Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/393/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220616 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Andrea Haitová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209220616.2 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: H&H Partnership s.r.o., Zelená 6064/37, 974 04 Banská Bystrica, IČO: 43 930 298, zast. JUDr. Evou Michalenkovou, advokátkou, Skuteckého 12, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: AXA Services, s.r.o., Kolárska 6, 811 06 Bratislava, IČO: 35 893 940, zast. CLS Čavojský & Partners, s.r.o., Zochova 6-8, 811 03 Bratislava, IČO: 36 854 972, o zrušenie rozhodcovského rozsudku, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 06. 2012 č. k. 23Cb/343/2009-374, takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 14. 06. 2012 č. k. 23Cb/343/2009-374 v napadnutej časti náhrady trov konania m e n í tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia žalobcu v sume 602,56 Eur a iných trov konania žalobcu v sume 331,50 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, to všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v sume 44,36 Eur titulom trov právneho zastúpenia k rukám právneho zástupcu žalovaného, v lehote 3 dní od právoplatnosti tohto uznesenia. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zrušil rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave vydaný dňa 16. 11. 2009 pod sp. zn. 4/2009 v spojení s opravou rozhodcovského rozsudku zo dňa 27. 11. 2009 a žalovaného zaviazal zaplatiť žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia v sume 2.568,33 Eur a iných trov konania v sume 331,50 Eur k rukám právneho zástupcu žalobcu, všetko do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. V odôvodnení súd uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal zrušenia predmetného rozhodcovského rozsudku z dôvodu podľa § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní, t.j. z dôvodu, že v rozhodcovskom konaní došlo k závažnému porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania. Súd na základe vykonaného dokazovania zistil skutkový stav, podľa ktorého došlo medzi účastníkmi ako zmluvnými stranami k sporu vo veci vrátenia provízie poskytnutej za činnosť žalobcu ako obchodného zástupcu, pričom Medzinárodný obchodný rozhodcovský súd so sídlom v Bratislave, majúci právomoc na prejednanie sporu v zmysle účastníkmi konania uzavretej rozhodcovskej doložky, žalobe podanej žalovaným v plnom rozsahu vyhovel a určil povinnosť žalobcu zaplatiť žalovanému istinu v sume 26.695,06 Eur s príslušenstvom a trovami konania v rozhodcovskom rozsudku zo dňa 16. 11. 2009, ku ktorému bola vykonaná oprava rozhodcovského rozsudku dňa 27. 11. 2009. Dňa 25. 11. 2009 žalobca v zákonnej 30-dňovej lehote podal na súd žalobu o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom porušenie zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania ako dôvod jeho zrušenia odôvodnil tým, že rozhodcovský súd ani žalovaný v priebehu rozhodcovského konania žalobcovi nedoručili všetky listinné dôkazy, ktoré mal súd k dispozícii, a o ktoré žalovaný opieral dôvodnosť žaloby. V priebehu rozhodcovského konania tak neboli žalobcovi doručené dôkazy preukazujúce prejavy vôle poistencov smerujúce k ukončeniu poistných zmlúv, na predloženie ktorých vyzval rozhodcovský súd žalovaného, pričom, ako vyplýva z odôvodnenia rozhodcovského rozsudku, poskytnutie predmetných dokumentov žalobcovi za účelom vyjadrenia sa k nim rozhodcovský súd nepovažoval za hospodárne a právne významné. Súd sa pri vykonávaní dokazovania zameral na dodržanie zákonnosti a správnosti procesného postupu rozhodcovského súdu z hľadiska rešpektovania zásady rovnosti účastníkov v rozhodcovskom konaní. V tejto súvislosti súd po vykonaní dokazovania dospel k záveru, že v konaní vedenom pred Medzinárodným obchodným rozhodcovským súdom v Bratislave pod sp. zn. 4/2009 došlo k porušeniu zásady rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, pretože rozhodcovský súd nedodržal postup pri doručovaní písomností, v dôsledku čoho žalobca nemal rovnaký prístup k dôkazom predloženým v konaní a nemohol sa k nim adekvátne vyjadriť. Z dikcie ustanovení vlastného rokovacieho poriadku, ako aj z ust. § 26 ods. 5 zákona č. 244/2002 Z. z. vyplývala rozhodcovskému súdu povinnosť zasielať všetky listiny a písomnosti predložené jedným účastníkom na vedomie druhému účastníkovi, podanie žalovaného zo dňa 27. 08. 2009 označené ako "doplnenie dôkazov" s prílohami obsahujúcimi listiny, ktorými žalovaný preukazoval dôvodnosť nároku žalovaného v rozhodcovskom konaní, však rozhodcovský súd žalobcovi nedoručil. Súd pritom poukázal na to, že aj keď rozhodcovský súd niektorý z dôkazov nepovažuje za podstatný pre rozhodnutie vo veci, táto skutočnosť ho nezbavuje povinnosti doručiť aj taký dôkaz druhému účastníkovi konania a dať mu možnosť oboznámiť sa s ním, pretože dodržanie zásady doručovania všetkých písomností a dôkazov účastníkom konania je základným predpokladom zabezpečenia rovného postavenia účastníkov rozhodcovského konania. Súd prvého stupňa na základe uvedeného, s poukazom na ust. § 12 ods. 1, 2 a 4 Rokovacieho poriadku Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave a § 17, § 26 ods. 5 veta druhá a tretia zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní rozhodcovský rozsudok Medzinárodného obchodného rozhodcovského súdu v Bratislave zo dňa 16. 11. 2009 sp. zn. 4/2009 v spojení s jeho opravou zo dňa 27. 11. 2009 zrušil v zmysle ust. § 40 ods. 1 písm. g) zákona č. 244/2002 Z. z. O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalobcovi, ktorý mal v konaní plný úspech, priznal náhradu trov konania, a to náhradu zaplateného súdneho poplatku v sume 331,50 Eur a náhradu trov právneho zastúpenia v súlade s vyhláškou č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“) v celkovej sume 2.568,33 Eur, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny za 5 úkonov právnej služby á 436,50 Eur podľa § 14 vyhlášky spolu v sume 2.182,50 Eur, z režijného paušálu podľa § 16 ods. 3 vyhlášky v sume 36,79 Eur, zo straty času podľa § 17 vyhlášky v sume 305,04 Eur a z náhrady hotových výdavkov - cestovného podľa § 15 vyhlášky v sume 44 Eur. S návrhom žalovaného, aby ho súd na náhradu trov konania nezaviazal, keďže svojim konaním nedal príčinu na vznik sporu, resp., aby súd v zmysle § 143 O.s.p. na náhradu trov konania zaviazal žalobcu, sa súd nestotožnil a na taký postup nevzhliadol dôvod. Argumentoval pritom, že v predmetnom prípade bola žaloba podaná dôvodne. Žalobca nemal inú zákonnú možnosť len sa domáhať zrušenia rozhodcovského rozsudku cestou všeobecného súdu. V konaní mal plný úspech, a preto mu patrí náhrada trov konania voči účastníkovi, ktorý v konaní úspech nemal. Proti tomuto rozsudku v časti náhrady trov konania podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný z dôvodov podľa ust. § 205 ods. 2 písm. b) a f) O.s.p. a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Mal za to, že v prípade, keď rozhodcovský súd (nie žalovaný) porušil zásadu rovnosti účastníkov rozhodcovského konania, nie je v súlade so zásadou spravodlivosti priznať náhradu trov konania žalobcovi na úkor žalovaného, ktorý žiadnym spôsobom nedal svojim správaním príčinu na podanie žaloby. Naopak samotný žalovaný by mal mať nárok na náhradu trov konania voči žalobcovi v súlade s ust. § 143 O.s.p. Žalovaný tiež namietal súdom určenú základnú sadzbu tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby vo výške 436,50 Eur, pričom mal za to, že výšku základnej sadzby tarifnej odmeny je potrebné určiť podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR 655/2004 Z. z., t.j. vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, nakoľko pri danom predmete konania spočívajúcom v zrušení rozhodcovského rozsudku z dôvodu porušenia zásady rovnosti účastníkov konania nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch. V tejto súvislosti žalovaný poukázal na rozhodnutia Ústavného súdu SR III. ÚS 128/05, IV. ÚS 92/03 a III. ÚS 82/03. Namietal tiež priznaný počet úkonov právnej služby s tým, že podľa jeho názoru nie je možné priznať žalobcovi náhradu trov právneho zastúpenia za právny úkon písomného podania vo veci samej zo dňa 27. 02. 2012, nakoľko sa jedná o zmenu žaloby, ktorá bola vykonaná za účelom upresnenia pôvodnej žaloby žalobcu, ktorá obsahovala nadbytočný petit v otázke vylúčenia rozhodcu. Pokiaľ teda bola chybou žalobcu podaná žaloba v časti petitu nadbytočná a následne došlo zo strany žalobcu k jej upresneniu, nie je možné priznať náhradu trov právneho zastúpenia za takýto úkon právnej služby na úkor žalovaného. Žalovaný tiež považoval rozhodnutie o trovách konania za nepreskúmateľné a arbitrárne, keď podľa jeho názoru neobsahuje náležité odôvodnenie priznanej náhrady trov konania žalobcovi v zmysle ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a súd sa zároveň náležitým spôsobom nevysporiadal s námietkou žalovaného o uplatnení § 143 O.s.p. V tomto smere poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva, Ústavného súdu SR a Najvyššieho súdu SR. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p. v časti náhrady trov konania, prejednal odvolanie žalovaného podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvého stupňa je potrebné v napadnutej časti náhrady trov konania zmeniť. Žaloba na zrušenie rozhodcovského rozsudku môže smerovať len voči účastníkovi rozhodcovského konania a nie voči rozhodcovi alebo rozhodcovskému súdu, aj keď spočíva v tom, že rozhodcovský súd vydal rozsudok v rozpore s niektorým dôvodom uvedeným v § 40 zákona č. 244/2002 Z. z. o rozhodcovskom konaní <http://www.epi.sk/Main/Default.aspx?Template=~/Main/TArticles.ascx&phContent=~/ZzSR/ ShowRule.ascx&RuleId=0&FragmentId1=200620&FragmentId2=200641>. Bez ohľadu na uplatnený dôvod zrušenia rozhodcovského rozsudku sú preto povinní hradiť trovy konania vždy účastníci konania o zrušenie rozhodcovského rozsudku, pričom o náhrade trov konania súd rozhodne podľa miery úspechu týchto účastníkov konania. Nakoľko súd prvého stupňa v predmetnej veci žalobe vyhovel v celom rozsahu, úspešnému žalobcovi vzniklo právo podľa § 142 ods. 1 O.s.p. na plnú náhradu jeho účelne vynaložených trov konania. Vzhľadom na uvedené neboli v danom prípade splnené podmienky na uplatnenie výnimky z aplikácie § 142 O.s.p., teda z práva na náhradu trov konania podľa pomeru úspešnosti, ako to žalovaný navrhoval s poukazom na ust. § 143 O.s.p. Čo sa týka namietanej výšky základnej sadzby tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby (436,50 Eur), v ktorej bola odmena advokáta súdom prvého stupňa priznaná, odvolací súd prisvedčil námietke žalovaného, že nakoľko pri danom predmete konania spočívajúcom v zrušení rozhodcovského rozsudku nie je možné vyjadriť hodnotu veci alebo práva v peniazoch, je potrebné aplikovať ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. (ďalej len „vyhláška“), podľa ktorého bude základná sadzba tarifnej odmeny za jeden úkon právnej služby určená vo výške jednej trinástiny výpočtového základu, t.j. v roku 2009 vo výške 53,49 Eur a v roku 2012 vo výške 58,69 Eur. Za opodstatnenú považoval odvolací súd aj námietku žalovaného, že za písomné podanie žalobcu vo veci samej zo dňa 27. 02. 2012 náhrada trov konania nepatrí, a to z dôvodu, že týmto podaním bola zmenená, resp. upresnená pôvodná žaloba žalobcu vzhľadom na nadbytočný petit v otázke vylúčenia rozhodcu, ako aj vzhľadom na vydanie opravného rozsudku rozhodcovského súdu. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti náhrady trov konania zmenil podľa § 220 O.s.p. a vzhľadom na dôvodné námietky žalovaného nepriznal žalobcovi náhradu trov konania za úkon - písomné podanie vo veci samej zo dňa 27. 02. 2012, pričom pri ostatných žalobcom uplatnených a súdom prvého stupňa priznaných úkonoch právnej služby odvolací súd priznal odmenu advokáta vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny podľa ust. § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z., a to vo výške 53,49 Eur pri úkonoch vykonaných v roku 2009 - príprava a prevzatie zastúpenia dňa 20. 11. 2009, podanie žaloby dňa 23. 11. 2009, a vo výške 58,69 Eur pri úkonoch vykonaných v roku 2012 - účasť na meritórnom pojednávaní dňa 21. 02. 2012 a účasť na meritórnom pojednávaní dňa 14. 06. 2012. V dôsledku toho sa výška náhrady trov právneho zastúpenia v konaní pred súdom prvého stupňa znížila o odmenu celkom v sume 1.958,14 Eur, a to zo sumy 2.182,50 Eur na sumu 224,36 Eur, ďalej o režijný paušál v sume 7,63 Eur za 1 úkon právnej služby, ktorý nebol priznaný (písomné podanie vo veci samej zo dňa 27. 02. 2012), t.j. o celkovú sumu 1.965,77 Eur. Takto znížená náhrada trov právneho zastúpenia predstavuje sumu 602,56 Eur (2.568,33 Eur - 1.965,77 Eur) podľa špecifikácie priznaných trov obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozsudku, pričom výška priznanej náhrady zaplateného súdneho poplatku v sume 331,50 Eur zostáva nezmenená. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ust. § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 O.s.p. a úspešnému žalovanému priznal náhradu účelne vynaložených trov právneho zastúpenia v odvolacom konaní, ktoré pozostávajú z odmeny advokáta vo výške jednej polovice základnej sadzby tarifnej odmeny (teda nie vo výške základnej sadzby tarifnej odmeny, ako žalovaný odmenu za tento úkon vyčíslil) za 1 úkon právnej služby - odvolanie zo dňa 30. 07. 2012 podľa § 11 ods. 1 písm. a) vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. v spojení s § 14 ods. 3 písm. b) tejto vyhlášky v sume 29,34 Eur vzhľadom na skutočnosť, že odvolanie nebolo podané proti rozhodnutiu vo veci samej, z náhrady hotových výdavkov 1 x 7,63 Eur (§ 16 ods. 3 vyhlášky) a z náhrady 20 % DPH (§ 18 ods. 3 vyhlášky) v sume 7,39 Eur, t.j. trovy právneho zastúpenia v celkovej výške 44,36 Eur, ktorú náhradu súd uložil zaplatiť k rukám právneho zástupcu žalovaného v zmysle ust. § 149 ods. 1 O.s.p. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie n i e j e prípustné.