Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Cob/456/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210203569 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 06. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Lenka Praženková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210203569.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Lenky Praženkovej a členiek senátu JUDr. Oľgy Bahníkovej a JUDr. Ľubici Kriškovej v právnej veci navrhovateľa: Výskumný ústav zváračský - Priemyselný inštitút SR, Račianska 71, 832 59 Bratislava, IČO: 36 065 722, zast.: JUDr. Miloš Barbuš, advokát, Štúrova 13, 810 00 Bratislava, proti odporcovi: Fond národného majetku Slovenskej republiky, Trnavská cesta 100, 821 01 Bratislava, IČO: 17 333 768, zast. adv. kanc. JANČO, JAKUBČÁK A PARTNERI, s.r.o., Štúrova 13, 811 02 Bratislava, o plnenie zmluvnej povinnosti, o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb 62/2010-372 zo dňa 18.09.2012, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II č. k. 24Cb 62/2010-372 zo dňa 18.09.2012 p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy právneho zastúpenia v odvolacom konaní v sume 159,66 eura, a to do troch dní právoplatnosti tohto rozsudku k rukám právneho zástupcu navrhovateľa. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil odporcovi, aby navrhovateľovi vydal potvrdenie o výške uznaných investícií v znení „v zmysle čl. VI. ods. 5 Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 zo dňa 14.01.2003 a na základe uskutočnenej fyzickej kontroly investícií a na základe prekontrolovaných dokladov FNM SR potvrdzuje, že Výskumný ústav zváračský - Priemyselný inštitút SR preinvestoval v priebehu 5 rokov od uzatvorenia Zmluvy o predaji podniku sumu 100.000.000,- Sk, čím naplnil záväzok vyplývajúci z čl. VI. ods. 3 Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002“, do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Odporcu zároveň zaviazal na úhradu trov konania navrhovateľovi vo výške 745,90 Eur, pričom trovy konania pozostávajú zo súdneho poplatku v sume 99,50 Eur a z trov právneho zastúpenia v sume 646,40 Eur, a to do troch dní od právoplatnosti rozsudku na účet právneho zástupcu navrhovateľa. Po vyhodnotení výsledkov vykonaného dokazovania prvostupňový súd aj s poukazom na výsledky právoplatne skončeného konania o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy o predaji podniku a právoplatne skončeného dovolacieho konania dospel k jednoznačnému záveru, že medzi účastníkmi konania bola uzavretá platná zmluva o predaji podniku podľa zákona č. 92/1991 Zb. a podľa Obchodného zákonníka, ktorá v článku VI. obsahovala určitú a zrozumiteľnú dohodu zmluvných strán o vzájomných právach a povinnostiach v súvislosti s investovaním sumy 100.000.000,- Sk na rozvoj privatizovaného majetku. V zmysle zmluvnej dohody navrhovateľ v rámci stanovenej lehoty predložil odporcovi všetky potrebné doklady, pričom investovanie sumy 72.584.737,--Sk aj bolo odporcom písomne uznané listom zo dňa 17.02.2006. Do splnenia záväzku investovania dohodnutej sumy na rozvoj privatizovaného majetku tak zostala suma 27.415.236,--Sk, pričom odporca preukázateľne dňa 22.01.2007, t.j. v rámci lehoty stanovenej do dňa 31.12.2007 predložil odporcovi všetky potrebné doklady a následne vykonal odporca u navrhovateľa dve kontroly zameranú na fyzickú kontrolu a preverenie predložených dokladov, pričom z protokolov o predmetných kontrolách realizovaných pracovníkmi odporcu jednoznačne vyplynulo, že zo strany navrhovateľa bola zmluvná povinnosť investovať sumu 100.000.000,-- Sk na rozvoj privatizovaného majetku v plnom rozsahu splnená. Predmetná zmluva o predaji podniku stanovuje lehoty pre kupujúceho, t.j. navrhovateľa v súvislosti s investovaním dohodnutej sumy a v súvislosti s preukazovaním tohto investovania, avšak nestanovuje žiadnu lehotu pre predávajúceho, t.j. odporcu na vydanie potvrdenia o uznaní investícií. Súd prvého stupňa podotkol, že to neznamená, že má byť na ľubovôli predávajúceho, kedy predmetné potvrdenie vydá. Odporca prostredníctvom svojich odborných pracovníkov, ktorí museli a mali byť oboznámení so všetkými požiadavkami a internými predpismi odporcu, vykonal u navrhovateľa dve kontroly, ktoré obidve konštatovali investovanie dohodnutých finančných prostriedkov zo strany navrhovateľa. Túto skutočnosť jednoznačne potvrdili aj svedecké výpovede. Predmetná zmluva o predaji podniku upravovala postup v prípade nesplnenia zmluvnej povinnosti investovania dohodnutých finančných prostriedkov, pričom tento postup odporca neaplikoval, ale len zo subjektívnych dôvodov s odvolaním sa na konanie o mimoriadnom dovolaní, predmetné potvrdenie o uznaní investícií nevydal. Po právoplatnom skončením dovolacieho konania odporca nad rámec zmluvy o predaji podniku pristúpil k externému posudzovaniu investícií prostredníctvom ním objednaného znalca, pričom znalec JUDr. Ing. Vojtech Čipák taktiež vo svojom znaleckom posudku konštatoval investovanie finančných prostriedkov na rozvoj privatizovaného majetku, a to v celkovej výške 102.128.313,- Sk za obdobie rokov 2003 až 2006. Bez akýchkoľvek relevantne podložených pochybností odporca pokračoval v externom posudzovaní investícií ďalšími dvoma subjektmi, ktorým však navrhovateľ už súčinnosť neposkytoval, pričom je potrebné uviesť, že vzhľadom na riadne splnenie svojich zmluvných povinností v zmluvne dohodnutých lehotách už navrhovateľ takúto povinnosť ani nemal. Tieto tretie subjekty vo svojich písomne spracovaných posudzovaniach spochybňovali časť investícií, avšak nie jednoznačne, len sa odvolávali na potrebu predloženia ďalších podkladov potrebných pre ich posudzovanie. Odporca v danom konaní navrhol znalecké dokazovanie za účelom posudzovania investícií, avšak prvostupňový súd tento dôkaz nevykonal, keďže vzhľadom na obsah protokolov o vykonaní dvoch fyzických kontrol pracovníkmi odporcu a znaleckého posudku spracovaného JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, ako aj vzhľadom na svedecké výpovede RNDr. T. X. a N.. L. G. a zmenu návrhu na začatie konania súd prvého stupňa nepovažoval vykonanie znaleckého dokazovania za potrebné pre jeho rozhodnutie vo veci samej a mal jednoznačne za preukázané investovanie sumy 100.000.000,- Sk navrhovateľom ako predávajúcim na rozvoj privatizovaného majetku v súlade s uzavretou zmluvou o predaji podniku. Na základe vyššie uvedených skutočností súd prvého stupňa rozhodol s poukazom na ust. § 5, § 14 ods. 1, § 19a ods. 1 zákona č. 92/1991 Zb. o podmienkach prevodu majetku štátu na iné osoby v znení účinnom od 01.01.2003 do 31.12.2003 a ust. § 262 ods. 1, 2, § 325, § 476 ods. 1, 2 Obchodného zákonníka. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. S týmto rozhodnutím sa neuspokojil odporca a v odvolaní, ktoré podal v zákonnej lehote navrhol napadnutý rozsudok zmeniť príp. zrušiť a vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca v priebehu konania preukázal, že investovanie predmetnej sumy na rozvoj privatizovaného majetku nebolo v súlade so zmluvou, súd prvého stupňa pri svojom rozhodovaní nezohľadnil ust. článku VI. ods. 5 Zmluvy o predaji podniku, pričom zo strany navrhovateľa nebola poskytnutá potrebná súčinnosť pri kontrole. Povinnosť odporcu vydať potvrdenie o uznaných investíciách nevznikne po predložení akýchkoľvek dokladov, ale hodnoverných dokladov, ktoré budú vyhotovené podľa požiadaviek odporcu. Z ustálenej praxe bolo medzi účastníkmi konania bežnou praxou, že všetky doklady majú byť prioritne vyhotovené podľa Smernice FNM SR. Keďže navrhovateľ odmietol poskytnúť ďalšiu súčinnosť odporcovi, odporca nemohol ďalej bez predloženia dokladov vyžiadaných listami zo dňa 13.05.2011 a dňa 22.06.2011 za existujúceho skutkového stavu objektívnym spôsobom kvantifikovať rozsah investícií. Odporca v konaní výslovne deklaroval, že z jeho strany nie je dôvod na odmietnutie vydania potvrdenia o investíciách, avšak iba v prípade, ak budú zo strany navrhovateľa predložené dostatočné podklady pre vydanie takéhoto potvrdenia a odporca tým bude presvedčený bez dôvodných pochybností o účelnom a hodnovernom preinvestovaní uplatňovaných finančných prostriedkov. Doteraz sa však tak nestalo. V odvolaní odporca upozorňuje, že prvostupňový súd nevykonal dôkazy, ktoré navrhol, pričom došlo k tomu, že súd neúplne zistil skutkový stav veci. Taktiež vyhotovený Protokol č. 11/2007 nemožno považovať za právne záväzné stanovisko odporcu, nakoľko sa nejedná o rozhodnutie štatutárneho orgánu odporcu, ktorým je výkonný výbor. Protokol je iba interným dokumentom, ktorý podlieha schváleniu štatutárnym orgánom odporcu. Taktiež nie je možné podľa obsahu Protokolu určiť, či bola skutočne pri jeho vyhotovovaní použitá Smernica a podľa svedeckej výpovede výkonný výbor opakovane predmetné investície neuznal, resp. rozhodnutie o ich uznaní odkladal v súvislosti so sporom vedeným medzi účastníkmi konania. Odvolateľ má za to, že znalecký posudok č. 01/2010 vypracovaný JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom nemal pre posúdenie účelnosti a splnenia cieľa, ktorým je podľa vyjadrení navrhovateľa „rozvoj majetku“ vynaloženia investícií žiadnu výpovednú hodnotu, pričom sa nevyporiadal s otázkou účelnosti vynaložených investícií v nadväznosti na ust. Smernice odporcu pre posudzovanie investovania. Vo svojom odvolaní odvolateľ poukazoval na odborné stanovisko č. 63/2010 vypracované spoločnosťou Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. a externé posúdenie daňovoporadenskou spoločnosťou T.A.R.A. s.r.o., pričom z predložených odborných dokumentov vyplýva, že nebolo možné jednoznačne (bez najmenších pochybností) určiť, že odporca má povinnosť vydať potvrdenie, ku ktorému ho zaviazal prvostupňový súd. K odvolaniu odporcu sa písomne dňa 07.05.2013 vyjadril navrhovateľ, podľa ktorého z citovaného znenia Protokolu č. 11/2007 bolo zistené, že ku dňu 22.01.2007 si navrhovateľ splnil záväzok vyplývajúci z čl. VI. bod 3 Zmluvy o predaji podniku. Toto splnenie preukazuje aj znalecký posudok č. 01/2010 vypracovaný JUDr. Ing. Vojtechom Čipákom, pričom opätovne zdôraznil, že žiadna platná právna norma a rovnako ani zmluva o predaji podniku neukladala navrhovateľovi povinnosť preukazovať účelnosť vynaložených investícií a rovnako neoprávňovala odporcu účelnosť vynaložených investícií skúmať. Splnenie povinnosti vyplývajúcej zo zmluvy o predaji podniku nebolo viazané na účelnosť vynaložených prostriedkov, ale jediným predpokladom splnenia tejto povinnosti bolo investovanie finančných prostriedkov do rozvoja privatizovaného majetku. Podľa navrhovateľa Ústav stavebnej ekonomiky, s.r.o. nemá oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore ekonomiky, odvetvie účtovníctvo a obchodná spoločnosť T.A.R.A., s.r.o. nie je zapísaná v zozname audítorských spoločností a nie je oprávnená poskytovať ani daňové poradenstvo. Odporca nenamietal a nespochybňoval výšku vynaložených investícií, ale len spochybňoval ich účelnosť, pričom kontrola v Protokole potvrdila, že pri jej vykonávaní sa postupovalo v súlade s internou Smernicou odporcu. Záverom poukázal na ust. § 610 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka pri čl. VI. bod 3 Zmluvy o predaji podniku, kedy odporca namietal účelnosť vynaložených investícií až v novembri 2009, teda až po uplynutí jednoročnej prekluzívnej lehoty, a preto sa nemôže dovolávať jej nesplnenia. Vzhľadom na uvedené navrhol rozsudok prvostupňového súdu potvrdiť a uplatnil si trovy odvolacieho konania vo výške 79,58 eura. Dňa 21.08.2013 doplnil odporca odvolanie, ktoré bolo podané dňa 05.11.2012 s tým, že prvostupňový súd v odôvodnení rozsudku nedostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vychádzal a rozsudok tak vykazuje znaky arbitrárnosti a nie je preskúmateľný, a zakladá aj porušenie ústavných práv odporcu na súdnu a inú právnu ochranu. Podľa čl. X odsek 12 Zmluvy o predaji podniku č. 2201/2002 prílohy č. 1 až 33 a zápisnica o prevzatí a jej dodatok sú nedeliteľnou súčasťou zmluvy. Podľa súdneho spisu vedeného v tejto veci súčasťou súdneho spisu neboli a nie sú prílohy č. 1 až 33 a zápisnica o prevzatí a jej dodatok, pričom v prílohách je zachytený stav majetku podniku ku dňu 31.10.2002 a slúžia ako podklad pre definitívne upresnenie majetku podniku ku dňu účinnosti tejto zmluvy v zápisnici o prevzatí a jej dodatku. Privatizovaný majetok tak bol vymedzený niečím, čo netvorí obsah súdneho spisu a prvostupňový súd sa nijakým spôsobom nesnažil určiť a ani neurčil, čo za privatizovaný majetok považuje. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa používa iba pojem rozvoj privatizovaného majetku a tento rozvoj ako taký definoval. Odvolateľ vo svojom doplnení odvolania ďalej namietal ako sa súd vysporiadal s protokolom kontroly, svedeckými výpoveďami, znaleckým posudkom, ktorého obsah nespĺňa limity dané § 17 ods. 6 zák. č. 382/2004 Z.z. čo neumožňuje preskúmať jeho obsah a overiť odôvodnenosť postupov. Ďalej zhrnul obsah podaní navrhovateľa, podľa ktorých neuniesol dôkazné bremeno na preukázanie svojich tvrdení a v súvislosti na námietku premlčania uviedol, že na právny vzťah založený zmluvou o predaji podniku nie je možné aplikovať ust. § 610 Občianskeho zákonníka Odporca ďalej dňa 01.10.2013 doplnil svoje odvolanie, v ktorom upriamil pozornosť na Štatút FNM SR, organizačný poriadok, pracovný poriadok, zásady kontrolnej činnosti FNM SR, Smernicu FNM SR, ktorou sa ustanovujú peňažné pokuty pri uplatnení § 19a ods. 9 zák. č. 92/1991 Zb. a na Smernicu pri posudzovaní investovania podľa ustanovení zmlúv o predaji podniku, jeho časti alebo o odplatnom prevode akcií. Z vyššie uvedeného vyplýva, že štatutárnym orgánom odporcu je výkonný výbor. Počas súdneho konania odporca spochybňoval, že v jeho mene mohli záväzne vystupovať odborní pracovníci, pričom navrhovateľ nepredložil žiaden relevantný dôkaz na preukázanie tohto tvrdenia. Prvostupňový súd sa so spornými tvrdeniami účastníkov konania nevysporiadal a ani neuviedol argumenty a dôkazy, z ktorých vychádzal, keď dospel k záveru, že konanie pracovníkov odporcu zaväzuje priamo odporcu, pričom nie je zrejmé, či mali zamestnanci vykonávajúci kontrolu dostatočnú odbornú kvalifikáciu. Výsledky uvedené v protokole o vykonaní kontroly slúžia len ako jeden z podkladov pre rozhodovaciu činnosť štatutárneho orgánu odporcu. V prípade pochybností o správnosti vykonanej kontroly, príp. o jej komplexnosti má štatutárny orgán odporcu právo získať potrebné informácie pre svoju rozhodovaciu činnosť iným spôsobom, a to aj prostredníctvom tretej osoby. K obom doplneniam odvolania odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ dňa 28.05.2014 a navrhol uvedený rozsudok ako vecne správny potvrdiť a zároveň si uplatnil trovy odvolacieho konania vo výške 159,66 Eur (58,69 Eur + 7,63 Eur režijný paušál + 20 % DPH, t.j. 13,26 Eur, t.j. 79,58 Eur, (58,69 Eur + 8,04 Eur režijný paušál + 20% DPH, t.j. 13,35 Eur, t.j. 80,08 Eur). Vo vyjadrení upriamil pozornosť na ust. § 204 ods. 1 a § 205 ods. 3 O.s.p., pričom podania odporcu označené ako doplnenie odvolania, a ktoré boli doručené prvostupňovému súdu po 10 a 11 mesiacoch od uplynutia lehoty na podanie odvolania, sú právne irelevantné a nie je potrebné sa k nim vyjadrovať. Opätovne zdôraznil, že dôvody odvolania možno meniť, dopĺňať a modifikovať len v 15 dňovej lehote určenej na podanie odvolania. V danom prípade odporca uznal vynaložené investície do rozvoja privatizovaného majetku vo výške 72.584.737,- Sk, teda predmetom sporu ostala len suma 29.618.453,- Sk. Z protokolu o výsledku kontroly vyplýva, že pracovníci odporcu potvrdili vynaloženú investíciu do privatizovaného majetku vo výške 29.618.453,- Sk. Zo žiadneho dokladu, ktorý bol súčasťou protokolu nevyplýva, že by boli kontrolnými pracovníkmi odporcu vylúčené doklady vo výške 2.203.190,- Sk. Táto suma sa zjavila v liste odporcu zo dňa 21.11.2007 len z toho dôvodu, že o túto sumu bolo naviac preinvestované zo strany navrhovateľa. Navrhovateľ má preinvestovať sumu 100.000.000,- Sk. Predmetom sporu je potvrdenie o preinvestovaní sumy 100 mil. Sk, i keď je zjavné, že bez započítania roku 2007 bola preinvestovaná suma presahujúca sumu 100 mil. Sk. Do vynaložených investícií nie je vôbec započítaný rok 2007, pričom v zmysle zmluvy o predaji podniku mala byť preinvestovaná suma 100 mil. Sk v lehote do 31.12.2007. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací prejednal vec v rozsahu a dôvodoch odvolania podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia pojednávania v zmysle § 214 ods. 2 O.s.p., pričom termín verejného vyhlásenia rozsudku bol oznámený na úradnej tabuli súdu dňa 03.06.2014 podľa § 156 ods. 3 O.s.p. Z predložených listinných dôkazov ako i z priebehu súdneho konania zistil, že odvolaniu odporcu nie je možné vyhovieť. Odvolací súd sa podľa § 219 ods. 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia súdu prvého stupňa, pričom konštatuje správnosť dôvodov tohto rozhodnutia. So závermi súdu prvého stupňa uvedenými aj v úvode odôvodnenia tohto rozsudku sa odvolací súd plne stotožňuje. Súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci, správne právne vec posúdil vo svojom rozsudku vysporiadal so všetkými argumentmi účastníkov konania. Na doplnenie správnosti dôvodov napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam odporcu, odvolací súd uvádza, že každý z účastníkov konania nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach. Navrhovateľ musí hodnoverne preukázať tvrdenia uvedené v návrhu (žalobe), inak mu nie je možné uplatnený nárok priznať. Taktiež odporca nesie dôkazné bremeno o svojich tvrdeniach uvedených v rámci obrany proti návrhu. K námietke odporcu, že súd prvého stupňa nevykonal všetky navrhované dôkazy odvolací súd uvádza, že nie je odňatím práva konať pred súdom, keď súd nevykoná všetky navrhované dôkazy, avšak je odňatím práva pred súdom ak v rozhodnutí neuvedie prečo tieto navrhované dôkazy nevykonal. Takéto pochybenie súdu prvého stupňa však zistené nebolo. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí zdôvodnil, prečo nevykonal všetky navrhované dôkazy a odvolací súd má za to , že postup súdu prvého stupňa bol v tomto smere správny a vykonať ďalšie dokazovanie nebolo potrebné, a to z dôvodov ako uviedol súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku. K ďalšej odvolacej námietke odporcu, že súd neprihliadol na č. VI ods. 5 Zmluvy a čl. VI ods. 4 Zmluvy odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná. Dohodnutý objem prostriedkov mal navrhovateľ investovať na rozvoj privatizovaného majetku. Táto skutočnosť bola v konaní preukázaná listinnými dôkazmi a svedeckými výpoveďami. Na skutočnosť, či došlo k uvedenému investovaniu dohodnutého objemu finančných prostriedkov bola vykonaná kontrola, v rámci ktorej bol vyhotovený Protokol č. 11/2007. Vykonanie investícií potvrdil aj znalecký posudok Ing. Čipáka. Zo znenia protokolu číslo 11/2007 je zrejmé, že kontrolou, ktorú vykonal odporca u navrhovateľa bolo zistené, že k 22. 1. 2007 si navrhovateľ splnil záväzok vyplývajúci mu z článku 6 bod 3 Zmluvy o predaji podniku. Vykonanou kontrolou boli navrhovateľom vynaložené investície uznané. Z toho vyplýva, že navrhovateľ v dohodnutej lehote, t. j. do 31. 12. 2007 investoval na rozvoj privatizovaného majetku sumu 100 000 000 Sk, a tak si splnil záväzok vyplývajúci mu zo zmluvy o predaji podniku. Až po piatich rokoch po vykonaní tejto kontroly začal odporca spochybňovať závery tohto Protokolu. Dovtedy nechcel vydať potvrdenie o uznaní navrhovateľom vynaložených investícii len z dôvodu prebiehajúceho konania na Najvyššom súde Slovenskej republiky o mimoriadnom dovolaní podanom v konaní o určení neplatnosti zmluvy o predaji podniku. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na § 610 ods. 2 Obchodného zákonníka upravujúceho prekluzívnu lehotu pre nesplnenie rozväzovacej podmienky zmluvy o predaji podniku. Odvolací súd ďalej poukazuje na to, že splnenie povinnosti vyplývajúcej zo Zmluvy o predaji podniku nebolo viazané na účelnosť vynaložených prostriedkov, ale jediným predpokladom splnenia tejto povinnosti bolo investovanie finančných prostriedkov do rozvoja privatizovaného majetku. K listinnému dôkazu: odborné stanovisko číslo 63/2010 zo dňa 31. 5. 2010 odvolací súd uvádza, že táto znalecká organizácia nemá oprávnenie vykonávať znaleckú činnosť v odbore ekonomiky, odvetvie účtovníctva a rovnako ani činnosti týkajúce sa výkonu audítorských činností. Preto nebolo možné na neho prihliadať v tom smere, že by spochybnil závery odborného znaleckého posudku JUDr. Ing . Čipáka a Protokolu č. 11/2007. V tejto súvislosti treba poznamenať že odporca v konaní nenamietol a nespochybnil výšku vynaložených investícií tak, ako boli zistené vykonanou kontrolou a znaleckým posudkom JUDr. Ing. Čipáka, ale spochybňoval účelnosť vynaložených investícií, a že pri vykonanej kontrole a v znaleckom posudku JUDr. Ing. Vojtecha Čipáka nebola zohľadnená interná smernica odporcu. Z výsluchov svedkov N. a L. vyplýva, že kontrola, ktorú vykonal odporca, a ktorej výsledok bol zahrnutý v Protokole č. 11/2007, sa postupovalo podľa smernice odporcu. Odvolací súd nemohol prihliadnuť na odvolacie námietky odporcu, ktoré podal (doplnenie odvolania zo dňa 30.09.2013 a zo dňa 21. 08.2013) až po uplynutí lehoty na odvolanie, a to s poukazom na § 204 ods. 1 a § 205 ods. 3 O.s.p. Odvolací súd vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Odvolací súd, ktorý bol viazaný dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), nepreskúmal správnosť vyčíslenia trov prvostupňového konania súdom prvého stupňa, pretože žalobca v odvolaní nespochybnil a nerozporoval správnosť vyčíslenia týchto trov konania. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, 2 , § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a tieto vyčíslil. Odvolací súd priznal v konaní plne úspešnému navrhovateľovi voči odporcovi náhradu trov odvolacieho konania v sume 159,66 eura, na ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa. Trovy konania predstavujú odmenu advokáta za dva úkony právnej služby s poukazom na ust. § 11 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb. Celková odmena potom aj s poukazom na § 14, § 15 písm. a) a § 18 ods. 3 citovanej vyhlášky predstavuje sumu 58,69 eura + 7,63 eura režijný paušál + 20 % DPH, t.j. 13,26 eura, t.j. 79,58 eura, 58,69 eura + 8,04 eura režijný paušál + 20% DPH, t.j. 13,35 eura, t.j. 80,08 eura. Tento rozsudok je výsledkom hlasovania odvolacieho senátu v pomere hlasov 3 za : 0 proti. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.