Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/90/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210220899 Dátum vydania rozhodnutia: 04. 12. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210220899.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej, v právnej veci navrhovateľa: ProCS, s. r. o., Kráľovská ulica č. 8/824, Šaľa, IČO: 31 414 419, zastúpeného Advokátskou kanceláriou ADVOKÁCIA, s. r. o., Hollého č. 10, Nitra, IČO: 36 854 107 proti odporcovi: LACARDI ESTATE s. r. o., Vlčie hrdlo 1037, Bratislava 214, IČO: 44 328 893, o zaplatenie 2.060,56 € s príslušenstvom, na odvolanie odporcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II, č. k. 8C/80/2011-67 zo dňa 29. mája 2013, v pomere hlasov 3 : 0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Odporca je povinný zaplatiť navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania, a to trovy právneho zastúpenia vo výške 79,18 €, na účet Advokátskej kancelárie ADVOKÁCIA, s. r. o., Nitra, Hollého č. 10, v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.554,78 € a 9 % ročný úrok zo sumy 2.360,56 € od 01. 09. 2010 do 15. 11. 2010, zo sumy 2.160,56 € od 16. 11. 2010 do 11. 01. 2011, zo sumy 2.060,56 € od 12. 01. 2011 do 19. 04. 2011, zo sumy 1.960,56 € od 20. 04. 2011 do 18. 05. 2011, zo sumy 1.860,56 € od 19. 05. 2011 do 27. 05. 2011, zo sumy 1.760,56 € od 28. 05. 2011 do 23. 01. 2012, zo sumy 1.658,17 € od 24. 01. 2012 do 20. 02. 2013, zo sumy 1.604,78 € od 21. 02. 2013 do 13. 03. 2013, zo sumy 1.554,78 € od 14. 03. 2013 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania 822,40 €, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšku súd konanie zastavil. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanovením § 96 O. s. p., keď podaním, doručeným tunajšiemu súdu dňa 13. 05. 2013, navrhovateľ zobral návrh na začatie konania v časti o zaplatenie istiny vo výške 505,78 € späť, nakoľko odporca po podaní návrhu dobrovoľne zaplatil dňa 19. 04. 2011 sumu 100,- €, dňa 18. 05. 2011 sumu 100,- €, dňa 27. 05. 2011 sumu 100,- €, dňa 23. 01. 2012 sumu 102,39 €, dňa 20. 02. 2013 sumu 53,39 € a dňa 13. 03. 2013 sumu 50,- €. Svoje rozhodnutie vo veci samej prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 261 ods. 6, § 369 ods. 1 Obchodného zákonníka, ustanoveniami § 517 ods. 2, § 663, § 720 Občianskeho zákonníka, ustanoveniami § 3 ods. 1, 3, § 5 ods. 1, 2, 3 zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľ s odporcom uzavrel dňa 01. 01. 2010 zmluvu o nájme nebytových priestorov, na základe ktorej mu prenechal nebytové priestory v celkovej výmere 1669 m2 vo svojom objekte na Kráľovskej ul. 8 v Šali. Táto zmluva bola uzatvorená na dobu od 01. 01. 2010 do 31. 01. 2010. Dodatkom č. 1 bola doba nájmu predĺžená do 28. 02. 2010, dodatkom č. 2 do 15. 03. 2010, dodatkom č. 3 do 15. 04. 2010 a dodatkom č. 4 do 15. 06. 2010. Odporca vrátil vypratané nebytové priestory navrhovateľovi dňa 09. 07. 2010. Zmluvné strany dohodli v zmluve nájomné vo výške 590,24 € bez DPH, v dodatku č. 2 vo výške 351,- € vrátane DPH, v dodatku č. 3 vo výške 702,39 € vrátane DPH a v dodatku č. 4 vo výške 1.404,78 € vrátane DPH. Odporca uvedené faktúry nezaplatil, dňa 15. 06. 2010 však písomne uznal svoj dlh v celkovej výške 3.160,56 €. Súčasne však došlo medzi stranami k dohode, že odporca uhradí dlh v štyroch splátkach, a to k 30. 06. 2010 vo výške 800,- €, k 31. 07. 2010 vo výške 800,- €, k 31. 08. 2010 vo výške 800,- € a k 30. 09. 2010 vo výške 760,56 €. Odporca uhradil prvú splátku v dohodnutom čase, ostatné splátky však do dňa podania žaloby neuhradil, čím sa dostal do omeškania so zaplatením istiny 2.360,56 €. V priebehu konania odporca uhradil navrhovateľovi postupne na istine 300,- € a 505,78 €. Jeho dlh sa tak znížil na istine na sumu 1.554,78 €. Súčasne si navrhovateľ uplatnil voči odporcovi aj úroky z omeškania z dlžnej istiny. Prvostupňový súd na základe uvedených skutočností, ako aj citovaných zákonných ustanovení, uznal nárok navrhovateľa za dôvodný a rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozsudku. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O. s. p., § 10 ods. 1, § 14 ods. 1, písm. a/, c/, d/, ods. 4, § 16 ods. 3, § 17 ods. 1, § 18 ods. 3 vyhl. MS SR č. 655/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov a priznal úspešnému navrhovateľovi náhradu trov konania, ktoré spočívajú v zaplatenom súdnom poplatku 141,50 € a v trovách právneho zastúpenia vo výške 680,90 € za 5 úkonov právnej služby po 101,25 € (1. prevzatie a príprava zastúpenia dňa 20. 09. 2010, 2. písomné podanie na súd dňa 21. 09. 2010, 3. vyjadrenie k odporu dňa 02. 01. 2011, 4. čiastočné späťvzatie žaloby dňa 09. 05. 2013, 5. účasť na pojednávaní dňa 29. 05. 2013, 2x režijný paušál á 7,21 €, 1x režijný paušál á 7,41 €, 2x režijný paušál á 7,81 €, spolu 543,70 €), za 1 úkon právnej pomoci á 25,31 € (účasť na pojednávaní dňa 04. 03. 2013 + 1x režijný paušál 7,81 €, spolu 33,12 €) a náhrada za stratu času - 8x začatá polhodina á 13,01 €, spolu 104,08 €. Proti tomu rozsudku, a to proti výroku, ktorým bol odporca zaviazaný zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.554,78 € spolu s úrokmi z omeškania, podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorým žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil. Mal za to, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a sú tu ďalšie dôkazy, ktoré doteraz neboli súdom uplatnené. K odvolaniu odporcu sa písomne vyjadril navrhovateľ, ktorý žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania vo výške 109,06 €. Vo svojom vyjadrení uviedol, že dôkazy, s ktorými sa prvostupňový súd oboznámil, ich vykonal a na ktorých založil svoje rozhodnutie, sú v rozsudku vymenované. Pokiaľ odporca v odvolaní uviedol, že existujú ďalšie dôkazy, ktoré neboli uplatnené, tieto žiadny spôsobom neoznačil. Krajský súd v Bratislave, ako súd odvolací, podľa § 10 ods. 1 O. s. p., v medziach daných odvolaním, vec preskúmal podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia ústneho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., rozsudok bol odvolacím súdom vyhlásený podľa § 156 ods. 3 O. s. p. a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Navrhovateľ sa žalobným návrhom domáhal zaplatenia 2.060,56 € po čiastočnom späťvzatí návrhu zaplatenia sumy 1.554,78 € s príslušenstvom titulom dlžného nájomného za nájom nebytových priestorov na základe zmluvy o nájme nebytových priestorov 2009 - 105002 dňa 01. 01. 2010 vrátane jej dodatkov (ďalej len „ zmluva“), na základe ktorej navrhovateľ odporcovi prenechal nebytové priestory v celkovej výmere 1669 m2 v objekte na Kráľovskej ul. 8 v Šali a tiež titulom uznania finančného záväzku zo dňa 15. 6. 2010. Podľa § 261 ods. 1 Obchodného zákonníka táto časť zákona upravuje záväzkové vzťahy medzi podnikateľmi, ak pri ich vzniku je zrejmé s prihliadnutím na všetky okolnosti, že sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Podľa § 261 ods. 9 Obchodného zákonníka zmluvy medzi osobami uvedenými v odsekoch 1 a 2, ktoré nie sú upravené v hlave II tejto časti zákona, a sú upravené ako zmluvný typ v Občianskom zákonníku, spravujú sa príslušnými ustanoveniami o tomto zmluvnom type v Občianskom zákonníku a týmto zákonom. Poľa § 720 Občianskeho zákonníka nájom a podnájom nebytových priestorov upravuje osobitný zákon. Podľa § 3 ods. 1, 3 veta prvá zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov prenajímateľ môže nebytový priestor prenechať na užívanie inému (ďalej len "nájomca") zmluvou o nájme (ďalej len "zmluva"). Zmluva musí mať písomnú formu a musí obsahovať predmet a účel nájmu, výšku a splatnosť nájomného a spôsob jeho platenia, a ak nejde o nájom na neurčitý čas, čas, na ktorý sa nájom uzaviera. Podľa § 7 citovaného zákona č. 116/1990 Zb. ak výška nájomného alebo úhrada za podnájom nie je upravená všeobecne záväzným právnym predpisom, určí sa dohodou. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním náležite zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O. s. p. a vec správne právne posúdil, keď s poukazom na vyššie citované ustanovenia zákona č. 116/1990 Zb. o nájme a podnájme nebytových priestorov zaviazal odporcu k povinnosti zaplatiť navrhovateľovi dlžné nájomné za prenájom nebytových priestorov, ktoré bolo dohodnuté v zmluve zo dňa 1. 1. 2010. Rovnako správne prvostupňový súd zaviazal odporcu aj k povinnosti zaplatiť úroky z omeškania v zmysle § 369 Obchodného zákonníka, ktorých výška bola správne určená v zmysle § 3 ods. 1 Nariadenia vlády SR č. 87/1995 Z. z. platného a účinného ku dňu vzniku omeškania. Svoje rozhodnutie súd prvého stupňa aj patričným spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2, 3 O. s. p.) a odvolací súd sa v zmysle § 219 ods. 2 O. s. p. v stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia. Odvolací súd zároveň k veci udáva, že dňa 15. 6. 2010 došlo zo strany odporcu k uznaniu záväzku (č. l. 22 spisu), ktoré malo všetky potrebné náležitosti v zmysle § 323 a nasl. Obchodného zákonníka. Uznaním záväzku v zmysle citovaného ustanovenia je založená vyvrátiteľná právna domnienka o trvaní uznaného záväzku v čase jeho uznania. Dôkazné bremeno trvania záväzku v čase uznania sa tak presúva na dlžníka, ktorý ak sa má zbaviť povinnosti plniť, musí preukázať, že uznaný záväzok neexistuje. V procesnej rovine vyvrátiteľnej domnienky nachádza svoj odraz v ustanovení § 133 O. s. p., ktorá určuje, že skutočnosť, pre ktorú je v zákonnom ustanovení domnienka, ktorá pripúšťa dôkaz opaku, má súd za preukázanú, pokiaľ v konaní nevyšiel najavo opak. Ak uznanie záväzku založilo vyvrátiteľnú domnienku, podľa ktorej sa predpokladá, že záväzok v čase uznania trval, potom v konaní, v ktorom sa veriteľ (navrhovateľ) domáha splnenie tohto záväzku, dôkazné bremeno, pokiaľ ide o neexistenciu záväzku, spočíva na dlžníkovi (odporcovi). Kladné riešenie otázky, či účastník konania uniesol dôkazné bremeno, nemôže byť založené na samotnom popretí skutočnosti, o ktorej platí vyvrátiteľná domnienka (§ 133 O. s. p.) týmto účastníkom. Odvolací súd má za to, že odporca v rámci prvostupňového konania a rovnako ani v rámci odvolacieho konania neuniesol dôkazné bremeno o neexistencii záväzku, keď obrana odporcu v rámci odvolania zostala len v rovine tvrdení, bez označenie konkrétnych dôkazov. Odvolací súd, vzhľadom na všetky vyššie uvedené skutočnosti, rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, ako vecne správny podľa § 219 ods. 1 O. s. p., potvrdil. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1, § 142 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. keď navrhovateľ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a priznal v konaní úspešnému navrhovateľovi náhradu trov odvolacieho konania vo výške 79,18 €, ktorú zaviazal odporcu s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O. s. p. zaplatiť právnemu zástupcovi navrhovateľa do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú teda odmenu advokáta za 1 úkon právnej služby, a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 18. 11. 2013, keď odmena advokáta za 1 úkon právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z. z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb a predmet odvolacieho konania (1.554,78 €) sumu 71,37 € a aj s poukazom na ustanovenie § 15 písm. a/ citovanej vyhlášky predstavuje sumu 79,18 € (71,37 € + 1 x 7,81 € režijný paušál). Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.