Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/145/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1209220968 Dátum vydania rozhodnutia: 12. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1209220968.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu Spoločenstvo vlastníkov bytového domu 154/34, Medvedzie 154/34, Tvrdošín, IČO: 37 803 603, práv. zast. JUDr. Miroslavom Bachynecom advokátom, Podbieľ 177, proti žalovanému KOMTERM Slovensko, a.s., Na stanicu 22, Žilina, IČO: 35 792 604, práv. zast. BARRISTER, s.r.o., Vlárska 32, Bratislava, o zaplatenie 1.039,14 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/99/2010-213 zo dňa 29.11.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 25Cb/99/2010-213 zo dňa 29.11.2012 p o t v r d z u j e . Žalovaný je povinný zaplatiť na náhradu trov odvolacieho konania žalovaného 83,- EUR k rukám jeho právneho zástupcu, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol žalobu a uložil žalobcovi povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov konania 62,- EUR, ako aj náhradu trov právneho zastúpenia na účet právneho zástupcu žalovaného v sume 661,25 EUR. V odôvodnení uviedol, že žalobca sa podanou žalobou domáhal nároku na zaplatenie ceny elektrickej energie spotrebovanej v objektovej odovzdávacej stanici tepla za roky 2007 a 2008. Medzi účastníkmi konania bola platne, v písomnej forme uzavretá zmluva o dodávke tepla v zmysle § 19 ods. 1 zákona o tepelnej energetike, ktorá obsahuje všetky predpísané náležitosti. Žalobca svoj nárok odvodzoval od ustanovenia článku 6. ods. 6.2. uzavretej zmluvy, v ktorom sa žalovaný zaviazal na zaplatenie spotrebovanej elektrickej energie. V konečnom dôsledku otázka existencie a platnosti zmluvy ani nebola medzi účastníkmi sporná. Spornou bola iba otázka platenia nákladov na spotrebovanú elektrickú energiu v časti sústavy tepelného zariadenia. Zo znenia sporného ustanovenia odseku 6.2. sa žalovaný zaviazal na úhradu elektrickej energie výmenníkovou stanicou. Žalobca však predmetnými faktúrami žalovanému vyúčtoval spotrebu elektrickej energie v odovzdávacej stanici tepla, čo je iná časť tepelnej sústavy, čo vo svojom vyjadrení potvrdil aj znalec H.. F.. Zo záverov uvedeného posudku vyplynulo, že žalovaný by mal náklady na spotrebovanú energiu zaplatiť v prípade, ak by tieto boli zakalkulované ako oprávnený náklad do ceny tepla. V sporných rokoch 2007 a 2008 však tieto náklady započítané neboli, čo potvrdil aj Úrad pre reguláciu sieťových odvetví. Nejasnosti v tejto otázke účastníci nakoniec riešili vzájomnou dohodou v rámci jednania dňa 19.5.2009, v znení ktorej mala byť cena spotrebovanej elektrickej energie vo výmenníkovej stanici od roku 2009 hradená žalovaným ako dodávateľom tepla. Súd prvého stupňa sa nestotožnil s názorom žalobcu, že ak by žalovaný nebol zaviazaný na zaplatenie žalovanej sumy, išlo by o jeho bezdôvodné obohatenie, lebo podľa názoru súdu by sa žalovaný obohatil iba v takom prípade, ak by náklady na elektrickú energiu boli zakalkulované do ceny tepla pre konečného spotrebiteľa, čo však nie je prípad sporných rokov 2007 a 2008, teda práve naopak, uhradením sumy by došlo k bezdôvodnému obohateniu na strane žalobcu. S poukazom na uvedené skutočnosti súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok zmeniť, žalobe vyhovieť a zaviazať žalovaného na zaplatenie náhrady trov konania žalobcu. Uviedol, že zistenie súdu prvého stupňa, že výmenníkové stanice tepla (ďalej len výmenníkové stanice) nie sú totožné s objektovou odovzdávacou stanicou tepla (ďalej len OOST), nie je správne. Uviedol, že podľa kolaudačného rozhodnutia z roku 2003 neexistujú výmenníkové stanice na sídlisku Medvedzie, ale sú len OOST v každej bytovke samostatne, ktoré sú v niektorých dokumentoch nazývané tiež odovzdávajúce stanice tepla (ďalej len OST) alebo kompaktné odovzdávajúce stanice. Ďalej poukázal, že v rokoch 2007 a 2008 žalobca fakturoval žalovanému cenu za dodávku elektrickej energie podľa zmluvy o dodávke energie, v ktorej sa neuvádza, že žalovaný je povinný zaplatiť iba časť spotrebovanej elektrickej energie. Uviedol, že žalobca je vlastníkom hlavného merača spotrebovanej elektrickej energie, avšak existuje aj podružný merač inštalovaný vo výmenníkovej stanici, ktorým sa meria spotrebovaná energia vo výmenníkovej stanici, ktorého údaje mesačne žalobcovi hlási pracovník žalovaného a na základe týchto hlásení žalobca vyhotovuje jedenkrát ročne pre žalovaného faktúru za spotrebovanú nielen tepelnú, ale aj elektrickú energiu. Uviedol, že súd prvého stupňa sa v napadnutom rozhodnutí argumentačne nevysporiadal s čiastočným plnením dlhu, keď žalovaný faktúru č. 22009 čiastočne uhradil v sume 130,94 EUR dňa 4.5.2009. K odvolaniu žalobcu sa vyjadril žalovaný, ktorý odvolaciemu súdu navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Uviedol, že ako vyplýva z protokolu o vykonaní kontroly, ktorá bola vykonaná na podnet žalobcu dňa 18.2.2010, žalovaný nebol povinný zahrnúť spotrebovanú energiu do ceny tepla. Uviedol, že skutočnosť, že žalovaný nie je povinný uhradiť spotrebovanú elektrickú energiu za roky 2007 a 2008 v objektovej odovzdávacej stanici tepla v bytovom dome, potvrdil aj súdny znalec p. H.. F. v znaleckom posudku zo dňa 31.10.2010. K námietke žalobcu ohľadom totožnosti pojmov výmenníková stanica a OOST uviedol, že s týmto tvrdením nesúhlasí, nakoľko výmenníková stanica je objekt, ktorého súčasťou je aj OOST- zariadenie slúžiace na dodávku tepla. Poukázal tiež na definíciu pojmov odberateľ a konečný spotrebiteľ podľa zákona č. 657/2004 Z.z. o tepelnej energetike, podľa ktorého je odberateľom žalobca, a jednotliví vlastníci bytov sú konečným spotrebiteľom. Uviedol tiež, že vo vzťahu k plateniu elektrickej energie spotrebovanej pri dodávke tepla dodávateľa odberateľovi existujú dve možnosti, a to zahrnutie nákladov na spotrebovanú energiu do ceny tepla ako oprávnený náklad dodávateľa tepla, kedy dodávateľ uhrádza cenu za energiu alebo dodávateľ tepla nezahrnie spotrebu energie do ceny tepla ako oprávnený náklad, a v tom prípade ju hradí odberateľ, keďže však náklady na energiu spotrebovanú OOST do ceny tepla zarátané neboli a táto bola uhradená spoločnosti Stredoslovenská energetika a.s.. K námietke žalobcu o čiastočnom plnení žalovaného a uznania dlhu žalovaný uviedol, že toto plnenie nemožno považovať za uznanie dlhu, nakoľko išlo o úhradu 130,94 EUR na základe Zápisu z jednania ako úhrady časti spotrebovanej elektrickej energie za rok 2008 a nie za rok 2007, ako mylne uvádza žalobca, uviedol, že faktúru za rok 2007 žalobcovi vrátil a táto nie je evidovaná v jeho účtovníctve. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutého rozsudku a na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku dodáva, že súd prvého stupňa správne vyhodnotil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Odvolací súd reflektujúc dôvody odvolania uvádza, že súd prvého stupňa sa správne vysporiadal s vykonaným dokazovaním, keď na základe znaleckého posudku ustálil zrejmú pojmologickú odlišnosť výmenníkovej stanice a OOST ako odlišné časti tepelnej sústavy. K námietke žalobcu ohľadom uznania dlhu žalovaným, tým, že uhradil časť istiny odvolací uvádza, že súd prvého stupňa sa nemusel vo svojom rozhodnutí zaoberať otázkou úhrady, ktorá medzi účastníkmi nebola sporná, nakoľko išlo o platbu úhrady za pomernú časť spotrebovanej elektrickej energie OOST podľa zápisu o vykonaní merania spotrebovanej energie zo dňa 28.3.2008 a nie na základe žalobcom vystavenej faktúry. K uvedenému odvolací súd dodáva, že vystavené faktúry samé osebe nepreukazujú správnosť fakturovanej výšky spotrebovanej energie, nakoľko v danom prípade nebolo preukázané, že by sa žalovaný zaviazal na úhradu spotrebovanej energie. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods.1 O.s.p. ako správny potvrdil. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p., a v spore úspešnému žalovanému priznal náhradu trov odvolacieho konania v sume 83,- EUR za jeden úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 15.3.2013 v sume 61,41 EUR spolu s režijným paušálom 7,81 EUR + 20 % DPH (podľa § 10 a nasl. vyhl. č. 655/2004 Z.z. ). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Ak nebude povinnosť uložená týmto rozsudkom dobrovoľne splnená, môže sa jej splnenia oprávnený domáhať výkonom exekúcie podľa osobitného predpisu.