Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 6Co/663/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211200520 Dátum vydania rozhodnutia: 26. 05. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Martin Murgaš ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211200520.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Murgaša a sudcov JUDr. Branislava Krála a JUDr. Dariny Kuchtovej v právnej veci žalobcu: BYTOSPOL.S.S., spol. s r. o., Drieňová ul. č. 11, Bratislava, zast. advokátom JUDr. Ondrejom Nagyom, Ružová dolina č. 27, Bratislava, proti žalovanej: H. T., G. N. W.. Č.. XX, G., zast. advokátom JUDr. Jánom Falisom, Lermontovova ul. č. 14, Bratislava, o 603,85 eur s prísl., na odvolanie žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II z 11. januára 2013 č. k. 16C/37/2011- 150 v spojení s dopĺňacím rozsudkom tohto súdu z 30. septembra 2013 č. k. 16C/37/2011- 196 a s opravným uznesením z 27. septembra 2013 č. k. 16C/37/2011- 194, pomerom hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Rozsudok súdu prvého stupňa sa v napadnutej časti p o t v r d z u j e. Žalobcovi sa nepriznáva náhrada trov odvolacieho konania. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom v spojení s dopĺňacím rozsudkom a s opravným uznesením súd prvého stupňa konanie v časti o zaplatenie 332 eur zastavil, žalovanej uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi 232,98 eur do 3 dní od právoplatnosti rozsudku, žalobu zamietol v časti o zaplatenie 38,87 eur a v časti o zaplatenie poplatku z omeškania vo výške 0,17 eur denne zo sumy 166 eur od 21. 5. 2010 do zaplatenia, zo sumy 166 eur od 21. 6. 20110 do zaplatenia, zo sumy 1,89 eur od 21. 7. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1,89 eur od 21. 8. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1,89 eur od 21. 9. 2010 do zaplatenia, zo sumy 1,89 eur od 21. 10. 2010 do zaplatenia a zo sumy 264,29 eur od 31. 5. 2010 do zaplatenia. Žalovanej súd prvého stupňa uložil povinnosť nahradiť žalobcovi na účet jeho právneho zástupcu trovy konania 225,48 eur do 3 dní od právoplatnosti a vyslovil, že žalobcovi sa prostredníctvom Daňového úradu v G. vracia súdny poplatok 13,22 eur po právoplatnosti rozsudku. Súd prvého stupňa vykonaným dokazovaním zistil, že žalobca je správcom bytového domu na N. W.. Č.. XX I. G. a žalovaná je vlastníčkou bytu č. XX na X. poschodí tohto domu. Z prehľadu predpísaných platieb a úhrad za rok XXXX vyplynulo, že žalovaná mala za rok XXXX nedoplatok na vyúčtovaní vo výške 264,29 eur a za rok XXXX mala preplatok vo výške 38,87 eur. Žalovaná namietala, že žalobca nesprávne účtoval platby za spotrebovanú vodu, keďže výmenu meračov vykonala nekompetentná osoba a odpisy stavu meračov vykonávali ľudia bývajúci v dome. Ďalej namietla dôvodnosť účtovania splátok úveru, z ktorého bolo financované zateplenie domu, pričom poukázala na skutočnosť, že žalobca nikdy nezvolal schôdzu vlastníkov bytov, ktorá by dvojtretinovou väčšinou tento úver schválila. Preto odmieta platiť od novembra 2007 mesačne sumu 33,69 eur ako splátku úveru. Napokon žalovaná namietla, že žalobca nesprávne vypočítal poplatok do fondu prevádzky, údržby a opráv za 25 % plochy loggií, ktoré tvoria súčasť bytov. Tento poplatok žalobca neuplatňuje u vlastníkov bytov, ktorí si loggie presklili a stavebne upravili tak, že si zväčšili podlahovú plochu bytu. Súd prvého stupňa v odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že žalobca poplatok za balkón uplatňuje v súlade s ust. § 10 ods. 1 tretia veta zák. č. 182/1996 Z.z. Toto ustanovenie nadobudlo účinnosť dňa 1. 4. 2010 a preto bola žalovaná povinná splatiť od 1. 5. 2010 poplatok za balkón vo výške 1,89 eur mesačne. Pokiaľ ide o sumu 264,29 eur, ktorá predstavovala nedoplatok žalovanej z vyúčtovania za rok 2009, žalovaná tvrdila, že tento nedoplatok nezaplatila z dôvodu, že v ňom nebol zohľadnený preplatok za rok 2008 vo výške 38,87 eur. Žalobca súhlasil s tým, že preplatok v tejto výške žalovanej vznikol, ale podľa neho si ho mala žalovaná sama odpočítať z nasledujúcej platby tak, ako to bolo dojednané na schôdzi vlastníkov bytov. Súd prvého stupňa tvrdenia žalovanej týkajúce sa preplatku 38,87 eur vyhodnotil ako jej započítací prejav proti pohľadávke žalobcu a z tohto dôvodu žalobu ohľadom sumy 38,87 eur zamietol. Súd prvého stupňa zo stanoviska Slovenského metrologického inšpektorátu zo 4. 2. 2011 zistil, že merače pretečeného množstva studenej a teplej vody sú zabezpečené zabezpečovacou značkou proti neoprávnenému zásahu do merača. Je teda zrejmé, že aj keď nedošlo k výmene meračov v stanovenej lehote, merače neboli poškodené. Výmenu meračov síce uskutočnila neoprávnená osoba a preto inšpektorát konštatoval porušenie zákona o metrológii, ale súd prvého stupňa sa stotožnil s názorom žalobcu, že za toto pochybenie zodpovedá osoba, ktorá túto činnosť vykonáva v rámci svojho živnostenského oprávnenia. Na základe podnetu žalovanej bola u žalobcu vykonaná kontrola správnosti postupu pri rozpočítavaní nákladov za množstvo dodaného tepla a prípravu TÚV za kontrolované obdobie od 1.1.2010 do 31.11. 2011. Z protokolu o výsledku kontroly č. 1/080/2011 je zrejmé, že žalobca nedodržal čas platnosti overenia určených meradiel, keďže ich predchádzajúca výmena sa uskutočnila dňa 13. 6. 2006 a ich výmena v bytoch, ktoré neboli sprístupnené v termíne riadnej výmeny, sa uskutočnila dňa 21.1.2011. Keďže žalobca tento nedostatok odstránil, nebolo mu uložené žiadne opatrenie. Súd prvého stupňa poukázal na to, že predmetom sporu je nedoplatok z vyúčtovania za rok 2009, pričom kontrolovaným obdobím bolo obdobie od 1.1.2010 do 31.11.2011. Vyúčtovanie za rok 2009 bolo žalovanej riadne doručené a pokiaľ spochybňovala úplnosť a pravdivosť údajov v ňom uvedených, mala právo podať v lehote 15 dní reklamáciu, čo však neurobila. Hoci žalovaná predmetné vyúčtovanie spochybnila, nepredložila žiadny dôkaz o jeho nesprávnosti. S poukazom na tieto závery súd prvého stupňa uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 232,98 eur, ktorá pozostáva z nedoplatku z vyúčtovania za rok 2009 vo výške 225,42 eur po započítaní preplatku vo výške 38,87 eur a z poplatku za balkón vo výške 7,56 eur. V časti poplatku z omeškania vo výške 0,17 eur za každý deň omeškania súd prvého stupňa žalobu zamietol s poukazom na to, že nárok na poplatok z omeškania má iba prenajímateľ bytu voči nájomcovi a žalobcovi preto tento nárok nevznikol. Ohľadom sumy 332 eur predstavujúcej zálohové platby za mesiace máj a jún 2010 (2 x 166 eur) súd prvého stupňa konanie zastavil podľa § 96 ods. 1 O.s.p., keďže tento nedoplatok žalovaná zaplatila v novembri 2010 a žalobca vzal v tejto časti žalobu späť. Ak bola žalovaná prehlasovaná na schôdzi vlastníkov bytov, na ktorej sa rozhodovalo o významnej otázke týkajúcej sa jej vlastníckych práv, mala možnosť obrátiť sa v lehote 15 dní od oznámenia o výsledku hlasovania na súd, aby vo veci rozhodol, inak toto jej právo zaniklo. O trovách konania súd prvého stupňa rozhodol podľa § 142 ods. 3 O.s.p. a výrok o vrátení súdneho poplatku neodôvodnil. Proti tomuto rozhodnutiu podala odvolanie žalovaná a napadla ním výrok, ktorým bolo žalobe vyhovené. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zmenil tak, že žalobu zamietne. Uviedla, že je sporné platiť za spotrebovanú vodu, keďže osobu, ktorá vykonávala cyklickú výmenu oboch meračov vody (Q. G.), Slovenský metrologický ústav za tieto úkony sankcionoval a preto spotreba určená meradlami, ktoré vymenila takto neodborná osoba, nemôže byť riadnym podkladom pre správne a objektívne vyúčtovanie. Ďalej žalovaná v odvolaní namietla, že vlastníci bytov v predmetnom dome síce na schôdzi konanej dňa 24.4.2007 údajne schválili úver na zateplenie domu, ale na tejto schôdzi nebola prítomná dvojtretinová väčšina vlastníkov bytov. Preto vlastníci bytov nemohli schváliť úver dvojtretinovou väčšinou, ako to požaduje ust. § 14 ods. 3 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. Žalobca navyše žalovanej neumožnil nahliadnuť do zmluvy o úvere. Napokon žalovaná v odvolaní namietla, že žalobcovi v spore chýba aktívna vecná legitimácia, keďže z ust. § 8b ods. 2 písm. e/ vyplýva, že žalobu mohol podať ako zástupca vlastníkov iba v ich mene. Odvolací súd, ktorý bol viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania (§ 212 ods. 1 O.s.p.), preskúmal rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti, prejednal odvolanie bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie nie je dôvodné. V prvom rade sa odvolací súd zaoberal otázkou aktívnej vecnej legitimácie žalobcu na podanie predmetnej žaloby. Z ust. § 8b ods. 1 zák. č. 182/1993 Z.z. vyplýva, že správca je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom. Z toho vyplýva, že správca domu koná pred súdom nie v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov, ale za nich. Preto žalobcovi v spore nechýba aktívna vecná legitimácia. Pokiaľ ide o námietky žalovanej týkajúce sa výmeny meračov vody, odvolací súd sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku (viď str. 6 odôvodnenia). K tomu odvolací súd dodáva, že to bola práve žalovaná, ktorá žalobcovi viackrát nesprístupnila byt na výmenu meračov. Z prezenčnej listiny mimoriadnej schôdze vlastníkov bytov a nebytových priestorov konanej dňa 24.4.2007 (č. l. 85 - 88) vyplýva, že na tejto schôdzi sa žalovaná zúčastnila a na všetky otázky vrátane otázky, či súhlasí s čerpaním úveru z komerčnej banky, odpovedala áno. Nemožno ju preto považovať za prehlasovaného vlastníka, ktorý by bol oprávnený podať žalobu na súd v zmysle § 14 ods. 4 zák. č. 182/1993 Z.z. Súd prvého stupňa a ani odvolací súd nemohol posudzovať platnosť hlasovania na tejto schôdzi, pretože všetci vlastníci bytov zúčastnení na predmetnej schôdzi, hlasovali za čerpanie úveru, nikto teda nebol prehlasovaný a nikomu preto nevzniklo právo podať žalobu na súd v zmysle § 14 ods. 4 prvá veta zák. č. 182/1993 Z.z. To, že žalobca prípadne neumožnil žalovanej nahliadnuť do zmluvy o úvere, nemôže mať za následok neplatnosť tejto zmluvy, prípadne neplatnosť hlasovania o čerpaní úveru na schôdzi vlastníkov bytov a nebytových priestorov. Odvolací súd sa nezaoberal skúmaním správnosti napadnutého rozsudku z toho hľadiska, či bola žalovaná povinná zaplatiť žalobcovi poplatok za balkón vo výške 7,56 eur, pretože žalovaná v odvolaní nenamietla nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa v časti, ktorou jej bola uložená povinnosť zaplatiť tento poplatok. Z toho vyplýva, že rozsudok súdu prvého stupňa je vecne správny v napadnutej časti, ktorou bola žalovanej uložená povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 232,98 eur. Preto odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti potvrdil podľa § 219 ods. 1 O.s.p. Výrok rozsudku súdu prvého stupňa, ktorým bolo konanie ohľadom sumy 332 eur zastavené, nebol napadnutý odvolaním a nadobudol právoplatnosť. To isté sa týka aj výroku, ktorým bola zamietnutá žaloba v časti poplatku z omeškania 0,17 eur za každý deň omeškania. O trovách odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 v spojení s § 224 ods. 1 O.s.p. a ich náhradu úspešnému žalobcovi nepriznal, pretože mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.