KAUZIS.SK
RozsudokKrajský súd Bratislava23. 4. 2014plný text

Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/391/2012 z 23. 4. 2014

CitáciaRozsudok Krajského súdu Bratislava z 23. apríla 2014, sp. zn. 9Co/391/2012, ECLI:SK:KSBA:2014:1210213255.1

Text rozhodnutia

Súd: Krajský súd Bratislava
Spisová značka: 9Co/391/2012
Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210213255
Dátum vydania rozhodnutia: 24. 04. 2014
Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár
ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210213255.1

ROZSUDOK V MENE
SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu
JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľov: 1./ I.. Ľ. Q.,
M.. XX.XX.XXXX, Q. P. XXXX/X, Q., 2. / I. Q.Á., M.. XX.XX.XXXX, Q. P. XXXX/X, zastúpení advokátom
JUDr. Jánom Falisom, Lermontovova 14, Bratislava, proti odporcovi: Effect Real, s.r.o., IČO: 44 357
117, Toryská 38, Bratislava, zast. Advokátskou kanceláriou KUTAN & PARTNERS s.r.o., Laurinská 18,
Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia 1.660,- € s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľov
proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 45C/106/2010-165, zo dňa 19. decembra 2011, v
pomere hlasov 3 : 0 takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z m e ň u j e tak, že odporca je povinný zaplatiť
navrhovateľom 1./ 2./ 1.660,- € v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku.

o d ô v o d n e n i e :

Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol návrh navrhovateľov 1./ a 2./ k povinnosti zaplatiť
spoločne a nerozdielne sumu 1.660,- €.
Vychádzal zo zistenia, že navrhovateľ 1./ dňa 02.10.2009 uzavrel so spoločnosťou Direct Real Effect,
s.r.o., IČO: 44 357 117 so sídlom Strojnícka 8, Bratislava Zmluvu o úschove peňazí (peňažnom
depozite) pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, ktorej predmetom bolo
zloženie záväznej zálohy na kúpnu cenu vo výške 1.660,- € ako aj prejavu záväzného záujmu o
nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnostiam: pozemku - parcela registra "C", parc. č. XXXX/XX o
výmere 13 m2, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria zapísané na LV č. XXXX, okres Bratislava
II, obec Bratislava - m. č. D., B.. Ú.. D., pozemku - parcela registra "C", parc. č. XXXX/XXX o výmere
315 m2, druh pozemku: záhrady zapísané na LV č. XXXX, okres Bratislava II, obec Bratislava - m. č.
D.I., B.. Ú.. D. a záväzok uvedenej spoločnosti sprostredkovať v lehote 45 dní od podpisu tejto zmluvy
uzavretie kúpnej zmluvy na tieto nehnuteľnosti v prospech zložiteľa. Navrhovateľ 1/ na základe zmluvy
o úschove peňazí uzatvorenej s odporcom, odovzdal žalovanú čiastku odporcovi. K uzavretiu kúpnej
zmluvy však nedošlo.
Na svoje rozhodnutie aplikoval ust. § 451 ods. 1 a 2, § 456 veta prvá, § 457 Občianskeho zákonníka
a zastal názor, že pokiaľ navrhovateľ 1./ uzavrel Zmluvu o úschove peňazí (peňažnom depozite)
pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti zo dňa 2.10.2009 so spoločnosťou
označenou obchodným menom Direct Real Effect, s.r.o., Strojnícka 8, Bratislava s prideleným IČO:
44 357 117 a označenie kancelárie Direct Real Effect, s.r.o. ako súčasti odporcu Effect Real s.r.o.,
bolo použité na rezervačnej zmluve, totožnosť s odporcom vyplynula najmä z IČO, ako aj bankového
účtu a teda je nepochybné, kto s kým zmluvu uzavrel, v dôsledku čoho Zmluvu považoval za platnú.
Prvostupňový súd sa nestotožnil ani s uplatnením relatívnej neplatnosti zmluvy navrhovateľkou 2/
nakoľko v konaní nebolo preukázané doručenie dovolania sa tejto neplatnosti odporcovi. V rámci
rezervačnej zmluvy išlo o dočasnú rezerváciu predmetnej nehnuteľnosti za účelom jej budúceho prevodu



a teda svojou povahou išlo o bežnú vec medzi manželmi a to i vzhľadom na výšku plnenia. Keďže z
výsluchu svedkov - Ing. C. L., bývalého predsedu záhradkárskej osady, W. U., riaditeľky pobočky R.
Q. P.B. J..P.., R. K., bývalej zamestnankyne odporcu prvostupňový súd zistil, že k uzatvoreniu Zmluvy
o budúcej zmluve došlo v dôsledku porušenia povinnosti navrhovateľa 1/ v č.l. III. Bod 2 nevznikla
odporcovi povinnosť vrátiť zloženú zálohu a žalobu ako nedôvodnú zamietol.
O náhrade trov konania prvostupňový súd nerozhodol z dôvodu, že o nich rozhodne samostatným
rozhodnutím.
Rozsudok odvolaním v zákonom stanovenej lehote napadli navrhovatelia. Zotrvali na argumentácii
prezentovanej v konaním pred súdom prvého stupňa, že zmluva o úschove je absolútne neplatný právny
úkon z dôvodu neurčitosti, keďže na Zmluve o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho
práva k nehnuteľnosti bol sprostredkovateľ uvedený ako spoločnosť Direct Real Effect s.r.o., Strojnícka
8, avšak v zápočte je uvedený ako odosielateľ spoločnosť Effect Real s.r.o. s o sídlom Toryská 38, ktorý
nie je subjektom s ktorým navrhovateľom uzatváral zmluvu. Zmluvu o úschove peňazí je potrebné s
poukazom na ust. § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka považovať za relatívne neplatný právny úkon,
keďže absentoval súhlas manželky na to, aby sa peniaze, ktoré sú v BSM použili na kúpu nehnuteľnosti.
Z uvedených dôvodov navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa zmenil a návrhu v celom
rozsahu vyhovel a priznal náhradu trov konania.

Odporca v písomnom vyjadrení k odvolaniu uviedol, že Zmluva o úschove netrpí neurčitosťou, pretože
označenie odporcu bolo dostatočne určité neodlučiteľnosť a totožnosť s odporcom bola jednoznačná
z IČO zápisu v Obchodnom registri, bankového účtu, ako aj z predpisu na zložení rezervačného
poplatku, ako neoddeliteľnej súčasti rezervačnej zmluvy. Na podporu svojich tvrdení odkázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7M Obdo 2/2000, v zmysle ktorého „nepresnosti v označení
účastníka zmluvy nespôsobujú neplatnosť zmluvy, ak je nepochybné, kto zmluvu uzatvoril“. Rezervačná
zmluva je jasná, zrozumiteľná, je zrejmé, čo jej je obsahom, aký je účel, čo sleduje, sú jednoznačné
identifikované jej zmluvné strany, identifikátormi slúžiacimi na jednoznačné odlíšenie (IČO a rodné číslo).
Obidve zmluvné strany na jej základe plnili svoje povinnosti. Odporca súhlasí aj so záverom súdu
prvého stupňa k otázke riešenie relatívnej neplatnosti Zmluvy o úschove peňazí, keďže podpísanie
rezervačnej zmluvy bolo bežnou vecou, keďže jej predmetom nebolo uzatvorenie kúpnej zmluvy ale
iba dočasná podmienená rezervácia nehnuteľnosti za účelom ich budúceho prevodu. Poukázal na
rozhodnutie Najvyššieho súdu ČR 2CdoM 177/97 v zmysle ktorého „kúpna zmluva ktorou má byť
vec získaná do bezpodielového spoluvlastníctva je v zmysle § 145 ods. 1 Občianskeho zákonníka
právnym úkonom týkajúcim sa spoločnej veci manželov. Zastáva názor, že rezervačná zmluva je platná.
Dovolanie sa relatívnej neplatnosti rezervačnej zmluvy je bezpredmetné. Odporcovi vzniklo z titulu
porušenia povinnosti navrhovateľa uzavrieť kúpnu zmluvu, nárok na zmluvnú pokutu a teda odporca
použil rezervačný poplatok v súlade s čl. III ods. 3 rezervačnej zmluvy na účel, ktorý bol určený, v
dôsledku čoho navrhovateľom nevznikol voči odporcovi nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Rozsudok súdu prvého stupňa považuje za vecne správny a žiada ho potvrdiť a priznať náhradu trov
odvolacieho konania.

Odvolací súd preskúmal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., na odvolacom
pojednávaní ( § 214 ods. 1 písm.a/ O.s.p. ), na ktorom zopakoval dokazovanie v zmysle § 129 ods. 1 a §
213 ods. 3 O.s.p. čítaním listinných dôkazov a to: Franšízovou / licenčnou / zmluvou zo dňa 1.10.2008 /
č.l. 31 spisu /, návrhom Zmluvy o budúcej zmluve /č.l. 36,45 spisu /, Zmluvou o sprostredkovaní predaja
nehnuteľnosti zo dňa 6.2.2009 / č.l 55 spisu /, Zmluvou o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu
vlastníckeho práva zo dňa 2.10.2009 / č.l 71 spisu /, predpisom na zloženie rezervačného poplatku
zo dňa 2.10.2009, v zmysle § 213 ods. 2 O.s.p. vyzval zástupcov účastníkov konania na odvolacom
pojednávaní aby sa vyjadrili k otázke platnosti dohody o zmluvnej pokute a dospel k záveru, že odvolanie
navrhovateľov je dôvodné, pretože súd prvého stupňa síce správne zistil skutkový stav veci avšak vec
nesprávne právne posúdil v otázke platnosti dojednania o zmluvnej pokute v č.l. III Zmluvy o úschove.
Z hľadiska skutkového stavu bolo po zopakovaní dokazovania odvolacím súdom v zmysle § 213 ods.
3 O.s.p. v zhode so zistením súdu prvého stupňa preukázané, že účastníci konania uzatvorili dňa 2. 10.
2009 Zmluvu o úschove peňazí pri sprostredkovaní prevodu vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, pričom
predmetom zmluvy bolo zloženie finančnej čiastky vo výške 1.660,-€ ako záväzná záloha na kúpnu cenu,
ako prejav záväzného záujmu o nadobudnutie vlastníckych práv k nehnuteľnosti v zmluve špecifikovanej.
V článku II bod 2 si účastníci zjednali, že zložená záloha je súčasťou dohodnutej kúpnej ceny. V článku
III bod 2 boli dohodnuté podmienky nakladania zo zloženou finančnou čiastkou tak že „ pre prípad, že
v lehote do 45 dní od podpisu zmluvy nedôjde k podpisu kúpnej zmluvy na predmetnú nehnuteľnosť



v prospech zložiteľa a z okolnosti je zrejmé, že k jej podpisu v stanovenej lehote ani nepríde, alebo
nemôže prísť z akýchkoľvek dôvodov na strane zložiteľa súhlasí zložiteľ s tým, že zložená finančná
čiastka prepadá dňom márneho uplynutia stanovenej lehoty ako zmluvná pokuta“.
Záver súdu prvého stupňa, ktorý prijal pri posúdení neplatnosti Zmluvy o úschove pre neurčitosť ako
aj záver súdu prvého stupňa týkajúci sa relatívnej neplatnosti právneho úkonu s poukazom na ust. §
145 Občianskeho zákonníka považuje odvolací súd v plnom rozsahu za správny, avšak bez právneho
dopadu na spornosť veci, keďže pre vyriešenie sporu je podľa názoru odvolacieho súdu zásadnou
otázkou posúdenie platnosti dojednania o zmluvnej pokute, ktorá je obsiahnutá v čl. III bod 2 Zmluvy
o úschove.
Zmluva o úschove je dvojstranný právny úkon, kde na jednej strane vystupuje zložiteľ a na druhej strane
uschovávateľ. Základnou povinnosťou uschovávateľa je prevzatú vec riadne opatrovať. Ustanovenia §
747 Občianskeho zákonníka sú v pomere osobitnej úpravy k všeobecnej úprave záväzkovo-právneho
vzťahu, čo znamená, že všeobecné ustanovenia záväzkového práva možno použiť pre riešenie vzťahov
zo zmluvy o úschove len pokiaľ to nie je vylúčené osobitnou úpravou. V každom prípade základná
zásada záväzkovo-právneho vzťahu, že zmluvný vzťah vzniká iba medzi uschovávateľom a zložiteľom,
je nedotknutá.

Ustanovenie § 747 Občianskeho zákonníka upravujúce zmluvu o úschove neumožňuje preto urobiť
záver na základe ktorého by bol nárok odporcu ponechať si predmet úschovy právne akceptovateľný,
pretože odporcovi v tejto zmluve označenom ako uschovávateľ, nemohlo na zákonnom podklade
vzniknúť oprávnenie ponechať od navrhovateľa ako zložiteľa zloženú finančnú čiastku, keďže mu toto
oprávnenie nevyplýva zo zákona.

Oprávnenie ponechať si zloženú zálohu nevznikla odporcovi ani zo žiadneho zmluvného dojednania,
keďže z obsahu Zmluvy o úschove vyplýva, že zložená čiastka bola odporcovi poskytnutá nie ako
protiplnenie k záväzku odporcu umožniť navrhovateľovi uzatvoriť zmluvu k budúcej kúpnej zmluve, ale
táto čiastka bola zverená za účelom započítania na kúpnu cenu za predmetnú nehnuteľnosť, teda za
účelom výplaty tretím osobám (článok II bod 2) Zmluvy. Ak boli poskytnuté finančné prostriedky, za
účelom ich výplaty tretej osobe na kúpnu cenu pri uzatvorení zmluvy o budúcej zmluve, a k uzatvoreniu
tejto zmluvy nedošlo vzniklo odporcovi t. j. osobe, ktorá prostriedky prijala povinnosť vydať ich zložiteľovi
z titulu bezdôvodného obohatenia, pretože právny dôvod ich poskytnutia nevyužitím možnosti uzatvoriť
zmluvu o budúcej zmluve odpadol (§ 451 ods. 2, § 456, 458 Občianskeho zákonníka).

Pokiaľ zloženú čiastku odporca považuje za zmluvnú pokutu podľa čl. III, je potrebné uviesť, že toto
zmluvné dojednanie v Zmluve o úschove je absolútne neplatné v zmysle § 39 Občianskeho zákonníka
podľa ktorého je neplatný právny úkon, ktorý svojím obsahom alebo účelom odporuje zákonu alebo ho
obchádza alebo sa prieči dobrým mravom.

Podľa § 544 Občianskeho zákonníka, ak strany dojednajú pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti
zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému
účastníkovi poručením povinnosti nevznikne škoda. Zmluvnú pokutu možno dojednať len písomne a v
dojednaní musí byť určená výška pokuty alebo určený spôsob jej určenia.

Z citovaného ustanovenia Občianskeho zákonníka vyplýva, že podmienkou platnosti dojednania o
zmluvnej pokute ako zabezpečovacieho prostriedku je existencia hlavného záväzku, ktorý má zmluvná
pokuta zabezpečiť čo je výrazom akcesorickej povahy zabezpečenia. Ak má byť záväzok k zaplateniu
zmluvnej pokuty dohodnutý platne musí z dojednania o zmluvnej pokute jednoznačne vyplývať splnenie
akej konkrétnej povinnosti je týmto inštitútom zabezpečené, tzn. pri porušení ktorej konkrétnej povinnosti
vzniká nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty.

Prvostupňový súd dokazovanie vo veci zameral na zistenie, či došlo k porušeniu čl. III bod 1 alebo
2 Zmluvy o úschove, postup ktorý odvolací súd nepovažuje za správny, keď vzhľadom na predmet
konania je pre rozhodnutie vo veci potrebné ako už bolo uvedené vyššie vyriešiť otázku platnosti dohody
o zmluvnej pokute v zmysle článku III bod 2 Zmluvy o úschove, ktoré je aj podľa zhodného tvrdenia
účastníkov konania dojednaním o zmluvnej pokute, pretože ním je dohodnutá majetková sankcia
(prepadnutie zloženej zálohy). V zmysle citovaného čl. III bod 2 Zmluvná pokuta predstavuje povinnosť
zaplatiť čiastku vo výške rezervačného poplatku, ktorá je predmetom konania v prípade ak z akýchkoľvek
dôvodov na strane navrhovateľa 1./ ako zložiteľa nedôjde k podpisu Kúpnej zmluvy na predmetnú



nehnuteľnosť. Teda zmluvná pokuta nebola dohodnutá k zabezpečeniu záväzku vyplývajúceho zo
Zmluvy o úschove ale bola dohodnutá k zabezpečeniu hlavného záväzku - uzatvoriť kúpnu zmluvu
zložiteľa s treťou osobou.
Ako priamo vyplýva z ustanovenia § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvnú pokutu si môžu
dohodnúť iba zmluvné strany pre prípad porušenie povinností vyplývajúcich s nimi uzatvorenej zmluvy.
Inými slovami povedané zmluvnú pokutu môžu dohodnúť iba osoby v postavení veriteľ - dlžník hlavného /
zmluvnou pokutou zabezpečeného / záväzku. V danom prípade odporca ako uschovávateľ nebol
zmluvnou stranou Kúpnej zmluvy, k uzavretiu ktorej sa zmluvná pokuta viazala a preto ani nemohol
dojednať zmluvnú pokutu pre prípad nesplnenia tohto hlavného záväzku - uzavretie kúpnej zmluvy.
Veriteľom tohto záväzku bol predávajúci a iba on mohol s navrhovateľmi ako kupujúcimi uzavrieť dohodu
o zmluvnej pokute. Uvedenému záveru nasvedčuje čl. II bod 2 Zmluvy o úschove, ktorý označil zloženú
zálohu za súčasť dohodnutej kúpnej ceny.

Vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, dohoda o zmluvnej pokute odporuje zákonu a to
priamo § 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka s poukazom na ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka
a je preto neplatná v dôsledku čoho je odporca, ktorý si ponechal rezervačný poplatok vo výške 1.660,-
€ ako zmluvnú pokutu povinný toto bezdôvodné obohatenie /majetkový prospech získaný plnením z
neplatného právneho úkonu / v zmysle § 451 ods. 2 Občianskeho zákonníka vydať.
Odvolací súd preto v zmysle § 220 O.s.p. napadnutý rozsudok zmenil a rozhodol tak, ako je uvedené
vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa s poukazom na ust. § 224 ods. 4
O.s.p..

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Priebeh sporu (identifikačné číslo spisu 1210213255)

  1. 19. 12. 2011Rozhodnutie Okresného súdu Bratislava II sp. zn. 45C/106/2010 z 19. 12. 2011
  2. 23. 4. 2014Rozsudok Krajského súdu Bratislava sp. zn. 9Co/391/2012 z 23. 4. 2014 (toto rozhodnutie)