Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/33/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210204978 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210204978.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu MIREMI s.r.o., Murániho 11, Nitra, IČO: 35 923 636, práv. zast. JUDr. Ivanom Jánošíkom, advokátom, Klincová 35, Bratislava, proti žalovanému COOP PRODUKT SLOVENSKO, Mliekarenská 10, Bratislava, IČO: 00 168 637, o 70.537,08 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/73/2011-245 z 28.6.2012 a uzneseniu č.k. 23Cb/73/2011-272 zo 14.12.2012, jednohlasne takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/73/2011-245 zo dňa 28.6.2012 potvrdzuje. Žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 23Cb/73/2011-272 zo dňa 14.12.2012 potvrdzuje. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca domáhal zaplatenia sumy 70.537,08 EUR s úrokom z omeškania, ktorá predstavovala jednorazovú výplatu časti podielového fondu žalovaného, zodpovedajúcej podielu právneho predchodcu žalobcu, UNIKOS, výrobné družstvo so sídlom v Slatinke nad Bebravou, na majetku žalovaného, ktorá bola daná na rozdelenie členským družstvám za rok 2008 v zmysle uznesenia 21. valného zhromaždenia COOP PRODUKT SLOVENSKO zo dňa 30.10.2008, ktorú žalobca ako postupník nadobudol na základe zmluvy o postúpení pohľadávok uzavretej dňa 30.4.2009 s postupcom UNIKOS, výrobné družstvo so sídlom v Slatinke nad Bebravou. V odôvodnení rozsudku súd prvého stupňa poukázal na obsah uznesenia 21. valného zhromaždenia žalovaného zo dňa 30.10.2008, na ktorom bola schválená jednak zmena stanov žalovaného podľa schváleného návrhu a tiež jednorazová výplata časti podielového fondu vo výške 250 miliónov Sk pre členské družstvá podľa čl. 28 schválených stanov žalovaného a tiež termín mimoriadnej výplaty časti podielového fondu pre členské družstvá podľa schválených pravidiel do 31.12.2008. Za nedôvodné súd prvého stupňa označil argumenty žalobcu, spochybňujúce platnosť zmenených stanov žalovaného z dôvodu nemožnosti ich podpisu G.. T. F., keďže jeho funkcia ako predsedu žalovaného oprávňujúca ho na konanie za žalovaného naďalej trvala a k jej zániku došlo až 15.11.2008. Konštatoval, že výplata členského podielu, ako aj právny charakter tohto nároku sa riadi stranami žalovaného v znení účinnom od 31.10.2008, pričom z čl. 8 písm. e/ stanov, je upravený zákaz členských družstiev prevádzať svoje členské práva a povinnosti v zmysle stanov na iné členské družstvá, resp. tretiu osobu. Uvedené dojednanie posúdil ako dohodu, ktorá v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zák. bráni akémukoľvek postúpeniu pohľadávok vyplývajúcich z členských práv na tretie osoby. S poukazom na čl. 25 ods. 1, 2, 3, 4, 10 stanov žalovaného sa súd prvého stupňa nestotožnil s tvrdením žalobcu, že pohľadávka, ktorú si žalobca uplatnil voči žalovanému, má charakter „bežnej“ finančnej pohľadávky, na ktorú sa nevzťahuje zákaz prevodu upravený v čl. 8 stanov žalovaného, naopak, konštatoval, že predmetná pohľadávka plynie zo základného práva členského družstva a po práve využívať fondy v zmysle pravidiel schválených orgánmi CPS v zmysle čl. 7 písm. d/ stanov. Vyslovil názor, že pohľadávka je výlučne a neoddeliteľne spojená s členskými právami v združení, je súčasťou členského podielu definovaného v čl. 25 ods. 1 stanov, nejedná sa teda o žiadnu pohľadávku, ktorú možno označiť za „bežnú“, ale ide o priznaný nárok vyplývajúci z práva členského družstva podieľať sa na majetku žalovaného. Vzhľadom na uvedené uzavrel, že pokiaľ právny predchodca žalovaného zmluvou o postúpení pohľadávky postúpil túto pohľadávku na žalobcu, konal v rozpore s osobitnou dohodou uvedenou v stanovách, čoho dôsledkom je v zmysle § 525 ods. 2 Obč. zák. absolútna neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky uzavretej dňa 30.4.2009 a keďže táto nevyvoláva žiadne právne účinky, postúpenie nebolo účinné, žalobca nikdy nevstúpil do práv a povinností veriteľa z postupovanej pohľadávky a nie je v spore aktívne legitimovaný. Vzhľadom na uvedený záver sa súd prvého stupňa ďalej nezaoberal dokazovaním smerujúcim k zisteniu dôvodnosti pohľadávky žalovaného, ktorú mal voči právnemu predchodcovi žalobcu a o oprávnenosti jednostranného zápočtu vykonaného žalovaným voči pohľadávke právneho predchodcu žalobcu a z tohto dôvodu nevykonal žalovaným navrhovaný dôkaz predložením listín o splatení podstatnej časti úveru právnym predchodcom žalobcu, nakoľko vykonanie tohto dôkazu nebolo vo veci skutkovo ani právne významné. O náhrade trov rozhodol s poukazom na § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., úspech žalovaného v konaní a skutočnosť, že si tento procesný nárok žalovaný neuplatnil. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a žalobe vyhovieť. Má za to, že je aktívne legitimovaný na vymáhanie pohľadávky, keď postupca previedol len určitú zrejmú a nespornú finančnú sumu - pohľadávku, ktorá predstavuje reálne vyčíslený podiel na zisku žalovaného za konkrétny kalendárny rok, ktorá síce má pôvod v členstve, ale v danom prípade sa nejedná o členské právo. Postúpená pohľadávka je konkrétnou pohľadávkou, ktorá sa zhmotnila z neurčitého práva postupcu na podiel na zisku, s týmto právom však nie je totožné a je od neho oddeliteľné. Uviedol, že zákaz by sa podľa jeho názoru týkal práva na podiel na zisku ako takého, ktoré by malo oprávňovať jeho nadobúdateľa k podielu na zisku do budúcnosti za každý kalendárny rok. S poukazom na čl. 25 ods. 4 stanov konštatoval, že je zrejmé, že podielový fond, časť hodnoty ktorého mal postupca údajne neplatne postúpiť, vznikol najskôr ku dňu 1.1.2009, nakoľko hodnota podielového fondu sa mala rovnať majetku žalovaného určeného účtovnou zásielkou ku dňu 31.12.2008. Valné zhromaždenie žalovaného však až dňom 30.10.2008 schválilo jednorazovú výplatu časti majetku žalovaného v hodnote 250 mil. Sk na rozdelenie členským družstvám, vrátane postupcu. Následne listom zo dňa 3.12.2008 žalovaný vyčíslil nárok postupcu s tým, že tento predstavuje sumu 70.537,08 EUR. S ohľadom na uvedené zastáva žalobca názor, že v čase určenia nároku voči žalovanému podielový fond reálne neexistoval, a teda postúpená pohľadávka nemohla predstavovať majetkový podiel postupcu na predmetnom podielovom fonde, v dôsledku čoho ani postupca nemohol porušiť, prípadné práva a povinnosti vzťahujúce sa jemu prislúchajúcemu majetkovému podielu podielového fondu. Žalovaný navrhol napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Za nepravdivé označil tvrdenie žalobcu, že zmluvou o postúpení bola postúpená pohľadávka, ktorá predstavovala „bežný finančný nárok“ a nie členské právo podieľať sa na zisku CPS na príslušný kalendárny rok spôsobom uvedeným v stanovách, keď uvedené tvrdenie žalobcu odporuje listu postupcu zo dňa 4.5.2009, ktorým žalovanému oznámil postúpenie pohľadávky na žalobcu a v liste jednoznačne špecifikoval postúpenú pohľadávku ako podiel postupcu na majetku CPS a rovnako je postupovaná pohľadávka definovaná aj v prílohe č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny, keď súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav, správne vyhodnotil vykonané dôkazy a vec posúdil správne aj po právnej stránke. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd sa v plnom rozsahu stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že v danom prípade predmetná pohľadávka nebola spôsobilým predmetom postúpenia vzhľadom na § 525 ods. 2 Obč. zák. a čl. 8 písm. e/ stanov COOP PRODUKT SLOVENSKO, a to z dôvodov uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré odvolací súd nepovažuje za hospodárne opakovať. Žalobca namietal, že v čase určenia nároku voči žalovanému podielový fond reálne neexistoval, keďže vzhľadom na obsah stanov vznikol najskôr ku dňu 1.1.2009, nakoľko hodnota podielového fondu sa mala rovnať majetku žalovaného určeného účtovnou závierkou ku dňu 31.12.2008 a CPS určil výšku percenta podielu družstva na majetku CPS už listom zo dňa 3.12.2008. Ak by tvrdenie žalobcu bolo pravdivé, potom postupca postupoval neexistujúcu pohľadávku, pretože tak ako to uvádza žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu, či už z prílohy č. 1 k zmluve o postúpení pohľadávok z 30.4.2009 ako aj oznámenia o postúpení pohľadávky zo 4.5.2009 nepochybne vyplýva, že postúpenie sa týkalo sumy 70.537,08 EUR (2.125.000,- Sk), ktorá predstavuje podiel UNIKOS výrobné družstvo Slatinka nad Bebravou na majetku CPS, skutočnosť ktorá by zakladala ďalší dôvod pre neexistenciu aktívnej legitimácie žalobcu. Z uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako vecne správny potvrdil. Žalovaný bol v odvolacom konaní úspešný, mal by preto podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. právo na náhradu jeho trov. Nakoľko sa tohto procesného práva vzdal, odvolací súd mu náhradu trov odvolacieho konania nepriznal. Napadnutým uznesením súd prvého stupňa nepriznal žalobcovi oslobodenie od súdnych poplatkov v zmysle § 138 ods. 1 O.s.p., keď prihliadol na osobitné postavenie žalobcu ako právnickej osoby - podnikateľa, ktorý ak vstupuje do obchodno-právnych vzťahov, musí rátať i s určitým rizikom, ktoré podnikateľská činnosť so sebou prináša a ktorá môže viesť do straty a neúspech v podnikaní nemožno prenášať na štát, nakoľko by takýmto postupom boli neúspešní podnikatelia zvýhodňovaní voči podnikateľom úspešným. Ďalším dôvodom pre nepriznanie oslobodenia boli podľa názoru súdu prvého stupňa majetkové pomery žalobcu, ktoré nepreukazujú skutočnosť, že by mu neumožňovali zaplatiť súdny poplatok, keď z výkazu ziskov a strát k 31.12.2011 vyplýva, že jeho tržba predstavovala 33.913,- EUR, základom dane bola suma 2.512,04 EUR. Proti tomuto uzneseniu podal včas odvolanie žalobca navrhujúc ho zmeniť a jeho žiadosti vyhovieť. Namietal, že žalobca predloženými dokladmi vierohodne preukázal, že jeho súčasné pomery odôvodňujú jeho oslobodenie. Súhlasil síce so záverom súdu prvého stupňa, týkajúceho sa podnikateľského rizika, avšak pre účely oslobodenia sa s nimi nestotožnil, nakoľko argumentácia súdu prvého stupňa by znamenala, že právnické osoby sú z okruhu žiadateľov o priznanie oslobodenia vylúčené. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie je vecne správne. Odvolací súd sa síce nestotožnil so záverom súdu prvého stupňa, ktorý v podstate právnickú osobu - podnikateľa vylúčil z okruhu subjektov, ktorým možno priznať oslobodenie spod poplatkovej povinnosti, pretože so súdom prvého stupňa citovaného ustanovenia § 138 ods. 1 O.s.p. nevyplýva, že by zákonodarca rozlišoval medzi právnickou osobou - podnikateľom, fyzickou osobou - podnikateľom a subjektom, ktorý nepodniká, prípadne prihliadol na dôvod, pre ktorý sa subjekt ocitol v nepriaznivej finančnej situácii. Rozhodujúce sú iba majetkové pomery účastníka. Odvolací súd sa však stotožnil so záverom súdu prvého stupňa, že majetková situácia žalobcu nie je nepriaznivá do takej miery, aby odôvodňovala oslobodenie spod poplatkovej povinnosti, a preto napadnuté uznesenie ako vecne správne podľa § 219 ods. 1 O.s.p. potvrdil. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.