Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 3Cob/17/2013 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211205786 Dátum vydania rozhodnutia: 15. 01. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Elena Ondrišová ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211205786.2 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Eleny Ondrišovej a sudcov JUDr. Miroslavy Janečkovej a Mgr. Štefana Zelenáka v právnej veci žalobcu: UniCredit Bank Slovakia a.s., Šancová 1/A, Bratislava, IČO: 00 681 709, práv. zast. HMG & PARTNERS, s.r.o., Štefanovičova 12, Bratislava, proti žalovaným: 1/ PERSONNEL AGENCY, s.r.o., Bajkalská 25, Bratislava, IČO: 35 841 176, 2/ C. G., L.. X.X.XXXX, K. XXXX/XX, J., spoločne práv. zast. advokátom Mgr. Ing. Michalom Radosom, Pankúchova 5, Bratislava, o zaplatenie 8.910 EUR s príslušenstvom a o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/182/2011-94 zo dňa 17.10.2012 a proti uzneseniu č.k. 24Cb/182/2011-101 zo dňa 9.11.2012, jednohlasne, takto r o z h o d o l : Krajský súd v Bratislave rozsudok Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/182/2011-94 zo dňa 17.10.2012 v napadnutej zamietajúcej časti p o t v r d z u j e . Krajský súd v Bratislave uznesenie Okresného súdu Bratislava II v Bratislave č.k. 24Cb/182/2011-101 zo dňa 9.11.2012 p o t v r d z u j e . Žalovanému 2/ náhradu trov odvolacieho konania n e p r i z n á v a . o d ô v o d n e n i e : Súd prvého stupňa napadnutým rozsudkom uložil žalovanému v 1/ rade povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 8.910 EUR s 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.910 EUR od 1.2.2011 do zaplatenia, a to všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku a voči žalovanému v 2/ rade žalobu zamietol. V odôvodnení napadnutého rozsudku uviedol, že medzi žalobcom a žalovaným v 1/ rade bola v písomnej forme uzavretá zmluva o obchodnom zastúpení v zmysle Obchodného zákonníka, na základe ktorej žalovanému v 1/ rade vznikol za sprostredkované obchody nárok na províziu v celkovej výške 90 EUR, pričom provízia v tejto výške aj bola pôvodne správne vyúčtovaná, čo jednoznačne preukazuje skutočnosť, že žalovanému v 1/ rade bol spôsob výpočtu provízie v zmysle uzavretej zmluvy dostatočne známy a zrozumiteľný. Pochybením pracovníčky žalobcu došlo k elektronickej výzve smerom na žalovaného v 1/ rade na vystavenie novej faktúry na sumu 9.000 EUR, ktorú žalovaný v 1/ rade aj vystavil a následne prijal plnenie vo výške 9.000 EUR od žalobcu, napriek tomu, že mu bola známa správna výška provízií, z čoho súd prvého stupňa vyvodil záver, že žalovaný v 1/ rade vedome prijal plnenie v sume 8.910 EUR nad rámec zmluvne dohodnutých provízií, pričom si musel byť vedomý, že na túto sumu mu v zmysle uzavretej zmluvy nárok nevznikol, a preto prijal plnenie bez právneho dôvodu. S poukazom na uvedenú skutočnosť preto súd prvého zaviazal žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi istinu 8.910 EUR spolu s príslušenstvom predstavujúcim úrok z omeškania v zákonnej výške. K nároku žalobcu uplatneného voči žalovanému v 2/ rade súd prvého stupňa dospel k záveru, že žalobcom uplatnený nárok je skutkovo i právne irelevantný, nakoľko právny titul bezdôvodného obohatenia je opodstatnené aplikovať len vo vzťahu k žalovanému v 1/ rade. Ďalej uviedol, že žalobcom uvádzaná právna kvalifikácia s odkazom na ustanovenie § 135a Obchodného zákonníka neobstojí, nakoľko nie sú splnené základné náležitosti na jej uplatňovanie, keďže nebol preukázaný vznik škody ani porušenie povinnosti žalovaného v 2/ rade ako konateľa žalovaného v 1/ rade a príčinná súvislosť medzi vznikom škody a porušením povinnosti, pričom súd prvého stupňa uviedol, že v zmysle § 135a ods. 5 Obchodného zákonníka veriteľ môže uplatniť vo vlastnom mene a na vlastný účet voči konateľovi nárok spoločnosti na náhradu škody, avšak žalobca v danom konaní uplatnil vo vlastnom mene a na vlastný účet voči žalovanému v 2/ rade ako konateľovi nie nárok spoločnosti - žalovaného v 1/ rade voči konateľovi, t. j. žalovanému v 2/ rade na náhradu škody, ale svoj vlastný nárok voči spoločnosti - žalovanému v 1/ rade na vydanie bezdôvodného obohatenia. S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti súd prvého stupňa určil povinnosť žalovaného v 1 / rade zaplatiť žalobcovi istinu 8.910 EUR s príslušenstvom a voči žalovanému v 2/ rade súd žalobu zamietol. Proti rozsudku súdu prvého stupňa, v časti týkajúcej sa zamietnutia nároku žalobcu proti žalovanému 2/, podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti zrušiť a vec vrátiť na ďalšie konanie. V odvolaní uviedol, že podľa jeho názoru boli splnené všetky podmienky pre uplatnenie si nároku na náhradu škody proti žalovanému 2/ namiesto žalovaného 1/. Uviedol, že právny titul uplatnenia si nároku proti žalovanému 1/ a žalovanému 2/ je rôzny, kým titulom proti žalovanému 1/ je bezdôvodné obohatenie, proti žalovanému 2/ je to náhrada škody, nakoľko si svoju pohľadávku nemohol uspokojiť z majetku spoločnosti. Namietal, že ak bol súd prvého stupňa toho názoru, že si nie je možné uplatniť v rovnakej výške voči obom žalovaným, mal rozhodnúť o nároku žalobcu v časti zodpovedajúcej výške náhrady škody, ktorá konaním žalovaného 2/ žalovanému 1/ vznikla. Poukázal na znenie § 135a ods. 5 Obch. zák., podľa ktorého veriteľ môže uspokojiť svoju pohľadávku z majetku spoločnosti pri splnení predpokladov uplatnenia si nároku na náhradu škody. Nemajetnosť žalovaného 1/ podľa názoru žalobcu preukázal vo výpovedi žalovaný 2/, ktorý uviedol, že žalovaný 1/ nemal dostatok finančných prostriedkov v čase, keď sa ich žalobca domáhal. Podľa názoru žalobcu vznik škody žalobcu súvisí s porušením povinností žalovaného 2/, a preto s poukazom na ustanovenie § 135a ods. 5 Obch. zák. prešiel nárok na náhradu škody zo žalovaného 1/ na žalobcu v rozsahu, v ktorom porušením povinností žalovaného 2/ vznikla žalovanému 1/ škoda pozostávajúca zo súdneho poplatku - 534,50 EUR, trovy právneho zastúpenia - 1.025,96 EUR a taktiež sumu 8.910 EUR s príslušenstvom, ktoré žalovaný 1/ musel žalobcovi zaplatiť. Napadnutým uznesením č.k. 24Cb/182/2011-101 zo dňa 9.11.2012 súd prvého stupňa zaviazal žalovaného 1/ na zaplatenie 1.560,46 EUR titulom trov konania pozostávajúcich zo zaplateného súdneho poplatku v sume 534,50 EUR a trov právneho zastúpenia v sume 1.025,96 EUR a žalobcovi uložil povinnosť zaplatiť trovy konania žalovaného v 2/ rade v sume 631,90 EUR titulom náhrady trov právneho zastúpenia. V odôvodnení napadnutého uznesenia uviedol, že rozsudkom zo dňa 17.10.2012 pod č. k. 24Cb/182/2011-94 súd určil povinnosť žalovaného v 1/ rade zaplatiť žalobcovi istinu 8.910 EUR s príslušenstvom, t.j. 9 % - ným ročným úrokom z omeškania zo sumy 8.910 EUR od 1.2.2011 do zaplatenia a voči žalovanému v 2/ rade súd žalobu zamietol. Súd prvého stupňa v rozsudku nerozhodol o trovách konania s tým, že o trovách konania rozhodne samostatným uznesením. Uviedol, že v prejednávanej veci mal žalobca plný úspech voči žalovanému v 1/ rade a naproti tomu žalovaný v 2/ rade mal v konaní plný úspech voči žalobcovi, a preto v súlade s ustanovením § 142 ods. 1 O.s.p. uložil žalovanému 1/ povinnosť zaplatiť trovy konania žalobcu a žalobcovi trovy konania žalovaného 2/, tak ako je vyššie uvedené. Proti napadnutému uzneseniu súdu prvého stupňa v časti druhého výroku o trovách konania podal žalobca riadne a včas odvolanie, v ktorom odvolaciemu súdu navrhol, aby napadnuté uznesenie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Odvolací súd prejednal vec podľa § 212 ods. 1 a § 214 ods. 2 O.s.p. bez nariadenia pojednávania a dospel k záveru, že napadnuté rozhodnutia súdu prvého stupňa sú vecne správne. Podľa § 219 ods. 2 O.s.p., ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody. Odvolací súd konštatuje vecnú správnosť napadnutých rozhodnutí a na zdôraznenie ich správnosti uvádza, že veriteľ - žalobca síce môže uplatniť vo vlastnom mene a na vlastný účet voči konateľovi - žalovanému 2/ nárok žalovaného 1/ na náhradu škody, avšak žalobca v konaní neuplatnil nárok žalovaného v 1/ rade voči svojmu konateľovi - žalovanému v 2/ rade, ale svoj vlastný nárok, ktorý si voči žalovanému 1/ uplatnil návrhom na vydanie bezdôvodného obohatenia. Voči konateľovi spoločnosti žalovaného 1/, teda žalovanému v 2/ rade i odvolací súd považoval žalobu za nedôvodnú, nakoľko v zmysle § 135a ods. 5 Obch. zákonníka nie je žalobca v postavení veriteľa žalovaného 1/. S poukazom na uvedené odvolací súd skonštatoval správnosť napadnutého uznesenia súdu prvého stupňa č.k. 24Cb/182/2011-101 zo dňa 9.11.2012, nakoľko žalovanému 2/ vzhľadom na rozhodnutie vo veci samej vznikol nárok na náhradu trov konania s poukazom na ustanovenie § 142 ods. 1 O.s.p., tak ako správne uviedol súd prvého stupňa. Z uvedených dôvodov odvolací súd rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej časti ako i uznesenie súdu prvého stupňa podľa § 219 ods. 1 O.s.p. ako správne potvrdil. O trovách odvolacieho konania rozhodol súd podľa § 224 ods. 1 v spojení s § 151 ods. 1 O.s.p. a v spore úspešnému žalovanému náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, nakoľko mu žiadne trovy v odvolacom konaní nevznikli. Poučenie: Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.