Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 5Co/330/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210222855 Dátum vydania rozhodnutia: 18. 02. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Juraj Považan ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210222855.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Juraja Považana a členov senátu JUDr. Blanky Malichovej a JUDr. Milana Chalupku, v právnej veci navrhovateľa: Združenie na ochranu občana spotrebiteľa HOOS, IČO: 42176778, so sídlom v Prešove, Nám. Legionárov 5, zast. JUDr. Igorom Šafrankom, advokátom vo Svidníku, Sovietskych hrdinov 163/66, proti odporcovi: Orange Slovensko, a. s., IČO: 35 697 270, so sídlom v Bratislave, Metodova 8, zast. Bobák, Bollová a spol., s. r. o. so sídlom v Bratislave, Dr. Vladimíra Clementisa 10, o uloženie povinnosti zdržať sa dojednávania neprijateľnej zmluvnej podmienky v zmluvách so spotrebiteľmi a priznanie práva uverejniť rozsudok, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 16. apríla 2012 č. k. 6C/193/2010-101 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e. Návrh navrhovateľa na prerušenie konania za účelom rozhodnutia o predbežnej otázke zamieta. Odporcovi nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa tento ako občianske združenie, ktorého cieľom činnosti v zmysle Stanov je ochrana spotrebiteľov, domáhal uloženia povinnosti odporcovi zdržať sa dojednávania v zmluvách so spotrebiteľmi zmluvnej podmienky: „administratívny poplatok za platby ceny a tovaru na základe faktúry - 0,83 eur s tým, že za uskutočnenie viacerých platieb na základe faktúr alebo viacerých platieb zábezpiek zaradených v internom systéme spoločnosti Orange, pod rovnakým číslom účastníka /Variabilný symbol/ počas jednej návštevy predajného miesta sa poplatok účtuje iba raz“ alebo podmienky obdobného významu, a súčasne priznanie práva navrhovateľovi uverejniť rozsudok v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa výberu navrhovateľa na ktoromkoľvek mieste tlače na náklady odporcu v rozsahu maximálne 700,- eur a za tým účelom uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť navrhovateľovi preddavok 700,- eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku. O trovách konania rozhodol súd prvého stupňa podľa § 142 ods. 1 O. s. p. a navrhovateľovi uložil povinnosť zaplatiť odporcovi náhradu trov konania vo výške 471,31 eur do 15 dní od právoplatnosti rozsudku. Navrhovateľ návrh na začatie konania odôvodnil tým, že odporca ako mobilný operátor na telekomunikačnom trhu v zmluvách so spotrebiteľmi dojednáva zmluvnú podmienku „administratívny poplatok za platby ceny a tovaru na základe faktúry 0,83 eur s tým, že za uskutočnenie viacerých platieb na základe faktúr alebo viacerých platieb zábezpiek zaradených v internom systéme spoločnosti Orange, pod rovnakým číslom účastníka /Variabilný symbol/ počas jednej návštevy predajného miesta sa poplatok účtuje iba raz“ alebo podmienky obdobného významu. Napadnutá zmluvná podmienka sa netýka hlavného predmetu zmluvného vzťahu medzi odporcom a spotrebiteľmi ani primeranosti ceny plnenia. Z tohto dôvodu podlieha súdnej kontrole z hľadiska zodpovedania otázky, či napriek dôvere spotrebiteľa nespôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach medzi dodávateľom a spotrebiteľmi v neprospech spotrebiteľa, ktorý napriek dôvere, že ide splniť svoj dlh a to na základe možnosti, ktorú vytvoril pre spotrebiteľov sám odporca, musí čeliť poplatku. Sporný poplatok prispieva k zvýšeniu ceny služby. Nie je významné, že ide o nízku výšku poplatku, pretože treba brať do úvahy, že odporca tak robí vo veľkom počte prípadov. Preto by nemal obstáť prípadný argument, že ide o zanedbateľnú čiastku inkasovanú od spotrebiteľov. Podstata výkonu občianskeho práva spotrebiteľa plniť na dohodnutom mieste sa prieči cieľu sledovanému sporným poplatkom. Z podnetu Komisie na posudzovanie podmienok v spotrebiteľských zmluvách sa dá predpokladať, že cieľom poplatku je stimulácia spotrebiteľov, aby nezaťažovali prevádzky odporcu a plnenie dlhu, aby vykonávali inými spôsobmi. Pokiaľ naozaj tento cieľ sledoval odporca, navrhovateľ má výhradu, že na normálnom fungujúcom trhu sa politika stimulácie vykonáva bonusmi alebo zľavami a nie poplatkami. Keďže odporca pôsobí na území celej Slovenskej republiky, problém sa týka širokej verejnosti. Navrhovateľ preto využíva právo na uverejnenie rozsudku. V prípade, že by súd aplikoval inštitút neprijateľnej zmluvnej podmienky, každá neprijateľná podmienka v spotrebiteľskej zmluve je v rozpore s dobrými mravmi, pretože napriek dobromyseľnosti spotrebiteľa spôsobuje hrubú nerovnováhu v právach a povinnostiach v neprospech jednej strany a to naviac slabšej zmluvnej strany - spotrebiteľa, ktorý nemá na výber a akceptuje alebo neakceptuje všeobecné obchodné podmienky, ktoré zamestnanec odporcu podľa vôle spotrebiteľa neupraví. Odporca k návrhu uviedol, že v danom prípade nie je daná značná nerovnováha podmienok u spotrebiteľa v zmysle ust. § 53 Občianskeho zákonníka. Súčasťou zmluvy, ktorá je uzatváraná s klientom sú Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronických komunikačných služieb prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko a. s. a Cenník služieb s tým, že vo Všeobecných podmienkach nie je uvedená konkrétna napadnutá zmluvná podmienka. Všeobecné podmienky upravujú len úhradu poplatkov pripísaním na účet spoločnosti odporcu s tým, že súčasťou Cenníka je zakotvený možný spôsob úhrady, ktorý si môže zákazník zvoliť, či už prevodným príkazom, platbou v hotovosti v sídle spoločnosti odporcu, inkasným príkazom, prostredníctvom služby Orange teleplatba alebo iným spôsobom, napr. aj prostredníctvom Internet bankingu. Teda spôsob úhrady si zákazník zvolí sám, pričom tiež si sám zvolí výšku poplatku. Podľa aktuálne stanovenej výšky administratívneho poplatku je v kolónke jednorázový poplatok za platby ceny tovaru a služieb zrejmá možnosť úhrady a informácia o lehotách pre vykonanie platobných operácií. Spotrebiteľ má možnosť vybrať si z viacerých možností vykonania peňažnej úhrady, pričom nemá povinnosť uprednostniť žiaden zo spôsobov. Má možnosť zvážiť si nákladnosť jednotlivých spôsobov. Ak je menej výhodné zaplatiť vyúčtovanie platieb využitím služby na predajných miestach, tak je o to výhodnejšie platiť iným spôsobom, napr. bankovým prevodom. Navrhovateľ opomenul fakt, že nevýhodnosť jedného spôsobu znamená výhodnosť iného spôsobu. Akékoľvek zdôvodnenie neprijateľnosti spoplatnenia úhrady na predajnom mieste cez cieľ politiky stimulácie, ktorý je v rozpore s výkonom občianskeho práva spotrebiteľa je podľa odporcu nelogické a neprijateľné. Na vykonávanie platieb za poskytnuté služby nie je ani potreba vykonávať politiku vo forme zliav alebo bonusov. Zákazník má zmluvnú povinnosť zaplatiť za poskytnuté služby v zmysle uzatvorenej zmluvy a z porušenia tejto povinnosti vyplývajúce sankcie, či už zákonné alebo zmluvné. Zákazníkovi nič nebráni si túto povinnosť splniť akýmkoľvek spôsobom, pokiaľ je úhrada pripísaná na účet odporcu. V zmysle bodu 11.12 článku 11 Všeobecných zmluvných podmienok odporcu účinných od 1. 10. 2006 je zrejmé, že plnenie peňažného dlhu na základe faktúr je splnené výlučne pripísaním na účet odporcu. Nemožno považovať zaplatenie faktúry na predajnom mieste ako miesto plnenia dlhu, nakoľko ide len o prostriedok, ktorým zabezpečuje zákazník pripísanie svojho peňažného záväzku na účet odporcu. Zákazník si je vedomý spôsobov, ktorými môže uhradiť svoje peňažné záväzky. Je si vedomý aj toho, že v prípade úhrady prostredníctvom napr. poštového podniku sa jeho záväzok navýši o poplatok, ktorý zaplatí tomuto poštovému podniku. Rovnakým spôsobom spoplatnil odporca sprostredkovanie úhrady v prospech svojho účtu, ktorú uskutočňuje predajné miesto, a s týmto spoplatnením je zákazník oboznámený v rámci platného Cenníka. Predajné miesta totiž vykonávajú prevzatie platieb na základe zmlúv v obchodnom zastúpení s odporcom, podľa ktorej sú oprávnené vykonávať aj iné právne úkony, a teda aj pokladničné, účtovné a evidenčné operácie. Obchodný zástupca pri týchto úkonoch koná na základe mandátnej zmluvy, pričom mu za všetky úkony parí odmena. Ak sa zákazník rozhodne uhradiť cenu vyúčtovanú na základe faktúry, uhrádza tým odporcovi poplatok za sprostredkovanie platby prostredníctvom jeho obchodného zástupcu, ktorého hlavnou úlohou je uzatváranie zmlúv a dodatkov, zabezpečovanie predaja tovaru, registrácia atď. Nemožno tvrdiť, že daný poplatok spôsobuje značnú /hrubú/ nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán. Účastník pri uzatváraní zmluvy obdrží ako súčasť zmluvy Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby spolu s listinou obsahujúcou výšku administratívnych poplatkov, ktorá pri položke „Iné poplatky“ konkrétne v položke napadnutej navrhovateľom uvádza číslo, ku ktorému má vysvetlivku účastník v rámci ďalších listín, ktoré dostane ku zmluve. Uvedená listina je súčasťou Cenníka, ktorý je verejne prístupný na internete a predajných miestach, ktorý na strane 54 vysvetľuje, za akých okolností sa poplatok účtuje. Uplatnený nárok na zverejnenie výroku rozhodnutia je odvodený od úspešného uplatnenia nároku na vyslovenie neprijateľnosti uvedenej zmluvnej podmienky, preto ho nemožno považovať za dôvodný. Zo Všeobecných podmienok poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb /ďalej len „Všeobecných podmienok“/ prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s. platných a účinných od 1. 10. 2006 a 1. 1. 2012 súd zistil, že podľa čl. 2 bod. 2.1. spoločnosť Orange Slovensko poskytuje služby na základe Zmluvy uzatvorenej v písomnej podobe medzi spoločnosťou Orange Slovensko a účastníkom. Práva a povinnosti zmluvných strán upravuje Zákon, platné právne predpisy a podrobnosti o nich upravuje Zmluva, Všeobecné podmienky a Cenník. Podľa čl. 11.12 veta prvá Všeobecných podmienok záväzok účastníka uhradiť cenu poskytnutých alebo požadovaných služieb alebo zaplatiť zábezpeku na cenu poskytnutých služieb alebo zaplatiť cenu iných služieb v zmysle týchto Všeobecných podmienok je splnený pripísaním vyúčtovanej ceny alebo zábezpeky na cenu za poskytnuté služby na účet spoločnosti Orange Slovensko v deň, v ktorý je úhrada splatná. Záväzok účastníka uhradiť cenu poskytnutých alebo požadovaných služieb je účastník povinný splniť tak, aby v lehote splatnosti bola na účet spoločnosti Orange pripísaná celá suma, za tým účelom je povinný v prevodnom príkaze alebo v iných formách platby zohľadniť tiež výšku poplatkov bánk, pošty alebo iného subjektu, prostredníctvom ktorého platbu vykonáva /t. j. je povinný navýšiť prevádzanú sumu o výšku príslušných poplatkov tak, aby na účet spoločnosti Orange Slovensko prišla celá suma ceny/. Podľa čl. 18 bod 18.7. Všeobecných podmienok účinných od 1. 1. 2012 tieto Všeobecné podmienky v plnom rozsahu nahrádzajú doteraz platné a účinné Všeobecné podmienky. Z Všeobecných podmienok poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby prenosu dát s použitím prenajatého telekomunikačného okruhu platného a účinného od 1. 9. 2009 súd zistil, že podľa čl. 6 bod. 1 službu prenosu dát je spoločnosť Orange oprávnená poskytovať účastníkovi podľa zákona o elektronickej komunikáciách iba na základe s ním v písomnej forme uzatvorenej zmluvy o pripojení / Ďalej len „zmluva o pripojení“/. Všeobecné podmienky a Cenník v ich platnom znení sú neoddeliteľnou súčasťou zmluvy o pripojení. Z výňatku Cenníka služieb spol. Orange Slovensko a. s. platného od 1. 1. 2012 dostupného širokej verejnosti na internetovom portáli súd zistil, že str. 30 /pôvodný Cenník na str. 29/ obsahuje administratívne poplatky, okrem iného administratívny poplatok za platby ceny tovaru a služieb na základe faktúry na predajnom mieste spoločnosti Orange vo výške jednorázového poplatku 0,84 eur. Str. 57, 58 Cenníka služieb /pôvodný Cenník na str. 54/ obsahuje pod kapitolou Administratívne poplatky podnadpis Iné poplatky bod 3. „Za uskutočnenie viacerých platieb na základe faktúr alebo viacerých platieb zábezpiek zaradených v internom systéme spoločnosti Orange Slovensko a. s. pod rovnakým číslom účastníka /Variabilný symbol/ počas jednej návštevy predajného miesta sa poplatok účtuje iba raz“. Z pripojených prehľadov platobných operácií a možnosti úhrad poplatkov a cenníkov z ČSOB, VÚB banka, Volksbank Slovensko, poštové poukazy súd zistil, že bankové inštitúcie majú stanovené rozdielne ceny poplatkov za služby. Súd prvého stupňa po vyhodnotení vykonaného dokazovania dospel k záveru, že návrh nie je opodstatnený. Súd mal jednoznačne preukázané listinnými dôkazmi, že v súvislosti s uzatváraním zmlúv o poskytovaní služieb spoločnosťou Orange Slovensko, a. s., t. j. odporcom, sú súčasťou samotnej zmluvy Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb /ďalej len „Všeobecné podmienky“/ prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s., prípadne v závislosti od poskytovanej služby Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby prenosu dát s použitím prenajatého telekomunikačného okruhu. Súčasťou týchto podmienok a samotnej zmluvy je i Cenník služieb spolu s prílohami, ktorý je verejne dostupným širokej verejnosti prostredníctvom internetového portálu. Vzhľadom k tomu, že predmetom konania je zdržanie sa neprijateľných podmienok zo zmluvy so spotrebiteľmi, teda ide o plnenie do budúcna, súd skúmal napadnutú podmienku uvedenú v aktuálnych Všeobecných podmienkach a Cenníku služieb, pričom prihliadajúc na Všeobecné podmienky platné v čase podania návrhu je nesporné, že napadnutá časť / text/ všeobecných podmienok zostala nezmenená. Pokiaľ ide o aktívnu legitimáciu navrhovateľa v danom konaní je nesporné, že v súlade s ust. § 3 ods. 5 zák.č. 255/2007 Z. z. je navrhovateľ oprávnený na podanie predmetného návrhu. Zaoberajúc sa petitom návrhu a uložením povinnosti zdržať sa dojednania v zmluvách so spotrebiteľmi navrhovateľ namietal neprijateľnosť zmluvnej podmienky, a to konkrétne „administratívny poplatok za platby ceny a tovaru na základe faktúry 0,83 eur s tým, že za uskutočnenie viacerých platieb na základe faktúr alebo viacerých platieb zábezpiek zaradených v internom systéme spoločnosti Orange, pod rovnakým číslom účastníka /Variabilný symbol/ počas jednej návštevy predajného miesta sa poplatok účtuje iba raz“ alebo podmienku obdobného významu. Súd mal preukázané, že Všeobecné podmienky poskytovania verejných elektronických komunikačných služieb /ďalej len „Všeobecných podmienok“/ prostredníctvom verejnej telefónnej siete spoločnosti Orange Slovensko, a. s., prípadne v závislosti od poskytovanej služby Všeobecné podmienky poskytovania verejnej elektronickej komunikačnej služby prenosu dát s použitím prenajatého telekomunikačného okruhu uvedenú podmienku dojednania neobsahujú, táto je zakotvená v Cenníku služieb na strane 30 a 58, ktorý je súčasťou zmluvy uzatvorenej s účastníkom, teda spotrebiteľom, pričom výška tohto poplatku je stanovená sumou 0,84 eur. K navrhovateľom namietanej skutočnosti, že spotrebiteľ pri splnení dlhu musí čeliť poplatku, keďže splnenie dlhu na dohodnutom mieste má základ v ust. § 567 ods. 1 Obč. zákonníka je potrebné poukázať na skutočnosť, že uvedené zákonné ustanovenie obsahuje v odseku 2 podmienky splnenia dlhu, teda realizovania platby prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku, kedy ku splneniu dlhu dochádza pripísaním sumy dlhu na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, ak osobitný zákon neustanovuje inak alebo ak sa veriteľ a dlžník písomne nedohodnú inak. Z článku 11.12 Všeobecných podmienok je jednoznačne zrejmé, že v prípade, ak účastník uzavrie zmluvu, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník služieb, splnenie záväzku, úhrada ceny poskytnutých alebo požadovaných služieb alebo zaplatenie zábezpeky na cenu poskytnutých služieb alebo zaplatenie ceny iných služieb v zmysle Všeobecných podmienok, je splnený dlh pripísaním vyúčtovanej ceny alebo zábezpeky na cenu za poskytnuté služby na účet spoločnosti Orange Slovensko, a.s. v deň, ktorý je úhrada splatná. Z uvedeného je zrejmé, že účastník zmluvného vzťahu berie na vedomie povinnosť realizovať platbu ku dňu splatnosti faktúry, ktorá sa stáva uhradenou dňom pripísania konkrétnej fakturovanej sumy na účet odporcu. Skutočnosť, že účastník hradí poplatky v súvislosti s poplatkami stanovenými peňažnými ústavmi, prostredníctvom ktorých platbu realizuje, je založená na výbere účastníka /spotrebiteľa/ a jeho voľbe. Je zrejmé, že táto platba môže byť realizovaná na základe voľby spotrebiteľa aj prostredníctvom takej banky alebo prostredníctvom internet bankingu, pri ktorej realizácii platby nie je potrebné uhrádzať poplatok. Spôsob realizácie platby je teda na výbere účastníka, spotrebiteľa, či si zvolí platbu s poplatkovou povinnosťou alebo platbu bez poplatku. Z Cenníka služieb v časti Administratívne poplatky je zrejmé, že výška platby poplatku 0,84 eur je stanovená za platbu ceny tovaru a služieb na základe faktúry na predajnom mieste spoločnosti Orange. V prípade, že k realizácii platby nedôjde, pričom účastník /spotrebiteľ/ si len prevezme faktúru, ktorú uhradí prostredníctvom zvoleného subjektu, nemožno konštatovať, že prevzatie faktúry zakladá jeho povinnosť uhradiť stanovený jednorazový poplatok. Pokiaľ ide o navrhovateľom označenú neprijateľnú podmienku dojednania týkajúcu sa podmienky uvedenej v Cenníku služieb na str. 58 pod názvom Iné poplatky bod 3 z uvedeného je zrejmé, že pri úhrade viacerých platieb na základe faktúr alebo viacerých platieb zaradených pod jedno Variabilné číslo platí poplatok iba raz. Je teda nesporná, že Účastník má možnosť výberu spôsobu platby a možnosť výberu realizácie platby. Obdobná podmienka dojednania je i v prípade poskytovaných služieb verejnej elektronickej komunikačnej služby prenosu dát s použitím prenajatého telekomunikačného okruhu zakotvená vo Všeobecných podmienkach v čl. 13 bod 3, podľa ktorej dochádza k splneniu dlhu pripísaním na účet spoločnosti odporcu s možnosťou voľby spôsobu realizácie platby účastníkom. Súd prvého stupňa poukázal na ustanovenie § 559 a § 567 Obč. zákonníka, a skutočnosť, že jednou z podmienok riadneho splnenia dlhu je, že bol splnený nielen riadne a včas, ale aj na určitom mieste. Z ust. § 567 ods. 1 a 2 Obč. zákonníka vyplýva, že miesto splnenia bude dané dohodou účastníkov, a ak táto dohoda miesto plnenia neurčuje, že je ním bydlisko alebo sídlo dlžníka. V prípade, že sa dlh plní prostredníctvom peňažného ústavu alebo prostredníctvom poštového podniku, k jeho splneniu dochádza vtedy, ak je suma pripísaná na účet veriteľa v peňažnom ústave alebo vyplatením sumy dlhu veriteľovi v hotovosti, pokiaľ sa účastníci v zmluve nedohodli inak. V danom prípade je z Všeobecných podmienok jednoznačne zrejmé, že v prípade, že účastník uzatvorí zmluvu, akceptuje Všeobecné podmienky a Cenník služieb, akceptuje i dojednanie týkajúce sa platieb vystavených faktúr za poskytnuté služby, úhradu platieb riadne a včas v súlade s podmienkami zmluvy, teda, že k uskutočneniu platby a splneniu dlhu dochádza pripísaním dlhu na účet spol. Orange Slovensko, a. s. Súčasne akceptuje i voľbu spôsobu platby, či už plnenie na mieste alebo prostredníctvom peňažného ústavu, ktorý si zvolí sám účastník s prihliadnutím i na platbu poplatkov. Vzhľadom k tomu, že v danom prípade sa domáha vyslovenia neprijateľnosti podmienky dojednania v zmluve, resp. vo Všeobecných podmienkach a Cenníku služieb združenie zriadené na tento účel, teda nie konkrétny spotrebiteľ, ktorý uzavrel Zmluvu s odporcom, súd skúmal námietku dojednania len v kontexte podaného návrhu. Pri právnej úprave spotrebiteľských zmlúv sa vychádza zo zásady ochrany spotrebiteľa a neprípustnosti zneužívania monopolného postavenia dodávateľa. Postavenie spotrebiteľa vyplýva zo skutočnosti, že nemá možnosť ovplyvniť obsah zmluvy vopred pripravenej dodávateľom. Neprijateľnou podmienkou v spotrebiteľských zmluvách je podmienka, s ktorou sa spotrebiteľ mal možnosť oboznámiť pred uzavretím zmluvy, ale nemohol ovplyvniť jej obsah. Spotrebiteľská zmluva nesmie obsahovať také ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa. Neprijateľné podmienky dojednania a značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zakotvuje ustanovenie § 53 ods. 4 Obč. zákonníka. Neprijateľná podmienka sa podľa odseku 1 nemôže týkať predmetu a ceny plnenia, ktoré sú vždy podstatnými náležitosťami každej spotrebiteľskej zmluvy. V prípade napadnutej dojednanej podmienky súd vzhľadom na vyššie uvedené dôvody nedospel k záveru, že by išlo o podmienky neprijateľné, nakoľko uzavretím zmluvy, ktorej súčasťou sú Všeobecné podmienky a Cenník služieb nevzniká účastníkovi zmluvy povinnosť platiť jednorazový poplatok, naopak podmienka dojednania mu umožňuje zvoliť si spôsob platby a úhradu realizovať prípadne aj bez poplatku. Pokiaľ ide o výhradu navrhovateľa, že daná podmienka dojednania je neplatná v zmysle ust. § 39 Občianskeho zákonníka je opäť potrebné poukázať na možnosť voľby výberu úhrady účastníka zmluvného vzťahu, ktorý má možnosť zvážiť si nákladnosť jednotlivých spôsobov a využiť možnosť platby spôsobom pre neho najvýhodnejším. Nemožno preto konštatovať, že uvedená podmienka dojednania je v rozpore s dobrými mravmi a spôsobuje jej neplatnosť. Takto dojednaná podmienka nezakotvuje striktne povinnosť úhrady jednorázového poplatku vo výške 0,84 eur v súvislosti s platbami, je podmienená len v prípade platby na predajnom mieste, ktorú však účastník nie je povinný realizovať na tomto mieste, uvedené upravujú Všeobecné podmienky obsahujúce i dojednanie upravujúce spôsob platby. Na základe vyššie uvedených dôvodov súd prvého stupňa dospel k záveru, že návrh navrhovateľa nie je dôvodný a návrh na začatie konania zamietol, súčasne zamietol návrh v časti výroku o priznaní práva navrhovateľovi uverejniť rozsudok, výrok tohto rozsudku, v denníku s celoštátnou pôsobnosťou podľa výberu navrhovateľa na ktoromkoľvek mieste tlače na náklady odporcu v rozsahu maximálne 700,- eur a za tým účelom uloženia povinnosti odporcu zaplatiť navrhovateľovi preddavok v uvedenej výške, keďže navrhovateľ bol v konaní neúspešný, pričom uplatnený nárok je odvodený od úspešného uplatnenia prvej časti petitu návrhu. Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľ namietajúc nesprávne právne posúdenie veci a nedostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Poukázal na skutočnosť, že ide o jedno z prvých rozhodnutí týkajúceho sa poplatku vyberaného operátormi za prijatie ceny služby v hotovosti, ide teda o rozhodnutie po právnej stránke zásadného významu, navrhol preto v prípade potvrdenia napadnutého rozsudku pripustiť dovolanie. Poukázal na cieľ združenia navrhovateľa, ktorým je zbaviť spotrebiteľov telekomunikačnej služby poplatkov za hotovostné úhrady ceny služby. Pokiaľ súd prvého stupňa návrh zamietol z dôvodu, že sporná podmienka je súčasťou všeobecných podmienok, poukázal odvolateľ na to, že pri takomto závere by súdy nevyhlásili žiadnu podmienku za neprijateľnú. Spotrebiteľ sa však fakticky dozvedá o poplatku až pri samotnej hotovostnej platbe, kedy nemá možnosť poplatok úspešne namietať, ani zamestnanec odporcu od jeho zaplatenia upustiť, spotrebiteľ sa teda musí zaplateniu poplatku podvoliť. Formulácia, že pri viacerých faktúrach platí spotrebiteľ poplatok len raz, predstavuje akési ospravedlnenie a zjemnenie nekalej praktiky. Spotrebiteľ sa môže oprávnene domnievať, že ak zloží u odporcu prostriedky, tým je dlh vyrovnaný, čo mu aj zmluvné podmienky umožňujú, namietaný poplatok je však v rozpore so zákonom, pretože podľa § 54 ods. 1 Občianskeho zákonníka sa zmluvné podmienky nemôžu odchýliť od tohto zákona v neprospech spotrebiteľa. Pokiaľ teda odporca vytvoril možnosť platiť dlh aj hotovostne, na mieste určenom dohodou účastníkov, takáto dohoda nesmie odporovať občianskemu zákonníku v neprospech spotrebiteľov a v rozpore s ich záujmami. Súd by nemal akceptovať poplatky veriteľa za to, že mu dlžník prinesie dlh k jeho rukám, z pohľadu priemerného spotrebiteľa je to až absurdné, spotrebitelia by nemali byť sankcionovaní za to, že vykonávajú občianske právo a plnia dlh priamo veriteľovi. V tejto súvislosti poukázal aj na zneužívajúcu povahu poplatku, v prípade časovej tiesne spotrebiteľa, výška poplatku je neprimeraná v každom prípade. Napadnutý rozsudok považoval odvolateľ za arbitrárny bez vyporiadania sa s dôležitými okolnosťami podľa § 53 ods. 1 Občianskeho zákonníka, súd sa podľa neho náležite nezaoberal dôvodmi, na ktoré navrhovateľ poukázal v návrhu. Pre porovnanie poukázal na viaceré rozhodnutia súdov v SRN - rozhodnutie Vrchného krajinského súdu v Brandenburgu z 21. júna 2006, Krajinského súdu Berlín z 8. februára 2011, Vrchného krajinského súdu v Karlsruhe z 3. mája 2010, rozhodnutie Bundesgerichtshof zo 7. 6. 2011. Keďže prejednávaný prípad sa týka práva Európskej únie a vzhľadom na odôvodnenie a tým vzniknuté pochybnosti o výklade práva EÚ navrhol odvolateľ predloženie prejudiciálnej otázky, či článok 3 ods. 1 smernice rady 93/13/EHS o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách sa má vykladať tak, že sa neprijateľnosť zmluvnej podmienky posudzuje z objektívneho hľadiska a súdnemu prieskumu podlieha aj zmluvná podmienka, ktorá umožňovala spotrebiteľovi alternatívny spôsob platenia služby, resp. či možnosť alternatívneho spôsobu platenia ceny služby ja automaticky prekážkou súdneho prieskumu takejto zmluvnej podmienky. V petite svojho odvolania odvolateľ navrhol napadnutý rozsudok podľa § 221 ods. 1 písm. f) O. s. p. zrušiť a vec vrátiť prvostupňovému súdu na ďalšie konanie. Odporca považoval napadnuté rozhodnutie za zákonné a správne, súčasne aj dostatočne odôvodnené, posudzovaná zmluvná podmienka podľa neho nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa tak, aby mohla byť v rámci tohto konania posúdená ako neprijateľná zmluvná podmienka podľa § 52 a nasl. O. z. Poplatok za platbu na predajnom mieste je nutné posúdiť ako službu, ktorú odporca poskytuje prostredníctvom svojich obchodných zástupcov ako ďalšiu službu naviac v rámci poskytovania telekomunikačných služieb a služieb s tým súvisiacich. Spotrebiteľ si môže vybrať akýkoľvek spôsob úhrady, nie je teda nútený službu úhrady v rámci predajného miesta využiť, v žiadnom prípade nejde o vynútený poplatok zo strany odporcu, ktorý by bol vyžadovaný v zmysle uzatvorenej zmluvy. Pokiaľ ide o samotnú výšku poplatku, táto je vylúčená z hľadiska súdneho prieskumu v zmysle § 53 ods. 1 O. z., akékoľvek polemiky zo strany navrhovateľa v tomto smere považoval za irelevantné. Navrhol preto potvrdenie napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa z hľadiska jeho vecnej správnosti. Odvolací súd prejednal vec v rozsahu a z dôvodov odvolania podľa § 212 ods. 1 O. s. p. bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., dospel pritom k záveru, že napadnuté rozhodnutie súdu prvého stupňa je vecne správne, čo viedlo odvolací súd k jeho potvrdeniu v zmysle ust. § 219 ods. 1 O. s. p. Vzhľadom na skutočnosť, že odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje i s odôvodnením napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, obmedzil odvolací súd odôvodnenie potvrdzujúceho rozhodnutia na konštatovanie správnosti dôvodov uvedených súdom prvého stupňa v zmysle ust. § 219 ods. 2 O. s. p. Na doplnenie uvádza, že rozhodnutia, na ktoré poukazuje navrhovateľ vo svojom odvolaní riešia, problematiku jednak poplatku za spracovanie úveru, ktorého výšku považujú za neprimerane vysokú (2 % z úveru) a tiež povinnosť vedenia tzv. úverového účtu, (ktorý spotrebiteľ nepotrebuje), čo označuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku. Ide o prípady z iného sektoru (bankového), než je vyberanie poplatku pri jednom z možných spôsobov úhrady faktúry a to úhrady v prevádzke odporcu. Platbu faktúry na predajni je potrebné posudzovať ako službu spotrebiteľovi, za ktorú si spoločnosť odporcu účtuje poplatok v zmysle platného cenníka, ktorý je v súlade so zák. č. 351/2011 Z. z. o elektronických komunikáciách. Aj podľa názoru odvolacieho súdu vyberaný poplatok nijako nespôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, keďže tento má na výber z viacerých spôsobov úhrady faktúry a má možnosť si vybrať spôsob s najnižším poplatkom (inkaso, prevodový príkaz, poštový úrad, vklad na účet, platba v predajniach COOP Jednota) a nemusí teda využívať túto konkrétnu službu poskytovanú odporcom - uhradiť faktúru v prevádzke odporcu za stanovený poplatok. Na práva spotrebiteľa je potrebné pozerať sa i zo širšieho hľadiska, pokiaľ by totiž bolo možné v prevádzkach odporcu uhrádzať faktúry bez akéhokoľvek poplatku, doplatil by na to predovšetkým samotný spotrebiteľ, a to stratou času čakaním v dlhých radoch v prevádzkach odporcu pri vybavovaní ostatných nevyhnutných záležitostí. K navrhnutej predbežnej otázke určenej Súdnemu dvoru Európskej únie treba uviesť, že povinnosť vnútroštátneho súdneho orgánu požiadať Súdny dvor o vydanie rozhodnutia o predbežnej otázke nemožno vykladať tak, že táto povinnosť existuje vždy. Jej predpokladom je skutočnosť, či otázka komunitárneho práva týkajúca sa platnosti alebo výkladu úniového práva je pre riešenie prípadu relevantná, pričom nepostačuje tvrdenie niektorého z účastníkov konania o tejto skutočnosti. Navrhnutú prejudiciálnu otázku súd v tomto prípade považoval za zjavne neopodstatnenú a irelevantnú vo vzťahu k prebiehajúcemu sporu, keď jej prejudiciálne zodpovedanie by nemalo reálny dosah na prebiehajúci spor. Súd v predmetnom konaní neaplikuje priamo ustanovenia smernice, ale aplikuje predovšetkým príslušné ustanovenie Občianskeho zákonníka týkajúce sa ochrany spotrebiteľov. Otázka, či je vylúčený súdny prieskum zmluvnej podmienky z hľadiska jej neprijateľnosti, pokiaľ má spotrebiteľ alternatívny spôsob platenia služby, nebola v tomto konaní sporná, k posudzovaniu zmluvnej podmienky v tomto konaní došlo, a to v zmysle zákonných podmienok podľa § 53 a nasl. O. z., nie je tak naplnená podmienka pre iniciovanie konania o predbežnej otázke pred Európskym súdnym dvorom. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 142 ods. 1 O. s. p. s použitím § 224 ods. 1 O. s. p. tak, že v odvolacom konaní úspešnému odporcovi ich náhradu nepriznal, pretože trovy odvolacieho konania v lehote vyplývajúcej z ust. § 151 ods. 1 O. s. p. od vyhlásenia rozhodnutia nevyčíslil, v ktorom prípade súd nie je viazaný rozhodnutím o prisúdení náhrady trov konania tomuto účastníkovi v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí (§ 151 ods. 2 O. s. p.). Poučenie: Tento rozsudok n e m o ž n o napadnúť odvolaním.