Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 8Co/313/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210223935 Dátum vydania rozhodnutia: 30. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Janka Gažovičová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210223935.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Janky Gažovičovej a členiek senátu JUDr. Moniky Holickej a JUDr. Jany Vlčkovej v právnej veci navrhovateľa: Slovenská kancelária poisťovateľov, so sídlom Trnavská cesta 82, Bratislava, IČO: 36 062 235, zast. JUDr. Jánom Mišurom, advokátom so sídlom Záhradnícka 25, Bratislava, proti odporcom: 1. ERS Holding, spol. s r.o., so sídlom Malé pálenisko 11, Bratislava, IČO: 35 702 982, 2. O. J., R.. XX.XX.XXXX, D. D. XX, H., zast. opatrovníčkou A. N., pracovníčkou Okresného I.A. D. C., o zaplatenie 1.481,48 Eur s prísl., na odvolanie odporcu v 1. rade proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 04. júla 2012 č.k. 50C 92/2011-91, jednohlasne takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovia v 1. a 2. rade sú povinní spoločne a nerozdielne nahradiť navrhovateľovi trovy odvolacieho konania vo výške 94,80 Eur, do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom zo dňa 04. júla 2012 č.k. 50C 92/2011-91 uložil súd prvého stupňa odporcom v 1. a 2. rade povinnosť spoločne a nerozdielne zaplatiť navrhovateľovi sumu 1.481,48 Eur spolu s 9% ročným úrokom z omeškania od 29.10.2010 do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania vo výške 466,43 Eur, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku, keď vykonaným dokazovaním zistil, že navrhovateľovi vznikol voči odporcom v 1. a 2. rade regresný nárok v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon č. 381/2001 Z.z.“) tým, že z poistného garančného fondu poskytol poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.481,48 Eur za škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle zn. F. A., E.C.: A. XXXCU, v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.05.2009 zavinenou odporcom v 2. rade, za ktorú zodpovedá odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla a odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla zn. O. O., E.: D. XXXPC, na ktoré motorové vozidlo nebolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, pričom navrhovateľ si listami zo dňa 17.06.2010 uplatnil u odporcu v 1. aj 2. rade náhradu tohto poskytnutého plnenia, ktorí však napriek predmetnej výzve tento dlh neuhradili. Takto zistený skutkový stav posúdil po právnej stránke podľa § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods.1, § 427 ods. 1, 2, § § 430 ods. 1, § 438 ods. 1 Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a konštatoval, že v danej veci sa jedná o solidárnu zodpovednosť odporcu v 1. rade; ktorý ako prevádzateľ motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú osobitnou povahou prevádzky tohto motorového vozidla; a odporcu v 2. rade; ktorý ako vodič motorového vozidla zodpovedá za škodu spôsobenú porušením jeho právnej povinnosti; keď navrhovateľ poskytol poškodenému z poistného garančného fondu poistné plnenie v celkovej výške 1.481,48 Eur, v dôsledku čoho mu vznikol regresný nárok voči odporcom v 1. i 2. rade, ktorí pohľadávku napriek výzve navrhovateľa zo dňa 17.06.2010 nezaplatili. O úrokoch z omeškania rozhodol podľa §517 ods. 2 OZ v spojení s § 3 ods. 1 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z. a navrhovateľovi priznal úrok z omeškania vo výške 9 % ročne z istiny 1.481,48 Eur od 29.10.2010 do zaplatenia, keď navrhovateľ nepreukázal doručenie výziev na úhradu poistného plnenia odporcom v 1. a 2. rade. O trovách konania rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p. a úspešnému navrhovateľovi priznal náhradu trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku vo výške 88,50 Eur a trov právneho zastúpenia vo výške 377,93 Eur za štyri úkony právnej služby (prevzatie a príprava, návrh vo veci samej, vyjadrenie k odporu účasť na pojednávaní konanom dňa 04.07.2012 - 4 x á 71,37 Eur + 20% DPH + režijný paušál - 2 x 7,21 Eur + 1 x 7,41 eur + 1 x 7,63 Eur + 20% DPH). Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca v 1. rade domáhajúc sa jeho zrušenia a vrátenia veci súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 1 písm. d/ O.s.p.) a v neposlednom rade jeho rozhodnutie spočíva i na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O.s.p.), keďže má za to, že v zmysle § 430 obč. zák. sa preukázateľne zbavil svojej zodpovednosti a za škodu zodpovedá v plnom rozsahu odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla; ktorý použil motorové vozidlo bez jeho vedomia a proti jeho vôli; a to aj vzhľadom na ním porušené pravidlá cestnej premávky, keď bolo povinnosťou odporcu v 2. rade ako vodiča motorového vozidla mať pri sebe platné doklady potrebné na prevádzku motorového vozidla. Vytýkal súdu prvého stupňa, že neskúmal, či poistná udalosť skutočne nastala, či a ako bola škodová udalosť zaznamenaná a neoboznámil sa ani s výsledkami šetrenia škodovej udalosti. Domnieval sa, že v danej veci môže ísť o poistný podvod a škodová udalosť nemusela vôbec nastať, keď vlastným šetrením zistil, že odporca v 2. rade je osoba pochybnej povesti s viacerými dlhmi. Dôvodil, že napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa je v rozpore s dobrými mravmi, keďže predmetné motorové vozidlo kúpil v dobrej viere, toto dal za nemalé náklady opraviť, aby bolo vôbec pojazdné, pričom bolo neoprávnene používané odporcom v 2. rade, ktorý ním spôsobil dopravnú nehodu a navyše sa dodatočne dozvedel, že predmetné vozidlo bolo odcudzené jeho pôvodnému majiteľovi, a preto mu muselo byť políciou i vrátené, a teda ho v konečnom dôsledku vôbec nevyužíval a nemôže ho užívať ani v budúcnosti, hoci naň vynaložil nemalé náklady. Navrhovateľ vo svojom vyjadrení na odvolanie odporcu v 1. rade navrhol napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdiť dôvodiac, že súd prvého stupňa dostatočne zistil skutkový stav veci a vec i správne právne posúdil, keď odporca v 1. rade ním tvrdené skutočnosti žiadnym spôsobom nepreukázal. Záverom si uplatnil trovy odvolacieho konania. Odvolací súd prejednal vec v medziach a z dôvodov podaného odvolania, vrátane konania, ktoré mu predchádzalo (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 214 ods. 2 O.s.p. v spojení s § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu v 1. rade nie je dôvodné. Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. V prejednávanej veci súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dostatočné dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností dôležitých pre posúdenie dôvodnosti návrhu navrhovateľa (§ 120 ods. 1,4 O.s.p.) a následným zhodnotením výsledkov vykonaného dokazovania v súlade s § 132 O.s.p. dospel k správnym skutkovým záverom, že navrhovateľovi vznikol regresný nárok voči odporcom v 1. a 2. rade v zmysle ust. § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. tým, že z poistného garančného fondu poskytol poškodenému poistné plnenie v celkovej výške 1.481,48 Eur za škodu, ktorá vznikla na jeho motorovom vozidle v súvislosti s dopravnou nehodou zo dňa 18.05.2009 zavinenou odporcom v 2. rade, za ktorú zodpovedá odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla a odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla, na ktoré motorové vozidlo nebolo v čase nehody uzavreté povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Na základe týchto zistení prvostupňový súd vyvodil aj správne právne závery, keď na vec aplikoval zodpovedajúce ustanovenia § 3 ods. 1, § 4 ods. 1, § 24 ods. 2 písm. b/, ods. 7 zák. č. 381/2001 Z.z., § 420 ods.1, § 427 ods. 1, 2, § 430 ods. 1, § 438 ods. 1 Obč. zák., ktoré aj správne vyložil v súlade s ustálenou súdnou a výkladovou praxou a svoje dôvody vedúce k priznaniu navrhovateľom uplatňovanej sumy titulom regresu poskytnutého poistného plnenia proti subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla aj riadne v súlade s § 157 ods. 2 O.s.p. odôvodnil, pričom sa dôsledne vyporiadal so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami podstatnými pre právne posúdenie veci, poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozhodnutie možno považovať v tomto smere za presvedčivé. Odporca v 1. rade vo svojom odvolaní v jeho podstatnej časti už len zopakoval a podrobnejšie rozviedol svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvého stupňa, ktorý sa s nimi v odôvodnení svojho rozsudku dôsledne vyporiadal a v dostatočne primeranom rozsahu poukázal na všetky podstatné skutočnosti vyplývajúce z vykonaného dokazovania objasňujúce skutkový a právny základ rozhodnutia, a preto jeho rozsudok možno považovať v tomto smere za presvedčivý. So zreteľom na uvedené odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvého stupňa za správne a v celom rozsahu sa preto stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvého stupňa k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje. Obsah odvolania odporcu v 1. rade nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov napadnutého rozsudku súdu prvého stupňa, na ktorých založil svoje rozhodnutie, z hľadiska ním uplatnených odvolacích dôvodov, keď ani v odvolacom konaní neboli zistené také nové rozhodujúce skutočnosti alebo dôkazy, ktoré by mali za následok zmenu skutkového stavu oproti tomu, ako bol ustálený súdom prvého stupňa, z ktorého potom vychádzalo aj jeho právne posúdenie veci. V odvolacom konaní nevyšlo tiež najavo, že by konanie, ktoré predchádzalo vydaniu napadnutého rozhodnutia, trpelo takou vadou, ktorá by mala za následok vecnú nesprávnosť tohto rozhodnutia (§ 212 ods. 3 O.s.p.). Odvola cí súd na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku poukazuje na dôvody, resp. na niektoré významné aspekty danej veci z hľadiska odvolacích námietok navrhovateľa. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávne právne posúdenie je chybnou aplikáciou práva na zistený skutkový stav; dochádza k nej vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis, alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho však interpretoval, alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. Pokiaľ odporca v 1. rade namietal, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, v zmysle ustálenej súdnej praxe pri tomto odvolacom dôvode podľa § 205 ods. 2 písm. d/ O.s.p. musí ísť o skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre rozhodnutie súdu, a teda týka sa tých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci a na základe ktorých súd prvého stupňa posúdil vec po právnej stránke. Skutkové zistenie je nesprávne v tom, že nemá oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá postupu vyplývajúcemu z ust. § 132 O.s.p., a to vzhľadom na to, že súd prvého stupňa vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov či z obsahu spisu nevyplynuli a ani inak nevyšli v priebehu konania najavo, alebo neprihliadol na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo inak. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov, a teda keď v hodnotení dôkazov alebo skutočností, ktoré vyšli najavo v konaní či vyplynuli z prednesov účastníkov, z hľadiska ich závažnosti, zákonnosti, pravdivosti, vierohodnosti sa vyskytuje logický rozpor. V prejednávanej veci je predmetom konania návrh navrhovateľa, ktorým sa domáha proti odporcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne zaplatenia sumy 1.481,48 Eur s prísl., a to titulom regresného nároku na ním poskytnuté poistné plnenie ako subjektom zodpovedným za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla, za ktorých plnil to, čo boli sami povinní plniť poškodenému. V danej veci vychádzajúc zo skutkových a právnych záverov súdu prvého stupňa je nesporné, že za vinníka dopravnej nehody, ktorá sa stala dňa 18.05.2009, bol označený odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla zn. O. O., E.: D. XXXPC; ktorý svojím konaním porušil predpisy o premávke na pozemných komunikáciách platné a účinné v danom čase; pričom držiteľom a prevádzateľom predmetného motorového vozidla bol v čase spôsobenia dopravnej nehody odporca v 1. rade, ktorý si nesplnil svoju povinnosť uzavrieť na predmetné motorové vozidlo poistnú zmluvu v zmysle § 3 zák. č. 381/2001 Z.z. V dôsledku tejto skutočnosti navrhovateľ preukázateľne poskytol poškodenému poistné plnenie z poistného garančného fondu podľa § 24 ods. 2 písm. b/ cit. zák., a tak na neho prešlo v zmysle ust. § 813 ods. 1 Obč. zák. právo na náhradu škody voči subjektom zodpovedným za vznik škody, pričom spornou zostala otázka, či za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla; okrem nesporne zodpovedného odporcu v 2. rade; zodpovedá i odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla (solidárne - spoločne a nerozdielne), alebo sa tento svojej zodpovednosti zbavil. Ustanovenie § 2 písm. f/ zák. č. 381/2001 Z.z. výslovne nevymedzuje okruh osôb, ktoré treba považovať za osoby poistené, úmyslom zákonodarcu však bolo vymedziť okruh osôb, ktorých zodpovednosti sa poistenie týka, čo najširšie, čomu zodpovedá aj samotné znenie ustanovenia § 4 ods. 1 citovaného zákona, obsahom ktorého nie je taxatívny výpočet osôb, na ktoré sa vzťahuje povinné zmluvné poistenie, ale okruh týchto subjektov je tu určený univerzálne tak, že poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každú osobu za predpokladu, že je daná jej zodpovednosť za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žiadnu výnimku z okruhu osôb v závislosti na tom, či niektorá osoba zodpovedá na základe objektívnej zodpovednosti podľa § 427 a nasl. Obč. zák. alebo zodpovednosti založenej na zavinení v zmysle § 420 Obč. zák., zákon neupravuje. To znamená, že poisteným podľa tohto zákona je nielen prevádzkovateľ a ďalšie osoby zodpovedajúce za škodu podľa § 427 a nasl. Obč. zák., ale aj osoby zodpovedajúce za škodu za podmienok uvedených v ustanovení § 420 Obč. zák., ktorou môže byť napr. aj vodič vozidla. Ustanovenia § 427 a nasl. Obč. zák. (o osobitnej zodpovednosti) nie sú vo vzťahu k všeobecnej zodpovednosti podľa § 420 Obč. zák. ustanoveniami špeciálnymi, ale obe skutkové podstaty stoja vedľa seba. V danom prípade zodpovedajú za spôsobenú škodu obaja odporcovia, t.j. odporca v 1. rade ako prevádzateľ motorového vozidla aj odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla, a to spoločne a nerozdielne v súlade s ustanovením § 438 Obč. zák. Navrhovateľ má právo uplatniť svoj nárok proti ktorémukoľvek z odporcov a také isté právo by mal aj samotný poškodený, ktorý by si mohol uplatňovať škodu či už voči prevádzateľovi vozidla, ako aj vodičovi. Poškodený sa tak môže domáhať škody voči prevádzkovateľovi dopravného prostriedku podľa § 427 Obč. zák. na základe objektívneho princípu a proti vodičovi dopravného prostriedku podľa § 420 Obč. zák. na základe zodpovednosti založenej na prezumpcii zavinenia. Subjektom objektívnej zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou dopravných prostriedkov je zásadne prevádzateľ dopravného prostriedku, a to aj vtedy, ak v okamihu vzniku škody dopravný prostriedok sám neriadil. Zákon len vo dvoch prípadoch pripúšťa, aby namiesto prevádzateľa za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedal niekto iný. Takéto obmedzenie, resp. vylúčenie zodpovednosti prevádzateľa podľa § 427 Obč. zák. prichádza do úvahy v prípade, ak: a) niekto použije dopravný prostriedok bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, b) dopravný prostriedok bol zverený do opravy opravárenskému podniku. V ustanovení § 430 ods. 1 Obč. zák. sú uvedené dve situácie, pri ktorých za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá niekto iný ako prevádzateľ. Ide o prípad: a) použitia dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa, b) použitia dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa. O použitie dopravného prostriedku bez vedomia prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ nevedel o použití vozidla vôbec alebo nevedel o tom, že dopravný prostriedok sa použije za okolností, ktoré vo svojich dispozičných pokynoch nepredpokladal. Ide najmä o prípady tzv. čiernych jázd, keď napr. vodič vozidla (zamestnanec podnikateľa) použije v dobe pracovného voľna vozidlo svojho zamestnávateľa (prevádzateľa) na svoju osobnú potrebu v rozpore s jeho pokynmi, alebo o prípad, keď maloletý použije vozidlo bez vedomia svojich rodičov. O použitie dopravného prostriedku proti vôli prevádzateľa ide v prípade, keď prevádzateľ použitie dopravného prostriedku výslovne zakázal (buď všeobecne, alebo určitej osobe), príp. v prípade, keď tento zákaz vyplýva z povahy veci (napr. v prípade, že dôjde k odcudzeniu vozidla z uzamknutej garáže a páchateľ použije vozidlo na jazdu; nezáleží na tom, či páchateľ chcel vozidlo použiť len dočasne alebo natrvalo). Ak sú splnené vyššie uvedené podmienky, za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku zodpovedá namiesto prevádzateľa osoba, ktorá dopravný prostriedok použila bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. Zodpovednosť tretej osoby za škodu spôsobenú prevádzkou dopravného prostriedku má charakter objektívnej zodpovednosti. Výlučná zodpovednosť tretej osoby však neplatí bezvýnimočne. Zásada výlučnej zodpovednosti osoby, ktorá dopravný prostriedok použila bez vedomia alebo proti vôli prevádzateľa, je prelomená v prospech spoločnej a nerozdielnej zodpovednosti pôvodcu škody a prevádzateľa, keď prevádzateľ zneužitie svojho dopravného prostriedku umožnil svojou nedbanlivosťou. Ak totiž prevádzateľ svojou nedbanlivosťou umožnil, že tretia osoba mohla dopravný prostriedok použiť a pri takom použití dôjde ku škode, bude prevádzateľ zodpovedať spoločne za uvedenú škodu s osobou, ktorá použila dopravný prostriedok bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli. V prípade zodpovednosti prevádzateľa a ďalšej osoby ide o solidárnu zodpovednosť podľa § 438 ods. 1 Obč. zák. (napr. ak vlastník, ktorý zveril maloletému synovi motocykel, aby s ním jazdil a fakticky ho prevádzkoval, zodpovedá spoločne a nerozdielne za škodu spôsobenú pri jazde na motocykli treťou osobou, ktorej syn motocykel požičal napriek ústnemu pokynu rodiča, aby motocykel nikomu nepožičiaval). Z hľadiska ustanovenia § 430 ods. 1 druhej vety Obč. zák. na naplnenie podmienky nedbanlivosti postačuje nevedomá nedbanlivosť, ktorá predstavuje psychický vzťah prevádzateľa k zákonom predvídanému následku, ktorým je možnosť zneužitia jeho dopravného prostriedku a ktorá je charakteristická tým, že prevádzateľ nechcel, aby bol dopravný prostriedok zneužitý, ani o jeho zneužití nevedel, prípadne, že nevedel, že spôsob jeho zabezpečenia, ktorý zvolil, nie je dostačujúci a umožňujúci zneužitie prostriedku v dobe jeho neprítomnosti, hoci to vzhľadom na okolnosti a k svojmu postaveniu či osobným pomerom vedieť mal a mohol. Za nedbanlivosť prevádzateľa sa podľa súdnej praxe považuje porušenie povinnosti uloženej prevádzateľovi právnym predpisom (napr. vzdialenie sa od vozidla bez možnosti okamžite zasiahnuť v prípade potreby a bez náležitého zabezpečenia vozidla, napr. uzamknutím). Vzhľadom na to, že ustanovenie § 430 ods. 1 druhá veta Obč. zák. porušenie povinnosti na strane prevádzateľa výslovne nevyžaduje, zodpovedá prevádzateľ spoločne a nerozdielne aj vtedy, ak zneužitie dopravného prostriedku svojou nedbanlivosťou umožnil iným spôsobom ako porušením právnej povinnosti. Vzhľadom na uvedené správne teda súd prvého stupňa dospel k záveru, že odporca v 2. rade ako vodič motorového vozidla je v spore pasívne vecne legitimovaným subjektom; keď tento zavinene porušil pravidlá cestnej premávky a v príčinnej súvislosti s uvedeným protiprávnym konaním spôsobil škodu na majetku poškodeného, a teda celkom nepochybne zodpovedá za škodu podľa ustanovenia § 420 Obč. zák.; a súčasne je podľa ust. § 427 Obč. zák. osobou zodpovednou za škodu i odporca v 1. rade; ktorému ako prevádzateľovi tohto motorového vozidla prislúcha povinnosť uzavrieť poistnú zmluvu podľa zák.č. 381/2001 Z.z.; keďže táto škoda bola spôsobená prevádzkou vozidla, ku ktorému nebola uzavretá poistná zmluva. Pokiaľ teda navrhovateľ poskytol poškodenému z garančného fondu poistné plnenie za odporcov v 1. a 2. rade, má proti nim z tohto dôvodu právo na náhradu podľa § 24 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z., tzv. právo postihu - regresu; čo bolo v konaní nesporné; a preto rozhodol súd prvého stupňa o predmete sporu vecne správne, a to vrátane určenia výšky úrokov z omeškania a začiatku omeškania Odporca v 1. rade vo svojom odvolaní žiadnym spôsobom neuviedol a ani nepreukázal žiadne nové skutočnosti, ktoré by odôvodňovali odlišné právne posúdenie otázky dôvodnosti ním uplatňovaného nároku, resp. otázky jeho zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a závery súdu prvého stupňa sú v tomto smere dostatočne podložené výsledkami vykonaného dokazovania. Vzhľadom na vyčerpávajúce odôvodnenie rozsudku súdu prvého stupňa by odvolací súd ďalším posudzovaním odvolacích námietok odporcu v 1. rade už len opakoval správnosť právnych záverov súdu prvého stupňa, ktorý z ich hľadiska vo veci rozhodol spravodlivo a v súlade so zákonnou úpravou. Po právnom zhodnotení tých rozhodujúcich skutkových zistení, ktoré boli preukázané výsledkami dokazovania vykonaným pred súdom prvého stupňa, dospel odvolací súd k záveru, že navrhovateľ nedôvodne vytýka súdu prvého stupňa, že na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, resp. že jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, a preto napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa stotožňujúc sa s vykonaným dokazovaním, so zisteným skutkovým stavom a právnym posúdením veci súdom prvého stupňa, ako aj s odôvodnením rozsudku súdu prvého stupňa majúcim všetky zákonom stanovené náležitosti podľa § 157 ods. 2 O.s.p., ako vecne správny potvrdil (§ 219 ods. 1, 2 O.s.p.). O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol podľa § 224 ods. 1 O.s.p. v spojení s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. a navrhovateľovi, ktorý mal v odvolacom konaní úspech, priznal náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní právnym zastúpením za 1 úkon právnej služby (vyjadrenie k odvolaniu odporcu v 1. rade zo dňa 10.09.2012 - 71,37 Eur + režijný paušál 7,63 Eur + 20 % DPH), t.j. spolu v sume 94,80 Eur, vyčíslených podľa § 10 ods. 1, § 16 ods. 3 Vyhlášky č. 655/2004 Z.z. a vyúčtovania navrhovateľa. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.