Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/164/2011 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209208542 Dátum vydania rozhodnutia: 21. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Milan Chalúpka ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209208542.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Milana Chalupku a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Juraja Považana, v právnej veci navrhovateľa: I. Š., J. Y. XXX, X.Y. I.. C. Totkovičom, advokátom so sídlom Ružová dolina 21/A, Bratislava, proti odporcovi: Slovnaft, a.s., IČO: 31322832, Vlčie hrdlo 1, Bratislava, o neplatnosť okamžitého skončenia pracovného pomeru a náhradu mzdy, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 12. januára 2011, č. k. 52C/121/2009-194 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdzuje. Odporcovi sa náhrada trov odvolacieho konania nepriznáva. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa na určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru daného odporcom ako zamestnávateľom navrhovateľovi dňa 15. 05. 2009, s uložením povinnosti odporcovi na náhradu mzdy vo výške 1.226,54 Eur mesačne od 03. 06. 2009 do rozhodnutia súdu. V konaní úspešnému odporcovi náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p. nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca mu dňa 15. 05. 20099 oznámil a doručil okamžité skončenie pracovného pomeru zamestnávateľom z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny navrhovateľom, ktoré malo spočívať v tom, že po začatí policajného vyšetrovania proti navrhovateľovi odporca pri štúdiu policajného materiálu dňa 12. 05. 2009 zistil dôkazy, že navrhovateľ mal ako zamestnanec vedomosť o konaní, ktoré smerovalo k zneužitiu majetku odporcu, pričom tieto skutočnosti zamestnávateľovi neoznámil a nevykonal žiadne úkony na ochranu jeho majetku. Navrhovateľ listom zo dňa 03. 06. 2009 vyzval odporcu, že trvá na ďalšom zamestnávaní, nakoľko má za to, že pracovný pomer bol s ním skončený neplatne. Mal za to, že odporca sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvedel už dňa 30. 10. 2008, kedy bol jeho splnomocnenec- p. Kahún vyšetrovateľom vypočutý v procesnom postavení svedka- poškodeného a uviedol skutočnosti, na základe ktorých bolo vypracované uznesenie o trestnom stíhaní navrhovateľa. Pokiaľ preto odporca okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom až dňa 15. 05. 2009, nedodržal zákonnú dvojmesačnú lehotu pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Naviac navrhovateľ sa nikdy počas svojej práce nedozvedel o tom, že by došlo ku konaniu, ktoré smerovalo k zneužitiu majetku spoločnosti odporcu, preto ani v tejto súvislosti nemohol oznamovať odporcovi takéto informácie, resp. vykonávať opatrenia na ochranu jeho majetku. Odporca na svoju obranu uviedol, že k okamžitému skončeniu pracovného pomeru pristúpil z dôvodu preukázaného porušenia základných povinností zamestnanca. V apríli 2008 získali zamestnanci odporcu informácie, podľa ktorých malo z výrobnej zóny odporcu dochádzať k opakovanému neoprávnenému vyvážaniu pohonnej hmoty, na základe čoho odporca zahájil preverovaciu činnosť. Dňa 30. 10. 2008 bolo na vrátnici zadržané nákladné motorové vozidlo priamo pri pokuse neoprávneného vývozu vykurovacieho oleja vo vlastníctve odporcu. Dňa 31. 10. 2008 bolo voči navrhovateľovi, ktorý sa mal podieľať na vyššie uvedenej trestnej činnosti, začaté trestné stíhanie. Počas väzobného zadržania navrhovateľa (od 31. 10. 2008 do 30. 04. 2009) získali vyšetrovatelia informácie a dôkazy majúce vzťah k vyššie uvedenému skutku. Odporca sa s dôkazmi oboznámil až dňa 12. 05. 2009, kedy bol informovaný, že boli vykonané všetky dôkazy potrebné pre ukončenie policajného vyšetrovania. V čase, keď bolo motorové vozidlo s odcudzeným vykurovacím olejom zadržané, odporca nemal dostatočné informácie na to, aby okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom. Tieto informácie získal až zo štúdia vyšetrovacieho spisu dňa 12. 05. 2009 a na ich základe pristúpil k okamžitému skončeniu pracovného pomeru. Zistené skutočnosti jednoznačne preukázali, že navrhovateľ mal vedomosť o spáchaní skutkov proti oprávneným záujmom svojho zamestnávateľa, na zabránenie ktorých nepodnikol žiadne kroky. Neinformoval svojho zamestnávateľa, aby tento mohol prijať opatrenia na ich zabránenie a ani on sám nevykonal žiadne úkony, ktorá by zabránili, zamedzili alebo aspoň sťažili túto činnosť. Prvostupňový súd mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporca ako zamestnávateľ dňa 15. 05. 2009 písomným spôsobom okamžite skončil pracovný pomer s navrhovateľom. Toho istého dňa bolo okamžité skončenie pracovného pomeru prerokované so zástupcami zamestnancov a doručené navrhovateľovi. Dôvodom bolo hrubé porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom. Uvedené skutočnosti boli nesporné aj medzi účastníkmi konania. Spornou bola skutočnosť, či bolo okamžité skončenie pracovného pomeru uskutočnené v zákonnej dvojmesačnej lehote a tiež, či bol daný dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ tvrdil, že odporca sa o dôvode pre okamžité skončenie pracovného pomeru dozvedel už dňa 30. 10. 2008, kedy bol zo strany odporcu daný podnet na začatie trestného stíhania navrhovateľa a ďalších osôb. Konajúci súd sa nestotožnil s uvedenou argumentáciou, nakoľko z vykonaného dokazovania bolo zrejmé, že v čase, keď bolo zadržané fekálne vozidlo pri pokuse o nelegálny vývoz vykurovacieho oleja, t. j. zároveň v čase, kedy bolo začaté trestné stíhanie a vznesené obvinenie okrem iných aj voči navrhovateľovi, odporca síce mohol mať podozrenie o porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, toto porušenie však nemal v žiadnom prípade za zistené a preukázané. Ako vyplýva z vyšetrovacieho spisu, v tomto čase neboli uskutočnené expertízy preukazujúce, že skutočne ide o vykurovací olej patriaci odporcovi. Nebolo preukázané ani z ktorej cisterny pochádza olej, či ide o prvý prípad neoprávneného vyvážania vykurovacích olejov alebo o opakovanú činnosť, ako ani to, ktorí zamestnanci boli v čase krádeží prítomní na pracovisku. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru nepostačuje len samotné podozrenie z hrubého porušenia pracovnej disciplíny, ale zamestnávateľ musí mať hrubé porušenie pracovnej disciplíny riadne zistené a preukázané. Konajúci súd sa preto stotožnil s obranou odporcu, že hrubé porušenie pracovnej disciplíny mal za preukázané až na základe oboznámenia sa s obsahom trestného spisu, ktoré sa uskutočnilo dňa 12. 05. 2009, pričom zástupca odporcu pred uvedeným dňom trestný spis študovať nemohol. Budúci výsledok trestného konania ani jeho súčasný stav nie je pre vedené občianskoprávne konanie relevantné. Za rozhodnú súd označil skutočnosť, že práve z vyšetrovacieho spisu sa odporca dňa 12. 05. 2009 preukázateľne dozvedel o závažnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom. Vzhľadom k mylnej domnienke navrhovateľa súd tiež zdôraznil, že nie je možné zamieňať okamžité skončenie pracovného pomeru z dôvodu závažného porušenia pracovnej disciplíny s okamžitým skončením pracovného pomeru z dôvodu platného odsúdenia pre úmyselný trestný čin, a preto súd v tomto konaní rešpektujúc zásadu prezumpcie neviny, nevzal do úvahy výsledky trestného konania. Pokiaľ sa týka dňa, kedy sa odporca relevantným spôsobom dozvedel o hrubom porušení pracovnej disciplíny, súd uzavrel, že sa tak stalo dňa 12. 05. 2009, po preštudovaní vyšetrovacieho spisu zástupcom odporcu, na základe ktorého mal odporca za preukázané hrubé porušenie pracovnej disciplíny, a to bez ohľadu na skutočnosť, či navrhovateľ participoval na trestnej činnosti alebo nie, nakoľko uvedené nemá žiaden právny význam pre toto konanie. K okamžitému skončeniu pracovného pomeru s navrhovateľom dňa 15. 05. 2009 tak došlo v zákonnej lehote. K druhej spornej hmotnoprávnej podmienke pre okamžité skončenie pracovného pomeru (závažné porušenie pracovnej disciplíny zamestnancom) prvostupňový súd uviedol, že povinnosť dodržiavať pracovnú disciplínu patrí k základným povinnostiam zamestnanca vyplývajúcim z pracovného pomeru a spočíva v plnení povinností stanovených právnymi predpismi, pracovným poriadkom, pracovnou zmluvou alebo pokynom nadriadeného vedúceho zamestnanca. Pre okamžité skončenie pracovného pomeru je dôvodom len zavinené (aspoň z nedbanlivosti) porušenie pracovných povinností zo strany zamestnanca, dosahujúce najvyšší stupeň intenzity (závažné). Hodnotenie intenzity porušenia pracovnej disciplíny závisí od konkrétnych okolností a ovplyvňuje ho tak osoba zamestnanca, jeho doterajší postoj k plneniu pracovných povinností, spôsob a intenzita porušenia konkrétnych pracovných povinností, ako aj situácia v ktorej došlo k porušeniu pracovnej disciplíny, dôsledky jej porušenia pre zamestnávateľa, či konanie zamestnanca spôsobilo zamestnávateľovi škodu a iné (judikát NS SR 5Cdo 74/2008). Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru považoval súd prvého stupňa za dostatočne určitý, nakoľko nebol zameniteľný s iným dôvodom a bol konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých odporca videl naplnenie zákonného dôvodu pre okamžité skončenie pracovného pomeru, t. j. že zamestnanec mal vedomosť o konaní, ktoré smerovalo k zneužitiu majetku zamestnávateľa, a aj napriek tomu, tieto skutočnosti neoznámil svojmu zamestnávateľovi a nevykonal žiadne úkony na ochranu jeho majetku, čím konal v rozpore s oprávnenými záujmami svojho zamestnávateľa, ktorému bola spôsobená škoda veľkého rozsahu. Uvedeným konaním mal navrhovateľ hrubo porušiť pracovné povinnosti vyplývajúce z ustanovení Zákonníka práce a interných predpisov zamestnávateľa, čo odporca klasifikoval ako hrubé porušenie pracovnej disciplíny. Skutkové dôvody pre závažné porušenie pracovnej disciplíny považoval za naplnené a preukázané aj prvostupňový súd. Vykonaným dokazovaním bolo zistené, že u odporcu sa kradlo počas dlhého časového obdobia, vždy na prevádzke „Výroba vykurovacích olejov“ a výlučne v čase, keď bol na prevádzke prítomný navrhovateľ. Z opisu pracovných povinností a zodpovednosti zmenových pracovníkov prevádzky „Výroba vykurovacích olejov“ bolo povinnosťou navrhovateľa byť na pracovisku stále prítomný s tým, že pracovník sa smel vzdialiť maximálne na 15 minút a aj takýto svoj prípadný odchod z pracoviska musel hlásiť vedúcemu zmeny. Navrhovateľ v rámci svojich pracovných činností obsluhoval čerpadlá, kontroloval zásoby olejov, nastavoval čerpacie trasy a mechanickým meraním kontroloval stav nádrže pred a po odčerpaní. Bol teda osobou priamo zodpovednou za obsluhu čerpadiel a tým, že kontroloval stav nádrže pred a po čerpaní olejov, bol zodpovedný aj za správne zameranie množstva materiálu v nádržiach. Z uvedeného potom súd vyvodil, že pokiaľ sa aj navrhovateľ priamo nezúčastňoval a neparticipoval na nezákonnej činnosti (krádežiach), ak by si riadne plnil svoje pracovné povinnosti, musel o tejto nezákonnej činnosti vedieť, a mal ju teda nahlásiť svojmu zamestnávateľovi, čo však neurobil. Navrhovateľ tak porušil zákonnú povinnosť zamestnanca, keď nechránil majetok zamestnávateľa pred jeho zneužitím a konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, čím navrhovateľovi vznikla škoda veľkého rozsahu. Takéto konanie súd jednoznačne považoval za tak závažné a úmyselné porušenie pracovnej disciplíny, že zakladalo dôvod na okamžité skončenie pracovného pomeru s navrhovateľom. Pokiaľ by aj navrhovateľ o nezákonnej činnosti nevedel, potom musel hrubým spôsobom zanedbať a porušiť väčšinu svojich pracovných povinností, a to opakovane počas dlhšieho obdobia. Navrhovateľ bol na zmene vždy, keď s kradlo a v zmysle svojich pracovných povinností bol povinný zdržiavať sa na pracovisku neustále. Ak by si navrhovateľ svoje pracovné povinnosti dôsledne a riadne plnil, musel by si a mal by si všimnúť prípadný pohyb cudzích osôb na pracovisku, musel by zistiť, že sa vykurovací olej tankuje do fekálneho vozidla a pod. Pokiaľ si tieto skutočnosti nevšimol, potom je zrejmé, že svoje pracovné povinnosti hrubo zanedbal prinajmenšom z nedbanlivosti, t. j. zavinene, čím závažným spôsobom porušil pracovnú disciplínu. Záverom prvostupňový súd zhrnul, že odporca náležite splnil všetky hmotnoprávne podmienky skončenia pracovného pomeru a pracovný pomer s odporcom skončil právnymi predpismi dovoleným spôsobom. Proti uvedenému rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie, ktorým žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie dôvodiac, že konajúci súd pri vykonanom dokazovaní dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. V odvolaní opätovne zdôraznil, že trestné stíhanie voči navrhovateľovi bolo začaté dňa 30. 10. 2008 na základe oznámenia odporcu prostredníctvom jeho splnomocnenca, Ing. Kahúna, ktorý presne označil meno navrhovateľa podieľajúceho sa na činnosti v neprospech odporcu, a rovnako, že sa počas výkonu svojej práce u odporcu nikdy nedozvedel o konaní, ktoré malo smerovať k zneužitiu majetku zamestnávateľa. Pokiaľ by p. Kahún neoznačil meno navrhovateľa, nebolo by voči nemu vznesené obvinenie a nebol by väzobne stíhaný. Poukázal na to, že p. Kahún vo svojom výsluchu na polícii uviedol, že už pred 30. 10. 2008 mal vedomosť o tom, že navrhovateľ sa mal podieľať na nejakej činnosti poškodzujúcej záujmy a majetok odporcu. Počas celej doby väzobného stíhania navrhovateľa p. Kahún zotrval na svojich tvrdeniach, a to aj pri jeho opakovaných výsluchoch. V kontexte uvedeného je podľa navrhovateľa jednoznačné, že odporca najneskôr ku dňu 30. 10. 2008 vedel, že sa navrhovateľ určitým spôsobom dopúšťa konania poškodzujúceho majetok odporcu a tým závažne porušuje pracovnú disciplínu, v dôsledku čoho bolo okamžité skončenie pracovného pomeru dané odporcom navrhovateľovi oneskorene (po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty). Podľa navrhovateľa neobstojí ani argumentácia odporcu, ktorú si osvojil aj súd, že p. Kahún (dodnes vystupujúci v pozícii splnomocnenca poškodeného odporcu) nemohol skôr preštudovať trestný spis, aby sa dozvedel o nekalej činnosti navrhovateľa. Dodal, že vedomosť navrhovateľa o konaní smerujúcom k zneužitiu majetku odporcu nemohol mať súd za preukázanú zo žiadneho listinného dôkazu, a ani samotná činnosť proti majetku nebola podľa neho dostatočne preukázaná. Za nesprávne a nezákonné, v rozpore s princípom prezumpcie neviny, označil tvrdenie súdu, že u odporcu sa kradlo počas dlhého obdobia na prevádzke výroby vykurovacích olejov a výlučne v čase, keď bol na prevádzke prítomný navrhovateľ. Neprehliadnuteľným je aj to, že práve v čase, kedy na podnet odporcu bolo zaistené fekálne vozidlo s údajným majetkom odporcu, navrhovateľ ani nebol v práci na pracovnej zmene. V prípade, ak súd v ďalšom konštatoval, že navrhovateľ si nevšimol prípadný pohyb cudzích osôb na pracovisku a prípadné tankovanie vykurovacieho oleja do fekálneho vozidla, čím hrubo zanedbal svoje povinnosti minimálne z nedbanlivosti a závažne tak porušil pracovnú disciplínu, tak o uvedenom musel mať odporca vedomosť už k 30. 10. 2008, a teda mal pracovný pomer skončiť v zmysle ust. § 68 ods. 1 písm. b) v spojení s § 68 ods. 2 Zákonníka práce účinného do 30. 10. 2008, a nie za rovnakých okolností o pol roka neskôr a tváriť sa, že do 12. 05. 2009 odporca o ničom nevedel. Odporca sa k odvolaniu vyjadril v podaní doručenom súdu dňa 15. 04. 2011, v ktorom žiadal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Zotrval na tvrdení, že okamžité skončenie pracovného pomeru dané navrhovateľovi dňa 15. 02. 2009 má všetky náležitosti vyžadované platnými právnymi predpismi. Opísané porušenie pracovnej disciplíny vzhľadom na intenzitu jeho závažnosti naplnilo dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru navrhovateľa. Zdôraznil, že výlučne na prvotných informáciách, ktoré odporca získal od osoby zadržanej pri pokuse nepovoleného a neoprávneného vývozu hmoty z areálu odporcu, a ktoré k uvedenému momentu neboli žiadnym spôsobom overované, preskúmavané a podložené, resp. naopak vyvrátené, nemohol odporca postaviť právny úkon smerujúci k rozviazaniu pracovného pomeru. K dátumu 12. 05. 2009 mal odporca za preukázané, že odcudzená, pri domovej prehliadke a vo fekálnom motorovom vozidle zadržaná hmota je totožná a nepochybne pochádza z výroby odporcu, a rovnako aj skutočnosť, k akým časovým obdobiam sa viažu neoprávnené vývozy hmoty z areálu odporcu a s tým spojený aj okruh zamestnancov (medzi inými aj navrhovateľ), ktorí sa v identifikovanom čase zdržiavali na pracovisku, odkiaľ pochádzala hmota. Prisvedčenie navrhovateľovej argumentácii o začiatku plynutia lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru by v danom prípade znamenalo nepreukázateľnosť a netransparentnosť jeho dôvodov, čo dikcia ust. § 68 ods. 2 Zákonníka práce neumožňuje. Vykonaným dokazovaním bol preukázaný aj dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru spočívajúci v hrubom zanedbaní si pracovných povinností, t. j. hrubom porušení pracovnej disciplíny. Interpretáciu prvostupňového rozsudku, ktorá vyplýva z odvolania navrhovateľa označil za nesprávnu, nakoľko konajúci súd „neobvinil“ navrhovateľa z trestnej činnosti a žiadnym spôsobom nehodnotil priebeh trestného konania. Odvolací súd, viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok, prejednal odvolanie navrhovateľa bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. Prvostupňový súd vychádzajúc z dostatočne zisteného skutkového stavu správne ustálil v konaní sporné skutočnosti a tieto po právnej stránke správne posúdil. Za deň kedy, sa odporca relevantným spôsobom dozvedel o závažnom porušení pracovnej disciplíny navrhovateľom, považoval dátum nahliadnutia a oboznámenia sa s obsahom vyšetrovacieho spisu splnomocneným zástupcom odporcu (Ing. Kahún), t. j. 12. máj 2009, z čoho potom vyvodil dodržanie zákonom stanovenej prekluzívnej lehoty pre okamžité skončenie pracovného pomeru dané zamestnávateľom dňa 15. 05. 2009. Z listinných dôkazov je nepochybné, že odporca dňa 30. 10. 2008, t. j. v deň začatia trestného stíhania, ani z vlastných zdrojov nemohol mať s určitosťou za zistené závažné porušenie pracovnej disciplíny u navrhovateľa, ktoré je predpokladom pre platné skončenie pracovného pomeru so zamestnancom podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Dôvod uvedený v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 15. 05. 2009 správne označil prvostupňový súd za dostatočne určitý, nezameniteľný s iným dôvodom skončenia pracovného pomeru a konkretizovaný skutočnosťami, ktoré možno nepochybne kvalifikovať ako závažné porušenie pracovnej disciplíny. Navrhovateľ, aj napriek zrejmej vedomosti o činnosti smerujúcej k zneužitiu majetku odporcu ako svojho zamestnávateľa (vyplývajúcej z vykonaných dôkazov vyhodnotených vo vzájomnej súvislosti), minimálne svojim nekonaním (neoznámením, prípadne nezabránením), nechránil majetok zamestnávateľa pre zneužitím, čo je v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, ktorému tým bola spôsobená značná škoda. Vzhľadom k skutočnosti, že sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s názorom a závermi súdu prvého stupňa vyslovenými v napadnutom rozsudku, svoje rozhodnutie v súlade s § 219 ods. 2 O.s.p. obmedzil len na konštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 O.s.p., § 142 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si ju neuplatnil. Poučenie: Tento rozsudok nemožno napadnúť odvolaním.