Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 2Co/432/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200380 Dátum vydania rozhodnutia: 17. 09. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Ayše Pružinec - Erenová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211200380.3 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Ayše Pružinec Erenovej a členov senátu: JUDr. Márie Hajdínovej a Mgr. Anny Križákovej v právnej veci navrhovateľky: Q. C., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., W. T.. Č.. XX, zastúpená advokátom: JUDr. Drahomír Tomčo, Koceľova ul. č. 9, Bratislava, proti odporcovi: X.. X. V., nar. XX.XX.XXXX, bytom v O., W. T.. Č.. XX, zastúpený advokátom: JUDr. Peter Hríb, Metodova ul. č. 7, Bratislava, o určenie neplatnosti právnych úkonov a určenie vlastníckeho práva, na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II zo dňa 17. februára 2014, č. k. 7C/6/2011 - 408, takto r o z h o d o l : Odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že kúpna zmluva, ktorú uzavrela dňa 19.01.2005 ako predávajúca s odporcom ako kupujúcim, ktorej vklad bol povolený pod číslom V-293/2005 dňa 07.07.2005, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/ X - záhrady o výmere 124 m2, vedené na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H. a ktoré pozemky boli vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.2004 H.. V. Š. - F., z pozemku parcelného čísla XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2 a z pozemku z parcelného čísla XXXX - záhrady o výmere 2.755 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. O. a zapísaných v tom čase na Liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H., je neplatná. Súd prvého stupňa zároveň napadnutým rozsudkom zamietol návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti kúpnej zmluvy uzatvorenej dňa 30.12.2005 medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim, s povolením vkladu vlastníctva pod číslom V-26/2006 dňa 01.03.2006, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2, vedený na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H., ktorý bol vytvorený geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2005 H.. V. Š. - F., z pozemku parcelného čísla XXXX/X - záhrada o výmere 2.631 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O., zapísanom v tom čase na Liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H. a zamietol aj návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia neplatnosti dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005, uzavretej s kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2005, obsahovo tvoriacej jej tretí bod, ktorú uzavrela ako povinná z vecného bremena a odporca ako oprávnený z vecného bremena, s povolením vkladu vecného bremena pod číslom V-26/2006 dňa 01.03.2006, ktorou bolo zriadené v prospech odporcu vecné bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľky s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 253 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. O. a zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H. a ktorou dohodou bolo zriadené zároveň aj vecné bremeno, a to právo pokládky všetkých inžinierskych sietí cez tento pozemok s parcelným číslom XXXX/X - podzemnej prípojky elektrickej, vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej, káblovej, ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp. rekonštrukcií týchto sietí. Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom zamietol aj návrh navrhovateľky, ktorým sa domáhala určenia, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 124 m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 900 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. O., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H.. Svoje rozhodnutie odôvodnil právne ust. § 3 ods. 1, § 37 ods. 1, § 39, § 40 ods. 1, 3, § 46 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka, ust. § 31 ods. 1 zák. č. 162/1995 Z. z. o katastri nehnuteľností a o zápise vlastníckych a iných práv k nehnuteľnostiam (katastrálny zákon) a vecne nedôvodnosťou podaného návrhu, keď mal vykonaným dokazovaním preukázané, že kúpne zmluvy (zo dňa 19. 01. 2005 a 30. 12. 2005), ktorých určenia neplatnosti sa navrhovateľka v konaní domáhala, ako aj dohody o zriadení vecného bremena, ktorá je súčasťou kúpnej zmluvy zo dňa 30. 12. 2005, nie sú neplatné pre rozpor s ust. § 46 Občianskeho zákonníka, ale ani inými zákonnými ustanoveniami, resp. v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko majú všetky podstatné náležitosti stanovené zákonom, sú určité a zrozumiteľné a podpísané oboma zmluvnými stranami, keď podpis navrhovateľky (predávajúcej), bol overený notárom. Poukázal na skutočnosť, že obe napadnuté kúpne zmluvy boli vyhotovené každá na jednom liste papiera, vrátane podpisov účastníkov zmluvy a ich predmet bol vymedzený odkazom na príslušný geometrický plán, ktorého vypracovanie objednala navrhovateľka (ku kúpnej zmluve zo dňa 19. 01. 2005 bol vypracovaný dňa 13. 12. 2004 a k zmluve zo dňa 30. 12. 2005 bol vypracovaný dňa 29. 11. 2005), t. j. mesiac pred uzavretím zmlúv. Nestotožnil sa s tvrdením navrhovateľky, že nemala dostatok času sa oboznámiť s ich obsahom, nakoľko ešte pred uzavretím kúpnej zmluvy dňa 19. 01. 2005, uzavreli účastníci dňa 14. 12. 2004 zmluvu o budúcej zmluve, ktorá tiež na geometrický plán odkazovala (č. 168/04) a bola obsahovo v podstatných náležitostiach s kúpnou zmluvou zo dňa 19. 01. 2005 totožná a nesúhlasil ani s jej tvrdením, že odporca na ňu naliehal, keď zmluvy priniesol, aby ich išli ihneď do Bratislavy podpísať, nakoľko tvrdila, že pri rokovaniach s odporcom bol prítomný aj jej manžel. Súd prvého stupňa v dôvodoch svojho rozhodnutia ďalej uviedol, že navrhovateľka žiadnym spôsobom nepreukázala ani svoje tvrdenie, že dobre nevidí a nerozumie slovenskému jazyku, nakoľko ani skutočnosť, že v priebehu konania o ustanovenie tlmočníka požiadala, neovládanie slovenčiny nepreukazuje, nakoľko bola schopná v priebehu konania na otázky v slovenskom jazyku, bez prekladu tlmočníka odpovedať. Súd prvého stupňa vo svojom rozhodnutí ďalej uviedol, že medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim bola dňa 30.12.2005 uzavretá kúpna zmluva, na základe ktorej došlo k prevodu pozemku s parcelným číslom XXXX/X, druh pozemku - záhrada o výmere 900 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O. za kúpnu cenu 33.193,92 eur (1.000.000,-Sk), v ktorej sa dohodli na bezodplatnom zriadení vecného bremena na dobu neurčitú v prospech odporcu ako oprávneného z vecného bremena, spočívajúceho v práve prechodu a prejazdu osobným a nákladným vozidlom a v práve pokládky všetkých inžinierskych sietí, a to podzemnej elektrickej, vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej a káblovej televíznej prípojky, ako i rozkopávky pri výkone údržby, opráv, resp. rekonštrukcii týchto sietí a povinnosť navrhovateľky toto právo strpieť cez pozemok s parcelným číslom XXXX/X, nachádzajúcom sa v katastrálnom území V. O., vklad ktorej bol povolený Správou katastra pre Z. Q. W. O. dňa 01.03.2006, pričom pravosť podpisu navrhovateľky bol dňa 30.12.2005 osvedčený pracovníčkou Q.. R. I., na notárskom úrade X.. H. Q., pod poradovým číslom O 1100960/2005. Súd prvého stupňa mal ďalej preukázané uzavretie kúpnej zmluvy medzi navrhovateľkou ako predávajúcou a odporcom ako kupujúcim dňa 19.01.2005 k nehnuteľnostiam, nachádzajúcim sa v katastrálnom území V. O. - pozemku s parcelným číslom XXXX/ X, druh pozemku - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/ X, druh pozemku - záhrady o výmere 124 m2 za kúpnu cenu 16.596,96 eur (500.000,-Sk), vklad ktorej bol povolený Správou katastra pre Z. Q. W. O. dňa 07.07.2005 a pravosť podpisu navrhovateľky bol dňa 19.01.2005 osvedčený pracovníčkou W. Q., na notárskom úrade X.. W. O., pod poradovým číslom O 46006/2005. Uviedol, že v spisoch Správy katastra pre Z. Q. W. O. pod sp. zn. V-293/2005 a pod sp. zn. V-26/2006 sa síce tieto kúpne zmluvy nachádzajú a hoci nie sú pevne spojené s geometrickými plánmi, na ktoré sa kúpne zmluvy odvolávajú, odporca predložil jedno vyhotovenie oboch kúpnych zmlúv, ktoré boli pevne spojené s geometrickými plánmi, na ktoré sa odvolávajú a do spisu založil aj overenú fotokópiu takýchto zmlúv a preto dospel k záveru, že existoval minimálne jeden exemplár kúpnych zmlúv, ktoré boli pevne spojené s geometrickými plánmi a zostalo posúdiť, či k pevnému spojeniu došlo pred, alebo po podpise kúpnych zmlúv oboma zmluvnými stranami. Poukázal na skutočnosť, že napriek stanovisku občianskoprávneho kolégia Najvyššieho súdu SR zverejneného pod č. 69/2001, nemožno bez ďalšieho prijať záver, že pokiaľ zmluva o prevode nehnuteľnosti nie je pred jej podpisom pevne spojená s geometrickým plánom, je neplatná (rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 05.10.2006, sp. zn. 3Sžo/55/2006, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.03.2010, sp. zn. 8Sžo/431/2009, rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 18.01.2011, sp. zn. 3Sžo/64/2010) a nedostatok technickej jednoty zmluvy o prevode nehnuteľnosti spočívajúci v tom, že zmluva nebola pevným spôsobom zviazaná s geometrickým plánom, nespôsobuje neplatnosť zmluvy, ale ide o nedostatok, ktorý možno odstrániť na výzvu správneho orgánu, avšak nepredstavuje požiadavku na vykonanie právneho úkonu v stanovenej forme s tým, že technická jednota zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzatvoreného podľa Občianskeho zákonníka nehodnotí podmienku platnosti zmluvy, ale ako nedostatok, na odstránenie ktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom katastra a posudzovať platnosť zmluvy podľa ustanovení Občianskeho zákonníka musia súdy v rámci správneho súdnictva, aj v rámci občianskeho súdneho konania. Súd prvého stupňa sa nestotožnil ani s tvrdením navrhovateľky, že kúpne zmluvy sú neplatné z dôvodu ich rozporu s dobrými mravmi, nakoľko sú voči nej diskriminačné, keďže nerešpektujú vzájomnú rovnosť účastníkov, nakoľko v prospech odporcu bolo zriadené vecné bremeno zaťažujúce pozemok v jej vlastníctve, a v jej prospech vecné bremeno, zaťažujúce pozemky, ktoré predala odporcovi zriadené nebolo, čím nemá právne zabezpečený prístup na svoj pozemok, o skutočnosti ktorej sa dozvedela od svojich dcér. Súd prvého stupňa uviedol, že konštatovať rozpor s dobrými mravmi nie je možné, ak sa účastníci zmluvy dohodnú, že v prospech jedného z nich bude zriadené vecné bremeno, zatiaľ čo v prospech druhého z nich vecné bremeno zriadené nebude. Za nadbytočné považoval súd prvého stupňa vykonanie dokazovania výsluchom dcér navrhovateľky na okolnosti, že zmluvy sú v rozpore s dobrými mravmi, nakoľko samotná navrhovateľka uviedla, že pri jednaní s odporcom o pripravovaných zmluvách, ani pri ich podpise, prítomné neboli a nebolo potrebné vykonať ich výsluch ani na skutočnosti, ktoré sa odohrali po podpise zmlúv, keď tieto sú irelevantné, nakoľko rozpor s dobrými mravmi musí existovať v čase podpisu kúpnych zmlúv, pokiaľ by mal spôsobovať ich neplatnosť. Uviedol, že v občianskoprávnych vzťahoch nie je vylúčené, aby účastníci uzatvorili zmluvu, ktorá je výhodnejšia pre jednu zmluvnú stranu, s výnimkou spotrebiteľskej zmluvy, o ktorú v danom prípade nejde a súd prvého stupňa prihliadol na skutočnosť, že navrhovateľka sa domáhala určenia neplatnosti zmlúv až po 5, resp. 6 rokoch od ich uzavretia, čo nasvedčuje uzavretiu kúpnych zmlúv v súlade s dohodou a zámerom účastníkov, keď ich platnosť začala spochybňovať s väčším časovým odstupom, zrejme do istej miery pod nátlakom svojich dcér, ktoré majú pravdepodobne s pozemkami určitý zámer, keďže ich v roku 2007 od navrhovateľky odkúpili. Nevykonanie dôkazu navrhovaného navrhovateľkou výsluchom svedkyne X.. Ľ. J. na otázku, či kúpne zmluvy zo dňa 19. 01. 2005 a 30. 12. 2005 boli perfektné právne úkony odôvodnil tým, že ide o otázku právnu a nie skutkovú, ale najmä z dôvodu, že navrhovaná svedkyňa zastupovala v konaní odporcu. Zamietnutie návrhu na doplnenie dokazovania navrhovaného odporcom výsluchom svedkov odôvodnil ich nepotrebnosťou na zistenie skutkového stavu veci. Súd prvého stupňa uviedol, že nakoľko nezistil rozpor kúpnych zmlúv so zákonom ani s dobrými mravmi, zamietol aj návrh navrhovateľky v časti určenia, že je vlastníčkou nehnuteľností, ktoré boli predmetom kúpnych zmlúv z dôvodu, že kúpne zmluvy sú platné, vlastnícke právo k nehnuteľnostiam prešlo na odporcu a navrhovateľka už nie je ich vlastníčkou. Súd prvého stupňa zároveň uviedol, že o trovách konania rozhodne podľa § 151 ods. 3 O. s. p., po právoplatnosti rozhodnutia vo veci samej. Proti tomuto rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie navrhovateľka z dôvodu, že rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 205 ods. 2 písm. f/ O. s. p.), súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 205 ods. 2 písm. c/ O. s. p.), a napokon z dôvodu, že súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 205 ods. 2 písm. d/ O. s. p.) a navrhla napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa zmeniť a jej návrhu vyhovieť. Uviedla, že ak je zmluva o prevode nehnuteľnosti napísaná na viac ako jednom liste alebo, ak je jej súčasťou geometrický plán, musí ísť o spojenie jednotlivých hárkov, aby tieto tvorili technicky nedeliteľný celok, teda jednu listinu, a to už pred podpísaním zmluvy a splnenie tejto podmienky je povinný skúmať príslušný katastrálny orgán v rámci posudzovania platnosti zmluvy o prevode nehnuteľností a v prípadnom spore o neplatnosť zmluvy podľa ustanovenia § 40 ods. 3 Občianskeho zákonníka i súd v občianskom súdnom konaní. Uviedla, že kúpna zmluva o prevode nehnuteľnosti, a to časti pozemku, ktorý nie je ešte identifikovaný v katastri nehnuteľností, je určitá len vtedy, ak táto časť pozemku je označená v pripojenom geometrickom pláne, potvrdenom katastrálnym úradom, ktorý s ňou musí tvoriť jedinú listinu a pokiaľ je zmluva napísaná na viac ako jednom liste a jej súčasťou je aj geometrický plán, všetky tieto jednotlivé hárky musia byť pevne spojené (zošité) tak, aby tvorili technickú jednotu listiny a podľa ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine, inak by takáto zmluva bola podľa ust. § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka neplatná. Vytkla súdu prvého stupňa, že v rozpore so zisteným skutočným stavom veci sa neriadil kritériami dobrých mravov, ktoré možno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku (poctivosť, nezneužívanie výkonu práv, nešikanózny spôsob výkonu práva, rešpektovanie rovnosti účastníkov občianskoprávnych vzťahov) a ktoré predstavujú súhrn spoločenských, kultúrnych a mravných noriem, ktoré v historickom vývoji osvedčujú istú metafyzičnosť (nemennosť) a majú povahu noriem základných a súd zisťuje, či sa výkon práva prieči dobrým mravom v danom čase a na danom mieste podľa objektívneho kritéria, nezávisle na vedomí a vôli toho, kto právo alebo povinnosť vykonáva. Uviedla, že z porovnania ustanovenia § 39 Občianskeho zákonníka o zákaze výkonu práva v rozpore s dobrými mravmi, ktoré platí aj pre obchodné záväzkové vzťahy, a ustanovenia § 265 Obchodného zákonníka, upravujúceho zásady poctivého obchodného styku vyplýva, že každé porušenie zásad poctivého obchodného styku je zároveň v rozpore s dobrými mravmi, ale nie každý rozpor s dobrými mravmi je aj porušením zásad poctivého obchodného styku a pokiaľ dôjde k rozporu s dobrými mravmi, použije sa ustanovenie § 39 Občianskeho zákonníka o absolútnej neplatnosti právneho úkonu. Nestotožnila sa so záverom súdu prvého stupňa, že kúpna zmluva zo dňa 19.01.2005 a kúpna zmluva zo dňa 30.12.2005, ako aj dohoda o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005, ktorá bola jej súčasťou, boli platné a perfektné právne úkony, nakoľko bolo preukázané, že na Správe katastra pre Z. Q. W. O., ktorá kúpne zmluvy zavkladovala, sa nenachádzalo ku dňu vykonania vkladu ani jedno vyhotovenie kúpnych zmlúv s pevne spojeným geometrickým plánom tak, aby tvoril technickú jednotu listiny, a preto tieto kúpne zmluvy neboli platnými a perfektnými právnymi úkonmi a rozhodnutie súdu prvého stupňa je preto arbitrárne. Nestotožnila sa ani so záverom súdu prvého stupňa, že kúpne zmluvy a dohoda o zriadení vecného bremena majú všetky podstatné náležitosti a sú určité právne úkony, nakoľko platnými právnymi úkonmi by boli za podmienky, že geometrické plány by boli zošité s kúpnymi zmluvami a keďže sa tak nestalo, nemôžu byť kúpne zmluvy určité, čo do predmetu ich prevodu a preto sú kúpne zmluvy neplatné s poukazom na ust. § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Navrhovateľka uviedla, že na čísle listu 174 až 177 spisu sa nachádza notársky overená kópia kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, ktorá bola predierkovaná a previazaná stuhou a touto istou stuhou bola previazaná kópia geometrického plánu č. 168/2004 geodeta H.. V. Š. - F. zo dňa 13.12.2004 (teda zošitá s geometrickým plánom) pričom, ak pracovník notárskeho úradu X.. W. O. overil tieto listiny dňa 07.05.2012, neuvedomil si, že nemôže spájať kópiu kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 s kópiou geometrického plánu a následne osvedčovať, že kópia zmluvy a geometrického plánu súhlasí s originálom, nakoľko notár a ani jeho pracovník nemôže overovať geometrické plány, keďže na toto má výlučnú právomoc len príslušný katastrálny úrad a nie notár s tým, že uvedený nedostatok namietala aj pri kúpnej zmluve zo dňa 30.12.2005. Ďalej poukázala na skutočnosť, že napriek tomu, že odporca bol riadne vyzvaný prostredníctvom svojho právneho zástupcu, aby predložil súdu prvého stupňa originály kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005 a zo dňa 30.12.2005 s pevne spojenými geometrickými plánmi, odporca a ani jeho právny zástupca sa na pojednávanie dňa 16.09.2013 nedostavili a v čase od 16.09.2013 do 30.09.2013 opätovne nezaložili do súdneho spisu originály kúpnych zmlúv napriek tomu, že im táto povinnosť bola súdom uložená. Uviedla, že odporca predložil dňa 04.12.2013 iba potvrdenie policajného orgánu, že mu kúpne zmluvy boli dňa 01.10.2012 odcudzené a za zvláštne považovala, že ak originály kúpnych zmlúv boli dňa 01.10.2012 odporcovi odcudzené z motorového vozidla, právny zástupca odporcu na pojednávaní dňa 10.12.2012, túto skutočnosť súdu neoznámil. Navrhovateľka vo svojom odvolaní ďalej uviedla, že je rozhodujúce zistiť, aké kúpne zmluvy boli predložené katastrálnemu úradu, ktorý rozhodol o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností a nie je rozhodujúce, aký rovnopis kúpnych zmlúv má účastník zmluvného vzťahu vo svojej dispozícii u seba s tým, že ak súd prvého stupňa dospel k záveru, že k zviazaniu geometrických plánov s kúpnymi zmluvami došlo až po podpise zmlúv, nie je zrejmé, prečo súd prvého stupňa nepovažoval kúpne zmluvy za neplatné z tohto dôvodu. Uviedla, že napriek tomu, že účastníci kúpnych zmlúv neboli vyzvaní na odstránenie vád kúpnych zmlúv ohľadom ich pevného spojenia s geometrickým plánom, uvedené neznamená, že kúpne zmluvy nemôžu byť neplatnými právnymi úkonmi s poukazom na skutočnosť, že odporca pripravil text oboch kúpnych zmlúv a dohody o zriadení vecného bremena, z ktorých bolo zrejmé, že predajom pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 900 m2, nachádzajúcom sa v katastrálnom území V. O., vytvoreným geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 29.11. 2005 H.. V. Š. z pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 2.631 m2, navrhovateľka právne stratila prístup k pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 1.200 m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 531 m2, čo je v rozpore s dobrými mravmi a nerešpektuje vzájomnú rovnosť účastníkov kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 a naopak odporca získal právo prechodu k pozemku s parcelným číslom XXXX/ X - záhrady o výmere 900 m2 cez jej pozemok, s parcelným číslom XXXX/X - dvor o výmere 253 m2, ako aj právo pokládky inžinierskych sietí a právo ich rozkopávky, údržby a rekonštrukcie, čo vykazuje znaky diskriminácie a vybočenie z pravidiel morálky. Rozpor s dobrými mravmi platí podľa navrhovateľky aj pri pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 124 m2, nachádzajúcimi sa v katastrálnom území V. O., vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.2004 H.. V. Š. z pozemku s parcelným číslom XXXX - zastavané plochy o výmere 775 m2 a z pozemku s parcelným číslom XXXX - záhrada o výmere 2.755 m2, keď navrhovateľka stratila právne prístup k pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 2.631 m2 a odporca získal právo prechodu k pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavaná plocha o výmere 169 m2 a k pozemku s parcelným číslom XXXX/ X - záhrada o výmere 124 m2, cez jej pozemok s parcelným číslom XXXX/X - dvor o výmere 253 m2, ako aj právo pokládky inžinierskych sietí, právo ich rozkopávky, údržby a rekonštrukcie. Uviedla, že zmluvná voľnosť nemôže byť dôvodom a základom na to, aby jeden z účastníkov zmluvného vzťahu, vzhľadom na samotný obsah zmluvy, bol druhým účastníkom diskriminovaný a o tom, či je zmluva diskriminačná alebo nie je, rozhoduje jej samotný obsah a nie zmluvná voľnosť účastníkov uzatvárať akékoľvek zmluvy, pokiaľ nie sú v rozpore so zákonom alebo dobrými mravmi s tým, že za zmluvu v rozpore s dobrými mravmi možno považovať právny úkon, ktorý nemožno stotožniť so všeobecne spoločensky uznávanými zásadami konania v právnom styku, je nepoctivý, lebo zneužíva výkon práv, je šikanózny a nerešpektuje rovnosť účastníkov občianskoprávnych vzťahov, a preto kúpne zmluvy a dohoda o zriadení vecného bremena sú absolútne neplatné právne úkony podľa ust. § 39 v spojení s ust. § 3 ods. 1 Občianskeho zákonníka pre rozpor s dobrými mravmi. Vytkla súdu prvého stupňa, že nevykonal výsluch svedkyne X.. X. J. ku skutkovým okolnostiam, ktoré mohli vyvrátiť alebo potvrdiť perfektnosť namietaných právnych úkonov. Odporca vo svojom vyjadrení k odvolaniu navrhovateľky uviedol, že navrhuje rozsudok súdu prvého stupňa potvrdiť, nakoľko v podanom odvolaní neuviedla žiadne nové skutočnosti, ako v konaní pred súdom prvého stupňa s tým, že s odstupom piatich až šiestich rokov sa špekulatívne domáha neplatnosti kúpnych zmlúv a zmluvy o zriadení vecného bremena, hoci účastníci konania ako susedia žili a užívali nadobudnutý majetok a s ním spojené práva a povinnosti počas uplynulých rokov bez problémov. Uviedol, že kúpne zmluvy boli uzatvorené v súlade s ust. § 37 Občianskeho zákonníka a ust. § 46 Občianskeho zákonníka, majú písomnú formu, prejavy vôle účastníkov sú na tej istej listine a z hľadiska platného hmotného práva obsahujú všetky predpísané náležitosti, a preto sú perfektné a platné. Uviedol, že Stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69 zo dňa 03.10.2001, sp. zn. Cpj/33/2001 nekorešponduje so zisteným skutkovým a ani s právnym stavom, nakoľko bolo preukázané, že jednotlivé listy kúpnych zmlúv v čase ich podpisu tvorili tzv. technickú jednotu listiny, pričom zmluvy boli vytlačené na jednom liste veľkosti A3 tak, že tento list bol v polovici preložený a všetky strany zmlúv formátu A4 boli teda na jednom liste (hárku) a nepochybne boli pevne spojené a tvorili technickú jednotu listiny pred ich podpísaním. Poukázal na skutočnosť, že kúpne zmluvy boli predložené katastrálnemu úradu v origináloch, aj navrhovateľke na pojednávaní dňa 01.10.2012 a do spisu boli založené ich overené fotokópie preukazujúce, že boli najmenej v jednom vyhotovení spojené s geometrickými plánmi tak, že boli zošité šnúrou, ktorej konce boli prekryté nálepkou opatrenou odtlačkom úradnej pečiatky notára (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 28.07.2010, sp. zn. 4 Cdo 93/2009 a uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 26.09.2012, sp. zn. 6 Cdo 64/2011). Nesúhlasil s tvrdením navrhovateľky, že napadnuté zmluvy boli voči nej diskriminačné, keď stratila prístup k ostatným svojim pozemkom, nakoľko prístup ku všetkým pozemkom v jej vlastníctve mala, mohla na ne kedykoľvek vstupovať a fyzicky sa kedykoľvek k nim dostať a to cez jeho pozemky s tým, že dané argumenty navrhovateľky je nutné posudzovať cez prizmu pripravovaného stavebného konania a pripravovanej budúcej výstavby domov, bytov a cestných komunikácií vo vnútrobloku ulíc X. Q., R., W. U. T. X. S.. Uviedol, že rozpor s dobrými mravmi predstavuje také konanie, ktoré je zjavne právne neprijateľné, pretože je z hľadiska oprávnených záujmov strán a spoločnosti hrubo nevyvážené, avšak uzatvorenie kúpnych zmlúv, proces ich dojednávania a realizácie, nie je možné označiť ako hrubo nevyvážené, amorálne, či nespravodlivé, nakoľko predaj nehnuteľností sa odohral v štandardných trhových podmienkach bez akejkoľvek nevyváženosti alebo nepomeru medzi jednotlivými plneniami zmluvných strán, pričom jednostranne dojednané vecné bremeno malo svoje opodstatnenie polohou a usporiadaním nehnuteľností. Odporca sa zároveň stotožnil so záverom súdom prvého stupňa, podľa ktorého základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy pred výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá s poukazom na skutočnosť, že navrhovateľka zároveň nepreukázala naliehavý právny záujem v konaní, ani stav neistoty v jej právnom postavení a ani potrebu odstránenia tejto neistoty. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania podľa § 212 ods. l O. s. p. v znení účinnom od 01.06.2014, túto prejednal bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O. s. p., keďže pre nariadenie pojednávania neboli dané zákonné podmienky vyplývajúce z ustanovenia § 214 ods. l O. s. p. (nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, súd prvého stupňa nerozhodol bez nariadenia pojednávania, nejde o konanie vo veciach porušenia zásady rovnakého zaobchádzania a nevyžadoval to dôležitý verejný záujem) a rozsudok verejne vyhlásil dňa 17. septembra 2014 podľa § 211 ods. 2 v spojení s § 156 ods. 3 O. s. p., pričom o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli účastníci, ich právni zástupcovia, upovedomení zákonným spôsobom. Súd prvého stupňa riadne zistil skutkový stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 120 ods. 1 O. s. p.) z hľadiska posúdenia opodstatnenosti návrhu, výsledky vykonaného dokazovania správne zhodnotil (§ 132 O. s. p.) a na ich základe dospel k správnym skutkovým a právnym záverom, ktoré v napadnutom rozhodnutí aj náležite odôvodnil (§ 157 ods. 2 O. s. p.). Podľa § 219 ods. 2 O. s. p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. S poukazom na citované ustanovenie, prihliadajúc na obsah súdneho spisu a z neho vyplývajúci skutkový stav, sa odvolací súd nezistiac v postupe súdu prvého stupňa z hľadiska procesnoprávneho žiadne vady majúce za následok nesprávne rozhodnutie vo veci samej, v celom rozsahu po skutkovej a právnej stránke stotožňuje s dôvodmi týkajúcimi sa odvolaním napadnutého rozsudku prvostupňového súdu, ktorým návrh navrhovateľky zamietol. K odvolacím námietkam o nesprávnych skutkových záveroch prvostupňového súdu odvolací súd uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov), by sa malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia jednotlivých dôkazov jednotlivo aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Podľa ust. § 132 O. s. p. dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo za konania najavo, včítane toho, čo uviedli účastníci. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť; uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov a len vo výnimočných prípadoch zákon súdu ukladá určité obmedzenia pri hodnotení dôkazov (napr. § 133, § 134, § 135 O. s. p.). Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku upraveného v § 157 ods. 2 O. s. p., podľa ktorého má súd uviesť, čoho sa navrhovateľ domáhal a z akých dôvodov, ako sa vo veci vyjadril odporca, prípadne iný účastník konania, stručne, jasne a výstižne vysvetliť, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, z ktorých dôkazov vychádzal a akými úvahami sa pri hodnotení dôkazov riadil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvého stupňa v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie rozsiahlym dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj podrobne a presvedčivo odôvodnil; z odôvodnenia rozhodnutia presne, zrozumiteľne a určite vyplývajú v logickej nadväznosti a s hodnotiacou väzbou k jednotlivým dôkazom skutkové zistenia, ktoré v súhrne vytvárajú skutkový nález súdu. Okolnosti namietané navrhovateľkou v odvolaní vo vzťahu k spôsobu vyhodnotenia vykonaných dôkazov nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou prvostupňového súdu. V tejto súvislosti odvolací súd poznamenáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, tzn., aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami a ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov. Pokiaľ navrhovateľka v odvolaní namietla, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanom prípade s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvého stupňa za úplné a ich právne posúdenie súdom prvého stupňa za správne. Z obsahu spisu vyplýva, že navrhovateľka sa návrhom zo dňa 10. januára 2011 domáhala určenia neplatnosti právnych úkonov: 1. kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, ktorú uzavrela ako predávajúca s odporcom ako kupujúcim, s povolením vkladu vlastníctva pod číslom V-293/2005 zo dňa 07.07.2005, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2 a pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 124 m2, vedené na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H., oba pozemky vytvorené geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.2004 H.. V. Š. - F. z pozemku parcelného čísla XXXX - zastavané plochy a nádvoria o výmere 775 m2 a z pozemku z parcelného čísla XXXX - záhrady o výmere 2.755 m2, nachádzajúcich sa v katastrálnom území V. O., zapísaných v tom čase na Liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H. (ďalej „kúpna zmluva zo dňa 19.01.2005“), 2. kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005, ktorú navrhovateľka uzavrela ako predávajúca s odporcom ako kupujúcim, s povolením vkladu vlastníctva pod číslom V-26/2006 zo dňa 01.03.2006, predmetom ktorej bol pozemok s parcelným číslom XXXX/X - záhrada o výmere 900 m2, vedený na Liste vlastníctva č. XXXX pre katastrálne územie V. O. v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H., pozemok vytvorený geometrickým plánom č. 95/2005 zo dňa 29.11.2005 H.. V. Š. - F. z pozemku parcelného čísla XXXX/X - záhrada o výmere 2.631 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území V. O., zapísanom v tom čase na Liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H. (ďalej „kúpna zmluva zo dňa 30.12.2005“), 3. dohody o zriadení vecného bremena zo dňa 30.12.2005, uzatvorenej s kúpnou zmluvou zo dňa 30.12.2005, obsahovo tvoriacej jej tretí bod, ktorú uzatvorila navrhovateľka ako povinná z vecného bremena a odporca ako oprávnený z vecného bremena s povolením vkladu vecného bremena pod číslom V-26/2006 zo dňa 01.03.2006, ktorou bolo zriadené v prospech odporcu vecné bremeno vo forme práva prechodu a prejazdu osobným a nákladným motorovým vozidlom cez pozemok vo vlastníctve navrhovateľky, s parcelným číslom XXXX/ X - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 253 m2, nachádzajúci sa v katastrálnom území V. O., zapísaný na Liste vlastníctva č. XXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H. a ktorou bolo zriadené zároveň aj vecné bremeno, a to právo pokládky všetkých inžinierskych sietí cez pozemok s parcelným číslom XXXX/X - podzemnej prípojky elektrickej, vodovodnej, plynovej, kanalizačnej, telefónnej, káblovej, ako aj v práve trpieť výkon údržby, opráv, resp. rekonštrukcií týchto sietí (ďalej „dohoda o zriadení vecného bremena“) s tým, že podaním zo dňa 18. novembra 2011 navrhla pripustiť zmenu petitu jej návrhu a rozšíriť tento návrh o určenie, že je výlučnou vlastníčkou nehnuteľností, a to pozemku s parcelným číslom XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, pozemku s parcelným číslom XXXX/X - záhrady o výmere 124 m2 a pozemku s parcelným číslom XXXX/ X - záhrady o výmere 900 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. O., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX v Správe katastra pre Z. Q. W. O., pracovisko O. H., ktorú súd prvého stupňa uznesením zo dňa 13. apríla 2012, č. k. 7C/6/2011-129, pripustil. Z uvedeného vyplýva, že navrhovateľka podala určovaciu žalobu, ktorou sa domáha určenia neplatnosti právnych úkonov, a to kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005, dohody o zriadení vecného bremena a určenia, že je výlučnou vlastníčkou pozemkov, parcelné číslo XXXX/X - zastavané plochy a nádvoria o výmere 169 m2, parcelné číslo XXXX/X - záhrady o výmere 124 m2 a parcelné číslo XXXX/X - záhrady o výmere 900 m2, nachádzajúce sa v katastrálnom území V. O., zapísané na Liste vlastníctva č. XXXX (ďalej „nehnuteľnosti“). Podľa § 80 písm. c) O. s. p., návrhom na začatie konania (žaloba) možno uplatniť, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem. Určovacia žaloba podľa § 80 písm. c) O. s. p. má spravidla preventívny charakter a jej účelom je poskytnúť ochranu práva žalobcu skôr, ako dôjde k porušeniu právneho vzťahu alebo práva (určovacia žaloba preto vo všeobecnosti nie je opodstatnená tam, kde už právny vzťah alebo právo boli porušené a kde je namieste žaloba o splnenie povinnosti § 80 písm. b/ O. s. p.). V prípade možnosti žalovať priamo splnenie povinnosti treba preto považovať za neprípustnú určovaciu žalobu, ktorá neslúži potrebám praktického života, spornosti nerieši (neodstraňuje) a len vedie k nárastu počtu súdnych sporov. Právny záujem, ktorý je podmienkou prípustnosti takejto žaloby, musí byť naliehavý v tom zmysle, že žalobca v danom právnom vzťahu môže navrhovaným určením dosiahnuť odstránenie spornosti a ochranu svojich práv a oprávnených záujmov (ide najmä o prípady, v ktorých sa určením, či tu právny vzťah alebo právo je či nie je, vytvorí pevný základ pre právne vzťahy účastníkom sporu a predíde sa žalobe na plnenie). Treba zdôrazniť, že nejde o samotnú určovaciu žalobu, ale o to, čoho (akého určenia) sa žalobca domáha a z akých právnych pomerov vychádza. Naliehavý právny záujem sa teda viaže na konkrétny určovací petit (to, čoho sa žalobca v konaní domáha) a súvisí s vyriešením otázky, či sa žalobou s daným určovacím petitom môže dosiahnuť odstránenie spornosti žalobcovho práva alebo neistoty v jeho právnom vzťahu; záver súdu o (ne)existencii naliehavého právneho záujmu žalobcu predpokladá teda posúdenie, či podaná určovacia žaloba je procesne prístupným, nástrojom ochrany jeho práva. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide o posúdenie, či podaný návrh je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva a či sa ním môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva. Určovací návrh je spravidla prípustný pri spornosti práv (právnych vzťahov) k nehnuteľnostiam evidovaných v katastri nehnuteľností, ak rozsudok vyhovujúci návrhu môže privodiť zosúladenie evidovaného a právneho stavu. Nedostatok naliehavého právneho záujmu predstavuje samostatný a prvoradý dôvod, pre ktorý určovací návrh nemôže obstáť a ktorý sám osebe a bez ďalšieho vedie k zamietnutiu návrhu. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá - ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci. Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva, zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (navrhovateľka). Pokiaľ chce osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na skutkové okolnosti vedúce k sporu medzi účastníkmi a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaný návrh na začatie konania je procesne vhodným nástrojom, ktorý tento spor rieši. V preskúmavanej veci navrhovateľka odôvodňovala naliehavý právny záujem na určení neplatnosti kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 a dohody o zriadení vecného bremena v návrhu na začatie konania tým, že bez rozhodnutia súdu, Okresný úrad Bratislava, odbor katastrálny, nevyznačí pôvodný stav vlastníctva pred uzavretím týchto právnych úkonov (č. l. 6 spisu). Podľa § 40 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak právny úkon nebol urobený vo forme, ktorú vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov, je neplatný. Podľa § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka, písomnú formu musia mať zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ako aj iné zmluvy, pre ktoré to vyžaduje zákon alebo dohoda účastníkov. Podľa § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, pre uzavretie zmluvy písomnou formou stačí, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu. Ak ide o zmluvu o prevode nehnuteľnosti, musia byť prejavy účastníkov na tej istej listine. V prípade, ak zákon alebo dohoda stanovuje pre právny úkon určitú formu, jej nedodržanie má za následok neplatnosť právneho úkonu. To znamená, že sankcia neplatnosti právneho úkonu sa uplatní len vtedy, ak zákon (dohoda) určitú formu (napr. písomnú) alebo určitú náležitosť písomnej formy (napr. prejavy účastníkov musia byť na tej istej listine), včítane ich pojmových atribútov obligatórne vyžaduje a táto sa nerešpektuje. Právny úkon nemôže byť teda postihnutý neplatnosťou pri nedodržaní takej formálnej náležitosti, splnenie ktorej zákon (dohoda) výslovne pre určitý právny úkon nestanovuje. Neplatnosť právneho úkonu totiž spôsobuje závažné právne dôsledky. Platnosť právneho úkonu z hľadiska jeho formy je potrebné posudzovať podľa skutkového a právneho stavu, aký tu bol v čase uzavretia právneho úkonu. Jednoduchú písomnú formu musia mať podľa ustanovenia § 46 ods. 1 Občianskeho zákonníka zmluvy o prevodoch nehnuteľností, ktorých pojmové náležitosti sú písomnosť a podpis, zásadne postačuje, ak dôjde k písomnému návrhu a k jeho písomnému prijatiu, pričom ustanovenie § 46 ods. 2 veta druhá Občianskeho zákonníka stanovuje ďalšiu náležitosť, že písomné prejavy účastníkov takejto zmluvy, včítane ich podpisov, musia byť na tej istej listine. Žiadnu osobitnú pojmovú náležitosť v prípade, ak takúto zmluvu tvorí viac ako jeden list, neurčuje. Ak teda Občiansky zákonník výslovne vyžaduje prejav účastníkov na tej istej listine, čo v prípade sporných kúpnych zmlúv bolo preukázané a navrhovateľkou v priebehu konania ani nespochybňované, v prípade, že kúpne zmluvy odkazujú na geometrický plán, špecifickú pojmovú náležitosť pevného spojenia zmluvy s geometrickým plánom nezodpovedajúcej požiadavke uvedenej v ust. § 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nemôže mať bez ďalšieho za následok absolútnu neplatnosť právneho úkonu. Nie je možné sa preto stotožniť s námietkou navrhovateľky, že súdna prax otázku technickej jednoty listiny zmluvy o prevode nehnuteľnosti, poukazom na stanovisko Najvyššieho súdu SR č. 69 zo dňa 03.10.2001, sp. zn. Cpj/33/2001, vyriešila. Opačný záver by totiž presahoval rámec platnej právnej úpravy určujúcej náležitosti kúpnych zmlúv, čo by negatívnym spôsobom zasiahlo nielen do právnej istoty účastníkov tohto konania, ale by mohol negatívne ovplyvniť aj množstvo ďalších občianskoprávnych vzťahov. Prijatím názoru navrhovateľky, že kúpne zmluvy sú absolútne neplatné výlučne z dôvodu, že im chýba pevné spojenie listov s geometrickými plánmi, by touto vadou bolo postihnutých množstvo ďalších zmlúv v tom čase uzavretých, čím by došlo k vážnemu narušeniu aj tých občianskoprávnych vzťahov, ktoré sú ich účastníkmi dlhú dobu rešpektované, čo je z hľadiska právnej istoty týchto subjektov, ale aj tretích osôb, neprijateľné. Odvolací súd však považuje za potrebné uviesť, že postupu súdu prvého stupňa, ktorý pri svojom rozhodovaní vychádzal zo založených fotokópií kúpnej zmluvy zo dňa 19.01.2005, pevne spojenej s geometrickým plánom č. XXX/XXXX zo dňa 13.12.2004, vyhotoveným H.. V. Š. a kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005, pevne spojenej s geometrickým plánom č. XX/XXXX zo dňa 29.11.2005, vyhotoveným H.. V. Š. (č. l. 174 až 185 spisu), nie je možné nič vytýkať i s prihliadnutím na to, že síce zo strany navrhovateľky a Okresného úradu O., katastrálneho odboru boli súdu prvého stupňa predložené kúpne zmluvy bez spojenia s geometrickými plánmi, avšak odporca v konaní preukázal, že kúpne zmluvy boli pevne spojené s geometrickými plánmi, čím uniesol dôkazné bremeno a preukázal opak toho, čo uviedla a namietala navrhovateľka; a odvolací nemal dôvod pochybovať o pravosti ich fotokópii, nakoľko súd prvého stupňa podrobne zistil priebeh ich osvedčovania a v dôsledku toho bol preukázaný opak toho, čo ako dôvod neplatnosti právnych úkonov namietala samotná navrhovateľka (§ 46 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Nebolo možné stotožniť sa ani s námietkou navrhovateľky o neplatnosti právnych úkonov pre rozpor s dobrými mravmi podľa ust. § 3 a § 39 Občianskeho zákonníka z dôvodu, že ich uzavretím stratila právne prístup k pozemku parcelné č. 1720/4 a pozemku parcelné č. 1720/1 a v prospech odporcu bolo zriadené vecné bremeno na pozemku parcelné č. 1718/4 v neprospech navrhovateľky. Podstatným obsahom vecného bremena je totiž zaťaženie vlastníka nehnuteľnosti, obmedzenie v jeho výkone vlastníckeho práva (§ 151n Občianskeho zákonníka). V posudzovanej veci navrhovateľka článkom III. kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 obmedzila výkon svojho vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, a to pozemku parcelné č. 1718/4 pre katastrálne územie V. O. zriadením vecného bremena v prospech odporcu, zodpovedajúcemu jeho právu v prechode a prejazde osobným a nákladným vozidlom cez tento pozemok a v práve pokládky všetkých inžinierskych sietí cez tento pozemok, ako i rozkopávky pri výkone údržby, opráv, resp. rekonštrukcie týchto sietí. Ak samotným dôvodom neplatnosti právneho úkonu je jeho rozpor s dobrými mravmi, tak za úkon v rozpore s dobrými mravmi podľa § 39 Občianskeho zákonníka, ktorý je všeobecne neakceptovateľný z hľadiska v spoločnosti prevládajúcich mravných zásad a princípov vzájomných vzťahov medzi ľuďmi, nemožno považovať úkon navrhovateľky ako vlastníka nehnuteľnosti, smerujúci k obmedzeniu jej vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti, teda využitia dispozitívneho práva vlastníka s nehnuteľnosťou nakladať spôsobom uvedeným v § 151n a nasl. Občianskeho zákonníka, pričom je nutné poukázať aj na výpoveď navrhovateľky na pojednávaní pred súdom prvého stupňa dňa 25.09.2012 (č. l. 369 spisu), v ktorej uviedla, že si neprečítala znenie kúpnej zmluvy zo dňa 30.12.2005 a z dôvodu neoboznámenia sa s jej obsahom nemožno takéto konanie navrhovateľky pričítať na ťarchu odporcu a prístupom navrhovateľky zmluvnú slobodu negovať. Vecne správnym je aj záver prvostupňového súdu, že skutočnosť nezviazania zmluvy o prevode nehnuteľnosti pred jej podpisom s geometrickým plánom spôsobuje jej neplatnosť a preto sa zároveň odvolací súd nestotožnil s tvrdením navrhovateľky, že nakoľko ku kúpnej zmluve nebol pevne zošitý geometrický plán, na ktorý sa kúpna zmluva odvoláva je neplatná, keďže technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľnosti ako právneho úkonu uzavretého podľa Občianskeho zákonníka, súd nehodnotí ako podmienku platnosti zmluvy, ale ako nedostatok na odstránenie, ktorého musí byť účastník správneho konania vyzvaný príslušným orgánom katastra a technickú jednotu zmluvy o prevode nehnuteľností, vrátane príloh, možno považovať iba za Správou katastra žiadanú formu predkladania návrhu na vklad a ich príloh do katastra nehnuteľností, pričom nepriloženie geometrického plánu je odstrániteľná podmienka konania, ktorú skúma príslušná Správa katastra v rámci vkladového konania. V zmluvách, ktorých určenia neplatnosti sa navrhovateľka v konaní domáhala, sú jednotlivé nehnuteľnosti špecifikované konkrétne, a je v nich konštatované, že bol vypracovaný geometrický plán, tak nehnuteľnosti sú dostatočne určité a zrozumiteľné, a preto samotné nepredloženie geometrického plánu a jeho pevné nezviazanie s kúpnou zmluvou nespôsobí neplatnosť samotnej kúpnej zmluvy pre nezrozumiteľnosť, respektíve pre neurčitosť, keďže absencia pevne zviazaného geometrického plánu predstavuje odstrániteľnú podmienku v správnom konaní a súd nie je oprávnený preskúmavať postup katastrálneho úradu a rozhodnutie Správy katastra o povolení vkladu, ktoré môže byť predmetom preskúmavania iba v správnom konaní. S poukazom na citované ustanovenie a za stavu, keď súd prvého stupňa v danom prípade v potrebnom rozsahu pre rozhodnutie vo veci samej zistil skutkový stav, vykonaním potrebných a účastníkmi navrhnutých dôkazov, a keď navrhovateľka v odvolaní neuviedla žiadne skutočnosti, resp. tvrdenia, s ktorými by sa nebol súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku dôsledne vysporiadal a následne takto riadne zistený skutkový stav aj správne právne posúdil, tzn., že na správne zistený skutkový stav aplikoval zodpovedajúce ustanovenia rozhodol vecne správne a preto odvolací súd tento rozsudok podľa § 219 ods. 1 a 2 O. s. p. potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodne súd prvého stupňa podľa § 224 ods. 4 O. s. p. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 (§ 3 ods. 9 zák. č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov). Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.