Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/247/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209206956 Dátum vydania rozhodnutia: 07. 10. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Oľga Bahníková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209206956.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a členiek senátu JUDr. Ľubice Kriškovej a JUDr. Ľubice Břouškovej v právnej veci navrhovateľa: Jozef Nagy ŽITNOTRANS, Opatovský Sokolec, Dlhá 338, 930 28 Okoč, IČO: 30 720 711, zast. JUDr. Eva Mészárosová, advokátka, Alžbetínske nám. 1203, 929 01 Dunajská Streda, proti odporcovi: BPT LEASING, a.s., Drieňová 34, 821 02 Bratislava, IČO: 31 357 814, zast. Mgr. Vladimír Šárnik, advokát, Západný rad 39, 811 04 Bratislava, o určenie vlastníckeho práva k motorovému vozidlu, a o vzájomnom návrhu odporcu na vydanie motorového vozidla, o odvolaní navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 22Cb/121/2009-164 zo dňa 10.4.2013 a o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/121/2009-164 zo dňa 10.4.2013 v časti výroku o trovách konania, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č.k. 22Cb/121/2009-164 zo dňa 10.4.2013 p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania vo výške 81,45 eura, a to do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu odporcu. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II napadnutým rozsudkom žalobu zamietol, navrhovateľovi uložil povinnosť vydať odporcovi motorové vozidlo Renault Magnum AE 430.19T 4x2, výrobné číslo VF611GTA000101576, a tiež uložil navrhovateľovi povinnosť zaplatiť odporcovi trovy konania vo výške 729,90 eura. V odôvodnení súd uviedol, že navrhovateľ sa návrhom doručeným súdu dňa 18.05.2009 domáhal určenia vlastníckeho práva k motorovému vozidlu RENAULT Magnum AE 430.19T 4x2, výrobné číslo VF611GTA000101576, a zároveň žiadal, aby súd nariadil predbežné opatrenie. Uznesením č. k. 22Cb/121/2009-56 zo dňa 26.05.2009 súd zamietol návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktoré uznesením č. k. 2 Cob 248/2009-81 zo dňa 25.08.2009 Krajský súd v Bratislave čiastočne zmenil. Odporca vo vyjadrení doručenom súdu dňa 26.01.2010 žiadal žalobu zamietnuť, nakoľko mu navrhovateľ ani do dnešného dňa neuhradil 36. splátku podľa leasingovej zmluvy a splátkového kalendára a aj preto mu právo na odkúpenie predmetu leasingu zaniklo. Dňa 15.01.2013 doručil odporca súdu vzájomný návrh, na základe ktorého žiadal, aby súd určil povinnosť navrhovateľovi vydať odporcovi motorové vozidlo Renault Magnum AE 430.19T 4x2, výrobné číslo VF611GTA000101576, z dôvodu nesplnenia podmienok pre nadobudnutie vlastníckeho práva k predmetu leasingu navrhovateľom, vďaka čomu je odporca naďalej jeho vlastníkom. Súd prvého stupňa v rozsudku poukázal na ust. § 269 ods. 2, § 273 ods. 1, § 330 ods. 1, § 409 ods. 1 Obchodného zákonníka, § 126 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 120 ods. 1 a 4 O.s.p. Súd prvého stupňa mal vykonaným dokazovaním za preukázané, že medzi účastníkmi konania došlo k platnému uzatvoreniu leasingovej zmluvy v zmysle § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a kúpnej zmluvy v zmysle § 409 a nasl. a § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka dňa 24.03.2006. Nakoľko bol predmet leasingovej zmluvy podľa preberacieho protokolu odovzdaný odporcom navrhovateľovi dňa 24.03.2006, koniec platnosti leasingovej zmluvy v zmysle článku II. bod 5. leasingovej zmluvy nastal dňa 24.03.2009. Podľa splátkového kalendára mala posledná 36. leasingová splátka ako deň splatnosti určený 01.03.2009, avšak navrhovateľ do dnešného dňa sumu vo výške 30.840,50 Sk (1.023,72 eur) odporcovi v súlade s leasingovou zmluvou č. 9798/26 v plnej výške nezaplatil. Navrhovateľ si neuplatnil u odporcu právo na kúpu predmetu leasingu do 30 dní po zániku platnosti leasingovej zmluvy (t. j. do 24.04.2009), čím jeho právo podľa súdu v zmysle článku II. bod 8. predmetnej leasingovej zmluvy zaniklo. Nakoľko v zmysle článku XIII. bod 1. prvá veta všeobecných zmluvných podmienok o leasingu neboli po skončení leasingovej zmluvy uhradené všetky pohľadávky odporcu (a teda ani splnené zmluvné podmienky), predmet leasingu sa nestal vlastníctvom navrhovateľa, ale naďalej zostáva vo výlučnom vlastníctve odporcu. Na základe uvedeného súd prvého stupňa dospel k záveru, že žaloba nie je dôvodná, preto ju v celom rozsahu zamietol. Súd prvého stupňa zároveň vyhovel vzájomnému návrhu odporcu doručenému súdu dňa 15.01.2013, v ktorom žiadal, aby súd zaviazal navrhovateľa vydať odporcovi predmet leasingu - motorové vozidlo Renault Magnum AE 430.19T 4x2, výrobné číslo VF611GTA000101576. Súd prvého stupňa mal za preukázané, že zaplatením kúpnej ceny na základe kúpnej zmluvy č. 9798/26 uzatvorenej medzi navrhovateľom a odporcom dňa 24.03.2006 sa odporca stal vlastníkom predmetného motorového vozidla. Dňa 11.05.2006 previedol odporca prvú časť kúpnej ceny vo výške 666.400,- Sk (22.120,43 eur) na účet navrhovateľa, zvyšná časť kúpnej ceny vo výške 285.600,- Sk (9.480,18 eur) bola započítaná s nultou zvýšenou splátkou od navrhovateľa podľa leasingovej zmluvy ešte dňa 24.03.2006. Keďže navrhovateľ podľa súdu nesplnil podmienky vyplývajúce mu z leasingovej zmluvy č. 9798/26 na to, aby bol oprávnený ku kúpe predmetu leasingu po ukončení leasingovej zmluvy, vlastnícke právo k predmetu leasingu patrí aj naďalej odporcovi. K tvrdeniu navrhovateľa, že odporcovi zaplatil 36. leasingovú splátku vo výške 1.023,72 eur dňa 24.04.2009 v rámci plnenia podľa leasingovej zmluvy č. 9798/26, súd uviedol, že uvedenú splátku identifikoval nesprávnym variabilným symbolom 296798336, čím v zmysle § 330 ods. 1 prvá veta Obchodného zákonníka neurčil, ktorý záväzok voči odporcovi plní. Keďže má navrhovateľ voči odporcovi záväzok aj z leasingovej zmluvy č. 9796/26, ktorý bol splatný dňa 26.01.2009 vo výške 34.270,- eur (ako to vyplýva z uznania záväzku a dohody o splátkovom kalendári uzavretej medzi účastníkmi konania dňa 26.01.2009), odporca bol podľa súdu oprávnený použiť neidentifikovateľnú splátku navrhovateľa vo výške 1.023,72 eur zo dňa 24.04.2009 na čiastočné splnenie skôr splatného záväzku navrhovateľa, teda záväzku z leasingovej zmluvy č. 9796/26, a to v súlade s ustanovením § 330 ods. 1 druhá veta Obchodného zákonníka. Nakoľko navrhovateľ podľa súdu prvého stupňa nepreukázal, že splnil všetky zmluvné podmienky vyplývajúce z leasingovej zmluvy č. 9798/26 uzatvorenej s odporcom dňa 24.03.2006, resp. že uhradil všetky pohľadávky odporcu v súlade s uvedenou zmluvou, súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti, ako aj citované zákonné ustanovenia dospel k záveru, že žaloba je v celom rozsahu nedôvodná, preto ju zamietol a zároveň vyhovel vzájomnému návrhu odporcu a zaviazal navrhovateľa, aby vydal odporcovi predmet leasingu - motorové vozidlo Renault Magnum AE 430.19T 4x2, výrobné číslo VF611GTA000101576. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. Trovy konania odporcu podľa súdu predstavujú uhradený súdny poplatok a trovy právneho zastúpenia vyčíslené v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov. Nakoľko sa v tomto konaní navrhovateľ domáhal určenia vlastníckeho práva k veci, súd za základnú sadzbu tarifnej odmeny považoval v zmysle § 11 ods. 1 cit. vyhlášky jednu trinástinu výpočtového základu, čo je pre rok 2009 suma 53,49 eur, pre rok 2010 suma 55,49 eur, pre rok 2011 suma 57,- eur, pre rok 2012 suma 58,69 eur a pre rok 2013 suma 60,07 eur. To isté podľa súdu platí aj pre prípad vzájomného návrhu odporcu, ktorým žiadal vydanie veci. Súd uviedol, že trovy konania odporcu pozostávajú z uhradeného súdneho poplatku vo výške 99,50 eur a z trov právneho zastúpenia v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov za 1 úkon právnej služby v roku 2009 (prevzatie a príprava zastúpenia) pri sadzbe 53,49 eur, za 1 úkon právnej služby v roku 2010 (vyjadrenie k žalobe zo dňa 25.01.2010) pri sadzbe 55,49 eur, za 1 úkon právnej služby v roku 2011 (vyjadrenie zo dňa 02.06.2011) pri sadzbe 57,- eur, za 1 úkon právnej služby v roku 2011 (účasť na pojednávaní dňa 26.10.2011) pri štvrtinovej sadzbe 14,25 eur, za 2 úkony právnej služby v roku 2012 (účasť na pojednávaní dňa 02.04.2012 a 10.09.2012) pri štvrtinovej sadzbe 14,67 eur/1 úkon, za 4 úkony právnej služby v roku 2013 (vzájomný návrh zo dňa 15.01.2013, predloženie dôkazov zo dňa 23.01.2013, účasť na pojednávaní dňa 30.01.2013 a 10.04.2013) pri sadzbe 60,07 eur/1 úkon, 1 režijný paušál po 6,95 eur, 1 režijný paušál po 7,21 eur, 2 režijné paušály po 7,41 eur/1RP, 2 režijné paušály po 7,63 eur/1RP, 4 režijné paušály po 7,81 eur/1RP a DPH vo výške 105,07 eur, čo spolu predstavuje trovy konania vo výške 729,90 eur. Proti rozsudku podal navrhovateľ odvolanie, v ktorom sa nestotožnil s rozhodnutím súdu prvého stupňa a trval na tom, že podmienky leasingovej zmluvy ohľadne predmetného vozidla dodržal. Má za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a nevyhodnotil konanie odporcu ani na základe pripojených listinných dôkazov. Navrhovateľ poukázal na to, že mal pravidelne kontakt s odporcom cestou zodpovedných pracovníčok a odsúhlasoval pravidelne platenie leasingových splátok. Uviedol, že k poslednému odsúhlaseniu splátok došlo dňa 14.4.2009. Stalo sa tak po tom, čo dňa 6.4.2009 bol upozornený odporcom v súvislosti s pripravovaným ukončením leasingovej zmluvy k riešeniu havarijného poistenia predmetu leasingu s predpokladom riadneho ukončenia leasingovej zmluvy do 10.5.2009. Na uvedenom stretnutí, napriek predchádzajúcim niekoľkonásobným preverovaniam platieb, sa pri ich odsúhlasovaní zistilo, že nebola poukázaná, resp. chýba úhrada jednej splátky, a to poslednej splátky, ktorá mala byť uhradená ku dňu 1.3.2009 vo výške 1.023,72 eura. Navrhovateľ bol presvedčený o tom, že všetky splátky sú uhradené. Splátky splácal prevažne vložením dotknutej sumy priamo na účet odporcu. Pri odsúhlasení splátok nevedel poukázanie predmetnej splátky potvrdiť predložením príslušného dokladu o vklade. Preto opätovne dňa 24.4.2009 uvedenú sumu poukázal, čím predmetný leasing v plnej výške splatil. Navrhovateľ uviedol, že poslednú splátku, ktorá bola identifikovaná nesprávnym variabilným symbolom, hradil na predmet leasingu, čo muselo byť odporcovi zrejmé, keďže v tejto veci s navrhovateľom konal. Navrhovateľ uviedol, že odporca konal proti dobrým mravom, keď použil splátku vo výške 1.023,72 eur zo dňa 24.4.2009 na čiastočné splnenie skôr splatného záväzku navrhovateľa, teda záväzku z leasingovej zmluvy č. 9796/26. Navrhovateľ uviedol, že odporca svojim postupom chce likvidovať škodu, ktorá mu bola spôsobená odcudzením iného vozidla neznámym páchateľom. Podľa neho je postup odporcu v rozpore s dobrými mravmi, ak požaduje vrátenie predmetného vozidla a zdráha sa ho previesť do vlastníctva navrhovateľa napriek tomu, že navrhovateľ celé vozidlo riadne zaplatil v leasingovej zmluve. Návrh je podľa navrhovateľa dôvodný, pretože preukázal splnenie všetkých zmluvných podmienok pre nadobudnutie vlastníctva k predmetu leasingu. Navrhovateľ žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vrátiť vec súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Proti rozsudku v časti výroku o trovách konania podal odvolanie aj odporca. Uviedol, že súd priznal náhradu za 4 úkony právnej služby vykonané v roku 2013 v nesprávnej výške 60,07 eur za úkon. Poukázal na to, že v konaní urobil vzájomný návrh na vydanie vozidla, konalo sa tak o dvoch spojených veciach, a to o návrhu navrhovateľa na určenie vlastníctva, a zároveň o vzájomnom návrhu odporcu na vydanie vozidla. Základná sadzba tarifnej odmeny pri spojení dvoch vecí sa podľa odporcu zvyšuje o tretinu v zmysle § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Základná sadzba tarifnej odmeny tak má podľa neho predstavovať sumu vo výške 80,10 eur (60,08 + 60,08/3). Odporca tiež poukázal na zrejmú chybu, keď súd vymenil výšku náhrady za dva úkony právnej služby, a to za vyjadrenie zo dňa 2.6.2011, za ktoré mu patrí náhrada v štvrtinovej sadzbe vo výške 14,25 eur, a za pojednávanie zo dňa 26.10.2011, za ktoré mu patrí náhrada v základnej sadzbe vo výške 57,- eur, a nie naopak, ako sa uvádza v odôvodnení. Odporca žiadal rozsudok vo výroku o trovách konania zmeniť tak, že mu bude priznaná náhrada trov konania vo výške 826,04 eur, a to za súdny poplatok vo výške 99,50 eur a trovy právneho zastúpenia vo výške 726,54 eur. Odporca vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že jeho postup pri priraďovaní platby zo dňa 24.4.2009 je v súlade so zákonom a nemá byť prečo v rozpore s dobrými mravmi. Navyše, aj keby bola platba priradená k záväzku z Leasingovej zmluvy č. 9798/26, neprešlo by podľa neho vlastníctvo k predmetu leasingu na navrhovateľa. Odporca poukázal na to, že z jeho strany došlo k odstúpeniu od Leasingovej zmluvy č. 9798/26 dňa 23.2.2009 a podľa čl. II ods. 8 Leasingovej zmluvy navrhovateľ mohol právo na odkúpenie predmetu leasingu uplatniť iba do 30 dní po skončení trvania leasingu, teda najneskôr dňa 24.4.2009. Právo na odkúpenie predmetu leasingu sa podľa odporcu prekludovalo v dôsledku jeho neuplatnenia v dohodnutej dobe. Odporca tiež uviedol, že právo na odkúpenie predmetu leasingu je v zmysle čl. XIII Všeobecných zmluvných podmienok podmienené neexistenciou záväzkov nájomcu voči prenajímateľovi. Navrhovateľ v dôsledku uvedenia zmätočného variabilného symbolu nezaplatil 36. leasingovú splátku a stále má neuhradený záväzok z Leasingovej zmluvy č. 9796/26, ktorý bol splatný dňa 26.1.2009 vo výške 34.270,- eur. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 30.9.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Po preskúmaní obsahu spisu, oboznámení sa s dôvodmi odvolaní navrhovateľa aj odporcu a s vyjadrením odporcu k odvolaniu navrhovateľa dospel k záveru, že odvolaniam nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci prvostupňovým súdom. Súd prvého stupňa sa vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi navrhovateľa, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a na správnosť dôvodov uvedených v rozsudku odvolací súd, podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu odkazuje. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím dôvodom navrhovateľa odvolací súd uvádza nasledovné: Podľa čl. II. bod 5 Leasingovej zmluvy č. 9798/26 zo dňa 24.3.2006, koniec platnosti zmluvy je 36 mesiacov po prevzatí predmetu leasingu. Riadne ani predčasné ukončenie platnosti zmluvy nezbavuje nájomcu povinnosti platenia všetkých leasingových splátok a ďalších nárokov prenajímateľa podľa tejto zmluvy a žalobných zmluvných podmienok prenajímateľa. Podľa Splátkového kalendára k leasingovej zmluve č. 9798/26, ktorý tvorí súčasť leasingovej zmluvy, posledná splátka vo výške 30.840,60 Sk (1.023,72 eur) bola splatná dňa 1.3.2009. Podľa článku II. bod 8, Leasingovej zmluvy, nájomca je oprávnený ku kúpe predmetu leasingu po ukončení predmetu leasingovej zmluvy. Predajná cena bude činiť 1000,- Sk bez DPH. Uplatnenie tohto práva musí oznámiť nájomca prenajímateľovi do 30 dní po zániku platnosti leasingovej zmluvy, inak jeho právo zaniká. Podľa čl. IV. bodu 4 Leasingovej zmluvy, neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú Všeobecné zmluvné podmienky o leasingu poskytovanom BPT Leasing, a.s. a predbežná kalkulácia. V danej veci je nepochybné, že navrhovateľ ako nájomca prevzal predmet leasingu dňa 24.3.2006 a leasingová zmluva mala skončiť dňa 24.3.2009. Navrhovateľ poslednú splátku neuhradil v lehote splatnosti (do 1.3.2009), ani nepožiadal v lehote do 30 dní od skončenia trvania leasingu, t.j. do 24.4.2009 o odkúpenie predmetu leasingu, čím jeho právo zaniklo. Navyše, odvolací sú poukazuje na čl. XIII bod 1. Všeobecných zmluvných podmienok, ktoré tvoria neoddeliteľnú súčasť Leasingovej zmluvy, podľa ktorého „pokiaľ v zmluve nie je dohodnuté inak platí, že predmet leasingu sa po splnení zmluvných podmienok stáva vlastníctvom nájomcu iba pokiaľ po skončení leasingovej zmluvy boli uhradené všetky pohľadávky prenajímateľa“. Navrhovateľ v konaní nepreukázal, že počas platnosti leasingovej zmluvy t.j. do 24.3.2009 uhradil splátku vo výške 1.023,72 eur vložením dotknutej sumy priamo na účet odporcu, ako uvádza v odvolaní, ani nepreukázal, že suma poukázaná dňa 24.4.2009 vo výške 1.023,72 eur na účet odporcu sa týkala plnenia k Leasingovej zmluve č. 9798/26, pretože uvedený variabilný symbol predmetnú Leasingovú zmluvu neidentifikoval a odporca uvedenú sumu správne použil na čiastočne splnenie skôr splatného záväzku navrhovateľa z inej leasingovej zmluvy (9796/26). Takéto konanie odporcu nie je v rozpore s dobrými mravmi, pretože je plne v súlade s § 330 ods. 1 Obchodného zákonníka. Navyše, v zmysle čl. V. bod 1 Leasingovej zmluvy a čl. XIV. ods. 1 Všeobecných zmluvných podmienok, akékoľvek zmeny leasingovej zmluvy musia byť uskutočnené po vzájomnej dohode medzi prenajímateľom a nájomcom písomne formou dodatku k Leasingovej zmluve, pričom žiaden písomný dodatok, ktorým by sa zmenil obsah leasingovej zmluvy, uzavretý nebol. Súd prvého stupňa preto dospel, na základe vykonaných dôkazov, k správnym skutkovým zisteniam a správnemu právnemu posúdeniu veci. Pokiaľ ide o odvolanie odporcu proti rozsudku v časti výroku o trovách konania, odvolací sa v plnom rozsahu stotožňuje aj s výrokom prvostupňového súdu o trovách konania. Priznané trovy konania a v rámci nich odvolaním napadnuté trovy právneho zastúpenia boli prvostupňovým súdom vyčíslené plne v súlade s vyhláškou Ministerstva spravodlivosti SR č. 655/2004 Z.z. Ak bol podaný vzájomný návrh, spojenie vecí na spoločné prejednanie vyplýva priamo zo zákona, a to z § 97 ods. 1 a 2 O.s.p., a teda podľa § 13 ods. 4 cit. vyhlášky sa ustanovenie odseku 3 nepoužije. Z uvedeného dôvodu sa teda základná sadzba tarifnej odmeny nezvyšuje o tretinu podľa § 13 ods. 3 cit. vyhlášky. Pokiaľ ide o odporcom uvedenú zrejmú chybu v odôvodnení rozsudku v časti trov konania, táto nemá žiadny vplyv na výslednú výšku náhrady trov konania. Vzhľadom k uvedenému, odvolací súd napadnutý rozsudok prvostupňového súdu podľa § 219 ods. 1, 2, O.s.p. ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania vo veci samej odvolací súd rozhodoval podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., pretože odporca mal v odvolacom konaní plný úspech, preto mu vzniklo voči navrhovateľovi právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odporca si náhradu trov odvolacieho konania vo veci samej uplatnil vo vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa vo výške 105,49 eura. Aj v tomto prípade si však uplatnil zvýšenú sadzbu tarifnej odmeny vo výške 80,10 eura podľa § 13 ods. 3 vyhlášky č. 655/2004 Z.z. Odporca však nemá nárok na priznanie zvýšenej sadzby tarifnej odmeny z dôvodov uvedených vyššie. Priznané trovy odvolacieho konania odporcovi vznikli ako trovy právneho zastúpenia za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu - odmena 60,07 eura (§ 11 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 1x paušálna náhrada vo výške 7,81 eura (§ 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.) + 20 % DPH (podľa § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z.), čo sú spolu trovy právneho zastúpenia vo výške 81,45 eura. Priznanú náhradu trov odvolacieho konania je navrhovateľ povinný odporcovi zaplatiť podľa § 149 ods. 1 O.s.p. právnemu zástupcovi odporcu. Uvedený rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.