Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/160/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1210226640 Dátum vydania rozhodnutia: 22. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1210226640.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z jeho predsedu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľa: Z.. Y. Š., Q.. XX.XX.XXXX, R. Č.. XX, U., zastúpený advokátom JUDr. Vojtechom Földesom, Jaskový rad č. 163, Bratislava, proti odporcovi: THERMONA SLOVAKIA s.r.o. v likvidácii, Bratislava, Máchova č. 15, IČO: 31 399 703 zastúpený advokátskou kanceláriou: POTOMA & Co., s.r.o., Jaskový Rad č. 5, Bratislava, o určenie neplatnosti okamžitého skončenia pracovného pomeru, na odvolanie odporcu proti medzitýmnemu rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave zo dňa 15.novembra 2012 č.k. 17 C 229/2010-299 v pomere hlasov 3:0 takto r o z h o d o l : Odvolací súd napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Napadnutým medzitýmnym rozsudkom súd prvého stupňa určil, že okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané listom odporcu zo dňa 28. 9. 2010, doručené navrhovateľovi dňa 30. 9. 2010, je neplatné a zároveň určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu, založený pracovnou zmluvou zo dňa 30. 3. 2006, naďalej trvá. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že dokazovaním, ktoré vo veci vykonal zistil, že navrhovateľ uzavrel s odporcom dňa 30.3.2006 pracovnú zmluvu, v ktorej bol dohodnutý ako deň nástupu do práce 3.4.2006. Podľa pracovnej zmluvy mal navrhovateľ vykonávať prácu obchodného managera. Z obsahu popisu pracovnej činnosti vyplýva, že navrhovateľ zodpovedal za organizáciu odbytu výrobkov spoločnosti a doplnkového obchodného tovaru, ktorým je aj zahraničný trh, priebežné sledovanie stavu hotových výrobkov na sklade a vydávanie podnetu na zmenu operatívneho plánu výroby, organizáciu nákupu doplnkového sortimentu a príslušenstva dodávaného tovaru v rámci obchodnej siete, evidenciu objednávok na tovar od zákazníkov, ich vyhodnocovanie, spracovanie návrhu na zmenu plánu výroby, vytváranie sietí obchodných zástupcov v SR, organizáciu obchodných akcií a výstav s maximálnou snahou o efektívnosť a hospodárnosť, spracovanie cenníkov vlastných výrobkov spoločnosti a nakúpeného tovaru určeného na predaj a ich predbežná aktualizácia, zaistenie informovanosti materskej organizácie o požiadavkách zákazníkov z hľadiska skladby sortimentu, vypracovanie návrhu propagačných materiálov. Kľúčovú zodpovednosť niesol navrhovateľ v nasledovných oblastiach: plánovanie riadenia a realizácia predajnej činnosti, bol zodpovedný za zostavenie obchodného plánu a predajnej stratégie spoločnosti, bol zodpovedný za budovanie obchodných vzťahov, za identifikovanie obchodných príležitostí, vrátane obchodných zmlúv, mal udržiavať úzke väzby so zákazníkmi za účelom dosiahnutia kontinuity a nepretržitého zastúpenia produktov či výrobkov spoločnosti, napomáhať mal pri identifikácii cieľových zákazníkov a príležitostí a v rámci celopodnikovej stratégie predaja, mal sledovať obchodnú činnosť konkurencie a dbať na to, aby v reakcii na ňu boli vytvorené a komunikované vhodné taktiky. Dodatkom číslo 3 k pracovnej zmluve zo dňa 30. 3. 2006 bolo zmenené pracovné zaradenie navrhovateľa na generálneho riaditeľa. Listom zo dňa 28. 9. 2010 skončil odporca s navrhovateľom pracovný pomer okamžite podľa § 68 ods. 1 písm. b) Zákonníka práce. Porušenie základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. b) zákonníka práce videl zamestnávateľ v tom, že: 1. navrhovateľ využíval pracovný čas na prácu pre iné subjekty, s ktorými bol majetkovo a personálne prepojený, ktoré podnikali v rovnakom predmete podnikania ako zamestnávateľ. Konkrétne mal takúto činnosť vykonávať pre: - spoločnosť A-Profimont s.r.o., - spoločnosť ŠKARVAN s.r.o., - podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan. 2. navrhovateľ sa mal dopustiť porušenia základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, ktoré malo spočívať v tom, že konal v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa a na škodu zamestnávateľa keď: - využíval prostriedky, technické zariadenia, informácie zamestnávateľa v prospech tretej osoby, t.j. spoločnosti A-Profimont s.r.o., spoločnosť ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan, - vykonával práce v prospech tretej osoby, t.j. spoločnosti A-Profimont s.r.o., spoločnosť ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan, - aktívne sa podieľal na jednotlivých obchodov zamestnávateľa, súčasne tak na strane zamestnávateľa, ako aj na strane podnikateľov, s ktorými bol majetkovo a personálne prepojený a ktoré podnikajú v rovnakom predmete podnikania ako zamestnávateľ (spoločnosti A-Profimont s.r.o., spoločnosť ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan, pričom na strane zamestnávateľa akceptoval fiktívne /nepredložené objednávky týchto podnikateľov (zápis audítora číslo 01/2010 a 02/2010, ktoré tvoria prílohu okamžitého skončenia pracovného pomeru) a v niektorých prípadoch vystavovali zamestnávateľovi faktúry, ktoré navrhovateľ opäť na strane zamestnávateľa akceptoval/odsúhlasoval a následne aj uhrádzal prípadne nesprávne započítaval, - v januári 2010 vystavoval fiktívne dobropisy a fiktívne príjmy na sklad v konkrétnych prípadoch zistených/preukázaných v zápise audítora číslo 01/2010. 3. Porušením základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce sa dopustil navrhovateľ tým, že nechránil majetok zamestnávateľa pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím v súvislosti: - s nakladaním s pokladničnou hotovosťou zamestnávateľa, pričom konkrétne nedostatky boli zistené/ preukázané zápisom audítora číslo 01/2010, - so skladovou evidenciou zamestnávateľa, pričom konkrétne nedostatky boli zistené/preukázané zápisom audítora číslo 01/2010. 4. Porušenie základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce sa mal navrhovateľ dopustiť tým, že nehospodáril riadne s prostriedkami, ktoré mu boli zverené zamestnávateľom. 5. Porušenie základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písmeno f) Zákonníka práce malo spočívať v tom, že navrhovateľ porušil povinnosti zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania pre zamestnávateľa, keď sa okrem iného, aktívne podieľal na jednotlivých obchodoch zamestnávateľa, súčasne tak na strane zamestnávateľa, ako aj na strane spoločnosti A- Profimont s.r.o., spoločnosti ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan. 6. Porušenie základnej povinnosti vedúceho zamestnanca podľa § 81 písm. a), c), f Zákonníka práce malo spočívať v tom, že: - nedostatočným spôsobom neriadil a nekontroloval prácu zamestnancov v súvislosti s nakladaním s pokladničnou hotovosťou, pričom konkrétne nedostatky boli zistené /preukázané zápisom audítora číslo 01/2010, - nedostatočným spôsobom neriadil a nekontroloval prácu zamestnancov v súvislosti so skladovou evidenciou zamestnávateľa, pričom konkrétna nedostatky boli zistené/preukázané zápisom audítora číslo 01/2010, - neprijal včasné a účinné opatrenia na ochranu majetku zamestnávateľa v súvislosti s nakladaním s pokladničnou hotovosťou zamestnávateľa, v súvislosti so skladovou evidenciou zamestnávateľa. 7. Porušenie ustanovenia § 83 ods. 1 Zákonníka práce malo spočívať v tom, že popri svojom zamestnaní vykonávanom v pracovnom pomere, vykonával navrhovateľ zárobkovú činnosť, ktorá bola zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa bez predchádzajúceho písomného súhlasu zamestnávateľa, t.j.: - v rozhodnom období ako spoločník spoločností A-Profimont s.r.o., spoločnosť ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan vykonával bez súhlasu zamestnávateľa zárobkovú činnosť prípadne činnosť, ktorá je podľa obchodného registra zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa a zároveň - v rozhodnom období sa aktívne podieľal na jednotlivých obchodoch zamestnávateľa, súčasne tak na strane zamestnávateľa, ako aj na strane spoločnosti A-Profimont s.r.o., spoločnosť ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan. Súčasťou okamžitého skončenia pracovného pomeru bol zápis audítora číslo 01/2010 a 02/2010 ktoré vypracovala Ing. Hana Juráňová, audítor, s číslom oprávnenia 1935, FINAUDIT s.r.o. Z obsahu zápisu audítora číslo 01/2010 a 02/2010 nie je zrejmé, za aké obdobie bol audit vykonaný. V zápise audítora sa konkretizuje napríklad, že v spoločnosti A-Profimont s.r.o. bol predaný počítač ACER za 318,- Euro pričom bola vystavená iba faktúra, nebola predložená zmluva, ktorá by riešila obsah informácií v počítači uložených, vrátane obchodných informácií využiteľných v konkurenčnej firme.V zápise audítora číslo 02/2010 sa uvádza, že odporca nevykonával inventarizáciu v súlade so zákonom o účtovníctve za rok 2008 ani k 31. 12. 2009. Tento zápis audítora poukázal na to, že príjmový ani výdavkový doklad neobsahuje podpisový záznam osoby zodpovednej za účtovný prípad, v rámci interných predpisov o spoločnosti. Opätovne nie je špecifikovaný ten - ktorý účtovný doklad. Rovnakým spôsobom zápis audítora číslo 2/2010 konštatuje, že nákupná cena zásob je síce účtovaná na dvoch analytických účtoch - dopredu stanovená cena a cenová odchýlka, avšak výška zaúčtovaných čiastok nie je doložená súpisom spárovaných faktúr a príjmovými dokladmi. Nie je opätovne špecifikované, v ktorých účtovných prípadoch k takýmto nezrovnalostiam došlo. Ďalej prvostupňový súd uviedol, že dňa 16. 7. 2010 sa konalo stretnutie za prítomnosti navrhovateľa, JUDr. Š., R. J., R.K. a za Thermonu spol. s r.o. za prítomnosti H. A., N. A., D. A., pána X., R. G. R. A., kedy sa prejednávala situácia v spoločnosti odporcu, keďže bolo zistené, že bola na adrese sídla spoločnosti založená firma A- Profimont, s dňom zápisu 16. 2.2010. Jednania sa zúčastnil aj konateľ spoločnosti Thermona spol. s r.o. Jaroslav Fila, ktorý konštatoval že spoločnosť A-Profimont s.r.o. vznikla bez vedomia vlastníka spoločnosti Thermona spol. s r.o., čo považuje vlastník za porušenie zvyklosti a narušenie dôvery medzi vlastníkom a konateľom dcérskej spoločnosti. Podľa konateľa vlastníka sa jedná o konflikt záujmov a zneužitie právomoci konateľa dcérskej spoločnosti. H. A. vyčítal navrhovateľovi, že tento neinformoval o existencii takto založenej spoločnosti a konštatoval, že toto riešenie je nepriehľadné, pretože finančné toky v oboch spoločnostiach kontrolujú dve osoby a to Z.. Š.X. G. H.. Š. U.z kontroly Thermony spol. s r.o. Z uvedeného teda vyplýva, že už dňa 16. 7. 2010 bolo H. A. ako aj U. R. (konateľovi odporcu od 21. 7.2010) zrejmé to, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu vykonával podnikateľskú činnosť v dvoch obchodných spoločnostiach a v jednom prípade ako fyzická osoba podnikateľ, pričom predmet činnosti týchto obchodných spoločností je totožný s predmetom a činnosti odporcu ako jeho zamestnávateľa. Z obsahu výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I súd zistil že navrhovateľ bol od 1. 7. 2006 do 6. 9. 2010 jediným štatutárnym zástupcom odporcu. Od 21.07. 2010 bol okrem navrhovateľa štatutárnym zástupcom aj Bohuslav Procházka. Spoločníkom Thermony SLOVAKIA s.r.o. bola od 30. 11. 2004 obchodná spoločnosť Thermona spol. s r.o. so sídlom Stará osadná 258, Zástavka u Brna, ČR. Predmetom činnosti Thermona SLOVAKIA s.r.o. bolo okrem iných kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi, sprostredkovateľská činnosť, inžinierska činnosť, poradenská činnosť v oblasti stavebníctva, montáž, rekonštrukcia, oprava a údržba plynových zariadení. Obchodná spoločnosť ŠKARVAN s.r.o. so sídlom Prokofievova 16, Bratislava bola zapísaná do Obchodného registra Okresného súdu Bratislava I dňa 20. 5. 2010. Predmetom činnosti tejto obchodnej spoločnosti okrem iných bola činnosť vykonávaná banským spôsobom inžinierska činnosť, projektovanie a navrhovanie objektov, zariadení a prác, ktoré sú súčasťou banskej činnosti a činnosti vykonávanej banským spôsobom, kúpa tovaru na účely jeho predaja konečnému spotrebiteľovi. Predmetom činnosti obchodnej spoločnosti A-Profimont s.r.o., ktorá bola zapísaná do Obchodného registra dňa 16. 2. 2010 bolo vypracovávanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, vodoinštalatérstvo a kúrenárstvo, montáž, rekonštrukcia a údržba vyhradených technických zariadení - plynárenské zariadenia. Ing. Stanislav Škarvan vykonával aj podnikateľskú činnosť na základe živnostenského oprávnenia, ktoré mu bolo vydané Obvodným úradom v Bratislave, číslo živnostenského registra 105 - 27404 s dňom vzniku podnikateľského oprávnenia od 10. 6. 2002. Živnostenské oprávnenie mu zaniklo dňom 31. 7. 2010. Predmetom podnikania bolo: vypracovanie dokumentácie a projektu jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, vypracovanie dokumentácie a projektu technického, technologického a energetického vybavenia týchto stavieb, uskutočňovanie jednoduchých stavieb, drobných stavieb a zmien týchto stavieb, sprostredkovateľská činnosť v rozsahu voľnej živnosti. Listom zo dňa 26. 11. 2010 oznámil navrhovateľ odporcovi, že okamžité skončenie pracovného pomeru, ktoré bolo vykonané listom odporcu zo dňa 28. 9. 2010, považuje za neplatné a trvá na svojom ďalšom zamestnaní. Po právnej stránke svoje rozhodnutie prvostupňový súd odôvodnil ustanoveniami § 68 ods. 1 písm. b), ods. 2, § 70, § 79, § 81, § 82 písm. a) Zákonníka práce , keď poukázal nato, že k naplneniu hmotnoprávnej podmienky platného okamžitého skončenia pracovného pomeru podľa § 70 Zákonníka práce je potrebné, aby dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol určitým spôsobom konkretizovaný uvedením skutočností, v ktorých zamestnávateľ vzhliadol naplnenie zákonného dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru, tak aby nemohli vzniknúť pochybnosti, z ktorého dôvodu sa okamžité skončenie pracovného pomeru dáva. K tomu, aby bolo možné v konkrétnom prípade posúdiť, či okamžité skončenie pracovného pomeru je platným právnym úkonom, je treba zistiť, či nastali také skutočnosti, ktoré právna norma predpokladá ako dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Podľa § 68 písm. b) Zákonníka práce môže organizácia okamžite skončiť pracovný pomer vtedy, ak pracovník svojim konkrétnym zavineným konaním porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru preto musí byť uvedený nielen tak, aby bolo zrejmé, ktorý z dôvodov uvedených v § 68 Zákonníka práce bol uplatnený, ale súčasne takým spôsobom, aby bolo nepochybné, v akom konkrétnom konaní pracovníka sa prejavil; iba taká konkretizácia použitého dôvodu po skutkovej stránke zaisťuje, že nevzniknú pochybnosti o tom, z akého dôvodu bol s pracovníkom okamžite skončený pracovný pomer. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru pritom nie je možné dodatočne meniť ani konkretizovať. Podľa bodu 10 pracovnej zmluvy zo dňa 30. 3. 2006 bolo dohodnuté, že zamestnanec môže vykonávať zárobkovú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, len s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Z obsahu pracovnej zmluvy nevyplýva povinnosť oznamovať zárobkovú činnosť, ktorá by bola zhodná s predmetom činnosti zamestnávateľa, spoločníkovi odporcu teda obchodnej spoločnosti Thermona spol. s r.o. so sídlom v Českej republike. Podľa pracovnej zmluvy mohol navrhovateľ vykonávať podnikateľskú činnosť, ktorá je zhodná s predmetom činnosti odporcu iba s predchádzajúcim písomným súhlasom zamestnávateľa. Keďže odo dňa 1. 7. 2006 bol navrhovateľ jediným konateľom a štatutárnym zástupcom odporcu, nemal koho iného o súhlas s vykonávaním podnikateľskej činnosti žiadať, ako samého seba. V uvedenom období obchodná spoločnosť nemala iného štatutárneho zástupcu. Súhlas s vykonávaním podnikateľskej činnosti udelil zamestnávateľ navrhovateľovi ako zamestnancovi listom zo dňa 3. 7. 2006, v ktorom zamestnávateľ prejavil výslovný súhlas s tým, aby navrhovateľ vykonával zárobkovú činnosť popri zamestnaní, so zhodným predmetom činnosti ako predmet činnosti zamestnávateľa. Navrhovateľ ako zamestnanec v zmysle citovaného článku si od zamestnávateľa vyžiadal potrebný súhlas a tým že dňa 3. 7. 2006 mu tento súhlas udelený bol, nedošlo k naplneniu dôvodu na okamžité skončenie pracovného pomeru pre vykonávanie podnikateľskej činnosti zamestnanca bez súhlasu zamestnávateľa. V časti 2. okamžitého skončenia pracovného pomeru, bolo navrhovateľovi vytýkané porušenie pracovnej povinnosti podľa § 81 písm. e) Zákonníka práce, ktoré malo spočívať v tom, že navrhovateľ využíval prostriedky, technické zariadenia a informácie zamestnávateľa v prospech tretej osoby spoločností A-Profimont s.r.o., spoločnosti ŠKARVAN s.r.o. a podnikateľa s obchodným menom Ing. Stanislav Škarvan, vykonával pre uvedené subjekty práce počas pracovnej doby, prijímal fiktívne objednávky týchto spoločností, v januári 2010 vystavoval fiktívne dobropisy. V tejto časti okamžitého skončenia pracovného pomeru nebola splnená hmotnoprávna podmienka platnosti právneho úkonu, pretože dôvod porušenia pracovných povinností nebol špecifikovaný tak, aby bolo nepochybné v čom videl zamestnávateľ závažné porušenie pracovnej disciplíny. Až v priebehu konania zamestnávateľ zakladal do spisu e-mailovú komunikáciu, faktúry mobilného operátora, výstupy z počítača, ktorými konkretizoval akým konkrétnym konaním sa mal navrhovateľ dopustiť zvlášť hrubého porušenia pracovnej disciplíny. Keďže takúto konkretizáciu zákon nepripúšťa a navrhovateľ v konaní poprel, že by vykonával práce počas pracovnej doby, že by využíval prostriedky, technické zariadenia a informácie v prospech tretích osôb, nebolo možné v konaní vykonávať dokazovanie o skutočnostiach, ktorá v okamžitom skončení pracovného pomeru neboli definované. Rovnakého pochybenia sa dopustil zamestnávateľ aj v bode 3, 4, 5 okamžitého skončenia pracovného pomeru kde je všeobecne konštatované, že navrhovateľ neodborne nakladal s pokladničnou hotovosťou, so skladovou evidenciou, že nehospodáril riadne s prostriedkami, ktorému boli zverené, že nezachovával mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania v prospech tretích osôb, s ktorými je materiálne a personálne prepojený, pričom nebolo špecifikované akého konkrétneho pochybenia sa mal navrhovateľ dopustiť. Tieto okolnosti neboli bližšie konkretizované ani v zápise audítora číslo 01/2010 a 02/2010. Súd považoval okamžité skončenie pracovného pomeru pre porušenie ďalších povinností, uvedených v časti 2. až 7. okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28. 9. 2010 za neplatné pre nedostatok hmotnoprávnych náležitostí. Okrem uvedeného prvostupňový súd vykonaným dokazovaním zistil, že okamžité skončenie pracovného pomeru bolo dané po lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité skončenie pracovného pomeru. Lehota dvoch mesiacov podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce začína plynúť odo dňa, keď sa zamestnávateľ o dôvodoch okamžitého skončenia pracovného pomeru preukázateľne (skutočne) dozvedel. Zamestnávateľ sa o dôvode okamžitého skončenia pracovného pomeru dozvie dňom, keď jeho vedúci zamestnanec, ktorý je bezprostredne alebo vyššie nadriadený (a je teda oprávnený tomuto podriadenému zamestnancovi ukladať pracovné úlohy a dávať mu k tomuto účelu záväzné pokyny) tomu, kto porušil pracovnú disciplínu zvlášť hrubým spôsobom, získal vedomosť (dozvedel sa), že sa zamestnanec dopustil takého konania, ktoré môže zakladať dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru. V tejto súvislosti súd poukazuje na zápis z jednania spoločnosti Thermona Slovakia spol. s r.o, zo dňa 16. 7.2010 ktorého sa okrem iných zúčastnil aj U. R.. Na tomto stretnutí bolo konštatované, že navrhovateľ vykonáva podnikateľskú činnosť ako spoločník v obchodnej spoločnosti A- Profimont s.r.o., ktorá spoločnosť vznikla bez vedomia vlastníka spoločnosti Thermona spol. s r.o., čo vlastník spoločnosti Thermona spol. s r.o. považoval za porušenie zvyklostí a narušenie dôvery medzi vlastníkom a konateľom dcérskej spoločnosti. Na uvedenom jednaní bolo stanovené, že za účelom preverenia stavu a kontroly v spoločnosti, bude menovaný ďalší konateľ - Bohuslav Procházka, ktorý bude prítomný v sídle odporcu a bude mať k dispozícii všetky informácie o činnosti spoločnosti. H. A. zároveň vyjadril nespokojnosť s hospodárením odporcu keď k 16. 7. 2010 mala spoločnosť a vykazovať účtovnú stratu 50 181,- Eura. Je teda zrejmé, že už dňa 16. 7. 2010 U. R. vedel o tom, že navrhovateľ ako zamestnanec odporcu vykonáva podnikateľskú činnosť v dvoch obchodných spoločnostiach, ktorých predmet podnikania je totožný s predmetom podnikania odporcu. Následne bol Bohuslav Procházka ustanovený do funkcie konateľa odporcu dňom 21. 7. 2010, teda od tohto dátumu podľa názoru súdu začala plynúť dvojmesačná lehota na podanie okamžitého skončenia pracovného pomeru. Ak bol návrh na súd podaný dňa v 29. 11. 2010 bol podaný po uplynutí zákonnej dvojmesačnej prekluzívnej lehoty. Vo vzťahu k bodu 2 až 7 okamžitého skončenia pracovného pomeru nebolo možné pre neurčitosť dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru ani zistiť, kedy začala plynúť lehota podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd dospel k záveru, že okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa k 30.9. 2010 je neplatné z dôvodu, že bolo podané po prekluzívnej lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce. K samotnému okamžitému skončeniu pracovného pomeru súd pripomína, že ak zamestnávateľ zamestnancovi vytýkal vykonávanie podnikateľskej činnosti pre iné subjekty s rovnakým predmetom podnikania ako je predmet podnikania zamestnávateľa, k takémuto postupu mal navrhovateľ súhlas svojho zamestnávateľa, ktorý mu bol udelený dňa 3. 7. 2006. V ďalšom by bolo, podľa názoru súdu, okamžité skončenie pracovného pomeru neplatné aj z dôvodu nedostatku hmotnoprávnych náležitostí (skutkové vymedzenie dôvodov, ktoré viedli zamestnávateľa k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, tak aby ich nebolo možné zameniť s inými) v zmysle § 70 Zákonníka práce. Podľa § 79 ods. 1 Zákonníka práce prvostupňový súd zároveň určil, že pracovný pomer navrhovateľa u odporcu naďalej trvá. O náhrade mzdy a trovách konania prvostupňový súd nerozhodol s odkazom na ustanovenie § 152 ods. 2 O. s. p. keď z dôvodu účelnosti rozhodol najskôr len o základe sporu s tým, že o náhrade mzdy a trovách konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku. Proti tomuto rozsudku podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie odporca, ktorý žiadal, aby odvolací súd zmenil napadnutý rozsudok tak, že určí, že okamžité skončenie pracovného pomeru so navrhovateľom zo dňa 28.9.2010 je platné, a zároveň mu prizná náhradu trov konania alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie prvostupňovému súdu. Uviedol, že prvostupňový súd nesprávne právne posúdil vec najmä tým, že 1./ v priebehu konania a v napadnutom rozsudku absolútne nedôvodne spochybňoval prípustnosť predkladania listinných dôkazov v konaní resp. spochybňoval možnosti riadneho dokazovania (napr. svedeckými výpoveďami) jednotlivých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010; 2./ považoval predkladanie listinných dôkazov z jeho strany v priebehu prvostupňového konania za neprípustné a v rozpore s ustanovením § 70 Zákonníka práce s odôvodnením, že takýmto predkladaním dôkazov dochádza k meneniu resp. ku „konkretizácii“ skutkových dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010; 3./ považoval skutkové vymedzenie dôvodov v okamžitom skončení pracovného pomeru s navrhovateľom zo dňa 28.9.2010 za nedostatočné resp. neurčité; 4./ v rozpore so skutočnosťou a v rozpore s vykonanými dôkazmi považoval okamžité skončenie pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 za dané po lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa zamestnávateľ dozvedel o dôvode na okamžité končenie pracovného pomeru. K Ad.1./ uviedol, že že skutkové dôvody, ktoré boli vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 bolo možné a prípustné preukazovať v rámci prvostupňového konania dôkazmi, ktoré sa predložili resp. vykonali až v priebehu súdneho konania a v rámci hodnotenia dôkazov bol prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. povinný starostlivo prihliadať aj na listinné dôkazy a na svedecké výpovede, na ktoré podľa odôvodnenia napádaného rozsudku neprihliadal. K Ad.2./ poukázal nato, že bol niekoľkokrát v priebehu prvostupňového konania neodôvodnene upozorňovaný zo strany prvostupňového súdu na skutočnosť, že dopĺňa resp. mení skutkové vymedzenie dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, s čím v žiadnom prípade nemohol súhlasiť. Skutkové dôvody sa síce nemôžu dodatočne meniť, avšak dôvody vymedzené v zrušovacom prejave, je možné riadnym spôsobom preukazovať aj neskôr (napr. v prípadnom súdnom konaní) pričom, ani Zákonník práce a ani žiadny iný právny predpis nikde nestanovuje povinnosť zamestnávateľa, aby zamestnávateľ ešte pred prípadným súdnym sporom) absolútne presným, detailným a nepochybným spôsobom (napr. preventívne) zadokumentoval/preukázal existenciu všetkých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru s obavou, že to už v prípadnom súdnom spore nebude prípustné (napr. svedeckými výpoveďami; predložením listín atď.). S ohľadom na uvedené skutočnosti a na obsah zrušovacieho prejavu mal za to, že v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 sú uvedené nielen všeobecné, ale naopak konkrétne porušenia pracovnej disciplíny, ktoré on považoval za závažné porušenie pracovnej disciplíny zo strany navrhovateľa, a ktoré boli v priebehu prvostupňového konania riadne preukázané. Postup prvostupňového súdu, ktorý považoval predkladanie dôkazov v rámci prvostupňového konania za neprípustné dopľňanie resp. menenie skutkového vymedzenia okamžitého skončenia pracovného pomeru považujeme za nesprávny. K Ad. 3./ nesúhlasil s právnym názorom prvostupňového súdu o nedostatočnom skutkovom vymedzení dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru keď poukázal na rozsudok NS SR sp. zn. 3Cdo 109/01, podľa ktorého platí, že „Konkretizácia dôvodu okamžitého zrušenia pracovného pomeru môže byť rôzna; v mnohých prípadoch stačí celkom stručné uvedenie skutočností oprávňujúcich na rozviazanie pracovného pomeru týmto spôsobom, zhodné v podstate s ich uvedením v Zákonníku práce...“ Poukázal na tzv. princíp predvídateľnosti práva resp. na tzv. princíp jednotnosti rozhodovacej činnosti súdov, ktoré sú súčasťou práva na súdnu ochranu resp. práva na spravodlivý súdny proces a ktorých podstatou je záujem na tom, aby súdy v podobných veciach rozhodovali rovnako, pričom práve so zreteľom na tieto princípy mal zato, že vyššie uvedené rozhodnutie Najvyššieho súdu SR ohľadne konkretizácie skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru resp. určitosti skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru, bolo smerodajné aj pre prvostupňový súd. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v bode 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 znie nasledovne: „ Porušenie základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm. b) Zákonníka práce (t.j. porušenie povinnosti zamestnanca byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času), ktoré spočívalo vo využívaní pracovného času na prácu pre iné subjekty, s ktorými je navrhovateľ majetkovo a personálne prepojený a ktoré podnikajú v rovnakom predmete podnikania ako odporca“. Navrhovateľ ako zamestnanec nebol oprávnený vykonávať „inú zárobkovú činnosť“ počas pracovného času pre odporcu ako zamestnávateľa (a to ani v prípade riadne udeleného súhlasu na vykonávanie inej zárobkovej činnosti), a zároveň navrhovateľ ako zamestnanec vykonávaním „inej zárobkovej činnosti“ pre tretie osoby resp. pre seba počas pracovného času pre odporcu ako zamestnávateľa porušil svoje povinnosti a pracovnú disciplínu (§ 81 písm. b) Zákonníka práce) závažným spôsobom. Prvostupňový súd v tejto časti postupoval nesprávne, vec nesprávne právne posudzoval a nesprávne interpretoval ustanovenie ň 83 ods. 1 Zákonníka práce a z týchto dôvodov napádaný rozsudok súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď v rámci dokazovania v priebehu prvostupňového konania bolo nepochybne preukázané, že dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, ktorý bol skutkovo vymedzený v bode 1 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 skutočne existoval (a to predloženými listinnými dôkazmi; svedeckou výpoveďou p. X. J. zo dňa 12.1.2012 a svedeckou výpoveďou Z.. J. J. zo dňa 29.9.2011) a existencia tohto skutkového dôvodu bola dokonca potvrdená samotným navrhovateľom, ktorý v priebehu prvostupňového konania uvedené skutočnosti sám potvrdil. Skutkové vymedzenie dôvodu okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedeného v bode 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 znie nasledovne: „ Porušenie základnej povinnosti zamestnanca podľa § 81 písm . e) Zákonníka práce (t.j. povinnosti zamestnanca hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa), ktoré spočívalo v tom, že navrhovateľ konal v rozpore s oprávnenými záujmami odporcu ako zamestnávateľa a na škodu odporcu“. Tento dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru bol ďalej konkretizovaný v časti 3 písm. a) a b) zápisu audítora č. 01/2010 zo dňa 14. září 2010, ktoré bolo prílohou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010. V odôvodnení napádaného rozsudku sa prvostupňový súd aj s týmto dôvodom okamžitého skončenia pracovného pomeru so vysporiadal absolútne nedostatočne a iba všeobecne. Trval na tom, že nemenil dodatočne (t.j. v priebehu prvostupňového konania) skutkové dôvody vymedzené v zrušovacom prejave a ani nedopĺňal skutkové dôvody o nové dôvody, ale v priebehu prvostupňového konania predkladal také listinné dôkazy, ktoré slúžili na zistenie stavu veci a ktoré preukázali existenciu tých skutkov resp. skutkového vymedzenia dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru so žalobcom, ktoré už boli výslovne uvedené/vymedzené v zrušovacom prejave. Z listinných dôkazov predložených v prvostupňovom konaní je zrejmé, a zároveň výpovede samotného navrhovateľa a svedkov v prvostupňovom konaní nepochybne preukázali skutkové dôvody uvedené v bode 2 okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010. Rovnako dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru uvedené v bode 3 boli dôkladne uvedené/špecifikované aj v (a) časti 1, písm. a)-q) Zápisu audítora č. 01/2010 zo dňa 14. září 2010 a (b) v časti 2, písm. a)-t) Zápisu audítora č. 01/2010 zo dňa 14. září 2010, ktoré bolo prílohou okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010. K Ad. 4./ uviedol, že dôvody, ktoré žalovaného viedli ku krajnému spôsobu skončenia pracovného pomeru (t.j. okamžite) boli mnohé a boli dostatočne určito vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru a v jeho prílohách, pričom tzv. konkurenčné konanie navrhovateľa bolo uvedené až na poslednom (7.) mieste okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010, nakoľko je otázne, či by samotný vznik/existencia konkurenčnej spoločnosti resp. výkon inej zárobkovej/ konkurenčnej činnosti postačovali na okamžité skončenie pracovného pomeru. Navrhovateľ v priebehu prvostupňového konania žiadnym spôsobom nepreukázal, že odporca vedel o týchto skutkových okolnostiach skôr, t.j. pred 14.9.2010, a ani prvostupňový súd nepožadoval od navrhovateľa, aby ním tvrdené skutočnosti súdu preukázal. Aj v tejto časti považuje preto postup súdu za nesprávny, a súčasne za nesprávne právne posúdenie veci súdom prvého stupňa. Začiatok plynutia tejto doby je teda okamihom vedomosti o dôležitom dôvode, teda zistenia tohto dôvodu. Nestačí iba jednoduché podozrenie zo skutkov zakladajúcich dôvod na okamžité skončenie alebo získanie nespoľahlivej správy, ale musí ísť o zistenie, teda o istotu v bežnom zmysle slova (V 2/1976-Výber rozhodnutí a stanovísk Najvyššieho súdu SR). Ďalej namietal, že v konaní došlo k vadám a jemu bola odňatá možnosť konať pre súdom, keď je zrejmé, že skutkové dôvody, ktoré boli vymedzené v okamžitom skončení pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 bolo možné a prípustné preukazovať v rámci prvostupňového konania dôkazmi, ktoré sa predložili resp. vykonali až v priebehu súdneho konania. V rámci hodnotenia dôkazov bol prvostupňový súd v súlade s ustanovením § 132 O.s.p. povinný starostlivo prihliadať aj na listinné dôkazy a na svedecké výpovede, na ktré podľa odôvodnenia napádaného rozsudku neprihliadal a uvedeným postupom prvostupňový súd mu fakticky odňal možnosť konať pred súdom (odporca síce mohol predkladať resp. navrhovať dôkazy, avšak prvostupňový súd na tieto dôkazy neprihliadal), a teda v prvostupňovom konaní došlo k vade, ktorá mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej (§ 205 ods. 2 písm. a) O.s.p. v spojení s ustanovením § 221 ods. 1 písm. f) O.s.p.). Záverom namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností keď navrhol vypočuť svedkov - odberateľov, ale prvostupňový súd tieto navrhované dôkazy nielenže nevykonal, ale ani sa žiadnym spôsobom nevysporiadal s jeho návrhom na vykonanie dokazovania, pričom takýmto spôsobom prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, ktoré počas celéhoo konania navrhovatl a prvostupňový súd ani nevysporiadal s jeho návrhmi na vykonanie dokazovania. Navrhovateľ sa k odvolaniu odporcu písomne nevyjadril. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 O.s.p.) preskúmal napadnutý medzitýmny rozsudok súdu prvého stupňa v rozsahu a v medziach dôvodov podaného odvolania, ktorými je viazaný (§ 212 ods. 1 O.s.p.), bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie odporcu nie je dôvodné. Podľa § 68 ods. l písm. b) Zákonníka práce platného a účinného do 31.12.2010 t.j. v čase doručenie okamžitého skončenia pracovného pomeru (ďalej len“ Zákonník práce“) zamestnávateľ môže okamžite skončiť pracovný pomer, ak zamestnanec porušil závažne pracovnú disciplínu. Podľa § 68 ods. 2 Zákonník práce zamestnávateľ môže podľa odseku 1 okamžite skončiť pracovný pomer iba v lehote dvoch mesiacov odo dňa, keď sa o dôvode na okamžité skončenie dozvedel, najneskôr však do jedného roka odo dňa, keď tento dôvod vznikol. O začiatku a plynutí lehoty rovnako platia ustanovenia § 63 ods. 3 a 4. Podľa § 70 Zákonník práce okamžité skončenie pracovného pomeru musí zamestnávateľ aj zamestnanec urobiť písomne, musia v ňom skutkovo vymedziť jeho dôvod tak, aby ho nebolo možné zameniť s iným dôvodom, a musia ho v ustanovenej lehote doručiť druhému účastníkovi, inak je neplatné. Uvedený dôvod sa nesmie dodatočne meniť. Podľa § 81 Zákonník práce zamestnanec je povinný najmä a) pracovať zodpovedne a riadne, plniť pokyny nadriadených vydané v súlade s právnymi predpismi; nadriadeným je aj predstavený podľa osobitného predpisu, b) byť na pracovisku na začiatku pracovného času, využívať pracovný čas na prácu a odchádzať z neho až po skončení pracovného času, c) dodržiavať právne predpisy a ostatné predpisy vzťahujúce sa na prácu ním vykonávanú, ak bol s nimi riadne oboznámený, d) v období, v ktorom má podľa osobitného predpisu nárok na náhradu príjmu pri dočasnej pracovnej neschopnosti, dodržiavať liečebný režim určený ošetrujúcim lekárom, e) hospodáriť riadne s prostriedkami, ktoré mu zveril zamestnávateľ, a chrániť jeho majetok pred poškodením, stratou, zničením a zneužitím a nekonať v rozpore s oprávnenými záujmami zamestnávateľa, f) zachovávať mlčanlivosť o skutočnostiach, o ktorých sa dozvedel pri výkone zamestnania a ktoré v záujme zamestnávateľa nemožno oznamovať iným osobám. Podľa § 82 Zákonníka práce vedúci zamestnanec je okrem povinností uvedených v § 81 povinný najmä a) riadiť a kontrolovať prácu zamestnancov, Po oboznámením sa s obsahom spisu má odvolací súd zato, že súd prvého stupňa vzhľadom na vykonané dokazovanie riadne zistil skutkový stav veci v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská procesných strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil. Z odôvodnenia jeho rozsudku nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Súd prvého stupňa s ohľadom na vykonané dokazovanie primerane vysvetlil, prečo považoval okamžité skončenie pracovného pomeru, vykonané listom odporcu zo dňa 28. 9. 2010, doručené navrhovateľovi dňa 30. 9. 2010, za neplatné / v bode 1. z dôvodu, že bolo podané po prekluzívnej lehote podľa § 68 ods. 2 Zákonníka práce a dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru ani nebol daný, keďže navrhovateľ mal súhlas, tento mu bol udelený dňa 3. 7. 2006, svojho zamestnávateľa na vykonávanie podnikateľskej činnosti pre iné subjekty s rovnakým predmetom podnikania ako je predmet podnikania, v bode 2.-7. nedostatočné skutkové vymedzenie dôvodov, ktoré viedli k okamžitému skončeniu pracovného pomeru, tak aby ich nebolo možné zameniť s inými v zmysle § 70 Zákonníka práce /. Samotná skutočnosť, že odporca sa s dôvodmi uvedenými v rozsudku súdu prvého stupňa nestotožňuje, neznamená, že jeho zdôvodnenie nezodpovedá požiadavkám, ktoré na túto časť rozsudku kladie vyššie citované zákonné ustanovenie. Odvolací súd má vzhľadom na vyššie uvedené zato, že súd prvého stupňa teda svoje rozhodnutie patričným spôsobom odôvodnil / § 157 ods. 2, 3 Os.p. / . Na základe uvedeného, osvojac si dôvody rozhodnutia súdu prvého stupňa, odvolací súd využíva možnosť danú mu ust. § 219 ods.2 O.s.p. na vypracovanie tzv. skráteného odôvodnenia rozhodnutia. K námietke odporcu o tom, že napadnutý rozsudok prvostupňového súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci treba uviesť, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade, v ktorom konajúci prvostupňový súd zo správnych skutkových záverov vyvodil správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená. V súvislosti s týmto odvolacím dôvodom odporca namietal, že prvostupňový súd absolútne nedôvodne spochybňoval prípustnosť predkladania listinných dôkazov v konaní resp. spochybňoval možnosti riadneho dokazovania (napr. svedeckými výpoveďami) jednotlivých dôvodov okamžitého skončenia pracovného pomeru zo dňa 28.9.2010 a dokonca považoval predkladanie listinných dôkazov z jeho strany v priebehu prvostupňového konania za neprípustné a v rozpore s ustanovením § 70 Zákonníka práce s odôvodnením, že takýmto predkladaním dôkazov dochádza k meneniu resp. ku „konkretizácii“ skutkových dôvodov uvedených v okamžitom skončení pracovného pomeru. Odvolací súd považuje uvedenú námietku odporcu za nedôvodnú, keď prvostupňový súd navrhované dôkazy, ktoré mali preukazovať, že dôvody okamžitého skončenia pracovného pomeru boli dané vykonal. Uvedené označené dôkazy a ich vykonanie v rámci prvostupňového konania, ale nemôžu odstrániť stav, keď tieto dôvody neboli v zmysle § 70 Zákonníka práce, skutkovo vymedzené tak, aby ich nebolo možné zameniť s iným dôvodom. Dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru, musí byť v písomnom okamžitom skončení pracovného pomeru uvedený tak, aby bolo zrejmé akú sú skutočné dôvody, ktoré vedú druhého účastníka k tomu, že rozväzuje pracovný pomer, aby nevznikli pochybnosti o tom, čo chcel účastník prejaviť, t.j. ktorý zákonný dôvod okamžitého skončenia pracovného pomeru uplatňuje a aby bolo zabezpečené, že uplatnený dôvod nebude možné dodatočne meniť. V danom prípade ako už bolo uvedené okamžité skončenie pracovného pomeru v bodoch 2./ - 7./ tieto náležitosti nespĺňalo. Námietka odporcu, že tým, že súd prvého stupňa v nevyhovel jeho návrhom na vykonanie dokazovania a tým mu odňali možnosť konať pred súdom, nie je dôvodná. Súd nie je viazaný návrhmi účastníkov na vykonanie dokazovania a nie je povinný vykonať všetky navrhnuté dôkazy. Nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv odporcu nie je ani postupom, ktorým by mu súd odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu, a nie účastníkovi konania (§ 120 ods. 1 O.s.p a preto nevykonanie dôkazov podľa predstáv účastníka, nie je postupom, ktorým by súd odňal možnosť konať pred ním. Odporca v odvolaní tiež namietal, že prvostupňový súd neúplne zistil skutkový stav veci, keďže nevykonal nimi navrhnuté dôkazy. Podľa ust. § 132 O.s.p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O.s.p.. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie vykonaným dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Na základe uvedeného odvolací súd neakceptoval odvolaciu námietku o nesprávnych skutkových záveroch súdu prvého stupňa, keď okolnosti namietané odporcom v odvolaní , že navrhovanými dôkazmi malo byť preukázané naplnenie dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru, nemajú vplyv na rozhodnutie, keď nemôžu odstrániť formálne nedostatky okamžitého skončenia pracovného pomeru / dôvody nebol dostatočne skutkovo vymedzené/ a preto nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. Čo sa týka ďalších námietok uvedených v odvolaní, s týmito sa odvolací súd nezaoberal, keďže už prvostupňový súd sa vo svojom odôvodnení podrobne zaoberal na všetky pre vec dôležité argumentami odporcu, keď tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci, sú v rovine úvah bez podloženia relevantných dôkazov. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, a odvolací súd sa s týmto v plnej miere stotožňuje, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo účastníka na spravodlivé súdne konanie (napr. IV. ÚS 115/03, II. ÚS 44/03, III. ÚS 209/04, I. ÚS 117/05, IV. ÚS 112/05). Napokon aj Európsky súd pre ľudské práva vo svojej judikatúre uvádza, že súdne rozhodnutia musia v dostatočnej miere uvádzať dôvody, na ktorých sa zakladajú; článok 6 ods. 1 dohovoru však nemožno chápať tak, že vyžaduje podrobnú odpoveď na každý argument, pričom odvolací súd sa pri zamietnutí odvolania môže obmedziť na prevzatie odôvodnenia rozhodnutia nižšieho súdu (García Ruiz proti Španielsku zo dňa 21. januára 1999, Van de Hurk proti Holandsku zo dňa 19. apríla 1994). Splnenie povinnosti odôvodniť rozhodnutie je potrebné posudzovať vždy so zreteľom na konkrétny prípad aj so zreteľom na charakter konania (správne súdnictvo), v ktorom bolo napadnuté rozhodnutie vydané (Ruiz Torija proti Španielsku zo dňa 9.decembra 1994). Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd v zmysle § 219 ods. 1,2 O.s.p. napadnutý medzitýmny rozsudok / § 152 ods. 2 O.s.p. / súdu prvého stupňa ako vecne správny potvrdil. O náhrade trov celého konania bude rozhodnuté v konečnom rozsudku v ktorom bude rozhodnuté aj o zvyšku uplatneného nároku navrhovateľky a to o náhrade mzdy. Poučenie: Tento rozsudok nie je možné napadnúť odvolaním.