Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/57/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220648 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Alena Svetlovská ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210220648.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v právnej veci žalobcu: Service Center s.r.o., Mudroňova 14, Bratislava, zast. BUŽEK & TEREM advokáti s. r. o., Mariánska 12, Bratislava, proti žalovanému: N.. H.. D. M., R. Q. XX, R.A., zast. AKAK s. r. o., Slowackého 56, Bratislava, o náhradu škody, na odvolanie žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 19. septembra 2012, č. k. 51C/179/2010-389, pomerom hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa z r u š u j e a vec mu v r a c i a na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom súd prvého stupňa zamietol žalobu, ktorou sa žalobca voči žalovanému domáhal náhrady škody vo výške 18.168,56 eur. Zároveň žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť žalovanému náhradu trov právneho zastúpenia vo výške 4.119,64 eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. Vykonaným dokazovaním súd prvého stupňa zistil, že medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa X.X.XXXX konateľ spoločnosti žalobcu udelil žalovanému plnú moc na konanie v mene spoločnosti vo všetkých právnych úkonoch a obchodných záležitostiach a súčasne na zastupovanie spoločnosti pred všetkými orgánmi štátnej správy a úradmi, pričom žalovaný plnú moc prijal. Rovnako podľa súdu prvého stupňa nebolo sporné, že dňa X.X.XXXX žalovaný prevzal listovú zásielku odosielateľa Okresného súdu Bratislava I obsahujúcu platobný rozkaz vydaný Okresným súdom Bratislava I v právnej veci žalobcu ML, s.r.o. voči žalovanému Service Center s.r.o. o zaplatenie 9.626,24 eur s príslušenstvom a že voči uvedenému platobnému rozkazu žalovaný nepodal odpor. Sporným medzi účastníkmi konania však bolo určenie dňa, kedy došlo k odvolaniu plnomocenstva udeleného žalovanému žalobcom. Súd prvého stupňa po preskúmaní predmetného plnomocenstva dospel k záveru, že ide o plnú moc udelenú na zastupovanie v súlade s § 31 a nasl. Občianskeho zákonníka. Keďže išlo o plnú moc udelenú bez obmedzenia, v zmysle § 31 ods. 3 Obč. zák. táto musela mať písomnú formu. Súd prvého stupňa tiež poukázal na ust. § 33b ods. 1 písm. a/ Obč. zák., podľa ktorého plná moc zanikne, ak bola odvolaná a uviedol, že pre odvolanie plnej moci zákon síce nevyžaduje písomnú formu, a to ani v prípade, ak sa vyžaduje písomná forma plnej moci, avšak je nevyhnutné, aby sa splnomocnenec o odvolaní plnej moci dozvedel (§ 33b ods. 4 Obč. zák.). Žalobca podľa súdu prvého stupňa neuniesol dôkazné bremeno o tom, že žalovanému bola plná moc odvolaná prostredníctvom e-mailu zaslaného dňa 4.2.2009 na všetky jemu známe adresy žalovaného, pretože žalobca nepreukázal, že by uvedený mail bol žalovanému doručený a že sa žalovaný oboznámil s jeho obsahom. Navyše samotný obsah mailu považoval súd prvého stupňa za neurčitý a nezrozumiteľný, z ktorého nie je jasné kedy a akú plnú moc ním žalobca odvolal, dokonca nie je zrejmé, či plnú moc odvolal O. ako konateľ spoločnosti žalobcu alebo ako štatutárny orgán spoločnosti Avanti Technology GmbH. Súd prvého stupňa preto za účinné odvolanie plnej moci žalovaného žalobcom považoval až odvolanie plnomocenstva zo dňa XX.X.XXXX, ktorým žalobca odvolal v najširšom možnom rozsahu akékoľvek plnomocenstvá, ktoré udelil pred dňom podpísania odvolania splnomocnencovi N.. H.. D. M. za účelom konania splnomocnenca v mene spoločnosti vo všetkých právnych úkonoch, obchodných záležitostiach, pred akýmikoľvek orgánmi alebo osobami a/ alebo z akéhokoľvek iného dôvodu. Toto odvolanie plnej moci žalobca zasielal žalovanému jednak na adresu Q.B. XX, R. ako aj na adresu Q. XX, N. M., kde si však žalovaný zásielku neprevzal. K prevzatiu písomnosti došlo až na adrese spoločnosti EMMIES PROPERTIES, a.s., v ktorej je žalovaný predsedom predstavenstva, a to dňa X.X.XXXX. Tento deň teda podľa súdu prvého stupňa došlo k riadnemu a platnému odvolaniu plnej moci udelenej žalovanému na zastupovanie žalobcu dňa X.X.XXXX. Vzhľadom na uvedené súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalovaný mal ku dňu X.X.XXXX udelenú platnú plnú moc na zastupovanie žalobcu, a preto bol oprávnený prevziať listovú zásielku týkajúcu sa konania vedeného na Okresnom súde Bratislava I. Ďalej sa súd prvého stupňa zaoberal otázkou vzniku práva žalobcu na náhradu škody voči žalovanému, a to so zreteľom na tvrdenia žalobcu, že nemal vedomosť o záväzkoch voči spoločnosti ML, s.r.o., nevedel o existencii predmetných faktúr a nikdy nemal žiadny právny vzťah s touto spoločnosťou. Pravdivosť týchto tvrdení súd prvého stupňa nemal za preukázanú, keď nevyplynula zo žiadnych dôkazov, s výnimkou výpovede žalobcu, ktorú však vyhodnotil ako nehodnovernú, pričom z iných dôkazov vyplynul opak a minimálne to, že žalobca o uvedených skutočnostiach musel vedieť. Rozhodujúce pre posúdenie, či žalobcovi mohlo vzniknúť voči žalovanému právo na náhradu škody, súd prvého stupňa považoval posúdenie otázky existencie pohľadávky, na zaplatenie ktorej bol žalobca zaviazaný predmetným platobným rozkazom Okresného súdu Bratislava I, nakoľko v prípade jej existencie by podľa súdu prvého stupňa žalobcovi nemohla vzniknúť škoda v dôsledku konania či nekonania žalovaného, pretože existujúcu pohľadávku by bol povinný uspokojiť. Z vykonaných dôkazov súd prvého stupňa mal existenciu pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi preukázanú, pričom táto zanikla až uspokojením v rámci výkonu exekúcie. Podľa vykonaného dokazovania žalobca túto pohľadávku v čase jej vzniku ani v neskoršej dobe nespochybňoval, dokonca ju aj výslovne uznával, mal ju zaúčtovanú v účtovníctve. Súd prvého stupňa v tejto súvislosti poukázal na ust. § 420 Obč. zák. upravujúce základné predpoklady pre vznik občianskoprávnej zodpovednosti, pričom dospel k záveru, že v danom prípade absentuje príčinná súvislosť medzi tvrdeným vznikom škody a konaním žalovaného (porušením povinnosti). Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca bol povinný uhradiť spoločnosti ML, s.r.o. peňažnú sumu, na ktorú bol zaviazaný platobným rozkazom, ktorý prevzal žalovaný, možno podľa súdu prvého stupňa konštatovať, že žalovaný nemôže žalobcovi zodpovedať za škodu, teda za zmenšenie jeho majetku, ku ktorému došlo v dôsledku toho, že žalobca neuhradil riadne a včas svojmu obchodnému partnerovi pohľadávku. Pokiaľ by sa teda aj žalovaný dopustil určitého porušenia právnej povinnosti, zmenšenie majetku žalobcu za takýchto okolností nemá žiadnu súvislosť s týmto porušením povinnosti, keďže by k zmenšeniu došlo aj v prípade, ak by žalovaný odovzdal žalobcovi predmetný platobný rozkaz počas plynutia lehoty na podanie odporu voči nemu. Podľa súdu prvého stupňa je nepochybné, že ak by si žalobca riadne splnil svoju povinnosť a zaplatil by včas faktúry spoločnosti ML, s.r.o., nebola by na jeho strane vznikla žalobou uplatnená škoda. Z týchto dôvodov, v dôsledku absencie príčinnej súvislosti medzi konaním žalovaného a tvrdenou škodou, ktorá mala žalobcovi vzniknúť, ako jedného zo základných predpokladov pre vznik práva na náhradu škody, súd prvého stupňa žalobu ako nedôvodnú zamietol. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a žalovanému, ktorý mal vo veci plný úspech, priznal náhradu trov konania pozostávajúcu z trov právneho zastúpenia vo výške 4.119,64 eur celkom za 13 úkonov právnej služby. Súd prvého stupňa právnemu zástupcovi žalovaného nepriznal odmenu a režijný paušál za úkon označený ako písomné podanie na súd zo dňa XX.X.XXXX, nakoľko išlo o vyčíslenie trov právneho zastúpenia, a teda nejde o úkon vo veci samej, za ktorý by advokátovi patrila odmena v zmysle § 14 ods. 1 písm. b/ vyhlášky. Proti tomuto rozhodnutiu súdu prvého stupňa podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie, alternatívne aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie a prizná mu náhradu trov konania. Vytýkal súdu prvého stupňa, že nehodnotil vo vzájomnej súvislosti ďalšie dôkazy a skutočnosti, z ktorých vyplývalo, že žalovaný vedel o odvolaní plnej moci emailom zo dňa X.X.XXXX. Konkrétne výpoveď konateľa žalobcu, novú plnú moc udelenú p. Y. N. XX.X.XXXX, výpoveď svedkov C. Y. K. C. Y., ako aj skutočnosť, že v období od W. XXXX N. X.X.XXXX, kedy žalovaný prevzal v mene žalobcu platobný rozkaz, žalovaný nevykonal pre žalobcu žiadny iný úkon, a teda vedel, resp. musel vedieť o odvolaní plnej moci. Žalobca preto považoval za nesprávne právne posúdenie súdu prvého stupňa, ktorý za jediný relevantný spôsob odvolania plnej moci považoval písomné oznámenie doručené žalovanému dňa XX.X.XXXX. Ďalej namietal, že súd prvého stupňa opomenul bližšie skúmať skutočnosť, či pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi nebola uhradená, resp. z akých dôvodov k jej splneniu napriek vôli žalobcu nedošlo. Uviedol, že súd prvého stupňa síce výpoveď svedka C. vyhodnotil ako plne hodnovernú, avšak nehodnotil ju ako celok či vo vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi, čím došlo k výraznému zásahu do jeho záverov o skutkových zisteniach. Súd prvého stupňa sa totiž nezaoberal dôležitými tvrdeniami svedka C. týkajúcimi sa uhradenia záväzkov žalobcu voči spoločnosti ML, s.r.o. Podľa žalobcu z vykonaných dôkazov môže vyplývať, že finančné prostriedky, ktoré dňa X.X.XXXX vybral jeho konateľ za prítomnosti žalovaného z účtu žalobcu v banke v sume zodpovedajúcej záväzku voči spoločnosti ML s.r.o. a navyše ešte v sume 20.000,- Sk, odovzdal v hotovosti žalovanému ako svojmu splnomocnenému zástupcovi, aby ich v mene žalobcu uhradil spoločnosti ML, s.r.o., pričom mu uhradil aj odmenu za jeho služby. Mal za to, že z vykonaného dokazovania jednoznačne vyplýva, že pán X. (konateľ žalobcu) od X.X.XXXX svoj záväzok voči ML, s.r.o. riadne uhradil a vysporiadal. Vytýkal súdu prvého stupňa, že sa nezaoberal možnosťou, že žalovaný v rozpore so záujmami žalobcu jemu odovzdané peniaze spoločnosti ML, s.r.o. nikdy neodovzdal a sám (ako syn jedinej spoločníčky a konateľky ML, s.r.o.) inicioval vedenie rozkazného a exekučného konania na škodu majetku žalobcu. Žalobca zdôrazňoval skutočnosť, že žalovaný si len 16 dní pred prevzatím platobného rozkazu dal vystaviť kartičku na preberanie pošty za žalobcu, z čoho možno predpokladať, že o vydaní platobného rozkazu vedel a chcel ho prevziať tak, aby sa o ňom žalobca nedozvedel. Dodal, že žalovaný ho o doručení platobného rozkazu ani o začatí exekučného konania neinformoval. Konanie žalovaného bolo preto podľa žalobcu nielen v rozpore s jeho záujmami, ale aj s dobrými mravmi a žalovaný ním spôsobil žalobcovi škodu. Z dôvodu komplexnosti žalobca vo svojom odvolaní argumentoval aj tým, že súd prvého stupňa sa nezaoberal otázkou, v akom rozsahu by bol zmenšený majetok žalobcu, ak by predmetná pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. existovala a nebola z dôvodov na strane žalobcu uhradená. Pripomenul, že tvrdená pohľadávka bola len vo výške 290.000,- Sk (cca 9.626,24 eur), pričom v dôsledku trov exekúcie a právneho zastúpenia sa zvýšila o ďalších 8.542,32 eur. Podľa žalobcu sa možno domnievať, že ak by bol žalovaným riadne informovaný a vydaní platobného rozkazu a výkone exekúcie, mal možnosť údajne existujúci záväzok vyrovnať ešte pred vykonaním exekúcie, aby mu nevznikala ďalšia škoda, najmä trovy exekúcie a právneho zastúpenia v exekučnom konaní, prípadne sa brániť argumentáciou o jeho skoršej úhrade. Súd prvého stupňa mal preto individuálne skúmať výšku spôsobenej škody, čo neurobil. Zároveň súd prvého stupňa podľa žalobcu neúplne zistil skutkový stav, keď nevykonal navrhnutý dôkaz - výsluch G. M., jedinej spoločníčky a konateľky spoločnosti ML, s.r.o. a matky žalovaného, potrebný na zistenie rozhodujúcich skutočností a vychádzal len z jej výpovede v trestnom konaní bez možnosti konfrontácie so žalobcom. Taktiež namietal nesprávne tvrdenie súdu prvého stupňa, že podpísal nájomnú zmluvu so spoločnosťou ML, s.r.o., keď skutočnosť, že nájomná zmluva nebola uzatvorená, nebola ani medzi účastníkmi konania sporná. V závere svojho odvolania žalobca poukázal na skutočnosť, že okresný súd, resp. konajúca sudkyňa nebola v konaní objektívne nestranná a nepristupovala k účastníkom v súlade so zásadou ich rovnosti. Odôvodnil to tým, že pokiaľ súd prvého stupňa hodnotil výpoveď žalobcu ako nehodnovernú, mal takto hodnotiť aj výpoveď žalovaného, keďže tento má rovnako priamy záujem na výsledku sporu a tiež nevypovedá pod hrozbou trestného stíhania. Súd prvého stupňa podľa žalobcu tým, že pristúpil k výpovedi žalobcu ako en bloc nedôveryhodnej, porušil zásadu rovnosti účastníkov konania. V tomto smere poznamenal, že samosudkyňa na súde prvého stupňa ani neuvažovala o možnosti, že žalobca de facto nerozumel, prečo po ňom spoločnosť ML, s.r.o. vymáhala ďalšie pohľadávky, keď on všetky existujúce záväzky považoval za uhradené a neskúmala, či pán X. rozumie tomu, úhradu ktorých pohľadávok od neho spoločnosť ML, s.r.o. v platobnom rozkaze požadovala. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa potvrdil a priznal mu trovy odvolacieho konania. Stotožnil sa so závermi súdu prvého stupňa ohľadom časového okamihu odvolania plnomocenstva, ktoré mu bolo udelené žalobcom dňa 5.5.2008, a to vzhľadom na časový okamih, kedy sa mal možnosť o odvolaní plnomocenstva dozvedieť. Tvrdenie žalobcu, že od februára XXXX pre neho žalovaný nevykonával žiadne úkony, je podľa žalovaného len v rovine nepotvrdených hypotéz, pričom relevantnou je aj skutočnosť, že žalovaný v rozsahu plnomocenstva vykonáva jednotlivé úkony na pokyn žalobcu. Pokiaľ mu žalobca žiadne pokyny nezadal, žalovaný nemohol úkony vykonávať. K predmetnej pohľadávke mal žalovaný za to, že v konaní bolo preukázané, že táto pohľadávka mala vzniknúť v dôsledku neuhradených faktúr žalobcu voči spoločnosti ML, s.r.o., a to konkrétne faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, za služby poskytované spoločnosťou ML, s.r.o. žalobcovi. Podotkol, že žalobca začal úhradou pohľadávky argumentovať až po tom, ako sa v konaní preukázala nespornosť nároku obchodnej spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi. Peňažné prostriedky, ktoré boli vybraté konateľom žalobcu, účtovník žalobcu zaúčtoval len na základe e-mailu zo dňa XX.X.XXXX, v ktorom žalobca uviedol, že 290.000,- Sk mal p. M. H.yplatiť v hotovosti v R. a nie na základe čestného vyhlásenia, ktoré by bolo prípustné z hľadiska účtovných predpisov. Takéto čestné prehlásenie nebolo súdu prvého stupňa nikdy predložené. Upozornil na skutočnosť, že sám konateľ žalobcu poprel použitie peňažných prostriedkov za účelom uspokojenia pohľadávok obchodnej spoločnosti ML, s.r.o. (zápisnica z pojednávania zo dňa X.X.XXXX). Nesplnenie povinnosti žalobcu podľa žalovaného preukazuje aj skutočnosť, že nevyužil dostupné prostriedky obrany, keď nezaplatil súdny poplatok v konaní o návrhu na obnovu konania sp. zn. 35Cb/147/2010 v dôsledku čoho došlo k zastaveniu konania. Pohľadávka žalobcu voči spoločnosti ML, s.r.o. tak nebola uhradená z dôvodu vôle konateľa žalobcu. Žalobca ani nijakým spôsobom nepreukázal odovzdanie peňazí žalovanému. Žalovaný považoval za správny aj záver súdu prvého stupňa, že žalobca mal vedomosť o pohľadávkach voči spoločnosti ML, s.r.o. Podľa jeho názoru listinnými dôkazmi bolo preukázané, že konateľ žalobcu musel mať vedomosť o predmetných pohľadávkach aj z daňových priznaní, ktoré ako oprávnená osoba podpisoval. Poznamenal, že trovy exekučného konania by žalobcovi nevznikli v takom rozsahu, nakoľko o existencii exekučného konania sa musel dozvedieť najneskôr po tom, ako došlo na základe príkazu na začatie exekúcie k zablokovaniu jeho účtov v banke. Tiež uviedol, že v konaní nebolo preukázané, že by žalovaný neinformoval žalobcu o platobnom rozkaze. Práve naopak, tieto informácie žalovaný konateľovi žalobcu poskytol a informoval ho aj o upomienkach a prebiehajúcej exekúcii. Konal teda v súlade s prevenčnou povinnosťou. S náležitou starostlivosťou však nekonal žalobca, keď riadne a včas neuhradil svoje záväzky. Preto nemôže byť daná protiprávnosť konania žalovaného a nemožno hovoriť o škode na strane žalobcu. Žalovaný sa nestotožnil ani s argumentáciou žalobcu o tom, že konajúca sudkyňa nebola objektívne nestranná a mal za to, že postupovala v konaní profesionálne, zákonne, nestranne a nezaujate, o čom svedčí aj napadnutý rozsudok a rozsah vykonaného dokazovania. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Vzhľadom na skutočnosť, že žalobca vo svojom odvolaní namietol zaujatosť zákonnej sudkyne súdu prvého stupňa, odvolací súd sa v prvom rade zaoberal touto námietku žalobcu. Nedostatok objektívnej nestrannosti zákonnej sudkyne žalobca videl v odlišnom spôsobe hodnotenia výpovede žalobcu a výpovede žalovaného a tiež v tom, že samosudkyňa na súde prvého stupňa ani neuvažovala o možnosti, že žalobca de facto nerozumel, prečo od neho spoločnosť ML, s.r.o. vymáhala ďalšie pohľadávky, keď on všetky existujúce záväzky považoval za uhradené a neskúmala, či rozumie tomu, úhradu ktorých pohľadávok od neho spoločnosť ML, s.r.o. v platobnom rozkaze požadovala. Nakoľko ide len o okolnosti, ktoré spočívajú v postupe sudcu v konaní o prejednávanej veci a tieto v zmysle § 14 ods. 3 O.s.p. nie sú dôvodom na vylúčenie sudcu, pričom súd v prípade, že sa námietka zaujatosti týka len takýchto okolností, na ňu neprihliada a vec nadriadenému súdu ani nepredkladá (§ 15a ods. 5 O.s.p.), odvolací súd nepovažoval námietku zaujatosti vznesenú žalobcom za dôvodnú. Následne sa odvolací súd na základe odvolania žalobcu zaoberal meritom veci. Žalobca sa v prejednávanej veci voči žalovanému domáha zaplatenia sumy 18.168,56 eur titulom náhrady škody na tom skutkovom základe, že žalovaný ako splnomocnenec žalobcu ho neinformoval o prevzatí platobného rozkazu vydaného proti žalobcovi Okresným súdom R. B. dňa XX.X.XXXX, č. k. 35Cb/97/2009-38 a následnej exekúcii na majetok žalobcu, a teda riadne nezabezpečil všetky kroky k tomu, aby sa žalobca o konaní dozvedel a aby mal možnosť sa prípadne brániť voči platobnému rozkazu a následnej exekúcii príslušnými opravnými prostriedkami. V dôsledku rozkazného a následného exekučného konania pritom vznikla žalobcovi škoda na majetku vo výške 18.168,56 eur, keď táto suma bola v exekučnom konaní vymožená od žalobcu prikázaním z jeho účtu v banke na základe exekučného príkazu súdneho exekútora C.. A. H. zo dňa XX.X.XXXX, č. EX XXX/XXXX-XX. Škoda, ktorej náhrady sa žalobca v konaní domáha, pozostáva z istiny vo výške 4.979,06 eur, úrokov z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy 4.979,09 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia na základe exekučného príkazu č. 836/2010, istiny vo výške 4.647,15 eur, úrokov z omeškania vo výške 17 % ročne zo sumy 4.647,15 eur od XX.XX.XXXX do zaplatenia na základe exekučného príkazu č. 836/2010, trov právneho zastúpenia vo výške 577,50 eur, trov právneho zastúpenia v exekučnom konaní vo výške 253,94 eur, súdneho poplatku za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie vo výške 16,50 eur a trov súdneho exekútora vo výške 3.564,97 eur (viď špecifikácia žalobcu na č. l. 105). Z obsahu spisu vyplýva, že konateľ žalobcu dňa X.X.XXXX udelil žalovanému generálne plnomocenstvo na konanie v mene žalobcu vo všetkých právnych úkonoch a obchodných záležitostiach žalobcu a súčasne na zastupovanie žalobcu pred všetkými orgánmi štátnej správy a úradmi. Na základe tohto plnomocenstva žalovaný dňa X.X.XXXX prevzal listovú zásielku adresovanú žalobcovi a obsahujúcu platobný rozkaz vydaný Okresným súdom R. B. dňa XX.X.XXXX, č. k. 35Cb/97/2009-38, ktorým bola žalobcovi (v konaní sp. zn. 35Cb/97/2009 v postavení žalovaného) uložená povinnosť zaplatiť spoločnosti ML, s.r.o. (ako žalobcovi v konaní sp. zn. 35Cb/97/2009) istinu 4.979,09 eur s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia a istinu 4.647,15 eur s úrokom z omeškania vo výške 17 % ročne od XX.XX.XXXX do zaplatenia ako aj trovy konania vo výške 577,50 eur. Medzi účastníkmi konania pritom aj v odvolacom konaní okrem iného zostalo sporným určenie dňa, kedy došlo k odvolaniu plnomocenstva udeleného žalovanému žalobcom dňa 5.5.2008, a teda aj skutočnosť, či žalovaný bol oprávnený dňa X.X.XXXX prevziať v mene žalobcu predmetnú zásielku obsahujúcu platobný rozkaz. Odvolací súd sa v tomto smere stotožňuje so záverom súdu prvého stupňa, že k účinnému odvolaniu žalovanému udeleného plnomocenstva žalobcom došlo až odo dňa X.X.XXXX, kedy bolo spoločnosti EMMIES PROPERTIES, a.s., v ktorej je žalovaný predsedom predstavenstva, doručené odvolanie plnej moci zo dňa XX.X.XXXX, a teda v tento deň sa dostalo do sféry dispozície žalovaného a žalovaný sa mal možnosť s ním oboznámiť. Pre účinné odvolanie plnomocenstva je totiž v zmysle § 33b ods. 4 Obč. zák. potrebné, aby odvolanie plnomocenstva bolo splnomocnencovi známe, v opačnom prípade majú jeho právne úkony účinky, ako keby plnomocenstvo ešte trvalo. Z tohto dôvodu ani odvolací súd nepovažoval za účinné odvolanie plnomocenstva žalobcom prostredníctvom e-mailu zaslaného žalovanému dňa X.X.XXXX, nakoľko v konaní nebolo preukázané doručenie tohto emailu žalovanému ako ani skutočnosť, že sa oboznámil s jeho obsahom. Zároveň, ako správne uviedol aj súd prvého stupňa, obsah tohto e-mailu nie je dostatočne určitý a zrozumiteľný a nevyplýva z neho jednoznačne, že ide o odvolanie plnej moci žalobcom. V nadväznosti na uvedené tak žalovaný konal v súlade s udelenou generálnou plnou mocou, keď dňa X.X.XXXX prevzal zásielku adresovanú žalobcovi a obsahujúcu platobný rozkaz, pričom plná moc mu bola účinne odvolaná až dňa X.X.XXXX. Odvolacie námietky žalobcu vo vzťahu k uvedenému sú preto nedôvodné a žalobca ani v odvolaní neuvádza skutočnosti, ktoré by boli spôsobilé privodiť iný záver odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o samotnú existenciu pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi, na zaplatenie ktorej bol žalobca zaviazaný predmetným platobným rozkazom, odvolací súd má za to, že dokazovaním vykonaným na súde prvého stupňa bola preukázaná existencia tejto pohľadávky. Konkrétne ide o pohľadávku vzniknutú na základe faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur) vystavených spoločnosťou ML, s.r.o. žalobcovi, ktoré boli zaevidované aj v účtovníctve žalobcu a ktorých existencia vyplýva aj zo svedeckých výpovedí. Vzhľadom na skutočnosť, že kópie uvedených faktúr priložil k svojej žalobe samotný žalobca, odvolací súd považoval za právne bezvýznamnú odvolaciu argumentáciu žalobcu, ktorou vytýkal súdu prvého stupňa. že neuvažoval o možnosti, že jeho konateľ nerozumel, prečo od neho spoločnosť ML, s.r.o. vymáhala ďalšie pohľadávky a neskúmal, či konateľ žalobcu rozumie úhradu ktorých pohľadávok od neho spoločnosť ML, s.r.o. v platobnom rozkaze požadovala. Obdobne z vyjadrení žalobcu v priebehu konania vyplýva, že vedel o aké pohľadávky uplatňované spoločnosťou ML, s.r.o. išlo, aj keď popieral, že by vyfakturované činnosti boli skutočne vykonané. Odvolací súd zároveň nemal za preukázané tvrdenia žalobcu, že predmetné pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. už boli z jeho strany uhradené, resp. že za účelom ich uhradenia vybral dňa X.X.XXXX . konateľ žalobcu z účtu v banke sumu zodpovedajúcu ich výške (290.000,- Sk) navýšenú o 20.000,- Sk a túto odovzdal žalovanému za účelom úhrady záväzkov voči spoločnosti ML, s.r.o. Je pravdou, že dňa X.X.XXXX došlo k výberu hotovosti z účtu žalobcu vo výške porovnateľnej so záväzkami žalobcu voči spoločnosti ML, s.r.o. a z výpovede svedka, účtovníka žalobcu A. C., na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa X.X.XXXX vyplýva, že táto suma podľa vyjadrení konateľa žalobcu, ktoré mu poskytol telefonicky, mala byť použitá na úhradu záväzkov voči spoločnosti ML, s.r.o. Avšak samotný konateľ žalobcu na pojednávaní konanom na súde prvého stupňa dňa X.X.XXXX uviedol, že v roku XXXX vybral z účtu v banke sumu 290.000,- Sk (9.626,24 eur), ale nie za účelom úhrady predmetných faktúr, pričom poprel, že by pri uzávierke za rok XXXX spomínal účtovníkovi p. C., že tieto peniaze vybral za účelom ich úhrady. Vykonaným dokazovaním súdom prvého stupňa tak nebolo preukázané, že žalobca riadne vysporiadal svoje záväzky voči spoločnosti ML, s.r.o., keď vyjadrenia konateľa žalobcu o tejto skutočnosti na pojednávaní na súde prvého stupňa dňa X.X.XXXX a v podanom odvolaní sú rozporné a odvolací súd ich preto považoval za účelové. Vzhľadom na uvedené tak odvolací súd mal za to, že pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi vo výške 290.000,- Sk (9.626,24 eur) reálne existovala, žalobca mal o nej vedomosť, v čase vydania platobného rozkazu Okresného súdu Bratislava I č. k. 35Cb/97/2009-38 táto nebola uhradená a k jej úhrade došlo až v priebehu exekučného konania prikázaním z účtu žalobcu v banke. Žalobca mal teda povinnosť existujúcu pohľadávku spoločnosti ML, s.r.o. v sume 9.626,24 eur na základe predmetných faktúr uhradiť a v tomto rozsahu mu v dôsledku konania, resp. nekonania žalovaného nemohla byť spôsobená škoda. Prípadná škoda však žalobcovi mohla vzniknúť tým, že ho žalovaný neupovedomil o vydaní platobného rozkazu a začatí exekučného konania na vymoženie pohľadávky spoločnosti ML, s.r.o. V zmysle § 415 Obč. zák. (všeobecná prevenčná povinnosť) bolo totiž povinnosťou žalovaného ako splnomocnenca počínať si tak, aby splnomocniteľovi nevznikla žiadna škoda. Žalovaný však tým, že žalobcu neupovedomil o doručení platobného rozkazu a exekučnom konaní, podľa názoru odvolacieho súdu konal v rozopre s ust. § 415 Obč. zák. a žalobcovi neumožnil brániť sa proti pohľadávke uplatňovanej spoločnosťou ML, s.r.o., resp. uhradiť ju ešte pred začatím súdneho, príp. exekučného konania a predísť tak vzniku ďalších nákladov s ňou spojených. V nadväznosti na uvedené má odvolací súd za to, že súd prvého stupňa pochybil, keď predpoklady zodpovednosti žalovaného za údajnú škodu spôsobenú žalobcovi neskúmal osobitne vo vzťahu k základnej pohľadávke spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi v sume 9.626,24 eur a vo vzťahu k jej zvyšku v sume 8.542,32 eur, o ktorý bola navýšená v dôsledku vydania platobného rozkazu a exekučného konania. Nie je správny záver súdu prvého stupňa, že k zmenšeniu majetku žalobcu by došlo aj v prípade, ak by žalovaný odovzdal žalobcovi predmetný platobný rozkaz počas plynutia lehoty na podanie odporu voči nemu, nakoľko v takomto prípade by žalobca mal možnosť odpor proti platobnému rozkazu podať a v konaní o veci samej predložiť dôkazy na vyvrátenie tvrdení spoločnosti ML, s.r.o., prípadne predísť exekučnému konaniu zaplatením sumy uloženej mu predmetným platobným rozkazom. Odvolací súd dáva za pravdu súdu prvého stupňa, že pokiaľ by si žalobca riadne splnil svoju povinnosť a zaplatil by včas faktúry spoločnosti ML, s.r.o., nebola by mu vznikla žalobou uplatnená škoda, avšak ak si žalobca túto povinnosť nesplnil a v dôsledku toho sa spoločnosť ML, s.r.o. domáhala svojich nárokov súdnou cestou, nemôže byť žalobcovi na ujmu, že žalovaný si riadne neplnil svoje povinnosti pri zastupovaní žalobcu, neurobil potrebné opatrenia na predídenie navýšenia tejto pohľadávky v súdnom a exekučnom konaní, a teda si nesplnil svoju všeobecnú prevenčnú povinnosť v zmysle § 415 Obč. zák. Z týchto dôvodov vzhľadom na odlišné skutkové aj právne závery odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zrušil podľa § 221 ods. 1 psím. h/ O.s.p. a podľa ods. 2 tohto ustanovenia mu vec vrátil na ďalšie konanie. V ďalšom konaní bude súd prvého povinný riadiť sa vyššie uvedeným právnym názorom odvolacieho súdu, ktorým je v zmysle § 226 O.s.p. viazaný. Úlohou súdu prvého stupňa bude opätovne posúdiť predpoklady vzniku zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi v zmysle § 420 Obč. zák. v nadväznosti na § 415 Obč. zák., a to osobitne vo vzťahu k sume 9.626,24 eur predstavujúcej pohľadávku spoločnosti ML, s.r.o. voči žalobcovi na základe faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 150.000,- Sk (4.979,09 eur) a faktúry č. XXXX zo dňa XX.XX.XXXX na sumu 140.000,- Sk (4.647,15 eur) a osobitne vo vzťahu k sume 8.542,32 eur, o ktorú sa pohľadávka spoločnosti ML, s.r.o. navýšila v dôsledku jej neuhradenia riadne a včas a následného vydania platobného rozkazu a exekučného konania. Po posúdení predpokladov pre vznik zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú žalobcovi súd prvého stupňa vo veci opätovne rozhodne. V novom rozhodnutí o veci súd prvého stupňa rozhodne aj o trovách odvolacieho konania (§ 224 ods. X O.s.p.). Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.