Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/249/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223533 Dátum vydania rozhodnutia: 09. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210223533.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Jany Vlčkovej a JUDr. Moniky Holickej v právnej veci navrhovateľa: GENERAL FACTORING, a.s., so sídlom Košická 56, Bratislava, IČO: 35 838 825, zastúpeného advokátskou kanceláriou HMG & PARTNERS, s.r.o. so sídlom Štefanovičova 12, Bratislava, proti odporcom: 1. C. W., M.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXa, XXX XX Q., 2. V. D., M.. XX.XX.XXXX, bytom B. XXa, XXX XX Q., o zaplatenie 2.524,85 Eur s prísl., na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 03. februára 2012, č.k. 51C 198/2011-76, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej - zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Odporcovi v 1. a 2. rade náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Rozsudkom zo dňa 03. februára 2012 č.k. 51C 198/2011-76 zamietol súd prvého stupňa; po tom, čo pre späťvzatie návrhu zastavil konanie v časti uplatnenej istiny 33,- Eur; návrh navrhovateľa; ktorým sa domáhal proti odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 2.524,85 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania; a zároveň nepriznal odporcom v 1.a 2. rade náhradu trov konania, keď vykonaným dokazovaním zistil, že právny predchodca navrhovateľa - F. P., a.s. uzatvoril dňa 21.05.2003 s odporcom v 1. rade Zmluvu o spotrebnom úvere č. 165073 (ďalej len „zmluva o spotrebnom úvere“); predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi v 1. rade v sume 3.983,27 Eur pri úrokovej sadzbe 13,25 % ročne, ktorý úver sa odporca v 1. rade zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach vo výške 137,95 Eur po dobu 36 mesiacov, vždy k 15. dňu v kalendárnom mesiaci, do 15.05.2006; a dňa 12.10.2004 spolu uzatvorili Dodatok č. 1/2004, na základe ktorého sa upravil spôsob splácania úveru vrátane príslušenstva a ostatných peňažných záväzkov. Na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o spotrebnom úvere uzatvoril právny predchodca navrhovateľa s odporkyňou v 2. rade dňa 21.05.2003 Zmluvu o ručení č. 165 073 (ďalej len „zmluvu o ručení“); na základe ktorej odporkyňa v 2. rade ako ručiteľka prebrala na seba záväzok voči veriteľovi, že ho v plnom rozsahu uspokojí, ak ho riadne a včas neuspokojí odporca v 1. rade ako dlžník. Ďalej zistil, že odporca v 1. rade i odporkyňa v 2. rade nesplnili svoje záväzky voči právnemu predchodcovi navrhovateľa v lehote splatnosti, v dôsledku čoho nastala dňa 20.12.2005 mimoriadna splatnosť úveru, a preto právny predchodca navrhovateľa postúpil vzniknutú pohľadávku voči odporcom v 1. a 2. rade na navrhovateľa, a to na základe Zmluvy o postúpení pohľadávky zo dňa 22.15.2005. Takto zistený skutkový stav posúdil podľa ust. § 2 písm. a/, b/, d/, § 3 ods. 1, 2, zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o zmene a doplnení zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1986 Zb. o Slovenskej obchodnej inšpekcii v znení neskorších predpisov (ďalej aj „zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch“), § 53 ods. 1, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 548 ods. 2, 3, § 558 Občianskeho zákonníka (ďalej len „Obč. zák.“) v spojení s čl. 6 obd 1. Smernice Rady č. 93/13/ EHS a konštatoval, že v danej veci ide o spotrebiteľskú zmluvu, keď právny predchodca navrhovateľa ako veriteľ konal pri uzatváraní predmetnej zmluvy o úvere v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a odporca v 1. rade vystupoval ako spotrebiteľ; keďže ide v jeho prípade o fyzickú osobu, ktorá pri uzatváraní spotrebiteľskej zmluvy nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; a úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Prihliadnuc na námietku premlčania vznesenú odporcami v 1. a 2. rade dospel k záveru; keď mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 20.12.2005; že odporca v 1. rade sa dostal do omeškania so splatením celého vyčerpaného úveru dňom 21.12.2005, t.j. premlčacia lehota začala plynúť týmto dňom a uplynula dňa 21.12.2008, a preto návrh navrhovateľa - uplatnený na súde dňa 25.10.2010; keď zmluvná podmienka obsiahnutá v predmetnej úverovej zmluve a týkajúca sa predĺženia premlčacej lehoty je neprijateľnou zmluvnou podmienkou; bol podaný po uplynutí premlčacej lehoty. Dôvodil; keď mal za to, že predmetná zmluva je zmluvou spotrebiteľskou, ktorá nesmie obsahovať neprijateľné zmluvné podmienky; že ustanovenie čl. VI., bod. 33 zmluvy o úvere; ktorým odporca v 1. rade vyhlásil, že práva banky vzniknuté z tejto úverovej zmluvy sa premlčujú najneskôr v lehote 10 rokov; spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech odporcu v 1. rade ako spotrebiteľa, a je preto neprijateľnou zmluvnou podmienkou, čo má za následok, že právo navrhovateľa proti odporcovi v 1. rade a rovnako i proti odporkyni v 2. rade na zaplatenie akýchkoľvek peňažných pohľadávok; vzniknutých na základe predmetnej zmluvy; sa premlčuje vo všeobecnej 3- ročnej premlčacej lehote. Vo vzťahu k námietke navrhovateľa; že zo strany odporcu v 1. rade dochádzalo k čiastkovému plneniu, a to aj po vyhlásení mimoriadnej splatnosti (s poslednou platbou dňa 01.12.2010), čím nastali účinky uznania záväzku v zmysle ust. § 323 v spojení s ust. § 407 ods. 2 a 3 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. zák.“); uviedol, že v danom prípade ide o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa zákona o spotrebiteľských úveroch, na ktorú zmluvu sa subsidiárne vzťahuje Občiansky zákonník, nie je preto možné na tieto čiastkové plnenia aplikovať ust. § 323 v spojení s § 407 ods. 2 a 3 Obch. zák., a teda neformálne uznanie dlhu (napr. zaplatením splátky) nemá za následok vznik právnej domnienky uznania dlhu podľa § 558 Občianskeho zákonníka a neprerušuje ani plynutie premlčacej lehoty. Záverom vo vzťahu k odporkyni v 2. rade ako ručiteľke poukázal na ust. § 548 ods. 3 Obč. zák., v zmysle ktorého je uznanie dlhu dlžníkom; ku ktorému však v tomto prípade podľa jeho názoru nedošlo; účinné voči ručiteľovi, len keď s ním tento vyslovene súhlasí, navrhovateľ však takúto skutočnosť (t.j. súhlas ručiteľa) v konaní nepreukázal. O trovách konania rozhodol v súlade s § 142 ods. 1 O.s.p. a v konaní úspešným odporcom v 1. a 2. rade ich náhradu nepriznal, keďže si žiadne trovy konania neuplatnili. Proti tomuto rozsudku; do jeho zamietajúcej časti; podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľ domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci v tejto časti súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keď tento na právne vzťahy vzniknuté podľa Obchodného zákonníka aplikoval ustanovenia Občianskeho zákonníka, a to napriek tomu, že ide o absolútny obchodný záväzkový vzťah. Vzhľadom na uvedené nesprávne právne posúdenie posúdil i premlčanie jeho nároku; keď neakceptoval dohodu zmluvných strán o predĺžení premlčacej lehoty; ako aj čiastkové plnenia poskytnuté odporcom v 1. rade. Mal za to, že Smernica Rady č. 93/13/EHS; na ktorú poukázal súd prvého stupňa v napadnutom rozsudku; nie je právne smerodajná, keď platnosť zmluvy ako aj všetky podmienky zmluvy je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase uskutočnenia právneho úkonu a nie podľa právnych predpisov, či smerníc európskeho spoločenstva, členom ktorého Slovenská republika v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte nebola. Uviedol, že v čase uzavretia zmluvy o úvere preto nebola v našom právnom poriadku obsiahnutá úprava spotrebiteľských zmlúv a neprijateľných zmluvných podmienok, ktorá úprava bola prvýkrát do nášho právneho poriadku zavedená až novelou Občianskeho zákonníka, a to na základe zák. č. 150/2004 Z.z. účinného od 01.04.2004; ktorou novelou bolo ust. § 52 ods. 1 zadefinované tak, že „spotrebiteľskými zmluvami je kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy“; a preto predmetnú zmluvu o úvere nie je možné zaradiť medzi spotrebiteľské zmluvy v zmysle § 52 Obč. zák., a teda ani nepochybil, keď neuviedol podmienky zmluvy o úvere do súladu s ust. § 52 a nasl. Obč. zák., keď v danej veci nejde o zmluvný typ upravený v ust. § 52 ods. 1 Obč. zák., ale o zmluvu uzavretú podľa iného právneho predpisu, t.j. Obchodného zákonníka. Poukázal na to, že úverová zmluva je typ zmluvy, ktorú Obchodný zákonník zaraďuje medzi tzv. absolútne obchodné záväzkové vzťahy, pričom tieto vzťahy sa spravujú ustanoveniami Obchodného zákonníka bez ohľadu na to, či je zmluvnou stranou podnikateľ alebo nepodnikajúca osoba. Odporcovia v 1. rade a 2. rade vo svojom vyjadrení uviedli, že trvajú na svojej námietke premlčania nároku navrhovateľa. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľa nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p., odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom a na ich základe následne vyvodil aj správne právne závery o nedôvodnosti návrhu navrhovateľa z dôvodu premlčania jeho nároku, keď na vec aplikoval i zodpovedajúce ustanovenia § 2 písm. a/, b/, d/, § 3 ods. 1, 2, zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, § 53 ods. 1, 4, § 100 ods. 1, § 101, § 548 ods. 2, 3, § 558 Obč. zák. v spojení s čl. 6 obd 1. Smernice Rady č. 93/13/EHS, ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k zamietnutiu návrhu navrhovateľa aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto ohľade za presvedčivé. Navrhovateľ vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok; v napadnutej zamietajúcej časti; možno považovať v tomto ohľade za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania navrhovateľa nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V preskúmavanej veci je predmetom konania navrhovateľom uplatňovaný nárok proti odporcom v 1. a 2. rade na zaplatenie sumy 2.524,85 Eur s prísl. ako aj náhrady trov konania; spoločne a nerozdielne; a to titulom nesplnenia záväzku odporcom v 1. rade vyplývajúceho mu zo Zmluvy o spotrebnom úvere č. 165073 zo dňa 21.05.2003; keď tento neuhradil navrhovateľovi dlžnú čiastku svojho nesplateného záväzku (úveru); a nesplnenia záväzku odporkyňou v 2. rade vyplývajúceho jej zo Zmluvy o ručení č. 165 073 zo dňa 21.05.2003; keď táto ako ručiteľka neuspokojila navrhovateľa po tom, čo ho riadne a včas neuspokojil odporca v 1. rade ako dlžník. V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že právny predchodca navrhovateľa - F. P., a.s. uzatvoril dňa 21.05.2003 s odporcom v 1. rade zmluvu o úvere; predmetom ktorej bolo poskytnutie úveru odporcovi v 1. rade v sume 3.983,27 Eur pri úrokovej sadzbe 13,25 % ročne, ktorý úver sa odporca v 1. rade zaviazal splácať v pravidelných mesačných splátkach; a na zabezpečenie záväzkov zo zmluvy o úvere uzatvoril právny predchodca navrhovateľa dňa 21.05.2003 s odporkyňou v 2. rade zmluvu o ručení; na základe ktorej táto ako ručiteľka prebrala na seba záväzok voči veriteľovi, že ho v plnom rozsahu uspokojí, ak ho riadne a včas neuspokojí odporca v 1. rade ako dlžník. Ďalej bolo v konaní nesporné, že odporca v 1. rade ako aj odporkyňa v 2. rade nesplnili svoje záväzky voči právnemu predchodcovi navrhovateľa v lehote splatnosti v dôsledku čoho nastala dňa 20.12.2005 mimoriadna splatnosť úveru. Spornou ostala otázka, či predmetná zmluva o spotrebnom úvere uzavretá medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou, a teda či sa predmetný právny vzťah ako aj vzťahy z neho vyplývajúce posudzujú podľa príslušných ustanovení Občianskeho zákonníka, resp. zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch. Podľa § 52 ods. 1 Obč. zák., spotrebiteľskými zmluvami sú kúpna zmluva, zmluva o dielo alebo iné odplatné zmluvy upravené v ôsmej časti tohto zákona a zmluva podľa § 55, ak zmluvnými stranami sú na jednej strane dodávateľ a na druhej strane spotrebiteľ, ktorý nemohol individuálne ovplyvniť obsah dodávateľom vopred pripraveného návrhu na uzavretie zmluvy. Podľa § 52 ods. 2 Obč. zák., dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Podľa § 52 ods. 3 Obč. zák., spotrebiteľom je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľskou zmluvou je zmluva, ktorá sa uzatvára za rovnakých zmluvných podmienok s väčším počtom spotrebiteľov, pričom tieto podmienky sú vopred pripravené dodávateľom a spotrebiteľ nemôže ovplyvniť ich obsah. To znamená, že k zmluvným (obchodným) podmienkam môže spotrebiteľ buď pristúpiť, resp. nepristúpiť a nemá možnosť takéto podmienky zásadným spôsobom modifikovať. Spotrebiteľskou zmluvou je teda akákoľvek súkromnoprávna zmluva s uvedenými znakmi, a to bez ohľadu na to, či je upravená v Občianskom zákonníku, Obchodnom zákonníku alebo v inom osobitnom zákone. Podľa § 2 písm. a/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (platným a účinným v čase uzavretia predmetnej zmluvy o úvere), je spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme Podľa § 2 písm. b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, zmluvou o spotrebiteľskom úvere je zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom Podľa § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, veriteľom je fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá poskytuje spotrebiteľský úver v rámci svojho podnikania; v závislosti od formy poskytovaného spotrebiteľského úveru môže byť veriteľom aj predávajúci. Podľa § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, spotrebiteľom je fyzická osoba, ktorej bol poskytnutý spotrebiteľský úver na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Vzhľadom na uvedené dospel odvolací súd; zhodne so súdom prvého stupňa; k záveru, že záväzkový právny vzťah právneho predchodcu navrhovateľa a odporcu v 1. rade vzniknutý na základe Zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 21.05.2003 je nevyhnutné posudzovať podľa zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, nakoľko Zmluva o spotrebnom úvere zo dňa 21.05.2003 spĺňa zákonné náležitosti spotrebiteľského úveru v zmysle § 2 písm. a/ a b/ zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď Zmluvou o spotrebnom úvere zo dňa 21.05.2003 ako zmluvou spotrebiteľskou sa právny predchodca navrhovateľa ako dodávateľ zaviazal poskytnúť odporcovi ako spotrebiteľovi peňažné prostriedky - úver, ktoré poskytnuté prostriedky sa odporca v 1. rade ako spotrebiteľ zaviazal vrátiť ako aj uhradiť celkové náklady spojené s poskytnutím predmetného spotrebiteľského úveru. Správne dospel súd prvého stupňa i k záveru, že právny predchodca navrhovateľa vystupoval v zmysle § 3 ods. 1 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako veriteľ; t.j. ako osoba, ktorá pri uzavieraní a plnení zmluvy konala v rámci svojej podnikateľskej činnosti; a odporca v 1. rade v zmysle § 3 ods. 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch vystupoval ako spotrebiteľ; t.j. ako osoba, ktorá nekonala v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti; a úver mu bol poskytnutý na iný účel ako na výkon zamestnania, povolania alebo podnikania. Odporca v 1. rade bol teda nepodnikajúcou fyzickou osobou, ktorá uzatvorila adhéznu (štandardnú, typovú) zmluvu s vopred vypracovaným predmetom plnenia. Odvolací súd v tejto súvislosti poznamenáva, že je nesporné, že predmetná Zmluva o spotrebnom úvere má podobu štandardnej formulárovej zmluvy, ktorá je typická tým, že sa uzatvára vo viacerých prípadoch a že spotrebiteľ spravidla jej obsah nemení vzhľadom na formulárovú predtlač, pričom všeobecné obchodné podmienky sú priamo prílohou takto uzatváranej zmluvy, a teda odporca v 1. rade ako spotrebiteľ bol slabšou stranou zmluvného vzťahu. Na základe vyššie uvedeného je zrejmé, že predmetná Zmluva o spotrebnom úvere je svojou povahou zmluvou spotrebiteľskou. Aplikáciou zásady lex specialis derogat lex generalis, t.j. pokiaľ špeciálny predpis obsahuje odlišnú právnu úpravu, má prednosť pred všeobecným zákonom, je špeciálnou právnou úpravou v prejednávanej veci zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch ako i ustanovenie § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka upravujúce problematiku spotrebiteľského práva, ktorá má prednosť pred všeobecnou právnou úpravou, ktorou je v tomto prípade Obchodný zákonník, a preto je nevyhnutné; tak, ako to i správne konštatoval i súd prvého stupňa; posudzovať predmetný právny vzťah medzi účastníkmi podľa citovaných ustanovení Občianskeho zákonníka a príslušných ustanovení zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch, keď medzi účastníkmi konania bola uzavretá zmluva o spotrebiteľskom úvere v zmysle ust. § 2 zák. č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch; a teda aj otázka premlčania nároku navrhovateľa sa posudzuje podľa ustanovenia § 101 Občianskeho zákonníka vo všeobecnej trojročnej premlčacej lehote . Podľa § 101 Občianskeho zákonníka pokiaľ nie je v ďalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Premlčaním sa rozumie kvalifikované uplynutie času, v dôsledku ktorého nárok možno odvrátiť námietkou premlčania. Premlčanie je uplynutie času, ustanovené v zákone na vykonanie práva, ktorý uplynul bez toho, že by právo bolo bývalo vykonané, v dôsledku čoho odporca môže čeliť súdnemu uplatneniu práva námietkou premlčania. Použitie tejto námietky má za následok zánik súdnej vymáhateľnosti nároku, v dôsledku čoho premlčané právo nemožno oprávnenému súdne priznať. Zmyslom tohto inštitútu je zvýšenie istoty v právnych vzťahoch a to prípadne aj za cenu straty vynútiteľnosti práva. Občiansky zákonník stojí na princípe premlčania so všeobecnou trojročnou premlčacou dobou, ktorá plynie odo dňa, keď sa právo mohlo vykonať po prvý raz. Bez ohľadu na skutočnosť, že v zmysle zásady lex specialis derogat lex generalis je daná náležitá aplikácia všeobecnej trojročnej premlčacej doby obsiahnutej v Občianskom zákonníku, odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že Smernica Rady č. 93/13/EHS zo dňa 05.04.1993 o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách; ktorá bola transponovaná do slovenského právneho poriadku zákonom č. 150/2004 Z.z., ktorým sa mení a dopĺňa zákon č. 40/1960 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov (najmä v ustanoveniach § 52 až § 54 Obč. zák.), účinným dňa 01.04.2004 (t.j. po uzavretí predmetnej Zmluvy o spotrebnom úvere zo dňa 21.05.2003); ukladá povinnosti členským štátom zabezpečiť ochranu spotrebiteľa pred nekalými, resp. neprijateľnými klauzulami v spotrebiteľských zmluvách, na tvorbe ktorých sa spotrebiteľ nepodieľal, a ktoré zásadným spôsobom zhoršujú jeho postavenie, a preto je na prospech odporcu v 1. rade ako spotrebiteľa ustanovenie o premlčaní v trojročnej premlčacej dobe pri spotrebiteľských zmluvách obsiahnutých v Občianskom zákonníku, a to aj napriek tomu, že zmluva o spotrebnom úvere bola uzavretá podľa Obchodného zákonníka, resp. že odporca v 1. rade vyhlásil, že práva banky vzniknuté z tejto úverovej zmluvy sa premlčujú najneskôr v lehote 10 rokov. Z prechodných ustanovení § 879f ods. 3, 4 Obč. zák. k úpravám účinným od 01.04.2004 vyplýva, že spotrebiteľské zmluvy (§ 52 Obč. zák.), ktoré boli uzavreté pred 01.04.2004 (t.j. pred účinnosťou zák. č. 150/2004 Z.z.), musia byť dané do súladu s ustanovením § 53 Obč. zák.; ktoré zakotvuje neprípustnosť neprijateľných podmienok v spotrebiteľskej zmluve; a s ustanovením § 54 Obč. zák.; ktoré zakazuje diskrimináciu spotrebiteľa; a to do 3 mesiacov od účinnosti zákona č. 150/2004 Z.z., t.j. do 01.07.2004. V prípade, ak účastníci spotrebiteľských zmlúv nedajú takéto zmluvy v tejto ustanovenej lehote do súladu s ustanoveniami § 53, § 54 Obč. zák., považujú sa tieto spotrebiteľské zmluvy zo zákona za neplatné, pričom ide o absolútnu neplatnosť podľa § 39 Obč. zák., ktorá tu pôsobí od začiatku (ex tunc), t.j. od vzniku zmluvy. Vzhľadom na uvedené správne súd prvého stupňa konštatoval, že zmluvná podmienka (vyhlásenie odporcu v 1. rade) obsiahnutá v predmetnej úverovej zmluve - týkajúca sa predĺženia premlčacej lehoty na 10 rokov je neprijateľnou zmluvnou podmienkou, a preto; prihliadnuc na odporcami v 1. a 2. rade uplatnenú námietku premlčania; správne súd prvého stupňa posúdil dôvodnosť tejto námietky premlčania; keď právny vzťah medzi právnym predchodcom navrhovateľa a odporcom v 1. rade zo zmluvy o spotrebnom úvere (ktorá je zmluvou spotrebiteľskou) vznikol dňa 21.05.2003 a mimoriadna splatnosť úveru nastala dňa 20.12.2005, a teda k vzniku omeškania odporcu v 1. rade so splatením úveru došlo dňa 21.12.2005, pričom týmto dňom sa mohol navrhovateľ domáhať zaplatenia uplatňovanej sumy podaním návrhu na súd, a to v rámci trojročnej premlčacej lehoty, ktorá lehota uplynula dňa 21.12.2008, a teda návrh navrhovateľa - uplatnený na súde dňa 25.10.2010 bol podaný po uplynutí trojročnej premlčacej lehoty; z ktorého dôvodu správne návrh navrhovateľa ako nedôvodný zamietol. Záverom považuje odvolací súd za potrebné ešte poznamenať, že s účinnosťou od 01.07.2001 bola otázka záväznosti a prednosti právne záväzných aktov Európskych spoločenstiev a Európskej únie riešená v čl. 7 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky bez stanovenia odkladajúcich podmienok alebo prechodného obdobia, nemožno preto uznať argument navrhovateľa; podľa ktorého platnosť zmluvy ako aj všetky podmienky zmluvy je potrebné posudzovať podľa právnych predpisov účinných v čase uskutočnenia právneho úkonu a nie podľa právnych predpisov, či smerníc európskeho spoločenstva, členom ktorého Slovenská republika v čase uzavretia zmluvy o úvere ešte nebola; keďže toto tvrdenie nemá oporu v ústavnom práve a Ústave SR. Navrhovateľ vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol a nepreukázal ani žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie otázky dôvodnosti ním uplatňovaného nároku, resp. otázky premlčania jeho nároku a závery súdu prvého stupňa, sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie súdu prvého stupňa by odvolací súd ďalším posudzovaním odvolacích námietok navrhovateľa už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonnou úpravou. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto rozsudok súdu prvého stupňa; v napadnutej - zamietajúcej časti; stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). Súdom prvého stupňa bolo správne rozhodnuté aj o náhrade trov konania v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p., a v odvolacom konaní plne úspešným odporcom v 1. a 2. rade ich náhradu nepriznal, keďže nepodali návrh na rozhodnutie o povinnosti nahradiť im trovy odvolacieho konania podľa ust. § 151 ods. 1 vety prvej O.s.p. a ani im v odvolacom konaní žiadne trovy konania nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.