Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/345/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209204657 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209204657.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členov senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Jarmily Glončákovej v právnej veci žalobcu: SEM s.r.o., so sídlom M. Sch. Trnavského 22, 841 01 Bratislava, IČO: 35 863 889, zast. Mgr. Andrej Vlk, advokát, Gallayova 21, 841 02 Bratislava, proti žalovanému: MONOLIT Slovakia, s.r.o., o sídlom Nám. sv. Anny 360/10, 911 01 Trenčín, IČO: 34 125 388, zast. JUDr. Mária Vychopenová, advokátka, Nám. sv. Anny 10, 911 01 Trenčín, o zaplatenie 3.812,49 eura s príslušenstvom, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/87/2009-172 zo dňa 22.3.2012 takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 23Cb/87/2009-172 zo dňa 22.3.2012 v znení opravného uznesenia č.k. 23Cb/87/2009-186 zo dňa 21.06.2012 p o t v r d z u j e . Žalovanému sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom žalobu zamietol a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému k rukám jeho právnej zástupkyne náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 1.866,16 eura. V odôvodnení súd uviedol, že žalobou doručenou súdu dňa 7.4.2009 smerujúcou pôvodne voči obchodnej spoločnosti URBICOM, a.s., sa žalobca, ako správca bytového domu nachádzajúceho sa na ulici Na križovatkách 25A, 35B, 35C, 37/A-E v Bratislave, domáhal, aby súd žalovaného zaviazal zaplatiť na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov sumu 3.812,49 eura s príslušenstvom titulom náhrady škody. Uviedol, že je správcom bytového domu a v zmysle § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov má oprávnenie konať za vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Žalobu odôvodnil tým, že žalovaný ako investor realizoval výstavbu bytového domu a po jeho dokončení previedol kúpnymi zmluvami vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom na súčasných vlastníkov. V závere mesiaca február 2008 bol na rozvode studenej vody vo vnútri areálu bytového domu zistený únik vody, ktorý spôsobil zaplnenie vodovodnej šachty. Došlo k zaplaveniu garáží a z dôvodu poklesu tlaku hrozilo úplné zastavenie vykurovania bytového domu. Žalobca, ako správca zabezpečil odčerpanie vody zo šachty havarijnou službou BVS, a.s., následné vyhľadanie miesta poruchy a jej odstránenie Y. Za uvedené služby žalobca uhradil z FPÚO bytového domu Bratislavskej vodárenskej spoločnosti, a.s., sumu 39,50 eura a Y.umu 3.551,75 eura. Znaleckým posudkom Ing. Endreho Prepiaka, ktorého vyhotovenie objednal žalobca za účelom zistenia príčin havárie bolo konštatované, že havária bola zapríčinená nedostatočným utiahnutím skrutky prírubového spoja v dolnej časti príruby DN 100 mm. Z predložených podkladov vyplýva, že za nedostatky zodpovedá žalovaný. Nakoľko žalovaný vlastníkom bytov a nebytových priestorov neuhradil škodu v sume 3.812,49 eura, ktorá im vznikla v dôsledku vád diela (bytového domu), domáha sa žalobca jej náhrady súdnou cestou. Žalovaný v písomnom vyjadrení k žalobe túto žiadal ako nedôvodnú zamietnuť pre nedostatok vecnej pasívnej legitimácie. Uviedol, že kúpne zmluvy uzavreté s vlastníkmi bytov a nebytových priestorov obsahujú zmluvné dojednanie o tom, že všetky práva a povinnosti týkajúce sa zodpovednosti za vady, si bude v mene kupujúcich uplatňovať zmluvný správca domu ustanovený podľa zák. č. 182/1993 Z.z. Za týmto účelom žalovaný po kolaudácii diela previedol výkon všetkých práv vyplývajúcich zo záručných podmienok na zmluvného správcu bytového domu, ktorý ich bude uplatňovať v mene a na účet vlastníkov. Išlo o prevedenie práv zo zodpovednosti za vady voči hlavnému dodávateľovi a subdodávateľom diela, k čomu dali kupujúci podpisom kúpnej zmluvy svoj výslovný súhlas. V ďalšom žalovaný poukázal na skutočnosť, že žalobca si neuplatnil vady diela v súlade s príslušnými ustanoveniami Obchodného zákonníka upravujúcimi vady diela a preto mu nevznikol nárok domáhať sa náhrady nákladov vynaložených na odstránenie vzniknutých vád (havárie vodovodného potrubia). Uznesením č.k. 23Cb/87/2009-89 zo dňa 22.1.2009 súd na návrh žalobcu pripustil do konania vstup žalovaného 2. rade MONOLIT Slovakia, s.r.o., ktorý bol zhotoviteľom vodovodných prípojok, rozvodov a potrubí. Súčasne súd rozhodol o pripustení zmeny žalobného petitu korešpondujúceho s okruhom účastníkov konania. Uznesenie nadobudlo právoplatnosť dňa 1.4.2010. Podaním doručeným súdu dňa 18.1.2011 žalobca vzal žalobu voči žalovanému v 1. rade v celom rozsahu späť a žiadal voči nemu konanie zastaviť. Na žalobe zotrval voči žalovanému v 2. rade. Uznesením č.k. 23Cb/87/2009-122, súd konanie voči žalovanému v 1. rade zastavil. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že pôvodný žalovaný (objednávateľ diela) zmluvne postúpil svoje práva zo záruk daných mu dodávateľmi prác na tretiu osobu. Jedným z dodávateľov bola aj spoločnosť MONOLIT, s.r.o., ktorá s pôvodným žalovaným uzavrela dňa 11.10.2005 zmluvu o dielo v zmysle § 536 a nasl. Obch. zák. Súd sa zaoberal otázkou, či zmluvou o prevode práv a povinností uzavretou medzi URBICOM, s.r.o. (prevodca) a EURO REAL, s.r.o. (nadobúdateľ) došlo k postúpeniu práv pôvodného žalovaného z vád diela na vlastníkov bytov a nebytových priestorov, či vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorých v konaní zastupuje žalobca, môžu uplatňovať žalovanú pohľadávku voči spoločnosti MONOLIT, s.r.o. a či tento žalovaný má v konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Z obsahu označenej zmluvy o zmluvy o prevode práv a povinností podľa súdu vyplýva, že nadobúdateľ je spoločnosť, ktorá v rámci svojej činnosti zabezpečuje najmä prevádzku, údržbu a opravy bytového domu, ako aj spoločných častí a spoločných zariadení a že zmluvné strany uzatvorili dňa 14.9.2006 Zmluvu o výkone správy. Podľa čl. I ods. 1 cit. zmluvy prevodca prevádza na nadobúdateľa všetky práva a povinnosti vyplývajúce zo záruk poskytnutých dodávateľmi stavebných prác a tovarov. Nadobúdateľ vyhlasuje, že prevádzané práva a povinnosti v plnom rozsahu príjma a bude ich s odbornou starostlivosťou v záujme vlastníkov bytov vykonávať. Podľa čl. II ods. 1 cit. zmluvy nadobúdateľom uvedených práv a povinností je spoločnosť EURO REAL, s.r.o. Súd po oboznámení sa s obsahom zmluvy o prevode práv a povinností a zmluvnými dojednaniami obsiahnutými v ods. 3, 4 preambuly, čl. ods. I a čl. II dospel k záveru, že touto zmluvou nedošlo k prevodu práv pôvodného žalovaného zo záruk poskytnutých mu dodávateľmi stavebných prác (nároky z vád diela) na vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale že tieto práva pôvodný žalovaný postúpil priamo obchodnej spoločnosti EURO REAL, s.r.o., ktorá ich nadobudla pre seba. Vlastníci bytov tak podľa názoru súdu zmluvou o prevode práv a povinností uzavretou medzi URBICOM, s.r.o. a EURO REAL, s.r.o. nenadobudli žiadne práva zo záruk (nároky z vád diela) voči dodávateľom stavebných prác, ku ktorým patril aj žalovaný MONOLIT, s.r.o. Spoločnosť EURO REAL, s.r.o., ktorá tieto práva nadobudla pre seba, nebola účastníkom konania v prejednávanej právnej veci a v čase podania žaloby už ani nevykonávala správu bytového domu Na križovatkách 25A, 35B, 35C, 37/A-E. Súd poukázal na to, že žalobca nepredložil súdu žiadny dôkaz, že by spoločnosť EURO REAL, s.r.o. previedla na vlastníkov bytov a nebytových priestorov práva nadobudnuté od URBICOM, s.r.o., zmluvou o prevode práv a povinností. Na tejto skutočnosti podľa súdu nič nemení ani fakt, že žalovaný v konaní nenamietal nedostatok svojej vecnej pasívnej legitimácie a podľa vyjadrenia jeho právnej zástupkyne svoju vecnú pasívnu legitimáciu uznal. Skutočnosť, že žalovaný v konaní svoju vecnú pasívnu legitimáciu nespochybnil, nemôže mať podľa súdu za následok vznik jeho vecnej pasívnej legitimácie. Vyjadrenie právnej zástupkyne žalovaného, že pasívnu legitimáciu uznáva nie je spôsobilé privodiť žalovanému vznik hmotnoprávnej povinnosti (záväzku) voči žalobcovi. Nie je ho možné považovať za uznanie záväzku (neexistujúci záväzok nemožno uznať) ani za iný úkon, ktorý by zakladal obligačnú alebo inú hmotnoprávnu zodpovednosť žalovaného voči žalobcovi. Súd teda dospel k záveru, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, v prospech ktorých sa žalobca ako správca bytového domu domáha úhrady žalovanej pohľadávky. Medzi žalovaným MONOLIT, s.r.o. a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zastúpených v konaní správcom bytového domu nebol založený žiadny právny vzťah a vlastníci voči žalovanému nenadobudli žiadne práva zo záruk za vady veci ani iné nároky (nárok na náhradu škody), ktorých úhrady sa žalobou domáhajú. Žalovaný podľa názoru súdu nemá v konaní vecnú pasívnu legitimáciu. Súd tiež prisvedčil argumentácii právnej zástupkyne žalovaného, že v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, ktorým sa spravujú nároky z vád diela voči žalovanému, bolo povinnosťou žalobcu uplatniť bezprostredne po zistení havárie reklamáciu vád u žalovaného, ako zhotoviteľa veci a uviesť požadovaný spôsob odstránenia vady. Žalobca však žalovanému v čase zistenia vady túto skutočnosť neoznámil, neuplatnil si u neho reklamáciu a nežiadal o jej odstránenie, ale po prvotnom zabezpečení miesta havárie, ktoré vykonala havarijná služba BVS, a.s., ihneď zadal odstránenie vady tretej osobe. Žalovaný tak nemal možnosť plniť svoje zmluvné povinnosti (zo zmluvy o dielo) spočívajúce v odstránení vád diela. S haváriou potrubia bol oboznámený až po odstránení vady a žalobca si u neho od počiatku uplatňoval len finančný nárok na náhradu škody. Žalovaný neodmietol odstrániť vadu diela v čase jej výskytu a teda neporušil žiadnu zmluvnú povinnosť, ktorá by zakladala jeho zodpovednosť za prípadnú škodu vzniknutú žalobcovi odstraňovaním vady. Žalobca preto podľa názoru súdu ani v tomto smere neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal opodstatnenosť žalovaného nároku titulom náhrady škody. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Proti rozsudku podal žalobca odvolanie. Uviedol, že napadnutý rozsudok trpí formálnou vadou, keďže obchodné meno žalovaného uvedené v záhlaví rozsudku nie je v súlade so stavom v obchodnom registri. Napadnutý rozsudok však podľa neho trpí najmä vecnými vadami, v dôsledku ktorých súd v rámci rozhodovania vec nesprávne právne posúdil a na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Zároveň je podľa žalobcu odôvodnenie napadnutého rozsudku zmätočné a nepreskúmateľné, nakoľko súd sa nevysporiadal s argumentáciou a právnou klasifikáciou uplatneného nároku zo strany žalobcu. Súd podľa neho pri rozhodovaní aplikoval nesprávny právny predpis, nakoľko pri posudzovaní dôvodnosti nároku čo do dôvodu vzniku ako aj pasívnej legitimácie žalovaného vychádzal z ustanovení Obchodného zákonníka upravujúcich spôsob uplatňovania vád diela na základe zmluvy o dielo uzavretej v zmysle ustanovení Obchodného zákonníka, pričom podľa neho mal súd pri rozhodovaní aplikovať ustanovenia § 420 a nasl. Občianskeho zákonníka, prípadne aj ustanovenie § 419 Občianskeho zákonníka. Žalobca poukázal na to, že ako správca bytového domu postupoval pri odstraňovaní havárie v krajnej núdzi a svojim konaním sa snažil čo najrýchlejšie a najefektívnejšie zabezpečiť odstránenie vzniknutých škôd. Zároveň je presvedčený, že svojim konaním zamedzil aj vzniku škody v ešte väčšom rozsahu, ktorá pri predmetnej havárii hrozila. Žalobca navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a vydal rozsudok, ktorým žalobe žalobcu vyhovie a prizná žalobcovi náhradu trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Žalovaný sa k odvolaniu nevyjadril. Opravným uznesením č.k. 23Cb/87/2009-186 zo dňa 21.06.2012 súd prvého stupňa opravil označenie obchodného mena žalovaného na správne MONOLIT Slovakia, s.r.o., keď v rozsudku predtým nesprávne uviedol obchodné meno žalovaného ako MONOLIT s.r.o. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 5.5.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolania žalobcu dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi žalobcu i žalovaného, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom žalobcu odvolací súd uvádza, že Zmluva o dielo bola uzavretá medzi spoločnosťou URBICOM a.s. (pôvodný žalovaný) ako objednávateľom stavby bytového domu a spoločnosťou MONOLIT Slovakia spol. s r.o. ako zhotoviteľom stavby dňa 11.10.2005. Spoločnosť URBICOM a.s. po dokončení diela previedla kúpnymi zmluvami vlastnícke právo k bytom a nebytovým priestorom na vlastníkov, v mene ktorých koná žalobca ako správca domu počnúc dňom 01.01.2008. Dňa 27.02.2008 došlo k havárii na vodovodnom potrubí v dome a vzniku škody, ktorá bola odstránená žalobcom obstaranou firmou v dňoch 27.02. až 04.03.2008. Žalovaný sa však o havárii dozvedel až 06.03.2008, teda vady diela neboli reklamované bezprostredne po ich zistení ( čl. 11 ods. 3 Zmluvy o dielo) a žalovaný nebol vyzvaný na ich odstránenie. Súd prvého stupňa správne na vec aplikoval ustanovenia Obchodného zákonníka upravujúce zmluvu o dielo a zodpovednosti za vady diela a správne uzavrel , že nakoľko vady diela neboli u žalovaného riadne reklamované, žalovaný nemohol splniť svoju povinnosť vyplývajúcu mu zo zodpovednosti za vady, ani neodmietol odstrániť vadu. Preto nie je možné nárok zo zodpovednosti za vady žalobcovi priznať (§ 560 ods. 4 Obchodného zákonníka, § 564 Obchodného zákonníka v spojení s § 436 až 441 Obchodného zákonníka). Keďže nebolo zistené ani porušenie žiadnej povinnosti žalovaného, nevznikla mu voči žalobcovi, resp. vlastníkom bytov a nebytových priestorov ani zodpovednosť za škodu (§ 373 Obchodného zákonníka) a v rámci nej povinnosť nahradiť žalobcovi škodu vzniknutú v dôsledku odstraňovania vady. Vzhľadom na námietky žalobcu uvedené v odvolaní, že si svoj nárok uplatnil z titulu náhrady škody a nie z titulu zodpovednosti za vady, odvolací súd poukazuje na ust. § 440 ods. 2 Obchodného zákonníka (ktoré sa aplikuje aj na nároky z vád diela v zmysle § 564 Obchodného zákonníka), upravujúce striktnú zásadu, podľa ktorej uspokojenie, ktoré sa môže dosiahnuť uplatnením niektorého z nárokov z vád, sa nemôže dosiahnuť uplatnením nároku z iného právneho dôvodu, najmä z titulu náhrady škody, resp. z bezdôvodného obohatenia. Teda ak objednávateľ, ktorému v dôsledku oneskorenej reklamácie vád na základe námietky zhotoviteľa nebol priznaný nárok zo zodpovednosti za vady diela v súdnom konaní, nebude si môcť ujmu, ktorá by bola pri včasnej reklamácii vyporiadaná nárokom zo zodpovednosti za vady, uplatniť novou žalobou z titulu náhrady škody, prípadne z titulu bezdôvodného obohatenia. Súd prvého stupňa správne uzavrel, že žalovaný nie je nositeľom hmotnoprávnej povinnosti voči vlastníkom bytov a nebytových priestorov, pretože medzi žalovaným a vlastníkmi bytov a nebytových priestorov zastúpených žalobcom nevznikol žiaden vzťah a vlastníci nenadobudli voči žalovanému žiadne práva zo záruk za vady . Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. tak, že žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, pretože mu žiadne trovy odvolacieho konania nevznikli, ani si žiadne neuplatnil. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.