Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/483/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209211135 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209211135.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu RELM, s.r.o., Malinovského 15, Nové Mesto nad Váhom, IČO: 34 102 132, práv. zast. JUDr. Ľudovítom Mrázom, advokátom, Kalinčiakova 21, Bratislava, proti žalovanému ELKONET, spol. s r.o., Stavbárska 34, Bratislava, IČO: 17 331 676, práv. zast. JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom, Medzilaborecká 21, Bratislava, o 81.632,51 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/208/2010-107 zo 4.10.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 42Cb/208/2010-107 zo dňa 4.10.2012 vo veci samej a súvisiacich výrokoch o náhrade trov konania mení tak, že žalobu zamieta a žalobca je povinný zaplatiť na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania sumu 9.795,- EUR a 4.437,76 EUR trov právneho zastúpenia, k rukám právneho zástupcu žalovaného, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa rozsudkom uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 81.632,51 EUR spolu s 10 % p.a. úrokom z omeškania zo sumy 81.632,51 EUR od 14.8.2010 do zaplatenia, vo zvyšku úroku z omeškania konanie zastavil, žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi náhradu trov konania v sume 4.897,50 EUR a náhradu trov právneho zastúpenia v sume 4.012,22 EUR na účet právneho zástupcu žalobcu do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Rozhodol tak na základe výsledkov vykonaného dokazovania, ktorými mal za preukázané, že žalobca na základe vykonateľného rozsudku Okresného súdu Bratislava V z 11.9.2006 č.k. 24C 151/2002-256 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14.2.2007 č.k. 4Cob 170/2006-302 zaplatil žalovanému sumu 2.459.261,- Sk, v prepočte 81.632,51 EUR; rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 27.8.2008 sp. zn. 1MObdo 1/2008 boli uvedené rozhodnutia zrušené a vec bola vrátená súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, čím odpadol dôvod, na základe ktorého žalobca pôvodne plnil, a preto konštatoval, že žalovanému vznikla povinnosť vrátiť bezdôvodne získaný majetkový prospech, a preto žalobu posúdil ako dôvodne podanú. V súvislosti so spôsobom započítania čiastočného plnenia zo strany žalovaného poukázal na ustanovenie § 330 ods. 2 Obch. zák., z ktorého vyplýva, že ak dlžník neurčí inak, započítava sa prijaté plnenie najprv na úroky a až potom na istinu, a preto keď žalovaný poukázal na účet žalobcu finančnú čiastku bez určenia, akým spôsobom malo byť plnené, prijaté plnenie bolo v súlade s § 330 ods. 2 Obch. zák. započítané najprv na úroky, vzhľadom na skutočnosť ktorú súd prvého stupňa čiastočnému späťvzatiu žaloby vyhovel a konanie v časti trov z omeškania v sadzbe 14,25 % p.a. z dlžnej sumy od 14.10.2008 do 14.1.2009 a v sadzbe 10 % z dlžnej sumy od 15.1.2009 do 13.8.2010 v súlade s § 96 ods. 1 O.s.p. zastavil. Výrok týkajúci sa príslušenstva pohľadávky odôvodnil §§ 365 a 369 ods. 1 Obch. zák.. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a vznikom trov na právnom zastúpení v sume 4.012,22 EUR a súdnom poplatku za návrh v sume 4.897,50 EUR. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný navrhujúc ho zmeniť a žalobu zamietnuť ako predčasne podanú. Namietal, že v čase podania návrhu nebola splnená podmienka konania, a to existencia pohľadávky, nakoľko na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava V zo dňa 6.11.208 vznikla žalovanému povinnosť zložiť sumu do súdnej úschovy. Nesúhlasil ďalej ani s výškou priznanej istiny, pretože žalovaný dňa 15.2.2012 zaplatil žalobcovi sumu 15.749,12 EUR, preto mal súd prvého stupňa znížiť žalovanú sumu o túto istinu. Taktiež nesúhlasil s dňom, od ktorého súd prvého stupňa určil omeškanie, keď podľa jeho názoru mal byť úrok z omeškania priznaný najskôr od 3.5.2010, teda odo dňa, kedy žalovaný reálne disponoval predmetnou sumou. V súvislosti s tým nie je správna ani sadzba úroku z omeškania, keď v danom čase účinné ustanovenie § 369 Obch. zák. určovalo výšku úrokov z omeškania podľa predpisov občianskeho práva, teda s použitím nar. vl. 87/95 Z.z. a podľa jeho § 3 mala byť sadzba úroku z omeškania 8,25 % p.a.. Za nesprávny nepovažoval ani výrok týkajúci sa náhrady trov konania, keď úkony označené ako výzva na vrátenie plnenia, vyjadrenie sa k návrhu na prerušenie konania a písomné vyhotovenie návrhu súdneho zmieru označil za neúčelné. Žalobca označil rozsudok za vecne správny, námietky žalovaného týkajúce sa počiatku doby omeškania, započítania, ako aj sadzby úroku z omeškania označil za nedôvodné stotožňujúc sa so závermi súdu prvého stupňa, ako aj s jeho argumentáciou. Za účelové a nepravdivé označil tvrdenie žalovaného, že prostriedky zložené v súdnej úschove mu bránili plniť, nakoľko mu boli vrátené 3.5.2010 a napriek tomu dobrovoľne svoj záväzok voči žalobcovi nesplnil. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 O.s.p. len v napadnutej vyhovujúcej časti a súvisiacom výroku o náhrade trov konania a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti nie je vecne správny, keď súd prvého stupňa neposúdil vec správne po právnej stránke. Súd prvého stupňa vyhovel žalobe, ktorou sa žalobca domáhal v zmysle § 451 Obč. zák. vydania bezdôvodného obohatenia z dôvodu, že Najvyšší súd Slovenskej republiky zrušil a vrátil na ďalšie konanie rozsudok Okresného súdu Bratislava V z 11. septembra 2006 č.k. 24C 151/2002-256 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Bratislave zo 14. februára 2007 č.k. 4Cob 170/2006-302, na základe ktorých poskytol žalobca žalovanému plnenie, keď konštatoval, že zrušením uvedených rozhodnutí odpadol dôvod, na základe ktorého žalobca pôvodne žalovanému plnil. V prejednávanej právnej veci rozhodujúce pre posúdenie otázky je, kedy sa žalovaným prijaté plnenie, poskytnuté žalobcom na základe následne zrušeného rozhodnutia súdu stalo bezdôvodným obohatením. Podľa názoru odvolacieho súdu nie je rozhodujúcim okamihom, ktorým dochádza k získaniu bezdôvodného obohatenia doručenie zrušujúceho rozhodnutia, ale až právoplatnosť nového rozhodnutia vydaného vo veci samej o tomto plnení, ktoré môže byť totožné alebo iné, než rozhodnutie pôvodné, ktoré bolo dôvodom pre plnenie a splnenie si hmotnoprávnej povinnosti. Tento právny dôvod trvá aj v prípade zrušenia rozsudku, ktorý ho deklaroval, takže v takomto prípade nemožno hovoriť o bezdôvodnom obohatení až dovtedy, kým súd opätovne nevydá rozhodnutie o uplatnenom návrhu. Z pripojeného spisu Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 2Cob/118/2012 odvolací súd zistil, že vo veci, ktorá bola rozsudkom Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 1MObdo 1/2008 z 27.8.2008 zrušená a vrátená na ďalšie konanie, bolo opätovne súdom prvého stupňa rozhodnuté rozsudkom č.k. 24C 151/2002-600 z 5.12.2011, ale rozhodnutie súdu prvého stupňa bolo opätovne odvolacím súdom uznesením č.k. 2Cob/118/2012-659 z 10.9.2013 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. So zreteľom na uvedené nemožno zatiaľ dospieť k záveru o bezdôvodnom obohatení na strane žalovaného, a preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 220 O.s.p. zmenil a rozhodol spôsobom vo výroku uvedeným. Žalovaný bol v konaní úspešný, preto mu podľa § 142 ods. 1 a 224 ods. 1 O.s.p. patrí náhrada trov prvostupňového aj odvolacieho konania. Trovy konania mu vznikli na súdnom poplatku za odpor v sume 4.897,50 EUR a súdnom poplatku za odvolanie taktiež v sume 4.897,50 EUR, na právnom zastúpení za 6 úkonov právnej služby v sadzbe 585,89 EUR, 1x v sadzbe 146,47 EUR, paušálnej náhrade hotových výdavkov 3x 6,95 EUR, 1x 7,41 EUR, 3x 7,63 EUR a DPH 724,80 EUR. Nakoľko za rok 2009 mu prislúcha náhrada 19 % DPH, a až za rok 2011 a neskôr v sadzbe 20 %, t.j. v celkovej sume 4.437,76 EUR. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.