Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/360/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220023 Dátum vydania rozhodnutia: 23. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209220023.1 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: A.J.P.PETRUS s.r.o., Bratislava, Drobného č. 22, IČO : 31342663, zastúpený advokátom JUDr. Petrom Arendackým, Čapkova č.2, Bratislava proti odporcom: 1./ P.. X. E., Č.B. Č.. X, C., 2./ MUDr. E. E., Č. Č.. X, C., obaja zastúpení Advokátskou kanceláriou Cubinková, s.r.o., Bratislava, Mickiewiczova č. 2 o odporovateľnosť právneho úkonu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava I č.k. č.k.17C/224/2009-297- zo dňa 24. apríla 2012, v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcom 1./, 2./ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 139,82€ na účet Advokátskej kancelárie Cubinková, s.r.o., Bratislava, Mickiewiczova č. 2 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal určenia, že kúpna zmluva uzavretá medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, Bratislava, IČO: 35 814 021 a odporcami, registrovaná na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra hl. mesta SR Bratislavy pod č. V-6129/05 dňa 15.11.2006 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti byt č. XXX-X na 7. poschodí bytového domu na S. V.. Č.. XX, súp. č. XXXXX, postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX B. XXXX/XXX a k bytu prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX spoluvlastnícky podiel vo výške 1/14 na nebytovom priestore č. 2-NP garáž, nachádzajúcemu sa v bytovom dome na S.Á. V.. Č.. XX, súp. č. XXXXX postavenom na parc. č. XXXX/XXX, XXXX/XXX B. XXXX/XXX a k priestoru prislúchajúci podiel na spoločných častiach a zariadeniach domu vo veľkosti XXXXXX/XXXXXXX zapísané na LV č. XXXX vedenom na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra hl. mesta SR Bratislavy, pre k. ú. Ružinov je voči nemu právne neúčinná. Zároveň prvostupňový súd rozhodol, že odporcom 1./ a 2./ náhradu trov konania nepriznáva. Svoje rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil ustanoveniami § 42a ods. 1, 4, § 42b ods. 1,2,4 Občianskeho zákonníka, keď právoplatnými rozsudkami Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 26Cb/100/04, 22Cb/10/04, 25Cb/82/04, 22Cb/85/04, 22Cb/84/04, 26Cb/29/04, 25Cb/29/04, 23Cb/10/04, 26Cb/10/04 bolo preukázané, že navrhovateľ mal voči SBD Trenčianska vymáhateľné pohľadávky v celkovej sume 22.522,84 € a navrhovateľ teda v konaní preukázal existenciu vymáhateľnej pohľadávky. V konaní bolo tiež preukázané, že medzi dlžníkom navrhovateľa a odporcami bola uzavretá zmluva o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu a k rozostavanému garážovému státiu, nebolo však preukázané, že uvedené právne úkony ukrátili uspokojenie vymáhateľnej navrhovateľovej pohľadávky. Správa katastra pre hl. mesto SR Bratislavu povolil vklad vlastníckeho práva dňa 15.11.2006 a návrh na vklad vlastníckeho práva k spoluvlastníckemu podielu k pozemku bol zamietnutý. Prevod nehnuteľností bol odplatný a odporcovia zaplatili za predmet prevodu riadnu kúpnu cenu ako protihodnoty za prevod nehnuteľností. Teda uzavretím zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu a garážovému státiu nedošlo ku kvalifikovanému zmenšeniu majetku družstva, pretože ak na jednej strane sa jeho majetok zmenšil o byt a garážové státie na druhej strane sa mu dostala protihodnota vo forme finančného ekvivalentu. Z obsahu výpisov z účtu v peňažnom ústave odporcov mal prvostupňový súd za preukázané, že odporcovia uhradili cenu bytu podľa dohodnutých splátok v priebehu rokov 2003 až 2005. Cenu bytu uhradili riadne a včas a v zmysle dodatku k zmluve dokonca cenu navýšenú. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že navrhovateľ podal žalobu na súde dňa 13.11.2009, teda ešte pred uplynutím zákonnej lehoty, keď zákonom stanovená trojročná prekluzívna lehota (hmotnoprávna), v ktorej sa možno úspešne domáhať odporovateľnosti právneho úkonu, začína plynúť pri právach, ktoré vznikajú vkladom do katastra nehnuteľností, dňom nasledujúcim po dni, ku ktorému vznikli účinky vkladu práva do katastra nehnuteľnosti. Nakoľko v danom prípade k povoleniu vkladu príslušnou správou katastra došlo ku dňu 15.11.2006, prekluzívna lehota na podanie odporovacej žaloby začala plynúť dňa 16.11.2006. Pre posúdenie úmyslu dlžníka ukrátiť svojho veriteľa mal navrhovateľ za to, že tento je potrebné posudzovať ku dňu zavkladovania vlastníckeho práva do katastra nehnuteľnosti, teda ku dňu, kedy nastali vecnoprávne účinky zmluvy. S týmto právnym názorom sa prvostupňový súd nestotožnil, keď mal zato, že tento označený deň je rozhodným len pre posúdenie plynutia premlčacej lehoty. Nie je správne posudzovať úmysle dlžníka ukrátiť svojho veriteľa ku dňu kedy nastali vecnoprávne účinky zmluvy, pretože ak by tu tento úmysel bol, musel existovať práve v čase podpisu zmluvy a nie v čase rozhodovania správy katastra o povolení vkladu. Napokon od uzavretia zmluvy do povolenia vkladu môže v niektorých prípadoch uplynúť dlhá doba, čo by nemohlo ovplyvniť úmysel dlžníka, ktorý musel byť zrejmý už v čase podpisu zmluvy. Poukazujúc na vykonané dokazovanie a citované zákonné ustanovenia prvostupňový súd dospel k záveru, že neboli kumulatívne splnené podmienky na úspešné odporovanie právneho úkony v zmysle dikcie ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka. Aj keď navrhovateľ preukázal, že voči dlžníkovi má vymáhateľnú pohľadávku, nebolo preukázané, že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu a rozostavanému garážovému státiu došlo k ukráteniu navrhovateľových pohľadávok. Uvedené právne úkony boli odplatné a ich uzavretím nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka navrhovateľa. Odporcovia tiež úspešne vrátili domnienku vedomosti o tom, že by vedeli o dlhu družstva voči navrhovateľovi a to jednak vykonaným auditom ako aj znaleckým posudkom Ing. K.Í., ktorým bolo jednoznačne preukázané, že v rozhodnom čase malo družstvo dostatok disponibilných peňažných prostriedkov. V prípade, ak družstvo účtovníctvo neviedlo svedomite a v zmysle právnych predpisov v oblasti účtovníctva a daňovníctva a nie všetky záväzky malo zavedené vo svojom účtovníctve, nemôže byť táto skutočnosť v neprospech odporcov a je potom len samozrejmé, že pri takomto vedení účtovníctva sa odporcovia o dlhoch ani pri vynaložení všetkej starostlivosti dozvedieť ani nemohli. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p., a odporcom ako úspešným účastníkom v konaní vzniklo teda právo na náhradu trov konania. Odporca 1./ si vyčíslil trovy konania sumou 1.760,- € za 110 hodín vynaloženého času na pojednávaniach súdu, na štúdium spisu a rozsiahlych podaní navrhovateľa, konzultácii s advokátom, príprav na pojednávania, pri sadzbe osem násobku minimálnej mzdy určenej podľa osobitného predpisu (327,20 €/mesiac t.j. cca 3.- €/1 hodina). Odporca 1./ založil do spisu výpis z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I, z obsahu ktorého je zrejmé, že je spoločníkom viacerých obchodných spoločností. Nepredložil však listinný dôkaz preukazujúci, či uvedené obchodné spoločnosti vykazujú zisk, ak áno v akej výške a či teda odporcovi nárok na ušlý zisk v súvislosti so súdnym sporom vôbec vznikol. Vyčíslenie trov konania tak, ako ho do spisu založil odporca 1./ bolo nepostačujúce a na základe neho súd odporcom náhradu trov konania priznať nemohol. Proti rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok zmeniť a návrhu v celom rozsahu vyhovieť, alternatívne žiadal napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Poukázal nato, že prvostupňový súd mal za preukázané splnenie dvoch zo štyroch podmienok odporovateľnosti napadnutého právneho úkonu, a to existenciu vymáhateľnej pohľadávky navrhovateľa voči dlžníkovi a skutočnosť, že odporovaný úkon bol urobený 3 roky pred podaním žalobného návrhu a nemal za preukázané, že by odporovaným úkonom došlo k ukráteniu uspokojenia pohľadávky veriteľa. Navyše odporcovia podľa súdu úspešne vyvrátili domnienku vedomosti o úmysle dlžníka ukrátiť svojich veriteľov (k samotnej existencii úmyslu dlžníka sa súd osobitne nevyjadruje, nakoľko ale zdôrazňuje, že odporcovia sa o tomto úmysle nemohli dozvedieť, naznačuje, že úmysel mal súd za preukázaný). Navrhovateľ s vyššie uvedenými závermi nesúhlasil, keďže sú v rozpore so závermi ustálenej judikatúry a s vykonaným dokazovaním. Pokiaľ ide o ukrátenie pohľadávok navrhovateľa voči dlžníkovi - SBD Trenčianska, namietal, že odporcovia nepreukázali uhradenie celej výšky tvrdenej hodnoty nehnuteľnosti, keď hodnota prevádzaných nehnuteľností bola určená vo výške 7.276.507,-Sk a odporcovia podľa odôvodnenia uhradili sumu 4.787.244,-Sk t.j. o 2.489.263,-Sk menej. Navrhovateľ pripustil, že prvostupňový súd nesprávne spočítal platby odporcov, ale aj tak títo zaplatili o 1.000.000,-Sk menej a prvostupňový súd pochybil už v tom, že odporcami prezentované platby do imania dlžníka posudzoval ako náhradu za prevádzané nehnuteľnosti. Súdom uvádzané úhrady /ale aj tie súdom neuvedené/ boli totiž vykonané na základe iného ako odporovaného právneho úkonu. Súd v tejto súvislosti argumentuje tým, že síce išlo o iný právny úkon (o zmluvu o obstaraní bytu), ale tento právny úkon a zmluva o prevode vlastníckeho práva na seba nadväzujú. Ako vyplýva z ustálenej judikatúry, pre posudzovanie odporovateľnosti právnych úkonov je podstatné iba to, či na základe a v dôsledku odporovaného právneho úkonu bola z majetku dlžníka odchádzajúca hodnota nahradená inou hodnotou približne rovnakej výšky. Toto je jediné kritérium posudzovania ekvivalentnosti odporovaného právneho úkonu. Je naopak úplne irelevantné, či tretia osoba (odporca) úhradou finančných prostriedkov alebo iným spôsobom zvýšila hodnotu majetku dlžníka, ak toto zvýšenie nekompenzovalo (následne!) hodnotu, ktorá bola z majetku dlžníka stratená za základe odporovaného úkonu. V konaní bolo preukázané, že odporcovia vkladali do družstva členské vklady, ale tieto boli vkladané do družstva podstatne skôr, ako bol urobený odporovaný právny úkon a v čase urobenia tohto úkonu sa už v majetku družstva nenachádzali. Predmetné finančné prostriedky tak nemohli nahradiť hodnotu bezodplatne prevádzanú z majetku družstva na odporcov. Nahradenie prevádzanej hodnoty inou hodnotou totiž znamená, že celková výška majetku, na ktorý možno viesť exekúciu zostane aj po urobení odporovaného úkonu rovnaká. V danom prípade tomu tak celkom zrejme nebolo. Prevodom nehnuteľností sa masa majetku, na ktorý bolo možné viesť exekúciu, nepochybne zmenšila. Podstata a účel právnej úpravy odporovateľnosti právnych úkonov tkvie v zabezpečení možnosti uspokojenia pohľadávok veriteľov dlžníka tým, že veriteľ sa bude môcť uspokojiť z rovnakého majetku pred urobením odporovateľného právneho úkonu ako aj po jeho urobení. To znamená, že dlžník musí mať pred urobením úkonu ako aj po jeho urobení majetok v zásade rovnakej hodnoty. Pokiaľ tomu tak nie je, ide o neekvivalentný právny úkon, ktorý ukracuje veriteľa a ktorý za splnenia ďalších kumulatívnych podmienok bude odporovateľným právnym úkonom. Na základe uvedeného má navrhovateľ za to, že súd si pojem kvalifikovaného zmenšenia majetku, resp. pojem ekvivalentnosti právnych úkonov, vyložil nesprávne. Rozhodujúcim je teda skutkový stav, aký nastal po urobení odporovaného právneho úkonu a vplyv tohto stavu na uspokojenie pohľadávok veriteľov v exekučnom konaní. Ak sa možnosť uspokojenia veriteľov zhoršila, pôjde vždy o ukracujúci (neekvivalentný) právny úkon, a to bez ohľadu na to, či tretia osoba, s ktorou bol takýto právny úkon uzavretý, poskytla dlžníkovi akékoľvek, hoci aj stonásobne vyššie, finančné prostriedky na základe iného právneho úkonu. V prejednávanom prípade bolo preukázané, že dlžník SBD Trenčianska, po prevedení bytov v bytovom dome na svojich členov, nevlastní žiadny ďalší majetok, okrem dvoch prakticky bezcenných pozemkov (parc. č. XXXX/XX a XXXX/XXX k.ú. Q.). Pokiaľ ide o úmysel dlžníka ukrátiť svojho veriteľa a o vedomosť odporcov o tomto úmysle, navrhovateľ poukázal nato, že tieto sú dané zákonom ako vyvrátiteľná domnienka v zmysle § 42a ods. 4 písm. a) a b) Občianskeho zákonníka, nakoľko spoločníkom podľa uvedeného ustanovenia je potrebné chápať aj člena družstva. Existencia ukracujúceho úmyslu dlžníka a vedomosť tretej osoby o ňom patria medzi podmienky odporovateľnosti právneho úkonu, ktorými sú právny úkon ukracuje uspokojenie pohľadávky veriteľa; k právnemu úkonu došlo v posledných troch rokoch; právny úkon bol urobený s úmyslom ukrátiť veriteľa; úmysel dlžníka ukrátiť veriteľa bol druhému účastníkovi právneho úkonu známy, táto vedomosť sa predpokladá, pokiaľ druhý účastník je spoločníkom (členom) dlžníka. Tieto podmienky sú v zmysle § 42a Občianskeho zákonníka kumulatívnymi podmienkami, čo znamená, že musia byť naplnené všetky súčasne, t.j. v rovnaký okamih, inak k následkom spájaným s ich naplnením právnym poriadkom nemôže prísť. Z uvedeného potom vyplýva, že pokiaľ jedna z kumulatívnych podmienok musí byť naplnená v určitý okamih (deň), aby nastali určité právne následky viazané na splnenie všetkých kumulatívnych podmienok, musia byť v tento okamih splnené aj ostatné kumulatívne podmienky. Prvostupňový súd samotný ukracujúci úmysel v odôvodnení svojho rozsudku neodmietol, k domnienke o vedomosti odporcov o tomto úmysle uviedol, že sa ju odporcom podarilo úspešne vyvrátiť, keď argumentoval vykonanou kontrolou (označenú súdom v rozpore s významom tohto pojmu aj ako „audit“) a skutočnosťou, že dlžník SBD Trenčianska neviedlo riadne svoje účtovníctvo, keď neúčtovalo o všetkých svojich záväzkoch. Navrhovateľ v tejto súvislosti poukázal na tú skutočnosť, že na vyvrátenie zákonnej domnienky podľa § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka by museli odporcovia preukázať nielen to, že o ukracujúcom úmysle družstva nevedeli a nemohli vedieť, ale že vykonali dostatočnú aktivitu na to, aby tento úmysel poznali, keď odporcovia ignorovali skutočnosť, že družstvo v účtovníctve vykazuje neuhradené dlhy ešte z roku 2003 či 2004 , ktoré nikdy nespochybnilo. Takéto omeškania nemožno vysvetliť krátkodobými problémami s cash-flow. Navrhovateľ mal zato, že uvedené okolnosti sú dostatočným dôvodom, aby sa členovia s výsledkom kontroly neuspokojili, ale v nej naopak pokračovali ďalej. K takémuto kroku členovia však už nepristúpili a ani sa oň nepokúsili. Nehovoriac o tej skutočnosti, že po tom ako zistili, že im družstvo zatajuje svojich veriteľov, resp. aspoň niektoré svoje záväzky, odporcovia /a ani iní členovia družstva/ si ani nevyžiadali z Okresného súdu Bratislava II (miestne príslušného súdu družstva) lustráciu sporov vedených proti družstvu. Získanie tejto informácie nie je nákladné a ani zdĺhavé, pritom je podľa názoru navrhovateľa jedným z najlepších indikátorov potenciálu odporovateľnosti právnych úkonov. Záverom vo svojom odvolaní uviedol, že v snahe o primeraný rozsah a s ohľadom na prehľadnosť odvolania, ktorého primárnou úlohou je poukázať na nesprávnosť napadnutého rozsudku a pochybenia súdu pri jeho odôvodnení, navrhovateľ sa v samotnom odvolaní doposiaľ nezaoberal viacerými právnymi a skutkovými otázkami, ktoré majú pre rozhodnutie vo veci samej podstatný význam, ale prvostupňový súd sa im v rozsudku nevenoval. Vzhľadom na uvedené žiadal odvolací súd, aby za súčasť tohto odvolania považoval aj záverečné vyjadrenie navrhovateľa v predmetnej veci zo dňa 30.3.2012. K odvolaniu navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia v tom zmysle, že sa v plnom rozsahu stotožnili s odôvodnením napadnutého rozsudku, nakoľko toto odôvodnenie spravodlivo a objektívne aplikuje ustanovenia Občianskeho zákonníka o odporovateľnosti právnych úkonov na osobitosti prejednávaného prípadu. Krajský súd ako súd odvolací napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa preskúmal, prejednal vec v zmysle § 212 ods. 1 O.s.p. na odvolacom pojednávaní podľa § 214 ods. 1 písm. a) O.s.p., zopakoval dokazovanie v zmysle § 213 ods. 3 O.s.p. oboznámením sa s listinnými dôkazmi a to so spisom Správy Katastra pre hlavné mesto SR Bratislavu sp.zn. 6129/05, výpisom z Obchodného registra Stavebného bytového družstva Trenčianska a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Predmetom konania v danej veci je odporovateľnosť právneho úkonu a to kúpnej zmluvy uzavretej medzi Stavebným bytovým družstvom Trenčianska, Bratislava, IČO 35 814 021 a odporcami, registrovanej na Katastrálnom úrade v Bratislave, Správe katastra hl. mesta SR Bratislavy pod č. V-6129/05 dňa 15.11.2006 a predmetom ktorej boli nehnuteľnosti vyššie citované. Podľa § 42a ods. 1 Občianskeho zákonníka veriteľ sa môže domáhať, aby súd určil, že dlžníkove právne úkony podľa odsekov 2 až 5, ak ukracujú uspokojenie jeho vymáhateľnej pohľadávky, sú voči nemu právne neúčinné. Toto právo má veriteľ aj vtedy, ak je nárok proti dlžníkovi z jeho odporovateľného právneho úkonu už vymáhateľný alebo ak už bol uspokojený. Podľa § 42a ods. 2 Občianskeho zákonníka odporovať možno právnemu úkonu, ktorý dlžník urobil v posledných troch rokoch v úmysle ukrátiť svojho veriteľa, ak tento úmysel musel byť druhej strane známy, a právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom a osobami jemu blízkymi (§ 116 a 117) alebo ktoré dlžník urobil v uvedenom čase v prospech týchto osôb s výnimkou prípadu, keď druhá strana vtedy dlžníkov úmysel ukrátiť veriteľa aj pri náležitej starostlivosti nemohla poznať. Podľa § 42a ods. 4 písm. a) Občianskeho zákonníka odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom, Podľa § 42b ods. 1,2 Občianskeho zákonníka právo odporovať právnym úkonom môže uplatniť veriteľ žalobou. Právo odporovať právnemu úkonu sa uplatňuje proti tomu, kto mal z odporovateľného právneho úkonu dlžníka prospech. Odporovateľnosť je v podstate procesný inštitút a znamená, že veriteľ sa môže žalobou na súde domáhať, aby súd vyslovil (určil), že dlžníkove právne úkony uvedené v odseku 2 , pokiaľ ukracujú uspokojenie veriteľovej vymáhateľnej pohľadávky, sú voči veriteľovi právne neúčinné. Samotná právna neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu je však už hmotnoprávnou stránkou odporovateľnosti. Neúčinnosť odporovateľného právneho úkonu iba voči ukrátenému veriteľovi je neúčinnosťou relatívnou, na rozdiel od platnosti právneho úkonu, pretože s právnym úkonom sa inak spájajú všetky právne následky, ku ktorým úkon smeroval. Táto neúčinnosť voči veriteľovi pôsobí na základe právoplatnosti rozsudku súdu, a to ex tunc, vo vzťahu k ostatným osobám zostáva odporovateľný právny úkon účinným. Aktívne legitimovaný na podanie odporovacej žaloby je veriteľ, ktorý má v čase rozhodovania súdu voči dlžníkovi vymáhateľnú pohľadávku, keď zákonnému pojmu „vymáhateľná pohľadávka“ zodpovedá taká pohľadávka, ktorú možno úspešne vymáhať pred súdom v základnom konaní. Pasívne legitimovaná na základe odporovacej žaloby je osoba, ktorá z takého úkonu mala prospech, a teda aj osoby, v prospech ktorých sa právny úkon urobil, ako to vyplýva z ustanovení § 42a ods. 2,3,4,5 Občianskeho zákonníka. Ako pasívne legitimovaný neprichádza do úvahy dlžník; ten môže prípadne vystupovať ako vedľajší účastník v spore na strane odporcov. Odvolací súd na odvolacom pojednávaní dňa 23.1.2014 poučil právnych zástupcov účastníkov v zmysle § 231 ods. 2 O.s.p., že sa bude zaoberať otázkou či odporcovia sú osobami v zmysle § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka, t.j. pasívnou legitimáciou, keďže uvedená skutočnosť je rozhodujúca pre rozhodnutie vo veci. Navrhovateľ v konaní zastával názor, že spoločníkom v zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné chápať v každom prípade aj člena družstva, ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú účasť, keď v tomto smere poukazoval aj na rozhodnutie NS ČR zo dňa 1.8.2002 sp. zn. 21 Cdo 2192/2001, ktorý riešil otázku kedy sa právnická osoba v zmysle ustanovenia § 42 ods. 2 Občianskeho zákonníka považuje za osobu blízku dlžníka, ktorý je fyzickou osobou. Odvolací súd zastáva názor, že predmetné rozhodnutie nie je možné aplikovať na prejednávanú vec z dôvodu, že Občiansky zákonník platný v Českej republike v čase vydanie tohto rozhodnutia nemal totožnú právnu úpravu, keď novelou Občianskeho zákonníka (zákonom č. 211/1997 Z.z.) sa rozšíril okruh právnych úkonov, ktoré môžu byť právne neúčinné, a to tak, že súčasne sa rozšíril okruh pasívne legitimovaných osôb, ku ktorým za splnenia zákonných predpokladov patria aj právnické osoby. V zmysle § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka od účinnosti citovaného zákona sú pasívne legitimované osoby taxatívne vymedzené ako a) člen štatutárneho orgánu, b) prokurista, c) likvidátorom, d) spoločník. To znamená, že odporovať možno tiež právnemu úkonu, ktorým bol veriteľ dlžníka / navrhovateľ / ukrátený a ku ktorému došlo v posledných troch rokoch medzi dlžníkom, ktorý je právnickou osobou / Stavebné bytové družstva Trenčianska /, a členom jeho štatutárneho orgánu, jeho prokuristom, likvidátorom alebo spoločníkom(komanditná spoločnosť a spoločnosť s ručením obmedzeným) ale nie členom družstva. Vzhľadom na uvedené neobstojí právny názor, ktorý zastával navrhovateľ že spoločníkom v zmysle ustanovenia § 42a ods. 4 Občianskeho zákonníka je potrebné chápať v aj člena družstva ako osobu, ktorá má v právnickej osobe majetkovú účasť, lebo keby to tak malo byť, bol by člen družstva rovnako v citovanom ustanovení taxatívne uvedený. a výška majetkovej účasti sa následne. Odporcovia 1./.2 ako vyplýva z výpisu z Obchodného registra Stavebného bytového družstva Trenčianska, Bratislava, Bajkalská č. 22 nikdy neboli členom štatutárneho orgánu - predstavenstva družstva, ani jeho prokuristom, likvidátorom a teda nie sú osobami v konaní pasívne legitimovanými. Aj napriek nedostatku pasívnej legitimácie, ktorá skutočnosť, je samá o sebe dôvodom pre zamietnutie návrhu sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade nebol splnené ani ďalšia podmienka na úspešné odporovanie právneho úkony v zmysle dikcie ustanovenia § 42a Občianskeho zákonníka a to že uzavretím zmluvy o prevode vlastníctva k rozostavanému bytu a rozostavanému garážovému státiu došlo k ukráteniu navrhovateľových pohľadávok, čo je ďalším dôvodom na zmietnutie návrhu. Uvedené právne úkony boli odplatné a ich uzavretím nedošlo k zmenšeniu majetku dlžníka navrhovateľa. Za ukracujúci právny úkon je potrebné považovať právny úkon vedúci k zmenšeniu majetku dlžníka, ak jeho následkom je, že veriteľ nemôže dosiahnuť uspokojenie svojej pohľadávky z majetku dlžníka. V predmetnej právnej veci sa však o takýto právny úkon nejedná. Podľa čl. I bodu 1 zmluvy o obstaraní bytu zo dňa 7.10.2003 a čl. I bod 1 zmluvy o obstaraní garážového státia zo dňa 10.5.2005 v znení Dodatku č. 1 k zmluve o obstaraní bytu, terasy a garáže zo dňa 20.5.2005, ktoré predchádzali odporovanému právnemu úkonu, sa družstvo zaviazalo obstarať pre člena (odporcov) výstavbu bytu č. 702/5 spolu s nadobudnutím vlastníckeho práva k bytu a spoluvlastníckeho podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a pozemku a garážové státie č. 2,3,4. Už tieto zmluvy boli teda uzatvárané s cieľom prevodu vlastníckeho práva k predmetnému bytu a garážového státia na odporcov, ktorý bol zrealizovaný odporovanou zmluvou o prevode vlastníckeho práva k rozostavanému bytu č. 702/5 a k rozostavanému nebytovému priestoru zo dňa 1.7.2005. Podľa čl. VI bodu 1 zmluvy o prevode vlastníckeho práva bola na základe zmluvy o obstaraní bytu dohodnutá cena predmetu prevodu vo výške 6.429.015,- Sk a cena nebytového priestoru 847.492,-Sk, ktorá podľa čl. VI bodu 2 bola uhradená ešte pred podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Odvolací súd má z obsahu spisového materiálu za preukázané, že odporcovia za prevod skutočne uhradila cenu spolu vo výške 7.434.313,- Sk a ich plnenie teda zodpovedalo cene bytu dohodnutej v odporovanom právnom úkone ako aj trhovej cene porovnateľných nehnuteľností. Na uvedené podľa odvolacieho súdu nemá vplyv skutočnosť, že cena bytu bola uhradená pred podpisom zmluvy o prevode vlastníckeho práva. Odvolacia námietka navrhovateľa, že odporcovia vlastne uhrádzali len ďalší členský vklad a nie cenu bytu podľa názoru odvolacieho súdu nemôže obstáť. Z čl. I bod 6 zmluvy o obstaraní bytu, resp. zmluvy o obstaraní garážového státia vyplýva, že odporcovia sa zaviazali byt / garážové státie / prevziať a uhradiť družstvu cenu bytu / garážového státia / (ďalší členský vklad). Zmluvné strany teda ďalší členský vklad nepochybne považovali za cenu bytu. Túto skutočnosť potvrdzuje aj znenie článku 9 stanov družstva, kde je uvedené, že ďalší členský vklad po prevode vlastníckeho práva k bytu/nebytovému priestoru prestane tvoriť majetkovú účasť člena družstva a započíta sa na cenu obstarania bytu uvedenú v zmluve o obstaraní bytu. V zmysle uvedeného má odvolací súd rovnako ako súd prvého stupňa za to, že postupom v súlade s § 35 ods. 2 Obč. zák. je potrebné právny úkon vykladať podľa vôle konajúcich zmluvných strán, ktorá v predmetnej právnej veci jednoznačne smerovala k postupnému uhrádzaniu ceny bytu odporcami. Je teda nepochybné, že odporcovia za prevod vlastníckeho práva k rozostavanému bytu / garážovému státiu / poskytli družstvu primerané protiplnenie, a preto samotným prevodom vlastníckeho práva nemohlo dôjsť k zmenšeniu majetku družstva, a tým k zmareniu možnosti veriteľa na uspokojenie jeho pohľadávok. Vzhľadom na vyššie uvedené nebolo potrebné zaoberať sa ďalšími odvolacími námietky navrhovateľa, keďže neboli spôsobilé spochybniť správnosť napadnutého rozsudku. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva síce povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán, avšak len potiaľ, pokiaľ majú význam pre rozhodnutie (I. ÚS 46/05, I. ÚS 352/6, II. ÚS 220/08, III. ÚS 12/07, IV. ÚS 163/08). Všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov v zmysle § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, ktorým prvostupňový súd zamietol návrh navrhovateľa na určenie neúčinnosti právneho úkonu ako vo výroku vecne správny. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 , § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O.s.p. keď odporcovia cestou svojej právnej zástupkyne podali návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému odporcovi náhradu trov odvolacieho konania a to trov právneho zastúpenia vo výške 139,82€, ktorú zaviazal navrhovateľa s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni odporcov do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to prevzatie a príprava zastúpenia dňa 21.1.2014 a účasť na odvolacom pojednávaní dňa 23.1.2004, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 11 ods. 1 písm. a), § 13 ods. 2 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb za rok 2014 sumu 61,87€. Celková odmena potom a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a) citovanej vyhlášky predstavuje sumu 139,82€ / 2 x 61,87€ + 2 x 8,04€ režijný paušál /. Právna zástupkyňa odporcov si vyčíslila trovy právneho zastúpenia vo výške 1.841,36€, keď mala zato, že odmenu za úkon právnej služby treba určiť v zmysle § 10 ods. 1 citovanej vyhlášky č. 655/2004 Z.z. z hodnoty veci, ktoré boli predmetom právneho úkonu navrhovateľom odporovanom t.j. 241.535,78€ / 7.276.507,-Sk /. Odvolací súd zastáva názor, že v danom prípade hodnotu predmetu navrhovateľom požadovaného určenia nemožno vyjadriť v peniazoch. I keby bolo podanie tohto návrhu jedným z viacerých procesných prostriedkov, ktorými navrhovateľ sleduje dosiahnutie takého konečného cieľa, ktorý je vyjadriteľný v peniazoch (t.j. i keby navrhovateľovi v konečnom dôsledku išlo o vymoženie 7.276.507,-Sk ), nemožno prehliadať, že návrhom na určenie neúčinnosti právneho úkonu sa má (a môže) iba odstrániť existujúca právna neistota v otázke týkajúcej sa jednej stránky právneho úkonu (v otázke jeho účinnosti alebo neúčinnosti); podaným návrhom navrhovateľa sa teda nemá (a ani nemôže) priamo priznať právo, hodnota ktorého je vyjadriteľná v peniazoch / Pozri rozhodnutie NS SR sp. zn. 3 M Cdo 9/2009/. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.