Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/262/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220019 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209220019.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: A.J.P.PETRUS, s.r.o., Bratislava, Drobného 22, zastúpený JUDr. Petrom Arendackým, advokátom, Bratislava, Čapkova 2, proti odporcom: 1/ M. R., R. R., D. XX, 2/ G. N., R. R., D. XX, zastúpený JUDr. Kristiánom Kurtym, bytom Šaľa, Hollého 22, o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 2. 2. 2012 č.k. 17C 223/2009 - 386, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa voči odporcom 1/, 2/ domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, Bratislava a odporcami, registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl.mesto SR Bratislavu pod č. V-XXXX/XX zo dňa 15. 11. 2006, ktorej predmetom bola nehnuteľnosť, byt č. XXX- X na X.D. R. N. na D. Z.. XX, E.. Č.. XXXXX, D. na D.. Č.. XXXX/XXX, XXXX/XXX K. L. R. D. D. na E. častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX vedenom na katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra pre hl.mesto SR Bratislavu, pre kat. územie A., je voči navrhovateľovi právne neúčinná. Vykonaným dokazovaním prvostupňový súd zistil, že navrhovateľ ako sprostredkovateľ uzavrel s odporcom 1/ dňa 12. 3. 2003 zmluvu o obstaraní bytu, podľa ktorej sa SBD Trenčianska zaviazalo obstarať úre odporcu 1/ ako člena družstva výstavbu bytu č. 210, spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku na základe zmluvy o výstavbe bytu, uzatvorenej členmi družstva - budúcimi vlastníkmi bytov a nebytových priestorov. Podľa článku I bod 6 v spojení s článkom IV bod 2 písm.b/ uvedenej zmluvy sa odporca zaviazal byt prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu ( ďalší členský vklad ). Podľa článku V zmluvy bola cena bytu ( v ktorej je zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku vo výške 42.887,- Sk ), určená dohodou zmluvných strán vo výške 1.503.626,- Sk. Dodatkom č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, uzavretým dňa 19. 4. 2005 sa odporcovia 1/, 2/ zaviazali bez zbytočného odkladu po uzatvorení dodatku, najneskôr však tak, aby nimi hradené peňažné prostriedky podľa tohto dodatku boli dňa 30. 4. 2005 pripísané na dohodnuté miesto plnenia, uhradiť družstvu skutočne vynaložené náklady spojené s výstavbou bytu na základe vystavenej konečnej faktúry ( ďalší členský vklad ) vo výške 158.410,- Sk. Dôvodom bol záväzok družstva zo zmluvy o úvere zo dňa 6. 7. 2004 a zo zmluvy o pôžičke zo dňa 20. 12. 2004 voči spoločnosti ARDOM s.r.o., zabezpečený zabezpečovacím prevodom vlastníckeho práva k bytovému domu. Zmluvou o prevode vlastníckeho práva, uzatvorenou medzi SBD Trenčianska a odporcami dňa 5. 7. 2005 došlo k prevodu vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. XXX/X na X.U. D. rozostavaného bytového domu - Polyfunkčný obytný dom Polárna, postavený na pozemkoch parc. č. XXXX/XXX, parc. č. XXXX/XXX, vrátane spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach rozostavaného bytového domu o veľkosti XXXXX/XXXXXXX. Podľa článku VI bod 2 uvedenej zmluvy, predávajúci podpisom zmluvy potvrdzuje, že nadobúdatelia ( odporcovia ) mu pred uzavretím tejto zmluvy, cenu predmetu prevodu podľa odseku 1 tohto článku zmluvy - 1.812.183,- Sk uhradili v plnej výške a zároveň prehlasuje, že nemá voči nadobúdateľom ďalšie nároky akéhokoľvek charakteru alebo pohľadávky z tejto zmluvy, ani zo zmluvy o obstaraní bytu. Vklad vlastníckeho práva k uvedeným nehnuteľnostiam, ktorého prevod bol predmetom vyššie uvedenej zmluvy, bol povolený rozhodnutím Správy katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu zo dňa 15. 11. 2006 pod č. V-5073/2005. Z obsahu právoplatných a vykonateľných rozsudkov Okresného súdu Bratislava II pod sp. zn. 26Cb 100/2004, 22Cb 10/2004, 25Cb 82/2004, 22Cb 85/2004, 22Cb 84/2004, 26Cb 29/2004, 25Cb 29/2004, 23Cb 10/2004, 26Cb 10/2004, mal prvostupňový súd preukázanú existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa vo výške 22.522,84 € voči SBD Trenčianska. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozsudku poukazoval na to, že v konaní bolo sporné, či zmluvou o prevode vlastníctva bytu uzavretou medzi odporcami 1/, 2/ na strane nadobúdateľov a SBD Trenčianska na strane prevádzajúceho, došlo k ukráteniu uspokojenia navrhovateľovej vymáhateľnej pohľadávky. Vyjadril právny záver, že je nevyhnutné diferencovať medzi postavením spoločníka obchodnej spoločnosti a členom družstva. Aj Obchodný zákonník dôsledne rozlišuje medzi obchodnými spoločnosťami a družstvom. Uviedol, že predpokladom úspešnej odporovateľnosti právneho úkonu je splnenie kumulatívne stanovených hmotnoprávnych podmienok, upravených v ust. § 42a Obč. zák. : 1/ existencia vymáhateľnej pohľadávky veriteľa voči dlžníkovi, 2/ právny úkon dlžníka ukracujúci uspokojenie tejto pohľadávky veriteľa, za predpokladu jeho platnosti, 3/ trojročná prekluzívna lehota, v ktorej došlo zo strany dlžníka k napádanému právnemu úkonu a 4/ úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa a vedomosť druhej strany o tomto úmysle, ktoré sa v zmysle ust. § 42a ods. 4 Obč. zák. prezumujú; to však neplatí, ak druhá strana preukáže, že nemohla ani pri náležitej starostlivosti poznať úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa. Prvostupňový súd vo svojom rozsudku argumentoval tým, že v konaní bola preukázaná existencia vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa ako veriteľa voči dlžníkovi, a to rozsudkami Okresného súdu Bratislava II, v konaniach pod sp. zn. 26Cb 100/2004, 22Cb 10/2004, 25Cb 82/2004, 22Cb 85/2004, 22Cb 84/2004, 26Cb 29/2004, 25Cb 29/2004, 26Cb 10/2004; návrh bol podaný v zákonnej trojročnej prekluzívnej lehote. Podľa jeho právneho záveru však nebola preukázaná podmienka existencie právneho úkonu, ktorým by dlžník ukrátil vymáhateľnú pohľadávku veriteľa. Pokiaľ ide o odporovateľný právny úkon, za takýto by bolo možné považovať taký právny úkon , pri ktorom by dlžníkovi nebola poskytnutá zodpovedajúca finančná náhrada, teda ak by v dôsledku takéhoto právneho úkonu došlo k zmenšeniu majetku dlžníka. Keďže v danom prípade mal súd z obsahu príjmových pokladničných dokladov a prevodných príkazov z peňažného ústavu odporcov preukázané, že odporcovia za prevádzané nehnuteľnosti SBD Trenčianska riadne a včas uhradili cenu dohodnutú v zmluve o obstaraní bytu v znení dodatku k nej, nadobudlo týmto družstvo finančný ekvivalent prevádzaných nehnuteľností. Uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu preto nedošlo k ukráteniu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa, pretože na druhej strane družstvo získalo finančný ekvivalent za prevedenú nehnuteľnosť, teda nedošlo k zmenšeniu majetku družstva. Prvostupňový súd tiež posudzoval vedomosť odporcov o úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ku dňu uzatvorenia zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej odporovateľnosti sa navrhovateľ v tomto konaní domáha a dospel k záveru, že v konaní bol tento úmysel odporcov vyvrátený jednak výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom B.. E.Í., výpisov z účtu dlžníka. V konaní bolo preukázané, že družstvo sa dopustilo viacerých chýb a nezrovnalostí pri vedení účtovníctva; nie všetky záväzky družstva boli zavedené v účtovníctve, o čom odporcovia nemohli mať vedomosť. Za takéto pochybenie družstva nemôžu niesť zodpovednosť odporcovia, ak členovia družstva postupovali v rozpore so zákonom a porušili svoje povinnosti pri výkone svojej funkcie. Odporcovia 1/, 2/ ani pri vynaložení najväčšej starostlivosti nemohli mať vedomosť o spôsobe účtovania družstva a o záväzkoch družstva, ktoré v účtovníctve zavedené neboli a o ktorých neboli členmi predstavenstva informovaní. Súd prvého stupňa preto uzavrel, že nedošlo ku kumulatívnemu naplneniu všetkých hmotnoprávnych predpokladov odporovateľnosti právneho úkonu v zmysle § 42a Obč. zák, a preto návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O.s.p.; odporcom 1/, 2/ ako v konaní úspešným účastníkom konania náhradu trov konania nepriznal, keďže im žiadne trovy v konaní nevznikli. Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu. V odvolacom konaní navrhol napadnutý rozsudok zmeniť tak, že odvolací súd jeho návrhu vyhovie, prípadne tento zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Súd zrejme vychádzal z toho, že o ekvivalentnosť prevodného právneho úkonu pôjde vždy, keď tretia osoba poskytla dlžníkovi protihodnotu, a to bez ohľadu na to, kedy k poskytnutiu protihodnoty došlo a bez ohľadu na to, či bola protihodnota poskytnutá v súvislosti a na základe odporovaného právneho úkonu. Takýto právny záver odporuje ustálenej judikatúre. Podľa rozhodnutia NS ČR sp. zn. 30 Cdo 2432/07 sa odporovateľnosti právneho úkonu možno vyhnúť jedine vtedy, ak prevádzaná vec bola v majetku dlžníka reálne nahradená na základe a v dôsledku odporovaného právneho úkonu - v judikovanom prípade kúpnou zmluvou. Je irelevantné, ak bola primeraná náhrada poskytnutá odporcami dlžníkovi na základe iných právnych úkonov. Navrhovateľ v odvolaní zdôrazňoval, že odporcovia v danom prípade uhrádzali družstvu finančné prostriedky primárne na základe Stanov družstva; zmluva o obstaraní bytu riešila iba technické otázky ( termíny, výšku a pod. ) týchto úhrad. Odporcovia v každom prípade uhrádzali družstvu prostriedky na základe iného než odporovaného právneho úkonu. To znamená, že odporcovia bez ohľadu na to, či dostali alebo nedostali od družstva rozostavaný byt, boli povinní družstvu finančné prostriedky uhrádzať. Ich úhrada tak nijakým spôsobom nebola podmienená či viazaná na nadobudnutie vlastníctva bytu. Na tom nič nemení fakt, že v zmysle Stanov a v zmysle zmluvy o obstaraní bytu bolo družstvo povinné zabezpečiť pre odporcov byt. Družstvo bolo totiž rovnako povinné, na základe rovnocennej zmluvy, poskytnúť plnenie aj navrhovateľovi. Neexistuje žiaden dôvod, ktorý by družstvo oprávňoval uprednostniť odporcov ako veriteľov pred navrhovateľom. V prípade dostatku majetku je síce takéto uprednostnenie možné a ponechané na vôli dlžníka, avšak v prípade, kedy je dlžník v predĺžení - čo bolo v konaní preukázané - ide o ukracovanie veriteľa ( § 57 ods. 4 a § 59 Zákona o konkurze a reštrukturalizácii ). Ustálená judikatúra v prípade ust. § 42a Obč. zák. vyžaduje interpretovať ho v prospech tých, ktorým je toto ustanovenie určené, t.j. na ochranu veriteľov. Navrhovateľ je preto názoru, že súd prvého stupňa si pojem kvalifikovaného zmenšenia majetku, resp. pojem ekvivalentnosti právnych úkonov vyložil nesprávne. O ekvivalentný právny úkon, ktorý nezmenšuje majetok dlžníka a neukracuje tak uspokojenie pohľadávok veriteľov ide iba vtedy, ak veritelia predmetným prevodným právnym úkonom nestratili možnosť uspokojiť sa v exekučnom konaní z majetku dlžníka. Rozhodujúcim je teda skutkový stav, aký nastal po urobení odporovaného právneho úkonu a vplyv tohto stavu na uspokojenie pohľadávok veriteľov v exekučnom konaní. Ak sa možnosť uspokojenia veriteľov zhoršila, pôjde vždy o ukracujúci ( neekvivalentný ) právny úkon, a to bez ohľadu na to, či tretia osoba, s ktorou bol takýto právny úkon uzavretý, poskytla dlžníkovi akékoľvek, hoci aj stonásobne vyššie finančné prostriedky na základe iného právneho úkonu. Tento názor potvrdzuje aj rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2426/1999. Najvyšší súd súčasne určuje, že tento majetok zahŕňa aj finančné prostriedky získané za prevod majetku - v prejednávanom prípade ale tieto finančné prostriedky v majetku družstva v čase prevodu predmetných nehnuteľností neboli. Navrhovateľ vo svojom odvolaní ďalej poukazoval na to, že bolo preukázané, že dlžník, SBD Trenčianska, po prevedení bytov v bytovom dome na svojich členov, nevlastní žiadny ďalší majetok, okrem dvoch prakticky bezcenných pozemkov ( parc.č. XXXX/XX K. D.. Č.. XXXX/XXX, kat. úz. A. ). Najneskôr ku dňu 31. 12. 2005 nemalo SBD Trenčianska dostatok finančných prostriedkov na úhradu všetkých svojich dlhov ( pri zohľadnení dlhov aj iných veriteľov ), ale ani na úhradu dlhu voči navrhovateľovi. Z účtovníckych dokladov totiž vyplynulo, že družstvo malo ku dňu 31. 12. 2005 vo forme finančných prostriedkov sumu 1.549.034,81,- Sk ( 1.545.035,80,- Sk v hotovosti a 3.999,01,- Sk na účte ), pohľadávky maximálne vo výške 1.857.087,- Sk a druhej strane záväzky vo výške 3.380.683,68,- Sk rozdiel medzi finančnými prostriedkami a pohľadávkami na jednej strane a záväzkami podľa súvahy na strane druhej je + 25.438,13,- Sk. V účtovníctve družstva však neboli riadne vedené ďalšie záväzky družstva, ktoré družstvo v tom čase preukázateľne malo, napr. záväzky voči navrhovateľovi ( už k 1. 1. 2005 vo výške 871.836,67,- Sk ), ale aj voči ďalším subjektom ( D..T., N. F. E..A..O.., B..K.. N. L. - V. - B.F., T..G. E. R., spolu viac než 3,7 mil. Sk ). V tejto súvislosti s poukazom na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2791/99, v zmysle ktorého je potrebné pri posudzovaní majetku vo vlastníctve dlžníka zohľadniť aj jeho ďalšie záväzky voči tretím osobám, navrhovateľ konštatoval, že došlo k ukráteniu navrhovateľa. Odporcovia poukazovali na platbu, ktorá prišla družstvu začiatkom roka 2006 vo výške 1.601.541,- Sk, išlo však o platbu, ktorá bola v účtovníctve k 31. 12. 2005 vedená ako pohľadávka, t.j. je započítaná vo vyššie uvedenom výpočte. Nešlo teda o finančné prostriedky, ktoré by menili celkovú hospodársku situáciu družstva. Ku dňu 31. 12. 2005 bolo družstvo SBD Trenčianska insolventné a predlžené. S poukazom na výpovede svedkov, podľa ktorých jedinými príjmami družstva boli členské vklady členov a podľa ktorých družstvo nevyvíjalo nijakú podnikateľskú činnosť; potom je zrejmé, že družstvo muselo byť a zostalo v predlžení aj kedykoľvek neskôr, t.j. aj v čase zavkladovania bytu odporcov. Navrhovateľ ďalej vo svojom odvolaní argumentoval tým, že nakoľko zmyslom a cieľom ustanovení o odporovateľnosti právnych úkonov je ochrana veriteľov a ich oprávneného záujmu na úhrade dlhu zo strany dlžníka, potom aj jej zabezpečenie je určujúce pre aplikáciu ust. § 42a ods. 4 písm.a/, b/ Obč. zák. preto aj výklad pojmu „spoločník“ musí byť v danom prípade nie formálny, ale obsahový, t.j. treba pod ním chápať osobu, ktorá má v podnikajúcej právnickej osobe majetkovú účasť. Takouto osobou je podľa navrhovateľa tak spoločník obchodných spoločností ako aj člen družstva. Prvostupňový súd v rozsudku dôvodil, že je potrebné rozlišovať medzi spoločníkom a členom družstva - podľa navrhovateľa sú tieto pojmy za určitých situácií plne zameniteľné ( napr. ust. § 233 ods. 4 Obch.zák.). Pojem „člen družstva“ má z historického hľadiska osobitné pojmové označenie, avšak spoločné podstatné znaky ako spoločníci obchodných spoločností. Samotné postavenie družstva je obdobné postaveniu obchodných spoločností, čo vyplýva aj z ust. § 260 Obch.zák., podľa ktorého sa aj na družstvo použijú primerane ustanovenia o obchodných spoločnostiach, a to isté platí aj o jeho členoch a spoločníkoch obchodných spoločností. Za účelom naplnenia zmyslu a ducha zákona pripadá do úvahy aj aplikácia inštitútu analógie, čo potvrdzuje aj NS ČR vo svojom rozhodnutí sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, z ktorého je zrejmé, že postavenie spoločníka voči spoločnosti, v ktorej má majetkovú účasť, sa ničím nelíši od postavenia člena družstva k tomuto družstvu, keďže ani súd pri posudzovaní odporovateľnosti v danom prípade medzi postavením člena družstva a spoločníka nerozlišoval. Úprava platná v ČR je totožná s úpravou, ktorá pred novelou v r. 1997 platila aj v Slovenskej republike. Nebolo zámerom novelizácie Občianskeho zákonníka v r. 1997 tieto ciele a účel meniť. Navrhovateľ trval na svojom závere, že spoločníkom v zmysle § 42a ods. 4 písm.a/ Obč. zák. je potrebné chápať aj člena družstva ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú účasť. Za daného stavu bolo povinnosťou odporcov preukázať, že úmysel družstva ukrátiť veriteľa nebol daný, resp. že o ňom nevedeli a ani pri náležitej starostlivosti nemohli vedieť. Takéto závery ale vykonané dokazovanie neumožňuje. V súvislosti s otázkou ukracujúceho úmyslu a vedomosti o ňom má navrhovateľ za potrebné zdôrazniť, že tento úmysel a logicky ani vedomosť o ňom sa nemusia viazať na veriteľa, ktorý sa žalobou domáha určenia odporovateľnosti právneho úkonu. V zmysle judikátu NS SR publikovaného pod č.63/2004 ( rozh. č. 5 Cdo 142/2002 ), v ktorom súd po zhodnotení stavu, kedy síce odporovaný právny úkon bol urobený skôr ako bol uzatvorený právny úkon medzi dlžníkom a žalujúcim veriteľom, avšak už v čase urobenia právneho úkonu bola zrejmá existencia iných veriteľov, zhodne s českou judikatúrou a názorom navrhovateľa uviedol, že „pri výklade ustanovenia § 42a Obč. zák. je podstatným preukázateľný a objektívne daný dôvod na úspešnú odporovateľnosť právneho úkonu, aj keď veriteľ v čase uzatvárania takéhoto právneho úkonu nebol s darcom v právnom vzťahu, ak takýto nárok uplatnil v lehote troch rokov od uzavretia odporovateľného úkonu a je objektívne preukázané, že obdarovaný takýto úmysel za daných okolností pri náležitej starostlivosti musel poznať.“ Z uvedeného je zrejmé, že pre úspešnosť odporovacej žaloby nemusí byť žalujúci veriteľ dlžníkovým veriteľom už v čase, kedy bol odporovaný právny úkon urobený. Postačí, ak bol úkon urobený v úmysle ukrátiť iných, hoci nežalujúcich veriteľov dlžníka; vzhľadom na to je potom pre posúdenie prejednávanej veci rovnako dôležitá otázka ukracujúceho úmyslu a vedomosti členov družstva o záväzkoch iných veriteľov, než veriteľa - navrhovateľa, argumentoval navrhovateľ vo svojom odvolaní. Pokiaľ ide o úmysel SBD Trenčianska ako dlžníka ukrátiť svojich veriteľov, súd iba stroho uviedol, že „v konaní bol tento úmysel odporcov vyvrátený jednak výpoveďami svedkov, znaleckým posudkom B.. E., výpisov z účtu dlžníka“. Akým spôsobom a v čom tieto jednotlivé dôkazy vyvracajú úmysel družstva ukrátiť svojich veriteľov, súd neuvádza, čo robí jeho rozhodnutie nepreskúmateľným, dôvodí ďalej navrhovateľ. Keďže súd nepovažoval odporovaný právny úkon vôbec za ukracujúci a aj spomínaný znalecký posudok a výpisy z účtu môžu preukazovať iba to, či malo družstvo dostatočný majetok, navrhovateľ má za to, že súd vychádzal pri neexistencii úmyslu družstva ukrátiť veriteľov z domnienky, že pokiaľ odporovaný právny úkon nie je spôsobilý ukrátiť veriteľa, nemôže ani existovať úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa týmto úkonom. Tento záver považuje navrhovateľ za nesprávny. Nespôsobilosť právneho úkonu dosiahnuť určité účinky nijako nepreukazuje neexistenciu úmyslu konajúceho tieto účinky spôsobiť. Samotný úmysel družstva ukrátiť svojich veriteľov ( nie jedného ) bol v konaní podľa názoru navrhovateľa dostatočne preukázaný. Samotný súd sa v odôvodnení touto otázkou takmer nezaoberal a nebol ani primárnym dôvodom na zamietnutie návrhu, navrhovateľ v odvolaní ohľadom preukázania minimálne nepriameho ukracujúceho úmyslu odkázal na svoje písomné vyjadrenie zo dňa 26. 5. 2011. Znaleckému posudku č. X/XXXX B.. E. navrhovateľ vyčítal, že posudzoval iba stav finančných prostriedkov, nie aktív a pasív. Ako však ustálila súdna prax, pri posudzovaní majetkových možností dlžníka s ohľadom na uspokojenie veriteľa je potrebné zohľadniť aj jeho ďalšie dlhy ( napr. rozhodnutie NS ČR sp. zn. 21 Cdo 2791/99 ); v konaní predložený znalecký posudok ale posudzuje iba finančné prostriedky družstva, nie aj jeho dlhy. Naopak pri zohľadnení v konaní predloženého účtovníctva družstva za rok 2005, ktoré navyše neobsahuje niektoré záväzky družstva, ku dňu 30. 6. 2005 malo družstvo záväzky vo výške istiny minimálne 2.290.299,50,- Sk plus príslušenstvo. Po pripočítaní napr. záväzku družstva voči navrhovateľovi, ktorý už ku dňu 1. 1. 2005 predstavoval 871.836,67,- Sk ( vrátane úrokov z omeškania ) a záväzok voči spoločnosti DANUBIA TELCOM - REAL, s.r.o. vo výške istiny vyše 2 mil.Sk plus príslušenstvo ( ktorý bol uznaný družstvom ku dňu 17. 5. 2006 a je dodnes neuhradený ), potom iba tieto uvedené záväzky družstva ( existovali aj ďalšie ) presahujú istinu 5.000.000,- Sk plus príslušenstvo. Z toho plynie, že družstvo nebolo ani ku dňu 30. 6. 2005 v takej hospodárskej kondícii, aby bolo schopné uhradiť všetky svoje záväzky. K samotnému znaleckému posudku navrhovateľ dodal, že ako dôkaz bol irelevantný už len z toho dôvodu, že nevychádzal z relevantných podkladov, resp. nie je zrejmé, z akých podkladov vychádzal, keďže účtovné doklady, ktoré mali byť jeho podkladom, k nemu neboli pripojené. Z uvedeného potom navrhovateľ vyvodzuje, že družstvo bolo už pri uzatváraní zmlúv a neskôr i zavkladovávaní prevodných zmlúv predlžené, a teda že ukracujúci úmysel družstva nemožno spochybniť ani nepriamym spôsobom odkazom na dostatok majetku na úhradu všetkých dlhov družstva. Navrhovateľ v odvolaní trval na tom, že odporcovia v rozhodnom čase, t.j. ku dňu zavkladovania ich vlastníckeho práva k rozostavanému bytu vedeli okrem záväzkov evidovaných v účtovníctve družstva aj o neevidovaných záväzkoch družstva voči iným veriteľom, G. B.. K.. N. L. V. - B. K. N. F. - A., E..A..O.. vo výške cca 3,5 mil. Sk ( dlh vo výške 3,2 mil. Sk bol zo strany družstva písomne uznaný ). Navyše, odporcovia s poukazom na obmedzujúcu poznámku zapísanú na LV č. XXXX kat. úz. A., na ktorom sa nachádzali pozemky, ku ktorým chceli odporcovia nadobudnúť k bytu prislúchajúci spoluvlastnícky podiel, o týchto záväzkoch aj museli vedieť. S poukazom na vyššie uvedené závery rozhodnutia NS SR sp. zn. 63/2004, je potom vedomosť odporcov o záväzkoch dlžníka voči iným veriteľom ako navrhovateľovi rovnako postačujúca pre naplnenie zákonnej podmienky odporovateľnosti právnych úkonov spočívajúcej vo vedomosti o ukracujúcom úmysle dlžníka. Osobitne sa navrhovateľ vyjadril v odvolaní k záveru prvostupňového súdu o tom, že odporcovia nemohli mať vedomosť, že nie všetky záväzky družstva boli zavedené v jeho účtovníctve, a teda že za takéto pochybenie nemôžu niesť zodpovednosť. Podľa navrhovateľa nepriaznivý výsledok v súdnom konaní pre členov družstva nebude dôsledkom chybného účtovníctva, ale iba sekundárnym dôsledkom ich vlastného laxného prístupu k veciam družstva, kedy neustrážili jeho hospodárenie, hoci to pri náležitej starostlivosti mohli urobiť. Primárnou príčinou vyhovenia odporovateľnosti bude fakt, že odporcovia ako členovia družstva vedeli ( resp. pri vynaložení náležitej starostlivosti mali vedieť ), že prevodným právnym úkonom, ktorým bol na nich prevedený rozostavaný byt, družstvo úmyselne ( minimálne nepriamym úmyslom ) ukrátilo niektorého zo svojich veriteľov. Navrhovatelia záverom žiadali, aby odvolací súd za súčasť ich odvolania považoval aj vyjadrenie navrhovateľa v predmetnej veci zo dňa 26. 5. 2011, priložené k odvolaniu, na ktoré vo svojom odvolaní opakovane odkazuje. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia 1/, 2 tak, že žiadali napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako správny potvrdiť, s tým, že sa pridržiavali svojich predchádzajúcich stanovísk. Stotožňovali sa s odôvodnením napadnutého rozsudku prvostupňového súdu. Poukazovali na to, že do družstva vstupovali z dôvodu obstarania výstavby bytu a nadobudnutia vlastníckeho práva k nemu. Túto skutočnosť v konaní pred súdom prvého stupňa uvádzali ako argument nezmyselnosti ustanovenia Zmluvy o obstaraní bytu, ktorá cenu bytu stotožňovala s ďalším členským vkladom nezmyselnosť a nekoncepčnosť uvedeného určenia vidia odporcovia v súvislosti s ustanoveniami Občianskeho zákonníka o ďalšom členskom vklade a to nasledovne. V zmysle § 223 Obch. zák. sa členovia družstva môžu zaviazať , pokiaľ to Stanovy pripúšťajú, k ďalšiemu členskému vkladu a k ďalšej majetkovej účasti na podnikaní družstva za podmienok určených stanovami. Zároveň odporcovia poukazovali aj na ust. § 221 Obch. zák., podľa ktorého družstvo je spoločenstvom neuzavretého počtu osôb založeným za účelom podnikania alebo zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov. T.j. ustanovenie o ďalšom členskom vklade ( tzn. Možnosť člena zaviazať sa k jeho úhrade ) predpokladá skutočnosť, že družstvo bolo založené za účelom podnikania, avšak v zmysle čl. 2 Stanov družstva toto bolo založené za účelom obstarávania výstavby bytov a nebytových priestorov do vlastníctva alebo nájmu svojim členom a iným subjektom. Tento účel je v zmysle § 221 subsumovateľný pod pojem „zabezpečovania hospodárskych, sociálnych alebo iných potrieb svojich členov“. Pokiaľ by navrhovateľ tvrdil, že v čl. 3 stanov sú uvedené aj iné predmety činnosti ( ktoré by mohli byť podnikaním ), odporcovia uvádzali, že tieto činnosti súvisia výlučne so základným účelom družstva a neboli vykonávané pravidelne ani za účelom dosiahnutia zisku tak ako podnikanie definuje Obchodný zákonník. Výpoveďami svedkov L. K. R. bolo potvrdené, že SBD Trenčianska nevykonávalo žiadnu podnikateľskú činnosť. Preto dojednanie povinnosti členov zaplatiť kúpnu cenu ako ďalší členský vklad je v rozpore s ust. § 223 v spojení s § 221 Obch.zák. podľa odporcov sú preto stanovy v tejto časti neplatné ako aj Zmluva o obstaraní bytu v spojení so Zmluvou o prevode sú v časti označenia ceny ako ďalšieho členského vkladu neplatné, nakoľko zákon ( Obch.zák. ) neumožňuje členom družstva, ktoré nie je zriadené za účelom podnikania, zaviazať sa k úhrade ďalšieho členského vkladu. Odporcovia trvali na tom, že za byt zaplatili dohodnutú cenu riadne a včas, čím za prevedené vlastníctvo k bytu poskytli SBD Trenčianska primerané protiplnenie. Túto skutočnosť mal súd prvého stupňa za preukázanú. Na podporu svojho stanoviska odporcovia poukazovali na rozhodnutia NS SR sp. zn. 2 Cdo 109/2007, 3 Cdo 61/2008. Ďalej odporcovia za rozhodný dátum na posúdenie, či bolo za predmetnú nehnuteľnosť poskytnuté primerané plnenie, považovali dátum podpisu odporovanej Zmluvy o prevode vlastníctva; v tejto časti podporili svoje stanovisko rozhodnutím Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12 Co 145/2007. Z výkladu spomínaného rozhodnutia Krajského súdu v Banskej Bystrici vyplýva na jednej strane to, že rozhodným dátumom pre podanie odporovacej žaloby je dátum, ku ktorému nastali vecnoprávne účinky predmetnej zmluvy. Na druhej strane rozhodným dátumom pre posúdenie otázky náležitej starostlivosti je dátum, ku ktorému nastali obligačno-právne účinky zmluvy, tzn. dátum reálneho podpisu odporovanej zmluvy. Z uvedeného je možné nepriamo vyvodiť aj to, že dátum, ku ktorému nastali obligačno-právne účinky odporovanej zmluvy je rozhodným aj pre zistenie, či za predmetnú nehnuteľnosť bolo poskytnuté už spomínané primerané protiplnenie. Odporcovia vyjadrili názor, že nemohlo byť zámerom zákonodarcu, aby boli osoby, ktoré s dlžníkom veriteľa uzavrú zmluvu o prevode nehnuteľnosti ( t.j. zmluvu, ktorá vecnoprávne účinky nadobúda určitý čas po jej obligačnoprávnych účinkoch, pričom za tento dojednajú platnú trhovú cenu, šikanované spôsobom, že tieto osoby by museli do dňa nadobudnutia vecnoprávnych účinkov zmluvy sledovať vývoj cien nehnuteľností a v prípade, ak by sa táto cena do času zavkladovania vlastníckeho práva v katastri zvýšila, museli by tieto osoby v záujme aby predišli možnosti odporovania tomuto právnemu úkonu, doplatiť dlžníkovi veriteľa rozdiel medzi cenou nehnuteľnosti v čase podpisu zmluvy a cenou v čase zavkladovania práva. Uvedená konštrukcia by bola v rozpore so zásadou právnej istoty. Odporcovia potvrdili, že síce navrhovateľ podaným návrhom odporuje zmluve o prevode vlastníctva bytu, avšak na druhej strane zámerne opomína súvislosti a previazanosť tejto zmluvy so zmluvou o obstaraní bytu, ktoré spolu tvoria jeden celok a sú vo vzťahu príčiny a následku. Za nepochopiteľné označili odporcovia tvrdenie navrhovateľa, že zmluva o obstaraní bytu bola len pohnútkou pre uzavretie zmluvy o prevode vlastníctva bytu, nakoľko zmluva o obstaraní bytu predpokladá a zmluvné strany zaväzuje, aby v budúcnosti uzavreli osobitnú zmluvu o prevode ako právne relevantný nadobúdací titul. Rovnako tak zmluva o prevode vlastníctva bytu odkazuje na prepojenosť so zmluvou o obstaraní bytu. Odporcovia nesúhlasili ani s právnym názorom navrhovateľa, že zákonné ustanovenia o odporovateľnosti právnych úkonov sa majú vykladať predovšetkým a hlavne na ochranu veriteľov. Aj odporca musí byť pri výklade týchto ustanovení dostatočne chránený a to z dôvodu, že v právnom vzťahu s družstvom vystupoval ako spotrebiteľ. Odporca má za to, že Zmluva o obstaraní bytu je zmluvou spotrebiteľskou ( § 52 Obč. zák. ), so všetkými z toho plynúcimi konzekvenciami. V zmysle § 53 ods. 1 Obč. zák. spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Odporcovia vidia v ustanoveniach Zmluvy o obstaraní bytu ako aj Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu v časti, v ktorej sa uvádza, že cena bytu je totožná s ďalším členským vkladom, rozpor s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. uvedená neprijateľná podmienka v oboch zmluvách mala za následok vznik značnej nerovnováhy v právach a povinnostiach zmluvných strán : dlžník navrhovateľa bol povinný vykonať ( obstarať ) dielo riadne a včas a previesť vlastnícke právo k dielu ( bytu ) na odporcov, kým povinnosťou odporcov bolo okrem zaplatenia kúpnej ceny aj celý rad ďalších povinností, ktoré pri zmluvách podobného obsahu ( zmluva o dielo, obdobné zmluvy ) spotrebitelia bežne na seba nepreberajú. Jedná sa o povinnosti vyplývajúce pre členov družstva z Obchodného zákonníka ( kontrolná činnosť a v neposlednom rade aj nepriama zodpovednosť za záväzky družstva ), čo je vzhľadom na slabšie postavenie spotrebiteľa neprijateľné ( odporcovia v danom období nemali inú možnosť ako dosiahnuť nadobudnutie bytu/novostavby ). Z uvedeného dôvodu považujú odporcovia ustanovenia Zmluvy o obstaraní bytu ( ako aj Zmluvy o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu ) pojednávajúce o cene bytu ako o ďalšom členskom vklade pre rozpor s ust. § 53 ods. 1 Obč. zák. za neplatné. Odporcovia tiež nesúhlasili s tvrdením navrhovateľa, že do majetku SBD Trenčianska sa za prevedený byt nedostala rovnocenná náhrada a ani s tvrdením navrhovateľa, že pre posúdenie ukrátenia uspokojenia pohľadávky navrhovateľa je rozhodujúci majetok po uskutočnení odporovaného úkonu. Odporcovia vo vyjadrení poukazovali na to, že ekvivalent bol SBD Trenčianska vyplácaný postupne ( v splátkach ) ešte pred prevodom vlastníctva, čo nemusí znamenať, že tento ekvivalent družstvo do času prevodu neminie. Rozhodujúce je len posúdenie, či bola protihodnota ekvivalentná a či bola skutočne uhradená. Navrhovateľ svoj návrh opiera o stav, ktorý bol v družstve po uskutočnení odporovaného právneho úkonu - a síce, že po jeho uskutočnení v družstve nezostal prakticky žiaden ďalší majetok. S týmto názorom odporcovia nemôžu súhlasiť, nakoľko odporcovia nadobudli vlastnícke právo k bytu rozhodnutím Správy katastra pre hl. mesto SR Bratislavu o povolení vkladu s účinkami ku dňu 15. 11. 2006. V danom čase, t.j. ku dňu 15. 11. 2006 bolo v majetku družstva ešte minimálne ďalších 6 bytov, ku ktorým bolo vlastnícke právo zavkladované až po nadobudnutí bytu odporcami, t.j. tvrdenie navrhovateľa o neexistencii ďalšieho majetku po uskutočnení odporovaného právneho úkonu je úplne nesprávne. Navrhovateľ tiež nesprávne vykladá ustanovenia zákona o skúmaní úmyslu zmluvných strán. Nesprávne sa totiž domnieva, že úmysel je možné skúmať len s ohľadom na výsledok konania - a to objektívny stav hospodárenia SBD Trenčianska a stav jeho majetku po prevode. Takýto argument premietnutý napr. do trestného práva by ale mohol znamenať, že by trestný zákon nemusel rozlišovať medzi trestným činom zabitia a vraždou, nakoľko oba tieto trestné činy majú svoj objektívny skúmateľný výsledok, a to smrť poškodenej osoby. Úmysel ako právna kategória je zložitým psychickým procesom, ktorého dokazovanie si vyžaduje precízne hodnotenie predložených dôkazov. Odporcovia majú za to, že vzhľadom na písomné znenie Zmluvy o obstaraní bytu, v zmysle ktorej si SBD Trenčianska prevodom bytu plnilo svoju povinnosť ( keď s plnením bolo družstvo v omeškaní cca 1 rok - z čoho o to väčšmi vyplýva neexistencia úmyslu ukrátiť veriteľa SBD Trenčianska, ako aj nevedomosť odporcov o takomto úmysle, pretože ak by bol úmysel daný, odporca by sa snažil dosiahnuť prevedenie bytu už v r. 2004, aby neriskoval neskoršie postihnutie jeho bytu napr. exekúciou ). Odporcovia vo vyjadrení upozorňovali aj na fakt, že úmysel ako psychická kategória sa môže skúmať len k času, kedy bol právny úkon vykonaný a nie k času nadobudnutia vecnoprávnych účinkov zmluvy o prevode. Odporcovia sú názoru, že navrhovateľ nesprávne vykladá ustanovenia Obč. zák. o odporovateľnosti, keď je názoru, že všetky kumulatívne podmienky v zmysle § 42a Obč. zák. musia byť naplnené súčasne. Odporcovia sú názoru, že úmysel raz prejavený v momente uskutočnenia úkonu sa dodatočne vplyvom akejkoľvek okolnosti zmeniť nemôže. K otázke solventnosti družstva v čase prevode bytu odporcovia odkazovali na vykonané svedecké výsluchy, ako aj znalecký posudok doložený v spise. Zo znaleckého posudku B.. E. jednoznačne vyplynulo, že družstvo malo k 31. 12. 2005 dostatok finančných prostriedkov. Otázku solventnosti družstva v rozhodnom čase neprislúcha hodnotiť účastníkom konania, a neprislúcha to ani súdu, nakoľko na posúdenie tejto okolnosti sú potrebné znalosti z odboru ekonomiky. Záverom odporcovia dodali, že pokiaľ ide o argumentovanie navrhovateľa o uplatňovaní tzv. družstevnej demokracie, prostredníctvom ktorej môžu členovia družstva ovplyvniť chod družstva, v súdenej právnej veci to nebolo dosť dobre možné, nakoľko členovia predstavenstva družstva mali v zmysle stanov k dispozícii každý po 50 hlasov, kým radoví členovia ( aj odporcovia ) disponovali len jedným hlasom. Keďže členov bolo cca 30, mohli byť títo kedykoľvek prehlasovaní hoci aj jedným členom predstavenstva družstva. Odporkyňa tak nemohla ani pri spolupráci všetkých členov ovplyvniť chod tohto družstva. O týchto skutočnostiach navrhovateľ vedel z titulu funkcie, ktorú pre družstvo vykonával - bol sprostredkovateľom predaja bytov v tomto bytovom dome. Uviedli tiež, že odporcovia vstúpili do SBD Trenčianska výlučne z dôvodu nadobudnutia vlastníckeho práva k predmetnému bytu, ktorý vstup im sprostredkoval práve navrhovateľ, ktorému riadne za jeho činnosť zaplatili dohodnutú províziu. Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom ( t.j. v celom ) rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( § 214 ods. 2 O.s.p. ). Podľa § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Predmetom konania v danej veci je odporovateľnosť právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi SBD Trenčianska a odporcami, registrovanej na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislava pod č. V-5073/05 zo dňa 15. 11. 2006, predmetom ktorej bola nehnuteľnosť - byt č. XXX-X na X.D. bytového domu na D. Z.. XX, E.. Č.. XXXXX, postavenom na parc.č. XXXX/XXX, XXXX/XXX a k bytu prislúchajúcemu podielu na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXX/XXXXXXX, zapísaný na LV č. XXXX, kat. úz. A.. Podľa § 42a ods. 1 Obč. zák. veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Obč. zák. odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi ( § 116 a 117 ) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a ods. 4 písm.a/ Obč. zák. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom. Podľa § 42b ods. 1, 2 Obč. zák. právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že sa veriteľ môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil ( určil ), že dlžníkove právne úkony uvedené v odseku 2, pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Samotná právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však už hmotnoprávnou stránkou odporovateľnosti. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, na rozdiel od platnosti právneho úkonu, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Aktívne legitimovaným na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, keď zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech, a teda aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil, ako to vyplýva z ustanovení § 42a ods. 2, 3, 4, 5 Obč. zák. Ako pasívne legitimovaný neprichádza do úvahy dlžník; ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore na strane odporcov. V konaní bolo nutné zaoberať sa otázkou, či sú odporcovia osobami v zmysle § 42a ods. 4 Obč. zák., t.j. pasívnou legitimáciou, pretože uvedená skutočnosť bola pre rozhodnutie veci rozhodujúcou. Navrhovateľ v konaní zastával názor, že spoločníkom v zmysle § 42a ods. 4 Obč. zák. je potrebné chápať aj člena družstva, ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú účasť, keď v tomto smere poukazoval aj na rozhodnutie NS ČR zo dňa 1. 8. 2002 sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, ktoré riešilo otázku, kedy sa právnická osoba v zmysle ust. § 42a ods. 2 Obč. zák. považuje za osobu blízku dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Odvolací súd zastáva názor, že predmetné rozhodnutie v danej veci nemožno aplikovať, z dôvodu, že Občiansky zákonník platný v Českej republike v čase vydania tohto rozhodnutia nemal totožnú právnu úpravu, keď novelou Občianskeho zákonníka ( zákonom č. 211/1997 Z.z. ) sa rozšíril okruh právnych úkonov, ktoré môžu byť právne neúčinné, a to tak, že súčasne rozšíril okruh pasívne legitimovaných osôb, ku ktorým za splnenia zákonných predpokladov patria aj právnické osoby. v zmysle § 42a ods. 4 Obč. zák. od účinnosti citovaného zákona sú pasívne legitimované osoby taxatívne vymedzené ako a/ člen štatutárneho orgánu, b/ prokurista, c/ likvidátor, d/ spoločník. T.j. odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ( navrhovateľ ) ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou ( SBD Trenčianska ) a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom ( komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným ), ale nie členom družstva. Neobstojí potom právny názor, zastávaný navrhovateľom, že spoločníkom v zmysle ust. § 42a ods. 4 Obč. zák. je potrebné chápať aj člena družstva ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú účasť, lebo keby to tak malo byť, bol by člen družstva rovnako v citovanom ustanovení taxatívne uvedený. Odporcovia 1/, 2/, ako je zrejmé z výpisu z obchodného registra SBD Trenčianska, Bratislava, Bajkalská 22, nikdy neboli členmi štatutárneho orgánu - predstavenstva družstva, ani jeho prokuristom, likvidátorom, a teda nie sú osobami v konaní pasívne legitimovanými. Aj napriek nedostatku pasívnej legitimácie ( ktorá skutočnosť bola sama o sebe dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa ) sa odvolací súd v plnej miere stotožňuje so záverom, ku ktorému dospel vo svojom rozhodnutí súd prvého stupňa, totiž, že v danom prípade nebola splnená ani ďalšia podmienka na úspešné odporovanie právneho úkonu v zmysle ust. § 42a Obč. zák., a to že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu došlo k ukráteniu navrhovateľových pohľadávok, čo je ďalším dôvodom na zamietnutie návrhu navrhovateľa. Uvedený právny úkon ( spolu so zmluvou o obstaraní bytu ) bol odplatný a ich uzavretím nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka navrhovateľa. Za ukracujúci právny úkon je potrebné považovať právny úkon vedúci k zmenšeniu majetku dlžníka, ak jeho následkom je, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. V súdenej právnej veci sa však o takýto právny úkon nejedná. Podľa čl. V Zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 12. 3. 2003 bola cena bytu ( v ktorej bola zahrnutá aj cena spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach, spoločných zariadeniach a cena spoluvlastníckeho podielu na pozemku ) určená dohodou zmluvných strán vo výške 1.503.626,- Sk. Táto zmluva bola uzatváraná s cieľom prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu na odporcov, ktorý bol zrealizovaný odporovanou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. 210/2. Odvolací súd má z vykonaného dokazovania za preukázané, že odporcovia za prevod skutočne ( v splátkach ) uhradili dohodnutú cenu diela ( bytu ), pričom je bez významu, že cena bola uhradená ešte pred podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Odvolacia námietka navrhovateľa, že odporcovia uhrádzali len ďalší členský vklad a nie cenu bytu, podľa odvolacieho súdu neobstojí;, zmluvné strany „ďalší členský vklad“ považovali nesporne za cenu bytu. V súlade s ust. § 35 ods. 2 Obč. zák. je potrebné právny úkon vykladať podľa vôle konajúcich zmluvných strán, ktorá v danej veci jednoznačne smerovala k postupnému uhrádzaniu ceny bytu odporcami. Niet pochýb o tom, že odporcovia za prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu poskytli družstvu primerané protiplnenie, a preto samotným prevodom vlastníckeho práva nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku družstva, a tým k zmareniu možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávok. Vzhľadom na uvedené nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietkami navrhovateľa, keďže neboli spôsobilé privodiť zmenu napadnutého rozsudku. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie ( porovnaj I.ÚS 46/05, I.ÚS 352/06, II.ÚS 220/08, III.ÚS 12/07, IV.ÚS 163/08 ). Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie takého rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že došlo k plnej realizácii práva účastníka na spravodlivé súdne konanie ( napr. IV. ÚS 115/03, II.ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I.ÚS 117/05, IV.ÚS 112/05 ). Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ). O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešným odporcom 1/, 2/ náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže títo si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.