za preukázané, že na jeho základe bol výlučne žalobca na území SR oprávnený poskytovať sublicenciu tretím osobám na obchodné využívanie odrôd. V odôvodnení poukázal na ustanovenie § 508 Obch. zák. upravujúce licenčnú zmluvu a § 8 ods. 1, 4 a 5 zák. 132/89 Zb., podľa ktorého má majiteľ šľachtiteľského osvedčenia výlučné právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno po dobu ochrany, pričom právo obchodne využívať odrodu alebo plemeno zahŕňa tiež právo poskytovať súhlas na ich obchodné využívanie iným osobám, pričom sa súhlas (licencia) poskytuje písomnou zmluvou, ktorá obsahuje podmienky využívania a dojednania o licenčných poplatkoch. Ďalej mal za preukázané, že žalobcom a spoločnosťou MORSTAR Moravský šlechtitelský ústav a.s. uzatvorená zmluva bola právnym nástupcom MORSTARU, spoločnosťou HybriTech a.s., Kroměříž vypovedaná, žalobcovi bola výpoveď doručená dňa 19.5.1999, od tohto dňa začala plynúť dvojročná výpovedná lehota, teda až do 20.5.2001 mal žalobca výlučnú licenciu na obchodné využívanie dohodnutých odrôd. Oznámením Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho v Bratislave, doručeným súdu prvého stupňa dňa 12.5.2010 mal za preukázané, že žalovaný doručil na odbor osív a sadív jednu prihlášku pšenice letnej - ozimnej, odroda BALADA v generácii C1, z tohto porastu bolo celkovo uznané 230 t podľa § 15 ods. 3 zák. č. 291/96 Zb. a na základe prihlášky bolo začaté podľa § 38 zák. č. 291/96 Z.z. správne konanie. Ďalej mal za preukázané, že generácia množenia C1 u odrody Balada v rámci množiteľského cyklu predstavuje prvý rok tohto množiteľského cyklu a týkala sa sezóny 2003/2004, množiteľský cyklus sa začal ešte na jeseň v roku 1999 a žalobca mal voči žalovanému zachované priemyselné práva až do jesene 2005, kedy sa množiteľský cyklus končil generáciou množenia C1. Nakoľko medzi účastníkmi nebola uzatvorená písomná licenčná zmluva, súd prvého stupňa konštatoval, že žalobca nemá právo na zaplatenie licenčných poplatkov titulom zmluvy v zmysle § 508 Obch. zák. a § 8 ods. 4 zák. 132/89 Zb., a preto žalobcom uplatnené právo na zaplatenie 3.818,- EUR posudzoval podľa § 451 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení. Vykonaným dokazovaním mal za preukázané, že žalovaný predával certifikované osivové odrody Balada, z predaja osiva mal žalovaný zisk, žalobcovi však licenčné poplatky neuhradil, a preto konštatoval, že sa tým bezdôvodne obohatil. Vzhľadom na žalovaným vznesenú námietku premlčania zaoberal sa dĺžkou premlčacej doby, ktorú posudzoval podľa § 397 Obch. zák. a vychádzal zo štvorročnej premlčacej doby. Výsluchom žalobcu mal za preukázané, že z prihlášky v uznávacom konaní vyplýva, že porast bol uznaný Ústredným kontrolným a skúšobným ústavom poľnohospodárskym v Bratislave dňa 18.6.2004, následne do mesiaca, t.j. cca do 18.7.2004 mohol byť zber a k tomuto dátumu treba pripočítať 18 mesiacov podľa čl. 6.1 STN 460311. Ďalej uviedol, že z praxe vyplýva, že žalovaný mal každý štvrtok nahlásiť množstvo predaného osiva (po zbere), poslednýkrát mal túto možnosť nahlásiť žalobcovi do 15.1.2005. Ďalej mal za preukázané, že podľa obchodnej praxe bol nadobúdateľ licencie povinný predložiť priznanie licenčných poplatkov k 15. dňu po skončení každého štvrťroka, t.j. do 15.1. príslušného roka, čo vyplývalo aj zo sublicenčnej zmluvy č. 4/2001 uzavretej medzi žalovaným a MONSANTO SLOVAKIA s.r.o. a bolo to aj u iných subjektov obvyklé. Žalovaný mal teda predložiť žalobcovi priznanie licenčných poplatkov do 15.1.2005, štvorročná premlčacia lehota uplynula 15.1.2009, a keďže žaloba bola podaná dňa 30.1.2009, bola podaná po uplynutí zákonom stanovenej lehoty. Ďalej uviedol, že žalovaný mohol uvádzať osivo do obehu až po vydaní osvedčenia Ústredného kontrolného a skúšobného ústavu poľnohospodárskeho, ktorý tak urobil dňa 13.9.2004, preto vyslovil názor, že minimálna premlčacia lehota začala plynúť až po uznaní osiva po 13.9.2004 a uplynula 13.9.2008. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie žaloby konanie vo zvyšku podľa § 96 O.s.p. zastavil a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania v celkovej sume 2.074,91 EUR s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznik trov na súdnom poplatku za odpor v sume 235,63 EUR a právnom zastúpení v sume 1.839,28 EUR. Napokon rozhodol, že sa účastníkom každému vracia súdny poplatok v sume 629,37 EUR prostredníctvom daňových úradov po právoplatnosti rozsudku. Proti zamietajúcej časti tohto rozsudku a súvisiacemu výroku o náhrade trov podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Vytýkal súdu prvého stupňa, že vec nesprávne právne posúdil ako bezdôvodné obohatenie, keď správne mal pri posudzovaní návrhu žalobcu postupovať podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zák. č. 132/89 Zb. s použitím ustanovení § 442a ods. 2 a § 458a Obč. zák.. Namietal, že porušenie žalobcových priemyselných práv nastalo tým, že žalovaný neuzatvoril so žalobcom sublicenčnú zmluvu podľa § 8 ods. 4 zák. č. 132/89 Zb. na výrobu osív patriacich do jeho množiteľského cyklu v pestovateľskom roku 2003/2004 a v príčinnej súvislosti s týmto žalovaného protiprávnym konaním vznikla žalobcovi ujma vo výške nezaplatených licenčných poplatkov. Z hľadiska ustálenia plynutia premlčacej doby mal súd prvého stupňa zisťovať, či žalobca mohol získať právne relevantné údaje na uplatnenie svojho práva na súde v zmysle § 391 ods. 1 Obch. zák. dopytom od ÚKSUPu, ako to tvrdil žalovaný, čo súd prvého stupňa neurobil. Ďalej namietal, že žalovaný nepreukázal, kedy žalobca získal hodnoverné údaje o rozsahu obchodného využívania odrôd MORSTAR žalovaným vo 4. štvrťroku 2004, a teda kedy mu objektívne začala plynúť premlčacia lehota. Ďalej v odvolaní uviedol, že je potrebné odmietnuť deň 18.6.2004 ako deň začatia plynutia premlčacej doby, v tento deň bol uznaný iba jeden množiteľský porast o výmere 50 ha, ktorý sa nachádzal u množiteľa žalovaného J.. W. F., pričom žalobca nemal vôbec vedomosť o žalovaného množiteľoch a o tom, že v kat. úz. obce M. množil osivá odrody Balada. Ďalej vyslovil názor, že prihláška a osvedčenie o prehliadke porastu č. 0107-00759 nie je dôkazom, ktorý by preukazoval začatie plynutia premlčacej doby, nakoľko preukazuje len uznanie množiteľského porastu, nepreukazuje, že osivo z neho bolo aj uznané. Podľa § 14 ods. 1 zák. č. 291/96 Z.z. do obehu však možno uvádzať iba uznané osivá. Konštatoval, že najmenej dňa 13.9.2004 začala plynúť subjektívna lehota, keďže žalobca nemal vedomosť o škode, a preto nemohla začať bežať subjektívna lehota. Nemohla však začať bežať ani objektívna premlčacia lehota, keďže v tento deň nebol vykonaný žalovaným predaj 230 ton osív, a teda v tento deň nevznikla povinnosť neplatenia licenčných poplatkov. Namietal, že osvedčenia o uznaní osiva, ktoré boli začlenené do spisu 13.1.2012 nie sú dôkazom o dni predaja osív a o vzniku škodovej udalosti, preto nemôžu preukazovať deň, ktorým začala plynúť premlčacia doba. Ďalej vytýkal súdu, že mal prihliadať alebo na všetky zvyklosti semenárskej praxe alebo nemal prihliadať na žiadne. Žalovaný mal požiadať žalobcu o súhlas na obchodné využívanie žalovaných odrôd a nemal čakať až ho žalobca osloví, či takúto činnosť vykonával. Uviedol, že sa o skutočnom obchodnom využívaní odrôd MORSTAV žalovaným v pestovateľskom roku 2003/2004 dozvedel až dňa 3.4.2012, kedy mu pošta doručila list súdu, v ktorom bol list zo dňa 9.1.2011. Konštatoval, že ani ku dňu podania tohto odvolania nie je zrejmé, v akom rozsahu a kedy došlo k predaju uznaných osív a teda kedy došlo k obchodnému vyžívaniu odrody Balada v rozsahu úkonu uvedenom v § 8 ods. 5 písm. c/, d/ a g/ zák. č. 132/89 Zb.. Uzavrel, že v súdenej veci prvým dňom omeškania je deň 4.2.2005, žaloba bola doručená 30.1.2009, teda námietka premlčania je právne bezvýznamná. V prípade, že by odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil, žiadal, aby pripustil možnosť podať proti nemu dovolanie. Žalovaný navrhol rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že tvrdenie žalobcu, že prvostupňový súd mal jeho žalobu posúdiť podľa § 26 ods. 1 písm. e/ zák. č. 132/89 Zb. s použitím ustanovení § 442a ods. 2 a § 458a Obč. zák. je v rozpore s právom. Žalovaný už v podaní zo dňa 7.2.2011 namietal, že uvedená právna úprava bola prijatá novelou cit. zákona zák. č. 84/2007 Z.z., ktorý nadobudol účinnosť 1.3.2007, a preto sa nemôže táto právna úprava retroaktívne vzťahovať na skutkový stav z rokov 2003/2004, ktorý je predmetom sporu. Preto konštatoval, že žalovaný v sezóne 2003/2004 nemal voči žalobcovi žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť, ktorej porušenie by zakladalo zodpovednostný vzťah k náhrade škody. Ďalej namietal, že prihlasovateľ nemá povinnosť nahlasovať ÚKSUPu množstvá predaných osív, takýto údaj môže byť iba predmetom dohody v písomnej licenčnej zmluve, ktorá však medzi účastníkmi uzatváraná nebola. Zdôraznil, že predmetom sporu nie je úhrada licenčných poplatkov za predané osivá, to by bolo iba v prípade uzatvorenej licenčnej zmluvy, ale bezdôvodné obohatenie. Podľa právnej úpravy platnej v sezóne 2003/2004, § 8 ods. 5 zák. č. 132/89 Zb. v znení zák. č. 22/96 Z.z. je obchodným využívaním odrody už výroba alebo rozmnožovanie množiteľského materiálu odrody, nielen predaj. Preto neoprávnené obchodné využívanie odrody vzniklo už zasiatím chránených osív a nie až predajom vypestovaných osív. Ďalej konštatoval, že súd prvého stupňa vykonal všetky potrebné dôkazy pre posúdenie včasnosti podaného návrhu. Poukázal tiež na dôkaz, ktorý žalobca priložil k odvolaniu, a to list ÚKSUPu zo dňa 2.12.2004, z ktorého jednoznačne vyplýva, že ÚKSUP zaslal žalobcovi prehľad uznaného osiva podľa jednotlivých odrôd už listom zo dňa 29.11.2004, nie je preto pravdivé tvrdenie žalobcu, že mu tieto údaje odmietol oznámiť. Opätovne zdôraznil, že predmetom sporu nie je úhrada licenčných poplatkov ani náhrada škody (žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť), ale bezdôvodné obohatenie, a preto nie je dôvodná ani námietka týkajúca sa obchodnej zvyklosti fakturácie za 14 dňovú lehotu splatnosti a ani ďalšie námietky uvedené v odvolaní. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v napadnutej zamietajúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti nie je vecne správny, nemožno preskúmať jeho správnosť pre nedostatok odôvodnenia a je tiež nepresvedčivý. Podľa § 157 ods. 2 posledná veta O.s.p. súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Ako vyplýva z obsahu odôvodnenia napadnutého rozsudku, súd posúdil návrh žalobcu podľa ustanovenia § 451 Obč. zák. o bezdôvodnom obohatení, keď konštatoval, že bolo preukázané, že žalovaný predával certifikované osivové odrody Balada, teda odrodu Balada obchodne využíval, z predaja osiva mal žalovaný zisk, žalobcovi však licenčné poplatky neuhradil. Podľa § 451 ods. 2 Obč. zák. bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov. Podľa § 454 Obč. zák. bezdôvodne sa obohatil aj ten, za koho sa plnilo, čo podľa práva mal plniť sám. Ustanovenie § 457 Obč. zák. upravuje ešte prípad bezdôvodného obohatenia súvisiaceho s neplatnou, prípadne zrušenou zmluvou. Súd prvého stupňa síce konštatoval, že sa žalovaný bezdôvodne obohatil, avšak neuviedol, pod ktorý konkrétny prípad, ktorý zákon v citovaných ustanoveniach za bezdôvodné obohatenie považuje, podradil konanie žalovaného. Podľa záveru súdu prvého stupňa sa mal žalovaný obohatiť tým, že nezaplatil licenčné poplatky. Pri určení výšky obohatenia, ktoré mal žalovaný získať na úkor žalobcu, sa súd prvého stupňa nevysporiadal s ustanovením čl. II bod 4 a čl. IV zmluvy z 2.1.1994, ktoré uzatvoril žalobca a MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav a.s. Kroměříž. Pritom podľa čl. II bod 4 zmluvy žalobca uzatvára licenčné zmuvy a inkasuje licenčné poplatky z predaja osív, ktoré však po odpočítaní provízie okamžite prevádza na účet MORSTARU. Článok IV zmluvy upravuje výšku a spôsob úhrady provízie a tiež z neho vyplýva, že platba provízie je vykonávaná odpočtom z jednotlivých platieb od licenčných poplatníkov. Z citovaných ustanovení je zrejmé, že licenčné poplatky nemôžu zodpovedať bezdôvodnému obohateniu, ktoré žalovaný prípadne získal na úkor žalobcu, pretože podľa zmluvy z 2.1.1994 boli príjmom MORSTARU, Moravský šlechtitelský ústav a.s. Kroměříž a žalobcovi patrila len provízia zo získaných licenčných poplatkov v sadzbe upravenej v čl. IV zmluvy. Nepresvedčivo vyznieva aj záver súdu prvého stupňa o uplynutí premlčacej doby a nemožnosti vyhovieť žalobe z tohto dôvodu, keď na strane 9 odôvodnenia rozsudku súd prvého stupňa uvádza, že premlčacia doba začala plynúť 15.1.2005 a uplynula 15.1.2009 a na strane 10 rozsudku uvádza, že premlčacia lehota začala minimálne plynúť dňa 13.9.2004 a uplynula dňa 13.9.2008. Súd prvého stupňa sa dôsledne nevysporiadal ani s otázkou, že ak žalovaný získal bezdôvodné obohatenie, či ho získal skutočne na úkor žalobcu, teda či žalobca po podpísaní zmluvy s MORSTAROM bol na území Slovenskej republiky jediným subjektom oprávneným na výkon práva zo zmluvy a či po podpise zmluvy spoločnosť MORSTAR, Moravský šlechtitelský ústav a.s. Kroměříž nebola aj naďalej oprávnená na výkon práv zo zmluvy. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti podľa § 221 ods. 1 písm. h/ a f/ O.s.p. zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa podľa § 221 ods. 2 O.s.p. na nové konanie. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.