Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 21CoE/149/2014 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211203533 Dátum vydania rozhodnutia: 29. 07. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Eugen Palášthy ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211203533.1 Uznesenie Krajský súd v Bratislave v exekučnej veci oprávneného: Slovak Telekom, a.s., Karadžičova 10, Bratislava, IČO: 35 763 469, proti povinnému: POWER WORK, s.r.o., Trenčianska 20, Bratislava, IČO: 36 337 331, o vymoženie uloženej povinnosti, na odvolanie súdneho exekútora proti uzneseniu Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/260/2011 - 15 zo dňa 23.07.2013, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č. k. 56Er/260/2011 - 15 zo dňa 23.07.2013 v časti, v ktorej súd súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Krasňanovej, Exekútorský úrad so sídlom Nám. A. Hlinku 36/9, 017 01 Považská Bystrica, nepriznal trovy exekúcie, z r u š u j e a vec v r a c i a súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým uznesením súd prvého stupňa zastavil exekúciu vedenú pod sp. zn. 56Er/260/2011 a u súdnej exekútorky JUDr. Andrei Krasňanovej pod sp. zn. EX 100/2011, oprávnenému a povinnému nepriznal náhradu trov konania a nepriznal trovy exekúcie ani súdnemu exekútorovi JUDr. Andrei Krasňanovej. Súd prvého stupňa uviedol, že lustráciou z obchodného registra zistil, že uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 29CbR/116/2009 zo dňa 15.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012, bola obchodná spoločnosť POWER WORK, s.r.o., zrušená bez likvidácie a dňa 12.02.2013 bola vymazaná z obchodného registra. Vzhľadom na uvedené s poukazom na ust. § 57 ods. 2 Exekučného poriadku (ďalej len „Ex. por.“) a § 19 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) exekúciu zastavil. Súd prvého stupňa poukázal na rozhodnutie krajského súdu č. k. 18CoE/101/2013-37 zo dňa 25.04.2013, z ktorého vyplýva, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, pričom je vecou slobodného rozhodnutia osoby spĺňajúcej predpísané predpoklady, že sa dá vymenovať za súdneho exekútora. Exekútorskú činnosť vykonávajú súdni exekútori za účelom dosiahnutia zisku, teda v podnikateľskom režime. Na preklenutie prípadných ťažkostí spojených s financovaním exekučnej činnosti môžu požadovať od oprávneného zloženie zálohy. Neposkytnutie zálohy je dôvodom na zastavenie exekúcie. Možno preto ustáliť, že súdny exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Základnou charakteristikou postavenia podnikateľa je sústavná činnosť vykonávaná za účelom dosiahnutia zisku, avšak na vlastné riziko. Možno konštatovať, že hoci súdny exekútor má zákonný nárok na úhradu trov, nemusí to bezpodmienečne znamenať, že tieto trovy v každom prípade môže aj reálne vymôcť. K zastaveniu exekúcie došlo pre iný dôvod, pre ktorý nemožno exekúciu vykonať, nie pre nemajetnosť povinného. Týmto dôvodom bol výmaz povinného z obchodného registra, t. j. strata procesnej spôsobilosti byť účastníkom konania ku dňu 12.02.2013. Z toho možno vyvodiť, že oprávnený nemohol predvídať a nemal vedomosť o výmaze povinného ex offo z obchodného registra, čo malo za následok stratu spôsobilosti byť účastníkom konania. Z uvedeného dôvodu súd prvého stupňa trovy exekúcie súdnemu exekútorovi nepriznal. Proti tomuto uzneseniu sa v zákonnej lehote v časti týkajúcej sa trov exekúcie odvolala súdna exekútorka. Poukázala na skutočnosť, že podľa ust. § 196 Ex. por. za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času a rovnako náhrada trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Tento výpočet je taxatívny a jeho bližšiu špecifikáciu zákonodarca ponecháva na vykonávací predpis - Vyhlášku Ministerstva spravodlivosti SR č. 288/1995 Zb. o odmenách a náhradách súdnych exekútorov. Súd vo svojom odôvodnení konštatuje, že súdnych exekútorov treba považovať za príslušníkov slobodného povolania, že exekútor vystupuje pri svojej činnosti v postavení podnikateľa. Uviedla, že najvyšší súd rozhodol, že súdny exekútor nie je podnikateľ, je štátom určenou osobou a pri svojej činnosti mu patrí odmena za svoju činnosť a náhrada hotových výdavkov. Zdôraznila tiež, že súd konštatoval, že došlo k zániku povinného bez právneho nástupcu, preto ho nemôže zaviazať k úhrade trov exekúcie. Súd nemôže zaviazať ani oprávneného, keďže nedošlo k splneniu zákonných predpokladov stanovených v § 203 Ex. por. s tým, že keď počas exekúcie došlo k zániku povinného, nemožno toto považovať za zavinenie oprávneného a ani taký dôvod, ktorý by mohol predvídať. S týmto názorom súdna exekútorka nesúhlasila a poukázala na viaceré rozhodnutia Najvyššieho súdu SR, napr. 5 M Cdo 16/2011 zo dňa 26.01.2012, 5 M Cdo 21/2011 zo dňa 28.01.2013, kde súd zrušil rozhodnutie krajského súdu a vec vrátil prvostupňovému súdu na nové konanie. V tejto súvislosti opätovne poukázala na skutočnosť, že dovolací súd sa stotožnil s názorom generálneho prokurátora, že v prípade, ak došlo k zániku povinného ex offo, o trovách exekúcie je potrebné rozhodnúť na základe analógie procesného práva, teda postupovať podľa § 203 ods. 2 Ex. por., a to aj v exekučných konaniach začatých pred 01.02.2002. Odvolací súd teda nesprávne rozhodol o trovách exekúcie, keď ich exekútorovi nepriznal z dôvodu, že na vec sa údajne vzťahovalo ust. § 203 Ex. por. v znení do 31.01.2002. V danej veci bolo potrebné o trovách exekúcie rozhodnúť podľa ust. § 203 Ex. por., v ktorom prípade musí uhradiť trovy exekúcie oprávnený, aj keď zastavenie exekúcie nezavinil a nemohol ho predvídať. Právne použitie analógie procesného práva je rozhodujúcou skutočnosťou pre správny postup všeobecných súdov pri rozhodovaní o trovách exekúcie aj v exekučných konaniach začatých pred 01.02.2002. Krajský súd, ako súd odvolací (§ 10 ods. 1 OSP), prejednal odvolanie súdneho exekútora podľa ust. § 214 ods. 2 OSP a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné. Podľa § 57 ods. 1 písm. g) Ex. por., exekúciu súd zastaví, ak exekúciu súd vyhlásil za neprípustnú, pretože je tu iný dôvod, pre ktorý exekúciu nemožno vykonať. Podľa § 58 ods. 1 Ex. por., exekúciu zastaví súd na návrh alebo aj bez návrhu. Podľa § 196 Ex. por., za výkon exekučnej činnosti podľa tohto zákona patrí exekútorovi odmena, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času. Ak je exekútor platiteľom dane z pridanej hodnoty podľa osobitného zákona, zvyšuje sa jeho odmena a náhrady určené podľa tohto zákona o daň z pridanej hodnoty. Podľa § 200 ods. 1 Ex. por., trovami exekúcie sú odmena exekútora, náhrada hotových výdavkov a náhrada za stratu času pri vykonaní exekúcie (§ 196). Oprávnený a exekútor majú nárok na náhradu trov potrebných na účelné vymáhanie nároku. Podľa § 200 ods. 2 Ex. por., ak súd rozhodne o zastavení exekúcie, rozhodne aj o tom, kto a v akej výške platí trovy exekúcie. Podľa § 203 ods. 2 Ex. por., ak sa exekúcia zastaví z dôvodu, že majetok povinného nestačí ani na úhradu trov exekúcie, znáša ich oprávnený. To neplatí, ak ide o vykonanie exekúcie na vymoženie pohľadávky na výživnom. V takomto prípade znáša trovy exekúcie súd; súd nemá právo na náhradu trov exekúcie, ktoré platil. Pri nahliadnutí do súdneho spisu odvolací súd zistil, že na základe návrhu oprávneného na vykonanie exekúcie zo dňa 31.01.2011 podal súdny exekútor žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie na základe exekučného titulu - rozsudku č. k. 8Cb/61/2010-47 zo dňa 30.06.2010, vydaného Okresným súdom Nové Mesto nad Váhom, proti povinnému POWER WORK, s.r.o., Trenčianska 20, Bratislava, pre vymoženie 371,52 Eur istiny s príslušenstvom. Súd vydal poverenie na vykonanie exekúcie pod č. 5102 092654 pre súdnu exekútorku JUDr. Andreu Krasňanovú dňa 24.02.2011. Z výpisu z obchodného registra bolo zistené, že povinný bol z obchodného registra vymazaný ku dňu 12.02.2013 ex offo. Uznesením Okresného súdu Bratislava I č. k. 29CbR/116/2009 zo dňa 15.12.2012, ktoré nadobudlo právoplatnosť dňa 28.12.2012, bola obchodná spoločnosť POWER WORK, s.r.o., so sídlom Trenčianska 20, 821 09 Bratislava, zrušená bez likvidácie. Z uvedených dôvodov napadnutým uznesením súd prvého stupňa exekúciu zastavil. V danom prípade bol povinný zrušený bez likvidácie na základe vyššie uvedeného uznesenia Okresného súdu Bratislava I a na základe tohto rozhodnutia došlo k výmazu povinného ex offo ku dňu 12.02.2013. Spoločnosť sa zrušuje likvidáciou alebo bez likvidácie. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza pri dobrovoľnom zrušení spoločnosti, ak spoločníci, resp. príslušný orgán spoločnosti súčasne rozhodne, že spoločnosť sa zlúči alebo splynie s inou spoločnosťou, alebo že sa rozdelí (§ 69 Obchodného zákonníka). V takomto prípade celé obchodné imanie zrušenej spoločnosti prechádza na jej právneho nástupcu. K zrušeniu spoločnosti bez likvidácie, ak obchodné imanie zrušenej spoločnosti neprechádza na právneho nástupcu, dochádza vtedy, ak súd rozhodol o zrušení spoločnosti a spoločnosť nemá žiadny majetok (§ 68 ods. 9 Obchodného zákonníka), súd zastavil konkurzné konanie pre nedostatok majetku (§ 202 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii), súd zrušil konkurz pre nedostatok majetku (§ 102 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii), alebo po ukončení konkurzného konania nezostane spoločnosti žiadny majetok. Obchodný zákonník v ust. § 68 ods. 9 hovorí, že ak súd pred vydaním rozhodnutia o zrušení spoločnosti zistí, že spoločnosť nemá obchodný majetok, ktorý by postačoval na náhradu primeraných výdavkov a odmeny za výkon funkcie likvidátora, rozhodne o jej zrušení bez likvidácie. Na základe právoplatného rozhodnutia o zrušení spoločnosti bez likvidácie, súd vykoná výmaz zrušenej spoločnosti z obchodného registra (ex offo). Z uvedeného teda vyplýva, že k zrušeniu spoločnosti bez likvidácie dochádza vtedy, ak majetok spoločnosti nestačí ani na náhradu výdavkov a odmeny funkcie likvidátora. Táto situácia môže nastať aj v súvislosti so zastavením konkurzu pre nedostatok majetku alebo zrušením konkurzu pre nedostatok majetku, prípadne po ukončení konkurzného konania o neexistencii majetku spoločnosti. V zmysle vyššie uvedeného má odvolací súd za to, že pokiaľ dôjde k zrušeniu spoločnosti (povinného) bez likvidácie, tento stav znamená, že povinný nemal dostatok majetku, a to ani na náhradu výdavkov a odmeny likvidátora a taktiež ani na úhradu trov exekúcie. Na základe toho možno na prípad výmazu povinného ex offo po zrušení bez likvidácie, pre túto procesnú situáciu subsumbovať ustanovenie § 203 ods. 2 Ex. por. a na náhradu trov exekúcie zaviazať oprávneného. Z uvedeného dôvodu preto odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvého stupňa v časti týkajúcej sa trov exekúcie s poukazom na ust. § 221 ods. 1 písm. h) OSP zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie za účelom zistenia, či si súdny exekútor uplatňoval účelne vynaložené trovy exekučného konania a po zistení účelnosti uplatnených trov exekútora je potrebné rozhodnúť o trovách exekúcie, ktoré vznikli súdnemu exekútorovi v súvislosti s exekučným konaním. Toto rozhodnutie bolo prijaté členmi senátu pomerom hlasov 3:0. Poučenie: Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné.