Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/328/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210208574 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Magdaléna Floreková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210208574.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Magdalény Florekovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Zuzany Posluchovej v právnej veci navrhovateľa: I. P., N. N., R. XX, proti odporcom: 1/ P. B., N. N., J. XX, 2/ F. B., N. N., N. XX, 3/ B. B., N. Z., D. W. XXXX/XX, 4/ L. B., N. N., O. XX, odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/ zastúpení JUDr. Jozefom Matkovčíkom, advokátom, Bratislava, Vazovova 9/A, o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 6. 3. 2012 č.k. 58C 66/2010 - 129, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcom 1/, 2/, 3/ a 4/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa ako nájomca domáhal voči odporcom - spoluvlastníkom a prenajímateľom bytu - určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu č. XX/X. nadzemné podlažie na R. X.. XX S. N., ktorá výpoveď mu bola daná listom zo dňa 20. 1. 2010. Navrhovateľ svoj návrh odôvodňoval tým, že je nájomcom predmetného bytu, pozostávajúceho z jednej izby, kuchyne, kúpeľne a WC, na základe nájomnej zmluvy uzatvorenej ešte s právnym predchodcom odporcov, bývalým Bytovým podnikom Bratislava. Odporcovia 1/ až 4/ nadobudli vlastnícke právo k celej nehnuteľnosti na R. XX S. N. dňa 9. 12. 1993 podľa reštitučného zákona. Navrhovateľ v návrhu tvrdil, že predmetný byt riadne a nepretržite užíva od 26. 5. 1992, súčasne aj uhrádza nájomné. Je invalidným dôchodcom, nevlastní žiadnu nehnuteľnosť na území Slovenska. Dom, v ktorom sa byt nachádza, je v zlom a neudržiavanom technickom stave. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ust. § 680 ods. 2, § 685, § 710 ods. 1, 3, § 711 ods. 1 písm.d/, § 711 ods. 2, § 711 ods. 6 Obč. zák. a dospel k záveru, že návrh je nedôvodný. Vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľovi bola daná výpoveď nájmu bytu podľa § 711 ods. 1 písm.d/ Obč. zák., z dôvodu hrubého porušenia povinností vyplývajúcich z nájomnej zmluvy, a to listom zo dňa 20. 1. 2010, ktorý bol navrhovateľovi doručený dňa 28. 1. 2010. Aktívnu vecnú legitimáciu mal prvostupňový súd preukázanú z nájomnej zmluvy uzavretej ešte dňa 26. 5. 1992, na dobu určitú, medzi navrhovateľom ako nájomcom a Bytovým podnikom Bratislava, ako prenajímateľom. Pasívna vecná legitimácia vyplýva z aktuálneho výpisu z LV č. XXXX, podľa ktorého sú odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/ podielovými spoluvlastníkmi domu na R. X.. XX S. N., ktorí nadobudnutím vlastníctva nehnuteľnosti vstúpili zo zákona do právneho postavenia prenajímateľa ( § 680 Obč. zák. ). Keďže právo nájomcu domáhať sa určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu je výslovne upravené v zákone, v ust. § 711 ods. 6 Obč. zák., nebol navrhovateľ povinný preukazovať naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení. Prvostupňový súd po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že nájomný vzťah s navrhovateľom bol ukončený výpoveďou nájmu bytu zo dňa 20. 1. 2010, doučenej navrhovateľovi dňa 28. 1. 2010, v súlade so zákonom, platne a dôvodne. Poukazoval na to, že pre výpoveď nájmu bytu, ako jednostranný hmotnoprávny úkon prenajímateľa voči nájomcovi zákon predpisuje dodržanie písomnej formy a okrem všeobecných náležitostí právneho úkonu v zmysle § 34 a nasl. Obč. zák. tiež dodržanie požiadaviek na uvedenie lehoty, kedy sa nájom má skončiť ( § 710 ods. 3 Obč. zák. ) ako aj dôvod výpovede, ktorý musí byť skutkovo vymedzený tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom a ktorý tiež nemôže byť dodatočne menený ( § 711 ods. 2 Obč. zák. ). Medzi účastníkmi nebol sporný dátum doručenia výpovede nájmu bytu navrhovateľovi dňa 28. 1. 2010. Navrhovateľ podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede nájmu bytu na súde v rámci trojmesačnej prekluzívnej lehoty. Hrubé porušenie povinností nájomcu vyplývajúcich z nájomnej zmluvy spočívalo podľa výpovede v prenajatí bytu nájomcom bez písomného súhlasu prenajímateľov tretím osobám za finančnú odplatu v mesiacoch december 2009 a január 2010. Výpoveď bola daná navrhovateľovi právnym zástupcom odporcov 1/, 2/, 3/ a 4/ v ich mene, keď právny zástupca odporcov bol oprávnený na danie výpovede na základe plnomocenstva udeleného mu dňa 20. 1. 2010 odporcami 1/, 2/, 3/ a 4/. Súd prvého stupňa ďalej skúmal existenciu výpovedného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm.d/ Obč. zák. a dospel k záveru, že vykonaným dokazovaním bol tento výpovedný dôvod riadne preukázaný. Nájomca môže prenechať byt do podnájmu tretej osobe len s písomným súhlasom prenajímateľa. Podľa uzavretej nájomnej zmluvy však nájomca nebol oprávnený prenechať byt tretej osobe bez súhlasu prenajímateľa, pričom takéto porušenie povinnosti aj samotná nájomná zmluva klasifikovala v čl. 5 bod 2., čl. 8 písm.b/ ako hrubé porušenie nájomnej zmluvy, zakladajúce dôvod výpovede nájmu bytu zo strany prenajímateľa. Za takýto dôvod by spravidla nebolo možné považovať prijatie ďalšej osoby do bytu z dôvodu krátkodobej návštevy. V danom prípade však navrhovateľ v decembri 2009 a v januári 2010 prenechal byt do podnájmu tretím osobám za finančnú odplatu, bez písomného súhlasu prenajímateľov ( odporcov 1/ až 4/ ). Dňa 7. 1. 2010 boli v predmetnom byte políciou zadržané osoby : M. Č.I., S. Č. V. F. Č.. Všetky tri osoby podali dňa 7. 1. 2010 na Obvodnom oddelení PZ Ružinov-západ do zápisnice č.p.: ORP-P-14/II-RVZ-2010 vysvetlenie, v ktorom zhodne uviedli, že predmetný byt im dal do podnájmu navrhovateľ, ktorý uviedol, že tento byt vlastní, a to za finančnú odplatu 10 € týždenne, ktorá mala byť vyplácaná osobne po predchádzajúcom telefonickom dohovore. Navrhovateľ im dal kľúče od vstupnej brány rodinného domu a od bytu, do ktorého sa nasťahovali dňa 23. 12. 2009. Navrhovateľ potvrdil, že tieto osoby sa u neho v uvedenom čase zdržiavali, avšak tvrdil, že išlo len o návštevu a pomoc ľuďom, ktorí sa ocitli bez strechy nad hlavou; kategoricky odmietal, že by išlo o dohodnutý podnájom bytu za finančnú odplatu. Súd prvého stupňa vypočul v konaní ako svedkov S. V. F. Č., pričom ich výpoveď pred súdom sa rozchádzala s ich výpoveďami, tak ako boli zaznamenané v zápisniciach o podaní vysvetlenia na polícii dňa 7. 1. 2010. Svedkovia na súde tvrdili, že v byte bývali len provizórne a dočasne po dobu najviac troch týždňov; svedok F. Č. poprel, že by im navrhovateľ byt dal do podnájmu, a tiež že by zaň platili. Pokiaľ niečo navrhovateľovi zaplatili, tak išlo o dlh za zakúpené čižmy. Rozpor vo výpovediach pred súdom a na polícii svedok vysvetľoval stresom, z ktorého dôvodu na polícii všetci vypovedali nepravdu. Svedok S. Č. na súde vypovedal, že boli u navrhovateľa na návšteve. Po tom, ako mu bola predložená zápisnica s jeho výpoveďou na polícii, pripustil, že ak uviedol, že za byt platili 10 € týždenne, asi to tak bolo; on konkrétne neplatil nič, to mala na starosti jeho sestra M.. S. Č. tiež na súde prehlásil, že zápis o svojej výpovedi na polícii si pred podpisom prečítal a že vo svojej výpovedi neklamal. Nepamätal si, či sa jeho sestra stretla s navrhovateľom za účelom úhrady nájomného za byt, avšak potvrdil, že išlo o podnájom bytu, ktorý s navrhovateľom dohodla jeho sestra a syn. Súd prvého stupňa vyhodnotil obranu navrhovateľa, že rodina Č.Ý. bola v jeho byte len ako návšteva, za účelovú a nepreukázanú. Medzi výpoveďami S. V. F. Č. boli vzájomné rozpory, rovnako tak boli rozporné tvrdenia svedkov na súde a na polícii, ktoré svedkovia podľa vyhodnotenia súdu prvého stupňa účelovo menili. Svedkovia sa zhodli na tom, že v uvedenom čase nemali kde bývať, a preto do času, kým sa nevyrieši ich bytová otázka, mali bývať u navrhovateľa, cca 3 týždne. Uvedenú záležitosť mala vybavovať M. Č.I., ktorú však z dôvodu neznámeho pobytu nebolo možné v konaní vypočuť ako svedka. Súd prvého stupňa dodal, že ani stres, pod ktorým mali svedkovia údajne na polícii vypovedať neodôvodňuje klamstvo o tom, že v byte u navrhovateľa boli svedkovia na návšteve a nie v podnájme, nakoľko takéto klamstvo im nemohlo nijako priťažiť. Navrhovateľ sa v konaní bránil aj tým, že nebola uzatvorená žiadna podnájomná zmluva, nakoľko táto by musela mať písomnú formu - v tejto súvislosti súd prvého stupňa poznamenal, že zmluva o podnájme nemusí byť uzavretá písomne, t.j. môže byť uzavretá aj ústne, resp. konkludentne. Pre vznik podnájomného vzťahu medzi nájomcom a podnájomcom je obligatórna písomná forma predpísaná len pre súhlas prenajímateľa s podnájmom bytu alebo jeho časti. Odplatnosť podnájomného vzťahu mal súd prvého stupňa za preukázanú z výpovedí svedkov na polícii dňa 7. 1. 2010. Fakt, že v prípade svedkov išlo o podnájom a nie návštevu preukazuje aj skutočnosť, že svedkovia bývali v byte sami, zatiaľ čo navrhovateľ býval sám a inde. Prvostupňový súd nemal na základe vykonaného dokazovania - zo zdokumentovaného stavu bytu, oznámenia ZSE, a.s. - žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ predmetný byt dlhodobo neužíval; poštu si dával odkladať na pošte v Novom meste za mesačný poplatok. Obaja svedkovia potvrdili pred súdom, že v byte s nimi navrhovateľ nebýval, iba raz ich bol pozrieť. Byt bol v tom čase už v dezolátnom a neobývateľnom stave, nedalo sa v ňom variť, netiekla v ňom voda, bol bez elektrickej energie a nefungovalo v ňom kúrenie. Na toaletu museli svedkovia chodiť do blízkej reštaurácie. V konaní bolo vyvrátené tvrdenie navrhovateľa, že dodávka elektriny do bytu bola odpojená na základe jeho iniciatívy, hoci za elektrinu riadne platil a tiež z dôvodu, že elektrina nebola v poriadku. List Západoslovenskej energetiky, a.s. zo dňa 22. 10. 2010 totiž svedčí o presnom opaku - podľa tohto listu bol na byt č. XX na R. XX S. N. dňa 14. 11. 2006 vystavený služobný príkaz na odpojenie miesta spotreby z dôvodu neplatenia. Rozhodnutie o trovách konania oprel súd prvého stupňa o ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom 1/ až 4/ priznal náhradu trov konania, spočívajúcich v trovách právneho zastúpenia celkom v sume 1.282,98 € za celkom 11 úkonov právnej služby ( § 11 ods. 1 písm. a/, § 13 ods. 2, § 14 ods. 1, písm. a/, b/, c/, § 14 ods. 5 písm.b/, § 16 ods. 3, § 18 ods. 3 vyhl.č. 655/2004 Z.z. ). Uvedený rozsudok napadol v zákonnej lehote odvolaním navrhovateľ, v celom rozsahu, domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Prvostupňovému súdu vytýkal, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhovateľ v odvolaní zdôraznil, že si bol vedomý skutočnosti, že byt nemôže bez súhlasu vlastníkov prenajímať. Do ťažkostí spojených s výpoveďou nájmu bytu sa dostal kvôli pomoci svojim známym, rodine Č., ktorých poznal zo Z. X. S. N., kde aj on kedysi býval v podnájme. Rodina Č. ho požiadala, či by nemohli u neho po dobu niekoľkých dní aj so psom byť na návšteve, kým si vybavia potrebné doklady, nakoľko si hľadajú prácu na Cypre. Navrhovateľ s návštevou súhlasil, keďže nemali inak kde bývať, s tým, že ich upozornil, že v byte nemá elektrinu, vodu. Ich pobyt u neho sa skončil 7. 1. 2010, kedy boli zadržaní na podnet odporcu 1 a predvedení na výsluchy na OOPZ Ružinov - západ, pre podozrenie z vlámania. Podľa ich vyjadrenia na polícii vypovedali v strese, keď do zápisníc uviedli, že u neho bývali v podnájme, za 10 € týždenne, ktoré asi platila M. Č.. Zo zápisníc na polícii ale vôbec nevyplýva, že boli podozriví z vlámania; ich výsluch bol vedený len k otázke poškodenia dverí a ich pobytu v byte, prečo v ňom boli a či poznajú navrhovateľa. Nemožno sa preto zbaviť dojmu, že celým a jediným účelom predvedenia zadržaných bolo získanie ich výpovedí o údajnom podnájme. Na polícii totiž neboli kladené žiadne otázky pre objasnenie vlámania a poškodenia dverí. Počas výsluchu svedkov bol na polícii prítomný aj odporca 1/, čo len zvyšuje domnienku, že mohol mať záujem aby rodina Č.Y. bola riešená cestou polície. Navrhovateľ považuje za pravdivejšie výpovede svedkov pred súdom, nie urobené na polícii, nakoľko na súde neboli vystavení tlaku, resp. hrozbe možného trestného stíhania. Ani z výpovede F. Č. na súde neplynie, že sa v byte zdržiaval ako podnájomník - vypovedal, že bol spolu s matkou a strýkom na návšteve u navrhovateľa, prespávali tam a v jeden deň prišiel pán B. so 6 policajtami, vykopli dvere na byte a odviezli ich na policajnú stanicu. V byte sa bývať nedalo, spávali na rozťahovacej posteli, oblečení, prikrývali sa vlastnými dekami. Nedalo sa tam ani variť, ani umývať, sprchoval sa v práci. V byte nefungovalo ani svetlo, nekúrilo sa v ňom, netiekla voda. Na toaletu chodili do najbližšej reštaurácie. Ďalej na súde prehlásil, že nie je pravdou, čo vypovedal na polícii, že za podnájom platili P. finančnú hotovosť, ktorú platila jeho mama. On bol P. dlžný 50 € za čižmy pre frajerku. Podobne svedok S. Č. vypovedal na súde, že v byte sa bývať nedalo, boli tam na návšteve, nájomné nikomu neplatili, aspoň on nikomu neplatil. Súd prvého stupňa tak v dokazovaní jednoznačne nepreukázal, žeby navrhovateľ prijal od rodiny Č. finančnú odplatu za to, že sa u neho v byte zdržiavali počas návštevy. Svedkovia potvrdili, že navrhovateľ prijal od nich 10 € ako vyrovnanie za čižmy pre priateľku F. Č.. Navrhovateľ celú situáciu vníma ako tlak na jeho osobu, aby z bytu odišiel, keďže dom je v režime reštitúcie a odporcovia sa snažia dostať navrhovateľa dlhodobo z bytu preč. Byt je neobývaný, avšak z dôvodu, že celý dom vo vlastníctve odporcov je vo veľmi zlom stave. Odporcovia pritom znemožnili snahu navrhovateľa o úpravu či vylepšenie bývania tým, že mu neumožnili zabudovať ústredné kúrenie. Charakter pobytu rodiny Č.Y. v predmetnom byte z titulu návštevy nemožno definovať ako podnájom, keďže nebola uzavretá žiadna zmluva, písomná ani verbálna, s dohodnutou dobou užívania a dohodnutou odplatou - nájomným. Prijatie a ubytovanie návštevy nie je v zmysle zákona výpovedným dôvodom. Kľúčová svedkyňa M. Č. súdom vypočutá ani nebola. Navrhovateľ len chcel nezištne pomôcť svedkom Č. v ich momentálnej tiesni. Samotné konanie odporcov považuje navrhovateľ za narušenie práva na rešpektovanie súkromia a práva na nedotknuteľnosť obydlia, ktoré konanie je v rozpore s dobrými mravmi a nemôže požívať právnu ochranu. Zdôraznil, že mu nebola doručená plná moc odporcov spoluvlastníkov nehnuteľnosti JUDr. Matkovčíkovi. Z výpovede nevyplýva, že by bol JUDr. Matkovčík konal v zastúpení odporcov. Navrhovateľ plnú moc neobdržal, a spochybňuje hodnovernosť splnomocnenia na podpísanie výpovede, ktoré bolo predložené súdu až dodatočne. Napokon navrhovateľ upriamoval pozornosť v odvolaní na to, že jedným z výpovedných dôvodov podľa § 711 ods. 1 Obč. zák. je „prenechanie bytu alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa“; avšak vo výpovedi z 20. 1. 20010 je uvedený iný dôvod, a síce, že navrhovateľ údajne „byt prenajal tretím osobám...“ navrhovateľ však byt neprenajal, prenajať byť môže len prenajímateľ. O tom, či navrhovateľ rodine Č.Ý. umožnil bývať v byte počas návštevy alebo či im byt alebo jeho časť prenechal do podnájmu nebolo vykonané potrebné dokazovanie. Na odvolanie navrhovateľa sa písomne vyjadrili odporcovia 1/, 2/, 3/, 4/, ktorí navrhovali odvolaciemu súdu napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť. Vo vyjadrení poukazovali na to, že navrhovateľ prenechal predmetný byt rodine Č. do podnájmu bez predchádzajúceho písomného súhlasu prenajímateľa za finančnú náhradu. Uvedená skutočnosť bola jednoznačne preukázaná výsluchom na polícii, včítane potvrdenia, že platili nájom. Svedok F. Č. síce svoju výpoveď pred súdom zmenil, urobil to však spôsobom, ktorý spochybňuje pravdivosť jeho výpovede na súde. Svedok S. Č. na svojej výpovedi trval, že išlo o podnájom bytu za finančnú úhradu. Navyše je v zápisnici zachytené, že sa F. Č. pokúsil ovplyvniť výpoveď svedka S. Č. tým, že ho navádzal, aby povedal, že boli iba na návšteve. Obrana navrhovateľa, že byt nemohol užívať pre jeho zlý technický stav je účelová; byt bol v r. 2005 odpojený od dodávky elektriny, plynu a vody nie pre poruchy ako tvrdí navrhovateľ, ale pre neplatenie úhrad navrhovateľom za ich odber. Právny zástupca odporcov bol od počiatku splnomocnený všetkými odporcami na podanie výpovede, a tiež aj zastupovanie odporcov v súdnom konaní, pokiaľ by nasledovalo. Obrana navrhovateľa, že výpoveď bola daná z iného dôvodu, než je upravená v § 711 ods. 1 písm.d/ Obč. zák. neobstojí; dôvod výpovede je skutkovo vymedzený tak, že ho nemožno zamedziť s iným dôvodom. Domnienka navrhovateľa, že výpoveď možno dať len s použitím slov, ktoré používa zákon, je nesprávna. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p.). Postupom na základe ust. § 156 ods. 3 v spojení s § 211 ods. 2 O.s.p. odvolací súd vo veci verejne vyhlásil rozsudok, keď dospel k záveru, že odvolaniu navrhovateľa nemožno priznať úspech. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p. ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že prvostupňový súd, vzhľadom na vykonané dokazovanie, riadne a dostatočne zistil skutkový stav veci v zmysle ust. § 153 ods. 1 O.s.p. Vec správne právne posúdil a tiež použil správne ustanovenia právneho predpisu, keď na danú vec aplikoval predovšetkým ust. § 710 ods. 1, 3, § 711 ods. 1 písm.d/, § 711 ods. 2, § 711 ods. 6, § 680 ods. 2, § 685 Obč. zák. Pokiaľ prvostupňový súd návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol, rozhodol o návrhu navrhovateľa vecne správne. Odvolací súd zhodne so súdom prvého stupňa dospel k totožnému záveru, že v súdenej veci bola navrhovateľovi daná platná výpoveď z nájmu bytu na základe ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. Napadnuté prvostupňové rozhodnutie je tiež riadnym a náležitým spôsobom odôvodnené a presvedčivé, pričom dôsledne spĺňa požiadavky kladené ustanovením § 157 ods. 2 O.s.p. na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvého stupňa sa vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie a ktoré boli pre jeho rozhodnutie podstatné. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia považuje odvolací súd za potrebné uviesť, že sa stotožňuje so záverom prvostupňového súdu, že zmena svedeckých výpovedí pred súdom bola čisto účelová; odvolací súd na základe vykonaného dokazovania nemá žiadne pochybnosti o tom, že navrhovateľ bez predchádzajúceho písomného súhlasu odporcov ( ako vlastníkov a prenajímateľov nehnuteľnosti ) sporný byt prenechal do podnájmu tretím osobám - rodine Č. - a to za finančnú odplatu. Navrhovateľove tvrdenia, že rodina Č. bola u neho na návšteve, odporujú výsledkom vykonaného dokazovania. Všetci členovia rodiny Č., vypočutí na polícii dňa 7. 1. 2010 zhodne a spontánne vypovedali, že byt im prenajal navrhovateľ, za finančnú odplatu, pričom im tvrdil, že je jeho vlastníkom. Rodina Č. vo vzťahu k bytu na R. XX S. N. nemala najmenší dôvod na polícii dňa 7. 1. 2010 klamať alebo prekrúcať pravdu o dôvodoch, prečo sa v predmetnom byte zdržiavali. Naopak navrhovateľ už v samotnom návrhu na začatie konania nepravdivo tvrdil, že sa údajne v byte zdržiava pravidelne, každý deň, udržiava v ňom čistotu, ako však ukázalo vykonané dokazovanie, navrhovateľ sa v byte dlhodobo nezdržiava a vzhľadom na stav, v akom sa byt nachádza, niet sporu o tom, že nebol dlho vôbec udržiavaný. Byt je navyše odpojený od dodávok vody, plynu, elektriny a teda je neobývateľný. Navrhovateľ teda už v návrhu na začatie konania uvádzal nepravdu, čo len prispelo k tomu, že jeho tvrdenia ( napr. o tom, že rodina Č. bola u neho v byte len na návšteve ), nepodporené relevantnými dôkazmi, sa javili súdu ako celkom nevierohodné. Aj ďalší argument navrhovateľa, totiž že odporcovia vo výpovedi dôvod výpovede vymedzili v rozpore s ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák., nakoľko podľa výpovede navrhovateľ „...prenajal byt tretím osobám...“, hoci ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. predpokladá „...prenechanie bytu alebo jeho časti inému do podnájmu bez písomného súhlasu prenajímateľa...“, je podľa odvolacieho súdu bez významu. Ako už na to poukázal v napadnutom rozsudku prvostupňový súd, skutkový dôvod bol vo výpovedi vymedzený presne a nezameniteľne. Skutočnosť, že odporcovia vo výpovedi nájmu bytu nepoužili presne dikciu ust. § 711 ods. 1 písm. d/ Obč. zák. nie je podstatná. Odvolací súd vo zvyšku odkazuje na odôvodnenie rozsudku prvostupňového súdu, s ktorým sa stotožňuje. Odvolací súd z uvedených dôvodov napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil ( § 219 ods. 1, 2 O.s.p. ), včítane výroku o trovách konania, v ktorom súd prvého stupňa tiež nepochybil. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 142 ods. 1 O.s.p. V odvolacom konaní úspešným odporcom náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko si náhradu trov odvolacieho konania odporcovia neuplatnili. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.