Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/325/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212236 Dátum vydania rozhodnutia: 20. 03. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210212236.2 Rozhodnutie Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu JUDr. Andrey Haitovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci navrhovateľa: KANKAN s.r.o., Štúrova 721/16, Dunajská Streda, IČO: 36 751 570, zast. JUDr. Ing. Martinou Štofanikovou, PhD., Kresánkova 1, Bratislava proti odporcovi: COHOSSI, s.r.o., Devätinová 19, Bratislava, IČO: 36 360 929, o zaplatenie 15.963,-- Eur s prísl. o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. 02. 2012 č.k. 22Cb/261/2010-77 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 27. 02. 2012 č.k. 22Cb/261/2010-77 p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zaviazal odporcu na zaplatenie 15.963,-- Eur istiny spolu s 1,5% ročným úrokom z omeškania zo sumy 1.300,- eur od 15.11.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.806,50 eur od 15.12.2009 do zaplatenia, zo sumy 3.570,- eur od 15.01.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.716,50 eur od 15.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 3.570,-- eur od 15.3.2010 do zaplatenia a na náhradu trov konania vo výške 957,50 Eur titulom súdneho poplatku za návrh. Po vykonaní dokazovania zistil, že účastníci dňa 02. 08. 2009 uzavreli zmluvu o obchodnej spolupráci, podľa ktorej sa navrhovateľ zaviazal v mene a na účet odporcu zariadiť obchodnú záležitosť, a to organizačne zabezpečiť vytvorenie siete predajní Lamarc, organizačne zabezpečiť predaj tovaru a zabezpečiť marketingovú podporu predaja vo všetkých predajniach s obchodným názvom Lamarc a tiež súvisiace činnosti podľa požiadaviek odporcu v súlade s ustanoveniami zmluvy. Odporca sa, podľa zmluvy, zaviazal navrhovateľovi zaplatiť uhradiť za činnosť obchodného partnera vykonanú v prospech navrhovateľa províziu podľa článku II zmluvy o spolupráci. Faktúrou č. KA2009/059 zo dňa 31. 10. 2009 splatnou dňa 14. 11. 2009 navrhovateľ vyúčtoval províziu za mesiac október 2009 podľa článku III zmluvy a náklady na prevádzku motorového vozidla podľa článku III/c zmluvy v celkovej výške 3.746,-- Eur. Faktúrou č. KA2009/064 zo dňa 30.11.2009 splatnou dňa 14. 12. 2009 vyúčtoval províziu za mesiac november 2009 a náklady na prevádzku motorového vozidla v celkovej výške 3.806,50 Eur. Faktúrou č. KA2009/69 zo dňa 31. 12. 2009 splatnou dňa 14. 01. 2010 vyúčtoval províziu za mesiac december 2009 vo výške 3.570,-- Eur. Faktúrou č. KA2010/001 zo dňa 31.01.2010 splatnou dňa 14. 02. 2010 vyúčtoval províziu za mesiac január 2010 a náklady na prevádzku motorového vozidla v celkovej výške 3.716,50 Eur. Faktúrou č. KA2010/010 zo dňa 28. 02. 2010 splatnou dňa 14. 03. 2010 vyúčtoval províziu za mesiac február 2010 vo výške 3.570,-- Eur. Celkom navrhovateľ odporcovi vyúčtoval sumu vo výške 18.409,-- Eur, odporca uhradil faktúru č. KA2009/059 v časti 2.446,-- Eur a vo zvyšku svoj dlh neuhradil. Nárok navrhovateľa súd prvého stupňa posúdil ako nárok zo záväzkového vzťahu vzniknutého na základe mandátnej zmluvy uzavretej podľa ust. § 566 a nasl. Obch. zákonníka. Odporcovi vznikol po splnení si zmluvných povinností nárok na zaplatenie mesačnej paušálnej provízie a nákladov spojených s prevádzkou motorového vozidla a to na základe vystavených faktúr. Odporca v konaní ani napriek zákonnému poučeniu v zmysle § 120 ods. 4 O.s.p. súdu nepreukázal, že by bol daný niektorý zo zákonných dôvodov pre nezaplatenie odmeny za činnosť vykonanú navrhovateľom, resp. že navrhovateľovi nárok na odmenu nevznikol. Tvrdenia odporcu v podanom odpore týkajúce sa navrhovateľom účtovaných nákladov na prevádzku vozidla súd prvého stupňa považoval za právne irelevantné vzhľadom na skutočnosť, že zo zmluvy nevyplývala navrhovateľovi povinnosť doručovať odporcovi súpis najazdených kilometrov alebo súpis vykonaných služobných ciest. Vo vzťahu k ukončeniu zmluvy nebol súdu predložený žiaden dôkaz o tom, že navrhovateľ alebo odporca zmluvu písomne vypovedali alebo že došlo k písomnej dohode zmluvných strán o ukončení zmluvy. SMS správu, ktorej text odporca v odpore citoval, súd prvého stupňa neposúdil ako platné vypovedanie zmluvy, pretože nebolo v konaní preukázané, že SMS správu v uvedenom znení odporca od navrhovateľa dostal a navyše z textu citovaného odporcom v podanom odpore ani nevyplýva, že by táto správa obsahovala prejav vôle smerujúci k ukončeniu zmluvného vzťahu. O úroku z omeškania súd prvého stupňa rozhodol podľa ust. § 365, 369 ods. 1 Obch. zákonníka a ust. 3 ods. 1 nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a o náhrade trov konania podľa ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Súd prvého stupňa vo veci rozhodol na pojednávaní konanom dňa 27. 02. 2012 v neprítomnosti odporcu podľa ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a uviedol, že podaním doručeným súdu dňa 23. 02. 2012 štatutárna zástupkyňa odporcu navrhla pojednávanie odročiť z dôvodu jej úrazu a k tomuto podaniu priložila lekársku správu zo dňa 17. 02. 2012, z ktorej vyplynulo, že utrpela dňa 16. 02. 2012 úraz. Toto podanie neobsahovalo vyjadrenie ošetrujúceho lekára, z ktorého by vyplynulo, či zdravotný stav konateľky odporcu neumožňuje jej účasť na pojednávaní, tak ako je uvedené v ust. § 119 ods. 3 O.s.p., preto súd prvého stupňa toto ospravedlnenie nepovažoval za riadne a odôvodnené ospravedlnenie, čo oznámil obom účastníkom konania s upozornením, že vec bude na predmetnom pojednávaní prejednaná. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a uviedol, že konateľka odporcu Silvia Vargová bola v čase od 20. 02. 2012 do 07. 03. 2012 práceneschopná, pretože úraz si vyžadoval práceneschopnosť. Ďalej uviedol, že súd prvého stupňa vo veci nevykonal dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, neúplne zistil skutkový stav s tým, že v priebehu času sa objavili ďalšie skutočnosti, ktoré doteraz neboli uplatnené. Navrhol preto rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť v celom rozsahu. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť. K námietke odporcu o tom, že súd konal v jeho neprítomnosti, uviedol, že odporca sa na predchádzajúce pojednávania ospravedlňoval vždy s predloženým potvrdením o práceneschopnosti konateľky zo dňa 01. 02. 2011, ktoré súd prvého stupňa akceptoval. Posledné ospravedlnenie odporcu súd prvého stupňa správne vyhodnotil ako nedostatočné s poukazom na ust. § 119 ods. 3 O.s.p. Odporca takýmto svojím konaním spôsoboval prieťahy v konaní a súd nemohol v primeranej dobe vec právoplatne ukončiť. Uviedol, že odporca v konaní nepredložil žiadny dôkaz, ktorý by preukázal, že nie je povinný zaplatiť vymáhanú čiastku, hoci ich mal možnosť počas konania predložiť, ak nimi disponuje. Poukázal na to, že odporca niekoľkokrát inicioval dohodu o splátkach, vykonal aj čiastočnú úhradu, čím došlo k uznaniu dlhu podľa ust. § 407 ods. 3 Obch. zákonníka. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu v zmysle ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a po oboznámení sa s obsahom spisu, dôkazmi vykonanými súdom prvého stupňa a dôvodmi odvolania dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Odvolací súd sa v prvom rade zaoberal odvolacím dôvodom odporcu, keď podľa tvrdenia odporcu konaním súdu došlo k vadám uvedeným v ust. § 221 ods. 1 O.s.p. a to k odňatiu možnosti odporcu konať pred súdom. Zúčastniť sa prejednávania právnej veci pred súdom je neodňateľným právom každého účastníka konania, a to v každom štádiu procesu, pokiaľ zákon nestanovuje inak, ak na tomto svojom práve účastník trvá. Žiadosť o odročenie pojednávania z dôvodu lekársky uznanej práceneschopnosti sa nemôže zneužívať ako prostriedok zámernej procesnej obštrukcie. Na druhej strane však výkon tohto práva účastníka (v danom prípade odporcu) nesmie brániť druhému účastníkovi v realizácii jeho práva na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov. Podľa ust. § 6 O.s.p. súd postupuje v súčinnosti so všetkými účastníkmi konania tak, aby ochrana práv bola rýchla a účinná. V záujme zabezpečenia výkonu týchto práv a rovnosti strán v spore je preto potrebné dôvod pre odročenie pojednávania posudzovať so zreteľom k naplneniu týchto zásad a práv a vážnosť takéhoto dôvodu kvalifikovať s ohľadom k tejto zásade rovnosti, k samotnému účastníkovi súdneho konania a celkovému priebehu sporu. Postup prvostupňového súdu, pokiaľ ide o výklad ust. § 101 ods. 2 O.s.p. a jeho aplikáciu na danú procesnú situáciu v deň pojednávania konaného dňa 27. 02. 2012, bol preto plne opodstatnený. Súd prvého stupňa podrobne v tejto časti odôvodnil rozsudok, správne vyhodnotil správanie odporcu a s takýmto vyhodnotením a konaním súdu sa stotožnil aj odvolací súd. Nepochybne konateľka odporcu utrpela dňa 16. 02. 2012 úraz, bola dňa 17. 02. 2012 (utorok) ošetrená a uznaná za dočasne práceneschopnú bola až dňa 20. 02. 2012. Odvolací súd zhodne ako súd prvého stupňa dospel k záveru, že postupom súdu prvého stupňa nebola odporcovi odňatá možnosť konať pred súdom. Súd prvého stupňa správne právne vec posúdil, správne vychádzal zo znenia zmluvy uzavretej medzi účastníkmi, v ktorej boli jasne upravené povinnosti oboch zmluvných strán. Odporca bol v konaní súdom prvého stupňa poučený o povinnosti predložiť dôkazy, preukazujúce jeho tvrdenia, takéto skutočnosti neoznačil a dôkazy nepredložil a to ani v odvolacom konaní. Súd prvého stupňa na základe vykonaného dokazovania správne zistil skutkový stav veci, túto správne právne posúdil a z uvedených dôvodov odvolací súd podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny posúdil. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. Navrhovateľovi ako úspešnému účastníkovi v odvolacom konaní však náhradu trov odvolacieho konania súd nepriznal, keďže ich náhradu si neuplatnil a nevyčíslil. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.