Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 1Cob/324/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210216922 Dátum vydania rozhodnutia: 13. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Danica Michalková ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210216922.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Danice Michalkovej a členiek senátu Mgr. Sone Pekarčíkovej a JUDr. Miroslavy Janečkovej v právnej veci navrhovateľa: Bittner print s.r.o., Ivanska cesta 2/C, Bratislava, IČO 35 736 534, zast. JUDr. Rudolfom Mičietom, advokátom, Medzilaborecká 21, Bratislava proti odporcovi: Philip Trading spol. s r.o., Sabinovská 10, Bratislava, IČO 35 725 249, o zaplatenie 797,42 Eur s prísl. o odvolaní odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. 02. 2012 č.k. 22Cb/264/2011-82 takto r o z h o d o l : Krajský súd rozsudok Okresného súdu Bratislava II zo dňa 22. 02. 2012 č.k. 22Cb/264/2011-82 p o t v r d z u j e . Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 70,90 Eur na účet právneho zástupcu navrhovateľa do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa vyhovel návrhu navrhovateľa zaviazal odporcu na zaplatenie 797,42 Eur istiny spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,25% ročne zo sumy 343,32 Eur od 25.02.2010 do zaplatenia, zo sumy 36,35 Eur od 27.3.2010 do zaplatenia, zo sumy 152,33 Eur od 15.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 61,19 Eur od 15.4.2010 do zaplatenia, zo sumy 41,38 Eur od 4.5.2010 do zaplatenia, zo sumy 162,85 Eur od 21.5.2010 do zaplatenia ako aj na náhradu trov konania vo výške 329,57 Eur. V odôvodnení uviedol, že navrhovateľ pre odporcu vykonal na základe jeho objednávok grafické práce, ktorých cenu odporcovi vyúčtoval faktúrou č. FV-624/2010 zo dňa 10. 02. 2010 s dátumom splatnosti 24. 02. 2010 v sume 343,32 Eur, faktúrou č. FV- 1265/2010 zo dňa 12. 03. 2010 s dátumom splatnosti 26. 03. 2010 v sume 36,35 Eur, faktúrou č. FV-1758/2010 zo dňa 31. 03. 2010 s dátumom splatnosti 14. 04. 2010 v sume 152,33 Eur, faktúrou č. FV-1767/2010 zo dňa 31. 03. 2010 s dátumom splatnosti 14. 04. 2010 v sume 61,19 Eur, faktúrou č. FV-2148/2010 zo dňa 19. 04. 2010 s dátumom splatnosti 03. 05. 2010 v sume 41,38 Eur a faktúrou č. FV-2778/2010 zo dňa 06. 05. 2010 s dátumom splatnosti 20. 05. 2010 v sume 162,85 Eur. Prevzatie prác odporca potvrdil na dodacom liste č. 10/1095 dňa 09. 02. 2010, č. 10/2280 dňa 09. 03. 2010, č. 10/2842 dňa 23. 03. 2010, č 10/2979 dňa 25. 03. 2010, č. 10/2445 dňa 12. 03. 2010, č. 10/3102 dňa 29. 03. 2010, č. 10-7179 dňa 13. 04. 2010 a č. 10-8216 dňa 06. 05. 2010. Odporca uznal záväzok dňa 17. 07. 2010 v celej výške 797,42 Eur čo do dôvodu a výšky a navrhol uzavrieť dohodu o mesačných splátkach. Uznanie záväzku bolo podpísané odporcom, avšak podpis navrhovateľa sa na uznaní záväzku a dohode o splátkach nenachádza. Odporca však žalovanú istinu neuhradil ani čiastočne. Právne súd prvého stupňa nárok navrhovateľa posúdil ako nárok vzniknutý zo zmluvy o dielo uzavretej podľa ust. § 536 a nasl. Obch. zákonníka, na základe ktorej navrhovateľ svoju zmluvnú povinnosť zhotoviť dielo pre odporcu riadne a včas splnil. Odporca však svoju povinnosť zaplatiť navrhovateľovi cenu za zhotovené dielo nesplnil riadne a včas, keď navrhovateľom vystavené faktúry neuhradil v lehote ich splatnosti. Skutočnosť, že nárok navrhovateľa je dôvodný bolo potvrdené aj uznaním záväzku zo dňa 17. 07. 2010, v ktorom odporca voči navrhovateľovi jednostranne vyhlásil, že dlh vo výške 797,42 Eur uznáva. Odporca sa dostal do omeškania, keď svoj peňažný záväzok nesplnil riadne a včas, a preto mu popri povinnosti zaplatiť navrhovateľovi cenu diela, vznikla aj povinnosť zaplatiť navrhovateľovi úroky z omeškania v zákonnej výške. Z ust. § 369 ods. 1 Obch. zákonníka vyplýva, že pokiaľ si strany zmluvne nedohodnú výšku úroku z omeškania, je dlžník povinný platiť úroky z omeškania vo výške stanovej predpismi občianskeho práva. Podľa predpisov občianskeho práva má veriteľ nárok na úrok z omeškania v sadzbe stanovenej ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky platná k prvému dňu omeškania zvýšená o 8 percentuálnych bodov. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 13. 05. 2009 do 13. 04. 2011 stanovená vo výške 1,00 % (hlavné refinančné operácie), preto navrhovateľovi vznikol nárok na zaplatenie úroku z omeškania vo výške 9% ročne, a to odo dňa nasledujúceho po dni splatnosti každej z faktúr. Vzhľadom na to, že súd je návrhom účastníka viazaný (§ 153 ods. 2 O.s.p.) a sadzba úroku z omeškania uplatnená navrhovateľom neprevyšuje zákonom stanovenú sadzbu úroku z omeškania, súd mu priznal nárok na zaplatenie úroku z omeškania v sadzbe ním uplatnenej. O trovách konania rozhodol súd podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal vo veci plný úspech priznal náhradu trov konania vo výške celkom 329,57 Eur. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie odporca a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie. Uviedol, že dôvodmi odvolania súd dôvody uvedené v ust. § 221 ods. 1, písm. a, b, c, d, f, h, k O.s.p. Poukázal najmä na to, že súd prvého stupňa rozsudok riadne neodôvodnil, tento je nepreskúmateľný a došlo tým k vade konania podľa ut. § 221 ods. 1, písm. f) O.s.p. Poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5 Cdo 88/99, podľa ktorého by dokazovanie malo zodpovedať, medzi iným, zásade rovnosti strán v konaní, resp. rovnosti šancí v konaní a tiež zásade voľného hodnotenia dôkazov, ktorý rozsudok je záväzný aj pre súd prvého stupňa. Okolnosti vzniku a vedenia sporu spôsobili, že vážnosť a povesť odporcu v mieste bydliska, medzi známymi, príbuznými a obchodnými partnermi bola poškodená. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ a uviedol, že odvolanie odporcu je zmätočné a nepreskúmateľné a navrhol rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť a priznať navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 70,90 Eur. Nesúhlasil s tvrdením odporcu, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol odôvodnený, keďže obsahuje všetky zákonom určené náležitosti vrátane odôvodnenia. Konanie pred súdom prvého stupňa prebehlo v súlade s ustanoveniami Občianskeho súdneho poriadku a odporcovi nebola odňatá možnosť sa brániť a preto podanie odvolania považuje navrhovateľ za účelové a zbytočné a poukázal pri tom aj na obsah odporu podaného odporcom proti platobnému rozkazu, v ktorom vyjadril ochotu žalovanú istinu uhradiť. Krajský súd ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa podľa § 212 ods. 1 O.s.p., prejednal odvolanie odporcu podľa ust. § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné, keď rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny. Odvolací súd sa podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O.s.p. v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa. Odporca v podanom odvolaní namietal, že postupom súdu mu bola odňatá možnosť konať pred súdom a tiež nedostatočné odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa. Z obsahu spisu vyplýva, že odporca bol na pojednávanie určené na deň 22. 02. 2012 riadne a včas predvolaný na adresu ním označenú P.O.BOX 72, pošta Bratislava 216 (č.l. 67 spisu), predvolanie bolo doručené podľa ust. § 48 ods. 2 O.s.p. dňom 13. 02. 2012. Z týchto dôvodov uvedenú námietku odporcu odvolací súd vyhodnotil ako nedôvodnú. Ďalším odvolacím dôvodom bola námietka odporcu, že rozsudok súdu prvého stupňa nebol riadne odôvodnený. Podľa ust. § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetlí, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd dbá na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé. Súčasťou obsahu základného práva na spravodlivé konanie podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd je aj právo účastníka konania na také odôvodnenie súdneho rozhodnutia, ktoré jasne a zrozumiteľne dáva odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany, t.j. s uplatnením nárokov a obranou proti takému uplatneniu. Všeobecný súd však nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia (rozhodnutie Ústavného súdu SR sp. zn. III. ÚS 209/04). Z obsahu rozsudku súdu prvého stupňa vyplýva, že toto rozhodnutie spĺňa všetky zákonné požiadavky na riadne a presvedčivé odôvodnenie rozsudku, keď súd prvého stupňa svoje rozhodnutie náležite odôvodnil, vysporiadal sa v ňom so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a zo zistených skutkových záverov vyvodil správne právne závery. Odporca v odvolaní neuviedol žiadne také dôvody, ktoré by spochybnili správnosť rozsudku. Z uvedených dôvodov preto odvolací súd napadnutý rozsudok podľa ust. § 219 ods. 1, 2 O. s. p. potvrdil ako vecne správny. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O. s. p. tak, že uložil odporcovi povinnosť zaplatiť v odvolacom konaní úspešnému navrhovateľovi trovy odvolacieho konania podľa vyhl. č. 655/2004 Z.z. vo výške 70,90 Eur, pozostávajúce z náhrady trov právneho zastúpenia za 1 úkon právnej služby - vyjadrenie k odvolaniu vo výške 51,45 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20% DPH vo výške 11,73 Eur. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu pomerom hlasov 3 : 0. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.