Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 18CoE/561/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210210912 Dátum vydania rozhodnutia: 31. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Boris Tóth ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210210912.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave, v exekučnej veci oprávneného: Slovenská konsolidačná, a.s., Cintorínska 21, 814 99 Bratislava, IČO: 35 776 005, proti povinnému: ZVOLENER, spol. s r.o., Čiernovodská 5095/17, 821 07 Bratislava, IČO: 36 016 861 o vymoženie uloženej povinnosti, o odvolaní súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/889/2010-22 zo dňa 08.08.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II, č.k. 56Er/889/2010-22 zo dňa 08.08.2013 v časti výroku, ktorým súdnemu exekútorovi Mgr. Eve Uhaľovej, Exekútorský úrad Zvolen, Nám. SNP 6/11, Zvolen nepriznal trovy exekúcie z r u š u j e a vec v rozsahu zrušenia v r a c i a Okresnému súdu Bratislava II na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Okresný súd Bratislava II uznesením zo dňa 08.08.2013 pod č.k. 56Er/889/2010-22 I. exekúciu zastavil, II. oprávnenému a povinnému náhradu trov konania nepriznal a III. súdnemu exekútorovi nepriznal trovy exekúcie. Rozhodol tak na základe zistenia, že súdny exekútor podal návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko povinný bol vymazaný z obchodného registra ex offo. Lustráciou v obchodnom registri prvostupňový súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.01.2013 právoplatným dňom 14.04.2013, sp.zn. 32Cb R/285/2010 súd zrušil obchodnú spoločnosť ZVOLENER, spol. s r.o., so sídlom Čiernovodská 5095/17, 821 07 Bratislava, IČO: 36 016 861 bez likvidácie. Na základe tohto uznesenia sa obchodná spoločnosť ZVOLENER, spol. s r.o. vymazala z obchodného registra v celom rozsahu. Vzhľadom na uvedené prvostupňový súd s poukazom na § 57 ods. 2 Ex. poriadku a § 19 Občianskeho súdneho poriadku exekúciu zastavil. Prvostupňový súd skonštatoval, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy aj v prípade reálne vymôže. K zastaveniu exekúcie došlo pre iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať (nie nemajetnosť povinného). Týmto dôvodom bol výmaz povinného z obchodného registra, t.j. strata procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania ku dňu 01.05.2013. Z toho možno vyvodiť, že oprávnený nemohol predvídať a nemal vedomosť o výmaze povinného ex offo z obchodného registra, čo malo za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Oprávnený dal návrh na začatie exekúcie riadne a včas a súdny exekútor mal možnosť požadovať od oprávneného poskytnutie primeraného preddavku, čo však nežiadal. Proti uzneseniu prvostupňového súdu podal odvolanie súdny exekútor do výroku, ktorým mu súd nepriznal trovy exekúcie. V odôvodnení odvolania uviedol, že rozhodnutie prvostupňového súdu je nedostatočne odôvodnené a nepreskúmateľné. Prvostupňový súd sa nezaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. Ak totiž dôvod zastavenia exekúcie spočíva v dôvode uvedenom v § 57 ods. 1 písm. h) Ex. poriadku, o trovách exekúcie treba rozhodnúť podľa § 203 ods. 2 Exekučného poriadku, v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený. V prípade, ak povinný bol zrušený bez likvidácie z dôvodu, že nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na úhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, prichádza do úvahy zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, a nie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku z dôvodu existencie iného dôvodu, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať. Záver súdu nižšieho stupňa, ktorým ustálil dôvod zastavenia exekúcie podľa § 57 ods. 2 Exekučného poriadku, treba považovať za súčasného stavu veci, keď sa neoboznámil s dôvodmi, pre ktoré došlo na základe uznesenia Okresného súdu Bratislava I z 8. októbra 2013, sp.zn. 32CbR/285/2010 k zrušeniu povinného bez likvidácie a následne k jeho výmazu z obchodného registra, za predčasné. Preto aj rozhodnutie o trovách exekúcie nemožno považovať za správne. V tomto smere rovnaký názor zdieľa aj ďalšie uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 4 M Cdo 12/2012 zo dňa 25.04.2013, v ktorom Najvyšší súd SR uviedol: „nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru dovolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, po rozhodnutí príslušného orgánu predĺženej obchodnej spoločnosti o jej zrušení. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie (po skončení likvidácie) jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jeho zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takom prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Za daného stavu, keďže je zrejmé, že výmaz povinného ex offo bez likvidácie je možný len v prípade, ak nemá žiadny majetok, súd mal rozhodnúť o zastavení exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku a potom mal priznať trovy exekúcie súdnemu exekútorovi podľa § 203 ods. 2 prvá veta Exekučného poriadku. Na záver žiadal súdny exekútor, aby odvolací súd zmenil uznesenie prvostupňového súdu a priznal mu trovy vo výške 53,70 Eur. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku /O.s.p./), preskúmal napadnuté uznesenie podľa ust. § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie oprávneného je dôvodné. Z predloženého spisového materiálu vyplýva, že súdny exekútor podal na súd návrh na zastavenie exekúcie, nakoľko došlo ex offo k výmazu povinného z obchodného registra. Prvostupňový súd zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I zo dňa 08.01.2013, právoplatným dňa 14.04.2013 pod č.k. 32 CbR/285/2010 súd zrušil obchodnú spoločnosť ZVOLENER, spol. s r.o., so sídlom Čiernovodská 5095/17, 821 07 Bratislava, IČO: 36 016 861 bez likvidácie. Na základe toho bola spoločnosť vymazaná z obchodného registra v celom rozsahu. Prvostupňový súd s poukazom na § 57 ods. 2 Exekučného poriadku a § 19 Občianskeho súdneho poriadku exekúciu zastavil. 1) Podľa § 196 Exekučného poriadku za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena o daň z pridanej hodnoty. 2) Náklady podľa § 196 uhrádza povinný (§ 197 Exekučného poriadku). 3) Podľa § 203 ods. 1 Exekučného poriadku, ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutných trov exekúcie. 4) Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To naplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 2 Exekučného poriadku). 5) Prvostupňový súd sa náležite nezaoberal otázkou, z akého dôvodu došlo k výmazu povinného z obchodného registra, ktorá skutočnosť má dopad na dôvod zastavenia exekúcie v zmysle § 57 Exekučného poriadku a následne aj na rozhodnutie o trovách exekúcie. 6) Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak exekúciu vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, exekúciu súd zastaví, ak majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie. Ak dôjde k zastaveniu exekúcie zavinením oprávneného, súd mu môže uložiť nahradenie nevyhnutých trov exekúcie. Ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil (§ 203 ods. 1, 2 Exekučného poriadku). V prejednávanej veci bolo potrebné riešiť otázku, či v prípade výmazu povinného z obchodného registra ex offo, mala byť exekúcia zastavená podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, t.j. z dôvodu, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (kedy niet zákonného podkladu pre rozhodnutie, aby trovy exekúcie znášal oprávnený) alebo z dôvodu podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku, t.j. že majetok povinného nestačí ani na náhradu trov exekúcie (kedy trovy exekúcie podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku znáša oprávnený). Súd (po náležitom zistení dôvodu výmazu povinného z obchodného registra) mal pri rozhodovaní o trovách exekúcie aplikovať ustanovenie § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku, pretože tu nebol dôvod na zastavenie exekúcie podľa § 57 ods. 1 písm. g) Exekučného poriadku, ale podľa § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Nie je sporné, že ak v priebehu exekúcie súd zistí, že povinný nemá ani taký majetok, ktorý by postačoval na úhradu trov exekúcie, je takéto zistenie dôvodom zastavenia exekúcie podľa ustanovenia § 57 ods. 1 písm. h) Exekučného poriadku. Podľa názoru odvolacieho súdu iný dôvod zastavenia exekúcie tu nie je ani v prípade, keď povinný, ktorý je právnickou osobou, zanikne výmazom z obchodného registra bez právneho nástupcu, po rozhodnutí príslušného orgánu predĺženej obchodnej spoločnosti o jej zrušení. Zániku povinného a strate jeho právnej spôsobilosti totiž predchádza zistenie (po skončení likvidácie) jeho nemajetnosti a práve táto skutočnosť je v príčinnej súvislosti s jej zánikom. Ak teda príčinou zániku povinného je nedostatok jeho majetku, exekučný súd zastaví exekúciu nie preto, že je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať (§ 57 ods. 1 písm. g/ Exekučného poriadku), ale preto, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie (§ 57 ods. 1 písm. h/ Exekučného poriadku); v takomto prípade znáša trovy exekúcie oprávnený podľa § 203 ods. 2 veta prvá Exekučného poriadku. Podľa § 68 ods. 2 Obchodného zákonníka „zánik spoločnosti predchádza jej zrušenie s likvidáciou alebo bez likvidácie, ale jej imanie prechádza na právneho nástupcu. Likvidácia sa takisto nevyžaduje, ak spoločnosť nemá žiaden majetok alebo ak sa zamietol návrh na vyhlásenie konkurzu pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený z dôvodu, že majetok úpadcu nestačí na úhradu výdavkov a odmenu správcu konkurznej podstaty, alebo bolo konkurzné konanie zastavené pre nedostatok majetku, alebo ak bol konkurz zrušený pre nedostatok majetku, alebo ak po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiaden majetok“. Okrem toho, súd nedostatočne zdôvodnil svoje rozhodnutie, pretože z neho vôbec nevyplýva ustanovenie zákona, podľa ktorého exekúciu zastavil. Ustanovenie citované v uznesení a to § 57 ods. 2 Exekučného poriadku sa na tento prípad vôbec nevzťahuje (okrem toho ani súd v rozhodnutí v tomto smere nepoukázal na iné ustanovenie Exekučného poriadku či na iný zákon) a § 19 O.s.p. nerieši zastavenie konania. Vzhľadom nato je rozhodnutie súdu nedostatočne zdôvodnené, a preto nepreskúmateľné. Súdny exekútor však nie je osobou, ktorá môže napádať výrok o zastavení konania, môže napadnúť len výrok o trovách exekúcie. Na druhej strane, aj výrok o tom, že súdny exekútor môže požadovať preddavok na trovy exekúcie a ktorý súdny exekútor ho vraj nepožadoval, je zmätočný a nezrozumiteľný. Za takéhoto stavu je toto zdôvodnenie súdu nelogické, pre nedostatok zdôvodnenia nezrozumiteľné, a preto aj nepreskúmateľné. Podľa § 1 O.s.p. - Občiansky súdny poriadok upravuje postup súdu a účastníkov v občianskom súdnom konaní tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov účastníkov, ako aj výchova na zachovávanie zákonov, na čestné plnenie povinností a na úctu k právam iných osôb. Podľa § 167 ods. 2 O.s.p., ak nie je ďalej ustanovené inak, použijú sa na uznesenie primerane ustanovenia o rozsudku. Podľa § 157 ods. 2 O.s.p., v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ (žalobca) domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca (žalovaný), prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z akých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súd na základe vyššie uvedených skutočností uznesenie prvostupňového súdu v časti výroku, ktorým súdnemu exekútorovi Mgr. Eve Uhaľovej nepriznal trovy exekúcie zrušil vec a vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Keďže prvostupňový súd zastavil exekúciu, potom musí rozhodnúť a priznať súdnemu exekútorovi aj trovy exekúcie. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, je súd prvého stupňa viazaný právnym názorom odvolacieho súdu § 226 O.s.p.. Zároveň súd rozhodne aj o trovách odvolacieho konania. Odvolací súd prijal toto rozhodnutie pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.