Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/386/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210224937 Dátum vydania rozhodnutia: 24. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210224937.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Milana Chalupku v právnej veci navrhovateľa: Z. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom K. N.. Č.. XXXX/ X, X. E., F., proti odporcovi: Generali Slovensko poisťovňa, a.s., so sídlom Lamačská cesta č. 3/A, Bratislava, IČO: 35 709 332, zastúpený: SHM PARTNERS s.r.o., Špitálska ul. č. 25, Bratislava, IČO: 47 235 616, o zaplatenie istiny 3.000 eur s príslušenstvom, na odvolanie navrhovateľa proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 15. mája 2013, č. k. 51C/29/2011 - 492, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Navrhovateľ je povinný zaplatiť odporcovi trovy odvolacieho konania v sume 154, 78 eur právnemu zástupcovi odporcu SHM PARTNERS s. r. o., IČO: 47 235 616, Špitálska ul. č. 25, Bratislava, do troch dní. o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľa, ktorým sa domáhal uložiť odporcovi povinnosť zaplatiť mu sumu 3. 000 eur s 9 % úrokom z omeškania ročne od 09. 02. 2010 do zaplatenia. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 415, § 797 ods. 1, § 799 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka a vecne tým, že mal zo skutkového stavu ustáleného vykonaným dokazovaním a najmä výsledkami znaleckého dokazovania preukázané, že navrhovateľ svojim konaním porušil ustanovenie § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, podľa ktorého je ten, kto má právo na plnenie, povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov. Poukázal na skutočnosť, že síce navrhovateľ písomne oznámil, že došlo k dopravnej nehode a táto skutočnosť ani nebola medzi účastníkmi konania sporná, avšak uviedol nepravdivé údaje o vzniku resp. priebehu dopravnej nehody a uplatnil si poistné plnenie v rozsahu, ktoré nezodpovedalo následkom ním popisovanej dopravnej nehody, keď zo znaleckých posudkov jednoznačne vyplynulo, že poškodenia na motorovom vozidle navrhovateľa, továrenskej značky Volkswagen Passat Variant Diesel 1.9 TDI, rok výroby 1998, z technického hľadiska nezodpovedajú priebehu dopravnej nehody deklarovaného navrhovateľom, z dôvodu ktorého mal odporca v súlade s článkom X. Plnenie poisťovateľa, bod 15. Všeobecných poistných podmienok pre havarijné poistenie motorových vozidiel VPP HAV 06, právo odmietnuť poistné plnenie s tým, že navrhovateľ v konaní, avšak ani voči poisťovni pred podaním návrhu na súd, nad všetky pochybnosti nepreukázal, že ním tvrdená škoda mu vznikla práve v súvislosti s nahlásenou poistnou udalosťou, čo je základným predpokladom pre vznik nároku na poistné plnenie. V dôvodoch svojho rozhodnutia súd prvého stupňa uviedol, že mal z osvedčenia o evidencii motorového vozidla č. SB 305613, vydaného Ministerstvom dopravy, pôšt a telekomunikácií Slovenskej republiky dňa 26.02.2007 preukázané, že navrhovateľ je vlastníkom motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Variant Diesel 1,9 TDI, VIN: W., EČV: F.-XXXFA a zároveň, že dňa 08. 03. 2007 (listina č. 010/2/6801008586/7976) uzavrel s odporcom (predtým Česká poisťovňa - Slovensko, akciová spoločnosť, Bratislava) poistnú zmluvu č. PZ 6801008586, ktorej predmetom bolo havarijné poistenie daného osobného motorového vozidla a zo Zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti č. 2090030966 zo dňa 03.02.2010 mal preukázané, že pri dopravnej nehode dňa 30.01.2010 došlo k poškodeniu motorového vozidla zn. Volkswagen Passat Variant Diesel 1,9 TDI, VIN: W., EČV: F.-XXXFA, a to predného nárazníka, držiakov nárazníka pravého aj ľavého, prednej masky, predného čela, xenónových svetlometov, prednej kapoty a laku, ľavého predného blatníka, obidvoch plastových vnútorných krytov predných kolies, airbagu vodiča a spolujazdca, bezpečnostných pásov vodiča a spolujazdca, prednej nápravy, nápravnice a ramena prednej nápravy, ľavej prednej pneumatiky, plechového disku ľavého predného kolesa, motora, chladiča motora, chladiča turba, výmenníka klimatizácie, ventilátora chladiča, kompresora klimatizácie, vzduchového filtra, nádobky ostrekovača, spodného krytu motora a krytu rozvodov. Poukázal na skutočnosť, že navrhovateľ v oznámení škody z poistenia motorových vozidiel zo dňa 15.02.2010 priebeh škodovej udalosti opísal tak, že pri prejazde zákrutou dostal šmyk a následne nezvládol riadenie a poškodil vozidlo nárazom do zvodidiel s tým, že k rozsahu škody uviedol, že bola poškodená predná časť vozidla - väčší rozsah poškodenia, pričom súdny znalec Ing. Ján Szabó, znalec z odboru doprava cestná, odvetvia technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave, odhad hodnoty cestných vozidiel v znaleckom posudku č. 48/2010 zo dňa 20.04.2010 vo veci technického posúdenia priebehu nehodového deja tak, ako je opisovaný poistníkom Z. H. v poistnej udalosti vedenej pod číslom PU 2090030946 - náraz motorového vozidla Volkswagen Passat Variant Diesel 1,9 TDI, EČV: F.-XXXFA do zvodidiel vedľa cesty dňa 30.01.2010 uviedol, že rozsah poškodenia vozidla nezodpovedá technickému priebehu nehodového deja ako bol deklarovaný navrhovateľom pri obhliadke vozidla dňa 03.02.2010. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že súdny znalec Ing. Peter Kováč v znaleckom posudku č. 125/2011 uviedol, že škody vzniknuté na osobnom motorovom vozidle zn. Volkswagen Passat Variant Diesel 1,9 TDI, EČV: F.-XXXFA, ktoré sú zdokumentované fotograficky z technického hľadiska nezodpovedajú priebehu dopravnej nehody deklarovaného účastníkom dopravnej nehody s tým, že podľa popisu vzniku a priebehu dopravnej nehody a predloženej fotodokumentácie poškodenia vozidla malo dôjsť k poškodeniu vozidla vplyvom pohybu vozidla na zasneženej ceste rýchlosťou približne 50 km/h, keď vozidlo počas prechádzania pravotočivou zákrutou dostalo šmyk, prešlo cez protismerný jazdný pruh, narazilo ľavým predným rohom do zvodidla a potom sa odrazilo naspäť do pravého jazdného pruhu, kde zostalo, avšak rozpor spočíva v tom, že ak malo vozidlo naraziť do zvodidla ľavým predným rohom pod takým uhlom, aký vyplýva z jeho poškodenia, potom muselo naraziť do zvodidla uhlom 60 až 70° od pozdĺžnej osi vozidla, čo muselo vyvolať nesledujúci náraz vozidla ľavým bokom o kovové zvodidlo, avšak stopy na ľavom boku vozidla, ktoré by nasvedčovali tomuto nárazu do ľavého boku vozidla zaznamenané neboli s tým, že z charakteru tvarového poškodenia predného nárazníka, predného ľavého blatníka a aj prednej kapoty je možné potvrdiť, že chýbajú charakteristické znaky trecieho nárazu, pričom výška poškodenia na vozidle nekorešponduje s výškou zvodidla, ktoré je maximálne vo výške 0,63 m, nakoľko ak mali poškodenia na vozidle zn. Volkswagen Passat Variant Diesel 1,9 TDI, EČV: F.-XXXFA vzniknúť pri kontakte s predmetným zvodidlom, mohli vzniknúť do výšky zvodidla, t. j. do výšky 0,63 m, a tie ktoré vznikli nad touto výškou, t. j. poškodenie blatníka a kapoty vznikli iným spôsobom a nie ako popísal vodič vozidla, t. j. navrhovateľ. Rozhodnutie o trovách konania odôvodnil právne ust. § 142 ods. 2 O. s. p. a vecne úspechom odporcu v konaní, ktorému priznal náhradu iných trov v sume 430,47 eur (odporcom zaplatený súdny poplatok za odpor v sume 180 eur a odporcom uhradené preddavky na znalečné spolu v sume 250,47 eur) a trovy právneho zastúpenia spolu v sume 1.081,08 eur. Proti tomuto rozsudku podal navrhovateľ v zákonnej lehote odvolanie z dôvodu, že súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ a § 205 ods. 1 O. s. p.) a navrhol napadnutý rozsudok zrušiť a vec vrátiť súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. Navrhovateľ vo svojom odvolaní uviedol, že mu postupom súdu prvého stupňa bola odňatá možnosť pred súdom konať, nakoľko napadnuté rozhodnutie je nepresvedčivé a nedostatočne odôvodnené s poukazom na skutočnosť, že prvostupňový súd sa stotožnil so závermi znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že odporcu zámerne uviedol do omylu, keď uviedol nepravdivé údaje o vzniku a priebehu dopravnej nehody, z ktorej si uplatnil svoj nárok v tomto konaní. Poukázal na skutočnosť, že priebeh dopravnej nehody popisoval vždy tak, že dostal šmyk, narazil do zvodidiel na ľavej strane vozovky v smere jeho jazdy, z ktorej odtlačil vozidlo na pravú stranu vozovky, nakoľko prekážalo odhrňovačom snehu, čo potvrdzuje aj náčrtok vyhotovený pracovníkom odťahovej asistenčnej služby a závery znaleckých posudkov, z ktorých vyplýva, že po náraze do zvodidiel bol nimi odrazený a ostal stáť na pravej strane vozovky označil za vypracované iba na účely odmietnutia plnenia odporcom s tým, že boli vypracované s veľkým časovým odstupom po nehode a znalci mali k dispozícii iba ním predložené súčiastky. Vytkol súdu prvého stupňa, že nevykonal v konaní ním navrhovaný dôkaz výsluch E.Á. K., pracovníkom spoločnosti SERVISEXPERTA, s. r. o., ktorý na mieste nehody bol a ako člen asistenčnej služby aj vyhotovil náčrt o poistnej udalosti v rozpore s tvrdeniami znalcov v znaleckých posudkoch a nestotožnil sa s tvrdením prvostupňového súdu, že jeho výsluch potrebný nebol, nakoľko disponoval nespornými dôkazmi na to, aby vo veci mohol spravodlivo rozhodnúť. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľa uviedol, že navrhuje napadnutý rozsudok potvrdiť z dôvodu jeho vecnej správnosti s tým, že dôvodom odmietnutia poskytnutia poistného plnenia nebolo ust. § 799 Občianskeho zákonníka, ale ustanovenie bodu 15 článku X. v spojitosti s ustanovením bodu 1. Článku VIII: Všeobecných poistných podmienok HAV 06, z ktorých vyplýva, že bol oprávnený odmietnuť poskytnúť navrhovateľovi poistné plnenie z dôvodu porušenia jeho povinností poskytnúť riadne a včas pravdivé vysvetlenie o príčinách, priebehu a následkoch škodovej udalosti. Odporca zároveň žiadal priznať právo na náhradu trov odvolacieho konania. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 24. septembra 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrh navrhovateľa zamietol. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na tom, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľom v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ navrhovateľ v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Podľa § 127 ods. 1 veta prvá O. s. p., ak závisí rozhodnutie od posúdenia skutočností, na ktoré treba odborné znalosti, ustanoví súd po vypočutí účastníkov znalca. Súd znalca vyslúchne; znalcovi môže tiež uložiť, aby posudok vypracoval písomne. Súd prvého stupňa v konaní postupoval správne, keď za účelom zistenia priebehu dopravnej nehody a rozsahu poškodenia motorového vozidla navrhovateľa ustanovil v konaní súdneho znalca z odboru doprava cestná, odvetvie technický stav cestných vozidiel, nehody v cestnej doprave (uznesením zo dňa 17. mája 2011, č. k. 51C/29/2011 - 329), nakoľko povinnosťou súdu je vždy nariadiť dokazovanie, ak pre posúdenie otázky významnej pre rozhodnutie sa vyžadujú odborné znalosti s tým, že správnosť znaleckého posudku podlieha kritike (námietkam) zo strany účastníkov, avšak iba súd rozhoduje o tom, aké dôkazy vykoná a akým spôsobom ich posúdi. Prvostupňový súd správne pri svojom rozhodovaní vychádzal zo záverov tohto znaleckého posudku, z ktorých vyplýva, že poškodenie motorového vozidla pri dopravnej nehode, z ktorej si navrhovateľ uplatnil svoj nárok voči odporcovi na poistné plnenie v prejednávanej veci, z technického hľadiska nezodpovedá priebehu dopravnej nehody deklarovanej navrhovateľom a následnému poškodeniu tohto vozidla. Odvolací súd preto dospel k záveru, že súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, ktorý aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce zákonné ustanovenia a vzhľadom na to, že odôvodnenie rozsudku spĺňa všetky požiadavky ust. § 157 ods. 2 O. s. p., na ktoré aj v celom rozsahu odvolací súd poukazuje a s týmto sa plne stotožňuje, rozsudok súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. § 224 ods. 1 O. s. p. v spojení s § 142 ods. 1 O. s. p., § 149 ods. 1 a § 151 ods. 1 O. s. p. tak, že odporcovi úspešnému v odvolacom konaní priznal právo na náhradu trov, ktoré mu vznikli v odvolacom konaní v sume 154, 78 eur, za jeden úkon právnej služby, vyjadrenie k odvolaniu navrhovateľa zo dňa 06. 08. 2013 á 121, 17 eur podľa § 10 ods. 1 vyhl. č. 655/2004 Z. z., režijný paušál podľa § 16 ods. 3 vyhl. č. 655/2004 Z. z. á 7, 81 eur, 20 % DPH (25, 80 eur). Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zákona 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.