Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9CoPr/9/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210574 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210210574.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: U.. I. Č., E.. XX. XX. XXXX, J. I. O. Č.. XXXX/X, I., zast. JUDr. Líviou Krnčokovou, advokátkou so sídlom Ul. 29 augusta č. 5, Bratislava, proti odporcovi: VINIDI s.r.o., IČO: 36 693 138, Alexandrov dvor 444, Báb, zast. JUDr. Adrianom Suchánkom, advokátom so sídlom Grösslingova ul. č. 6-8, Bratislava, o zaplatenie 934,02 Eur s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č. k. 16Cpr/2/2011-112 zo dňa 26. júna 2013, v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 71,11 Eur na účet JUDr. Lívie Krnčokovej, advokátky v Bratislave v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi sumu vo výške 882,53 Eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 127,65 Eur od 17. 08. 2010 do zaplatenia, s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne zo sumy 732,97 Eur od 01. 07. 2009 do zaplatenia a nahradiť trovy konania vo výške 56 €, titulom súdneho poplatku za návrh a trovy právneho zastúpenia vo výške 590,08 Eur na účet právnej zástupkyne navrhovateľa. Vo zvyšnej časti konanie s poukazom na ust. § 96 ods. 1 a 3 O.s.p. zastavil. Vychádzal zo zistenia, že pracovný pomer bol založený pracovnou zmluvou uzatvorenou medzi účastníkmi konania dňa 01. 04. 2009. Ako vyplýva z listu odporcu zo dňa 20. 05. 2009, pracovný pomer s navrhovateľom bol zo strany odporcu ukončený počas trvania skúšobnej doby, dňa 20. 05. 2009. Nárok odporcu na vyplatenie mzdy za mesiac apríl 2009 (splatnej dňa 30. 05. 2009) a za mesiac máj 2009 (splatnej dňa 30. 06. 2009) mal prvostupňový súd za preukázaný zo mzdových listov vystavených odporcom, ktorý v konaní nepreukázal dôvodnosť a oprávnenosť odporcovi zadržanej a nevyplatenej zúčtovanej mzdy za uvedené mesiace. Pokiaľ sa týka dochádzky navrhovateľa (počtu odpracovaných dní za uvedené mesiace), vychádzal z odporcom vypracovaných mzdových listov a zrážky, ktoré odporca vykonal zo zamestnancovi zúčtovanej mzdy, nepredstavujú žiadnu z taxatívne vymedzených zrážok, ktorú by bol odporca v zmysle ustanovenia § 131 Zákonníka práce oprávnený vykonať. O uvedenom nesvedčí ani žiadna písomná dohoda uzatvorená medzi účastníkmi konania podľa § 131 ods. 3 Zákonníka práce. Odporca ako zamestnávateľ tak v rozpore s ust. § 118 ods. 1, § 129 ods. 3 a § 130 ods. 8 Zákonníka práce, navrhovateľovi nevyplatil v lehote splatnosti mzdu za mesiace apríl a máj 2009. Splatnosť mzdy bola podľa čl. IV. bod 4.1 pracovnej zmluvy dohodnutá najneskôr do 30. dňa nasledujúceho kalendárneho mesiaca. Nevyplatením mzdy v lehote splatnosti sa odporca súčasne dostal do omeškania, v dôsledku čoho navrhovateľovi vznikol nárok aj na úroky z omeškania, ktoré mu boli priznané v súlade s § 517 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka v spojení s § 3 nariadenia vl. č. 87/1995 Z.z. V časti, v ktorej bolo konanie zastavené pre úhradu časti žalovanej istiny odporcom po podaní návrhu, vznikol navrhovateľovi nárok na náhradu trov konania podľa § 146 ods. 2 veta druhá O.s.p., v zmysle ktorého ak sa však pre správanie odporcu vzal späť návrh, ktorý bol podaný dôvodne, je povinný uhradiť trovy konania odporca. Vo zvyšnej časti, ktorá zostala predmetom konania vo veci samej, mal navrhovateľ plný úspech, a preto mu prislúcha právo na náhradu trov konania podľa § 142 ods. 1 O.s.p., podľa ktorého účastníkovi, ktorý mal vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov potrebných na účelné uplatňovanie alebo bránenie práva proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Trovy konania navrhovateľa predstavuje náhrada za zaplatený súdny poplatok za návrh v sume 56 Eur a trovy právneho zastúpenia v sume 590,08 Eur, ktoré boli priznané v súlade s § 10 ods. 1, § 14 ods. 1 písm. a), b), c), ods. 5 písm. b), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z.z. o odmenách a náhradách advokátov v znení neskorších predpisov. Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadol odporca, vytýkajúc súdu prvého stupňa, že rozhodnutie nemá náležitosti v zmysle § 157 ods. 2 O.s.p. a v dôsledku nepreskúmateľnosti nie je možné v odvolacom konaní podrobiť napadnutý rozsudok prieskumu z hľadiska správnosti zaujatých právnych záverov a preto je potrebné rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Uviedol, že zamestnávateľ nemá povinnosť hradiť zamestnancovi mzdu za nevykonanú prácu, resp. za jeho neprítomnosť na pracovisku. Navrhovateľ napriek výzve odporcu počas konania pred súdom prvého stupňa nešpecifikoval práce, ktoré mal pre odporcu vykonať v rozhodnom období. Nenavrhol vykonanie žiadnemu dôkazu, ktorým by preukázal, že v spornom období do práce chodil a práce pre odporcu vykonával. Mzdový list tvorí softvérový program, ktorý nevykazuje neodpracované dni, počet odpracovaných dní je totožný z obdobím trvania pracovného pomeru. Odporca založil do spisu evidenciu dochádzky, ktorá preukazuje neúčasť navrhovateľa v práci od 21. 04. 2009 do 20. 05. 2009. Navrhovateľ chodil do práce na prevádzku len sporadicky, pracovníkom tvrdil, že bude na centrále v Bratislave, kde nebol. Z toho pohľadu je napadnuté rozhodnutie predčasné, keďže sa súd prvého stupňa z evidenciou dochádzky a výpoveďou štatutárneho zástupcu odporcu vôbec nezaoberal, tieto dôkazy náležite nevyhodnotil. Navrhovateľ sa do evidencie dochádzky nezapisoval, jednorázovo sa dopísal niekoľko dní spätne v apríli 2009. Navrhovateľ v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že považuje rozsudok súdu prvého stupňa za vecne správny, žiada ho potvrdiť. Navrhovateľ preukázal dôvodnosť návrhu pracovnou zmluvou, mzdovým dekrétom, mzdovými listami za mesiac apríl a máj 2009, potvrdením o príjme fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009. Tvrdenia, ktoré odporca použil na obranu boli vyvrátené mzdovými listami, z ktorých je jasný zrejmý počet navrhovateľom odpracovaných dní v jednotlivých mesiacoch a tiež aj výška zadržanej mzdy. Z potvrdení o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti je zrejmé, že z nevyplatenej mzdy bola zaplatená mzda z príjmov. Rovnako je preukázané, že zo strany odporcu nešlo o nezaplatenie mzdy z dôvodu absencie, ale o protiprávnu sankciu za údajné neuposlúchnutie príkazu. Navrhovateľovi nebol urobený sken ruky a preto nemohla byť ani kontrolovaná dochádzka. Účelové tvrdenie odporcu, že mzdové listy tvorí softvérový program nemôže obstáť, nakoľko práve tento doklad slúži ako podklad na vyplatenie mzdy a odvodov zamestnanca a preto v ňom musí byť vždy zohľadnená aj prípadná absencia, či práceneschopnosť, alebo neprítomnosť z akéhokoľvek iného dôvodu. Zadržanie mzdy bez dohody s navrhovateľom nemá oporu v Zákonníku práce ani v žiadnom inom právnom predpise. Odporca vystavil navrhovateľovi potvrdenie o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti za rok 2009, v ktorom potvrdil, že mzda, ktorú si navrhovateľ uplatňuje v tomto konaní mu bola zaplatená. Z uvedených dôvodov navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací ( § 10 ods.1 O.s.p. ) v medziach daných odvolaním vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O.s.p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. (tento rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že rozsudok v napadnutej časti je vecne správny, pretože súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., vec posúdil správne po právnej stránke a svoje rozhodnutie i náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.) s odôvodnením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Navrhovateľ podanou žalobou uplatňuje odporcom nevyplatený mzdový nárok za mesiace apríl a máj 2009. Súd prvého stupňa správne postupoval, keď za účelom zistenia skutkového stavu vykonal dokazovanie oboznámením sa s pracovnou zmluvou, pracovnou náplňou, mzdovými listami za mesiac apríl a máj 2009, z ktorých zistil, že navrhovateľ v mesiaci apríl 2009 odpracoval u odporcu 20 dní a jeho čistá mzda predstavovala sumu 1.005,24 Eur (hrubá mzda sumu 1.336,50 Eur). Podľa mzdového listu za apríl 2009 navrhovateľovi bola zo mzdy odpočítaná suma 21,60 Eur za obedy a zadržaná mu bola mzda vo výške 201,50 Eur. Na účet mu bola dňa 26. 05. 2009 vyplatená mzda vo výške 782,59 Eur, čo preukazuje aj výpis z účtu navrhovateľa. Podľa mzdového listu za mesiac máj 2009 navrhovateľ spolu do 20. 05. 2009 (skončenie pracovného pomeru u odporcu) odpracoval 11 dní, za ktoré mu prislúchala čistá mzda vo výške 732,97 Eur (hrubá mzda sumu 948,86 Eur), ktorá mu v celosti bola zadržaná. Správne súd prvého stupňa aj vyhodnotil, že výška navrhovateľovi zúčtovanej mzdy za uvedené mesiace zodpovedá aj potvrdeniu o príjmoch fyzickej osoby zo závislej činnosti. Ak na takto zistený skutkový stav aplikoval súd prvého stupňa ust. § 118 Zák. práce, bol jeho postup vecne správny aj v prípade právneho posúdenia. Rovnako správne postupoval súd prvého stupňa, keď sa v zdôvodnení napadnutého rozhodnutia osobitne venoval námietke odporcu ohľadom krátenia mzdy za údajnú neprítomnosť na pracovisku. Právo zamestnanca na mzdu za vykonanú prácu je obmedzené taxatívnym výpočtom prípadov, v ktorých môže zamestnávateľ jednostranne vykonať zrážky zo mzdy ( § 131 Zákonníka práce). Už samotný taxatívny výpočet druhov zrážok zo mzdy je garanciou ochrany mzdy zamestnanca a je výnimkou zo zásady, že so mzdou môže nakladať len zamestnanec. Pokiaľ by zamestnávateľ zrazil zo mzdy zamestnanca zrážku z iného dôvodu okrem taxatívneho výpočtu prípadov zrážok zo mzdy, alebo na základe dohody o zrážkach zo mzdy, konal by v rozpore so zákonom. Ak teda súd prvého stupňa z hľadiska právneho posúdenia uplatneného nároku neprihliadal na tvrdenie odporcu ohľadom neprítomnosti na pracovisku, nevykonávania práce, resp. neuposlúchnutia príkazu, opäť je potrebné s týmto postupom súhlasiť. Bez významu je snaha odporcu spochybniť záver súdu prvého stupňa tým, že považuje rozhodnutie za nepreskúmateľné z dôvodu, že sa súd prvého stupňa nevysporiadal s evidenciou dochádzky, ako aj s výsluchom štatutárneho zástupcu odporcu. Procesná obrana odporcu bola z hľadiska skutkového stavu dôsledne zisťovaná, s výsledkami vykonaného dokazovania sa súd prvého stupňa riadne vysporiadal, v odôvodnení rozsudku skutkové a právne závery, ktoré prijal dostatočne vysvetlil, a tieto sú v súlade s právnou úpravou na vec sa vzťahujúcou; odvolací súd nemá dôvod odchýliť sa od prvostupňovým súdom vysloveného právneho názoru. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia odvolací súd uvádza, že ustanovenie § 118 ods. 1 Zákonníka práce zabezpečuje jednu zo základných práv zamestnanca a to právo na mzdu za vykonanú prácu. Zo znenia tohto ustanovenia vyplýva, že právo na mzdu je viazané na výkon práce zamestnanca. V zmysle tohto výkladu a v kontexte zisteného skutkového stavu je potrebné ustáliť, že navrhovateľovi patrí mzda v zmysle § 118 ods. 1 Zákonníka práce za žalované obdobie, keďže žiadnym relevantným spôsobom sa odporcovi nepodarilo súdu preukázať jeho neprítomnosť na pracovisku a to práve v dôsledku nedôslednosti zamestnávateľa, ktorá ho postavila do dôkaznej núdze, keď dochádzka navrhovateľa nemohla byť kontrolovaná práve preto, že navrhovateľovi nebol urobený sken ruky. Medzi účastníkmi konania bol riadne uzavretý pracovnoprávny vzťah, s vymedzenou pracovnou náplňou, a ak odporca nepreukázal neprítomnosť navrhovateľa na pracovisku je irelevantné zisťovať akú skutočnú prácu vykonával, keďže sa predpokladá plnenie úloh v zmysle pracovnej zmluvy. V opačnom prípade, ak by navrhovateľ vykazoval neospravedlnenú absenciu, resp. nevykonával prácu v zmysle jeho pracovnej náplne mal odporca možnosť hodnotiť konanie navrhovateľa ako porušenie pracovnej disciplíny, alebo vykázať neospravedlnenú neprítomnosť na pracovisku, so všetkými z toho vyplývajúcimi právnymi následkami, k naplneniu práv ktorých odporca nevyužil. Námietky odporcu uplatnené v odvolacom konaní nie sú novými skutočnosťami, tieto boli predmetom posúdenia hodnotenia súdom prvého stupňa, s ktorými sa súd prvého stupňa dôkladne zaoberal a keďže súd prvého stupňa vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, na riadne zistenie skutkového stavu a vec správne posúdil aj po právnej stránke so záverom, s ktorým sa stotožňuje odvolací súd v zmysle § 219 ods. 2 O.s.p. bolo potrebné rozhodnutie súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti ako vecne správne potvrdiť podľa § 219 Ods. 1 O.s.p.. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 O.s.p. a § 151 ods. 1 O.s.p., keď navrhovateľ cestou svojej právnej zástupkyne podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 71,11 Eur, ktoré zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnej zástupkyni navrhovateľa do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18.9.2013. Odmena za tento úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 59,26 Eur / 1 x 51,45 Eur + 1 x 7,81 Eur režijný paušál /, pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. o sumu 11,85 Eur / 59,26 Eur x 20% = 11,85 Eur /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.