Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/440/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210212884 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210212884.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľa: Všeobecná zdravotná poisťovňa, a. s., IČO: 35 937 874, Mamateyova ul. č. 17, Bratislava, proti odporcovi: Slovenská kancelária poisťovateľov, IČO: 36 062 235, Trnavská cesta č. 82, Bratislava, za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu: Allianz - Slovenská poisťovňa, a. s., IČO: 00 151 700, Dostojevského rad č. 4, Bratislava, o zaplatenie istiny 3. 115, 30 eur s príslušenstvom, na odvolanie vedľajšieho účastníka na strane odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 25. júna 2013, č. k. 17C/217/2010 - 68, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom (v poradí druhým) uložil odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi 3. 115, 30 eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 07. 04. 2010 do zaplatenia a navrhovateľovi náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 42 ods. 4 písm. a) zák. č. 577/2004 Z. z. o rozsahu zdravotnej starostlivosti, § 4 ods. 2, § 4 ods. 3 zák. č. 110/2007 Z. z. (účinným od 01. 04. 2007), § 24 ods. 2 písm. a) zák. č. 381/2001 Z. z., § 100 ods. 1, § 101, § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka a vecne dôvodnosťou podaného návrhu aj v znení novely zákona číslo 381/2001 Z. z., vykonanej zákonom číslo 110/2007 Z. z., účinného od 01. 04. 2007. Nestotožnil s argumentáciou odporcu, poukazujúceho na znenie zákona číslo 381/2001 Z. z. v znení novely zákona číslo 110/2007 Z. z., účinnej od 01. 04. 2007, a predovšetkým na zmenu v ustanovení § 4 ods. 2, 3 zákona, keď pôvodné znenie priznávalo poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, ako aj škody vzniknutej úhradou nákladov zdravotnej starostlivosti, dávok nemocenského poistenia a dávok dôchodkového poistenia, pričom po novele účinnej od 01. 04. 2007 ustanovenie § 4 ods. 2 priznáva poistenému právo z poistenia zodpovednosti, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, pričom už priamo nešpecifikuje aj priamo náklady zdravotnej starostlivosti tak, ako to bolo v znení pred novelou vykonanou zákonom číslo 110/2007 Z. z., nakoľko napriek tomu, že v ustanovení § 4 ods. 2 písm. a) zákona číslo 381/2001 Z. z. po novele, sa už nešpecifikuje právo poisteného na náhradu nákladov vzniknutých v súvislosti so zdravotnou starostlivosťou (tak, ako to bolo v znení ustanovenia § 4 ods. 2,3 zákona číslo 381/2001 Z. z. pred novelou), ustanovením § 4 ods. 3 zákona číslo 381/2001 Z. z. po novele, sa jednoznačne priznáva poistenému z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil príslušným subjektom- medzi ktoré zákonodarca zaradil aj poskytovateľov zdravotnej starostlivosti - preukázané a vyplatené náklady zdravotnej starostlivosti, ak poistený je povinný ich nahradiť týmto subjektom. Uviedol, že v danom prípade páchateľ zistený nebol, a preto nastupuje povinnosť plnenia podľa § 24 ods. 2 citovaného zákona, odporcom, z poistného garančného fondu. Súd prvého stupňa v odôvodnení svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že pri posúdení námietky premlčania vznesenej odporcom voči nároku uplatneným navrhovateľom dospel k záveru, že návrh na súd bol podaný v zákonnej objektívnej premlčacej lehote, nakoľko pri právach na náhradu škody sa stanovuje subjektívna dvojročná premlčacia doba, ktorá plynie odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá a objektívna trojročná premlčacia doba plynie odo dňa, keď došlo ku škodovej udalosti s tým, že subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže prekročiť a nakoľko objektívna premlčacia doba začala plynúť úhradou poslednej platby na zdravotnícke úkony, t. j. dňa 12. 05. 2008, uplynula dňa 12. 05. 2011 a keďže návrh na súd bol podaný dňa 08. 06. 2010, bol podaný včas. Uviedol, že subjektívna premlčacia doba začala plynúť dňa 09. 03. 2010, kedy sa navrhovateľ dozvedel o spôsobenej škode a kto za ňu zodpovedá, t. j. doručením uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru, Úradu justičnej a kriminálnej polície v Komárne, ČVS: ORP-809/OEK-KN-2007, nakoľko do uvedeného dňa nevedel, či bol páchateľ zistený a či mal uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a v ktorej poisťovni a účinne sa mohol domáhať svojho práva na súde prvýkrát až doručením daného uznesenia, keďže pred týmto dátumom nemohol vedieť aký subjekt má žalovať a uplynula dňa 09. 03. 2012 a keďže návrh na súd bol podaný dňa 08. 06. 2010, bol podaný v subjektívnej aj objektívnej premlčacej lehote. V dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že k nehode došlo dňa 02. 11. 2007, pričom navrhovateľ ako poisťovňa poškodeného vyplatila poslednú úhradu za vynaloženú zdravotnú starostlivosť poškodeného dňa 12. 05. 2008, pričom až po doručení uznesenia policajného orgánu sa dozvedel, že sa nepodarilo zistiť skutočnosti oprávňujúce začať trestné stíhanie proti určitej osobe. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 1, § 151 ods. 1, § 151 ods. 2 O. s. p. a vecne úspechom navrhovateľa v konaní, ktorému právo na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko si trovy konania do troch dní od vyhlásenia rozhodnutia, ktorým bolo konanie ukončené nevyčíslil a zo spisu iné trovy konania nevyplývajú. Proti tomuto rozsudku podal vedľajší účastník na strane odporcu v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že rozhodnutie prvostupňového súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.) a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a návrh navrhovateľa v plnom rozsahu zamietnuť. Nesúhlasil s názorom súdu prvého stupňa, že nárok navrhovateľa je dôvodný podľa § 24 ods. 2 zák. č. 381/2001 Z. z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla po novele vykonanej zák. č. 110/2007 Z. z., nakoľko danou novelou bol osobitne upravený § 4 ods. 3, teda náhrada zdravotných poisťovní s tým, že pri novele zákonodarca opomenul osobitnú úpravu nároku zdravotných poisťovní preniesť do ust. § 24 citovaného zákona. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na jeho strane uviedol, že s jeho dôvodmi súhlasí. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení k odvolaniu vedľajšieho účastníka na strane odporcu uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti. Uviedol, že argumentácia odporcu v podanom odvolaní sa vzťahuje na zmeny novelizácie v časti príslušnej právnej úpravy, ktorá však preukázateľne upravuje práva a povinnosti odlišných subjektov a v súvislosti s odlišnými skutočnosťami - plnenie za poisteného v súvislosti s jeho poistením zodpovednosti a následným plnením z poistenia zodpovednosti podľa príslušných zákonných ustanovení § 4 zák. č. 381/2001 Z. z. s tým, že si v konaní neuplatnil nárok na plnenie z poistenia podľa daného zákonného ustanovenia, ale výlučne v zmysle § 24 zák. č. 381/2001 Z. z., ktorý upravuje plnenie z poistného garančného fondu. Uviedol, že zák. č. 110/2007 Z. z. nenovelizoval žiadne z ustanovení § 24 zák. č. 381/2001 Z. z., v zmysle ktorého si svoj nárok v konaní uplatnil a preto dôvody uvádzané odporcom, sú irelevantné. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 1 O. s. p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrhu navrhovateľa vyhovel. Pokiaľ vedľajší účastník na strane odporcu v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Vzhľadom na to, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď odporca, resp. vedľajší účastník na jeho strane v odvolaní neuviedol žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia, rozhodol vecne správne. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil podľa § 219 ods. 1, 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p. a s § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že navrhovateľovi úspešnému v odvolacom konaní právo na náhradu trov nepriznal, nakoľko návrh na ich priznanie nepodal (§ 151 ods. 1 O. s. p.). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.