Text rozhodnutia
Súd: Krajský súd Bratislava Spisová značka: 9Co/560/2012 Identifikačné číslo súdneho spisu: 1211208475 Dátum vydania rozhodnutia: 10. 04. 2014 Meno a priezvisko sudcu, VSÚ: JUDr. Roman Huszár ECLI: ECLI:SK:KSBA:2014:1211208475.1 ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Romana Huszára a členiek senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci navrhovateľky: E. M.S. - O., Y. - L. Č.. XX, J., A.: XX XXX XXX, zastúpená advokátskou kanceláriou Okenica Šula & Co., s.r.o., Bratislava, Zámocká č. 30 proti odporcom: 1./ Generali Poisťovňa, a.s., Bratislava, Lamačská cesta č. 3/A, 2./ G. P., E. Č.. XXX/XX, S. XX, Č. K., za účasti vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2./ Česká pojišťovna a.s., Praha 1, Spálená č. 75/16, Česká republika, IČO: 452 72 956, zastúpený advokátskou kanceláriou SHM PARTNERS s.r.o., Bratislava, Svätoplukova č. 28, IČO: 47 235 616, o zaplatenie 1.256,53€ s príslušenstvom na odvolanie navrhovateľky proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II č.k. 51 C 77/2011-94 zo dňa 30.mája 2012 v pomere hlasov 3:0, takto r o z h o d o l : Odvolací súd späťvzatie návrhu voči odporcovi 1./ p r i p ú š ť a, rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti z r u š u j e a konanie z a s t a v u j e . Odporcovi 1./ náhradu trov konania nepriznáva. Vo zvyšku napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa p o t v r d z u j e . Odporcovi 2./ náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva. Navrhovateľ je povinný zaplatiť vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 2./ náhradu trov odvolacieho konania a to trovy právneho zastúpenia vo výške 129,35€ na účet advokátskej kancelárie SHM PARTENRS, s.r.o., Bratislava, Svätoplukova č. 28 v lehote 3 dní od právoplatnosti rozsudku. o d ô v o d n e n i e : Napadnutým rozsudkom prvostupňový súd návrh navrhovateľa zamietol, odporcovi 1./ náhradu trov konania nepriznal. Navrhovateľku ďalej prvostupňový súd zaviazal k povinnosti zaplatiť odporcovi 2./ náhradu trov konania vo výške 274,20 € a vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 2./ náhradu trov konania vo výške 248,54 € a to jeho právnemu zástupcovi SHM PARTNERS, s.r.o., všetko do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Prvostupňový súd svoje rozhodnutie odôvodnil ustanoveniami § 15a ods. 1, 2, 4 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, § 420 ods. 1, 3, § 442, § 443, § 100 ods. 1,2,3 , § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka , keď sa vzhľadom na námietky účastníkov v prvom rade zaoberal otázkou pasívnej legitimácie odporcu 1./, pričom dospel k záveru, že odporca 1./ nie je pasívne vecne legitimovaný. Poisťovateľom motorového vozidla, ktoré zavinilo dopravnú nehodu bola v čase dopravnej nehody Česká pojišťovna a.s., Spálená č. 16, Praha, Česká republika, IČO: 45 272 956, s ktorou mal odporca 1./ uzavretú Poistnú zmluvu, ktorej predmetom bolo povinné zmluvné poistenie. O tejto skutočnosti musela navrhovateľka vedieť, nakoľko sama nahlásila poistnú udalosť u poisťovateľa odporcu 2./, t.j. v Česká pojišťovna, a.s., aj z tohto dôvodu neobstojí tvrdenie navrhovateľky o uvedení do omylu zo strany odporcu 1./ a táto skutočnosť v žiadnom prípade nemôže založiť jeho pasívnu vecnú legitimáciu, ktorý teda vystupoval voči poškodenej z predmetnej dopravnej nehody výlučne ako likvidačný zástupca v zmysle § 15a z. č. 381/2001 Z.z. a ako likvidačný zástupca Českej pojišťovny, a.s. v zmysle uvedeného ustanovenia konal výlučne v mene a na účet poisťovateľa, nikdy nekonal a ani nemohol konať pri likvidácii poistnej udalosti vo svojom mene a na vlastný účet. Likvidačný zástupca je totiž len zástupca poisťovateľa na základe ich vzájomnej dohody o zastupovaní pri likvidácii poistných udalostí vzniknutých na danom území. Vzhľadom na uvedené skutočnosti prvostupňový súd návrh voči odporcovi 1./ zamietol. Ďalej sa prvostupňový súd zaoberal otázkou, či je nárok uplatnený navrhovateľkou premlčaný, vzhľadom nato, že obaja odporcovia a vedľajší účastník na strane odporcu 2./ vzniesli námietku premlčania. Medzi účastníkmi nebolo sporné, že dňa 07.04.2008 došlo pri dopravnej nehode ku vzniku škody na motorovom vozidle patriacom navrhovateľke zn. X. J., U.: J. XXXAK, ani to, že škoda bola spôsobená motorovým vozidlom zn.: K. XX, U.: XTX XXXX, ktorého prevádzkovateľom je odporca 2./ . Rovnako nebolo sporené, že technik likvidačného zástupcu - odporcu 1./ vykonal obhliadku poškodeného motorového vozidla navrhovateľky dňa 10.04.2008 za účelom zistenia rozsahu škody a jej približnej výšky, pričom výšku škody odhadol na sumu 1.991,64€ (60 000,- Sk). Ďalej nebolo sporné ani to, že navrhovateľka si listom zo dňa 11.10.2010 uplatnila u odporcu 1./ faktúrou č. 2001061 zo dňa 03.08.2010 náhradu škody, predstavujúcu ňou vynaložené náklady na opravu jej vozidla predstavovali vo výške 1 256,53€. Podľa názoru súdu v danej veci je nesporné, že navrhovateľka sa o poškodení svojho motorového vozidla dozvedela dňa 07.04.2008, kedy došlo k predmetnej dopravnej nehode a rovnako sa v tento deň dozvedela o tom, kto za predmetnú dopravnú nehodu zodpovedá. Z ohliadky vykonanej technikom poisťovne dňa 10.04.2008 sa zároveň dozvedela aj odhadovanú výšku škody 1.991,64 € (60 000,- Sk). Objektívna možnosť stanovenia výšky škody teda nastala dňa 10.04.2008 a nie je možné, aby táto možnosť bola závislá od subjektívnych okolností na strane navrhovateľky - teda na nedostatku jej finančných prostriedkov na opravu. Takéto subjektívne skutočnosti by dovedené do dôsledkov mohli v praxi znamenať, že v prípade, ak by navrhovateľka nikdy nezískala finančné prostriedky na opravu, nezačala by nikdy plynúť premlčacia doba. Takýto stav by bol z hľadiska právnej istoty účastníkov podľa názoru súdu neprijateľný. Navyše súd poukazuje na to, že nič nebránilo navrhovateľke požiadať o predbežné vyčíslenie nákladov na opravu kvalifikovaný autoservis, ak sa domnievala, že technik nevyčíslil výšku škody dostatočne. Prvostupňový súd dospel k záveru, že námietka premlčania je dôvodná, keď ako vyplynulo zo žaloby na začatie konania ako aj z vyjadrení účastníkov o tom, že došlo ku škode a kto za ňu zodpovedá sa navrhovateľka dozvedela v deň vzniku škodovej udalosti, teda dňa 07.04.2008. Výšku škody zistila dňa 10.04.2008 a to na základe ohliadky vykonanej technikom likvidačného zástupcu - odporcu 1./ (pričom táto osoba, vzhľadom na to, čo je náplňou jej práce - určovanie rozsahu poškodenia, je jednoznačne dostatočne kvalifikovanou osobou na vykovanie odhadu výšky škody, tak ako sa to stalo aj v danom prípade), ktorý odhadol výšku vzniknutej škody na 1.991,64 €. V súlade s ustanovením § 106 ods. 1, 2 Občianskeho zákonníka subjektívna premlčacia doba začala plynúť, keď sa navrhovateľka dozvedela o škode a o tom, kto za škodu zodpovedá. Pojem "dozvie sa o škode" vyjadruje nielen vedomosť poškodeného (žalobcu) o udalosti, ktorou bol škoda spôsobená, ale aj o tom, že vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno vyčísliť v peniazoch do takej miery, že si ju poškodený (žalobca) môže uplatniť žalobou na súd. Začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby teda môže byť rozdielny vo vzťahu k vedomosti poškodeného o škodcovi (07.04.2008) a k jeho vedomosti o škode (10.04.2008). Navrhovateľke nič nebránilo, aby si žalobou podanou na súd uplatnila voči škodcovi resp,. voči Českej pojišťovni, a.s. škodu vo výške 1.991,64€ a teda mohla svoje právo prvýkrát vykonať vtedy, keď mohla požiadať odporcu 2./ resp. vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2./ o náhradu vzniknutej škody. O plnenie navrhovateľka teda mohla požiadať, s poukazom na vykonanú ohliadku a určenie výšky škody už dňa 10.04.2008, takže začiatok plynutia premlčacej doby nastáva dňa 10.04.2008 a premlčacia doba uplynula dňa 10.04.2010. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci bola žaloba doručená súdu dňa 07.04.2011, teda takmer jeden rok po dni kedy uplynula premlčacia doba, je nesporné, že navrhovateľka svoje právo na zaplatenie peňažnej sumy v tomto konaní, s poukazom na ustanovenie § 106 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, uplatnila na súde až po uplynutí premlčacej doby a súd návrh navrhovateľky v dôsledku vznesenej námietky premlčania zamietol. O trovách konania prvostupňový súd rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.. Úspešnému odporcovi 1./ náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu v konaní nevznikli žiadne trovy. Úspešnému odporcovi 2. / súd priznal náhradu trov konania tak ako si ich vyčíslil spočívajúcich v náhrade cestovných nákladov za účasť na dvoch pojednávania z Ostravy, Česká republika do Bratislavy a späť a to vo výške 274,20 €, čo predstavuje v súlade so zák. č. 283/2002 Z. z. náhradu hotových výdavkov žalovaného v 1. rade (2x Ostrava - Bratislava a späť - spolu 1 120 km pri spotrebe 5,38 l/100 km + náhrada - uplatnená žalovaným v 2. rade - 0,18 eur za 1 km) pri cene pohonných hmôt - 1,60 € za liter nafty. Úspešnému vedľajšiemu účastníkovi na strane odporcu 2./ , priznal náhradu trov konania vo výške 248,54 €, ktoré predstavujú trovy právneho zastúpenia, ktoré súd vyčíslil v zmysle vyhl. č. 655/2004 Z.z. a za jeden úkon právnej pomoci priznal 61,41 €, za tri úkony právnej pomoci spolu 184,23 € a režijný paušál spolu 22,89 € a DPH 20 % 41,42 € /. Proti tomuto rozsudku podala v zákonom stanovenej lehote odvolanie navrhovateľka, ktorého súčasťou bolo spätvzatie návrhu voči odporcovi 1./, ktorým žiadala aby odvolací súd konanie voči odporcovi 1./ zastavil a vo zvyšku aby napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvého stupňa na ďalšie konanie. V odvolaní namietala, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď na pojednávanie na deň 30.5.2012 nebola riadne predvolaná a o pojednávaní, sa dozvedela až dňa 10.7.2012, kedy sa jej právny zástupca telefonicky informoval v príslušnej spisovej kancelárii súdu na stav konania, resp. termín ďalšieho pojednávania. Zamestnankyňa súdu právnemu zástupcovi oznámila, že vo veci sa už konalo pojednávanie, na ktorom bol vyhlásený rozsudok a podľa informácií zo súdu malo byť predvolanie na predmetné pojednávanie doručené jej právnemu zástupcovi dňa 20.4.2012. V tento deň ale doručil súd jej právnemu zástupcovi podanie označené ako „Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe“ zo dňa 10.4.2012. Súčasťou zásielky, ktorou bolo jej doručené predmetné podanie však nebolo predvolanie na pojednávanie a ani žiadne iné oznámenie súdu. Ďalej v odvolaní namietala, že súd prvého stupňa na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, keď mal za preukázané, že sa o výške škody dozvedela na základe obhliadky vozidla technikom dňa 10.4.2008 a vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazal na možnosť navrhovateľky dozvedieť sa o škode, keď ona sa dozvedela o skutočnom rozsahu a výške škody až na základe predloženej faktúry za opravu vozidla dňa 3.8.2010 a až od tohto dňa jej začala plynúť subjektívna premlčacia lehota na uplatnenie nároku na náhradu škody na súde. Nakoľko uplatnila svoj nárok na náhradu škody na súde v rámci dvojročnej subjektívnej premlčacej doby a zároveň v rámci trojročnej objektívnej premlčacej doby, jej nárok nie je premlčaný a odporca 2./ je povinný jej zaplatiť náhradu škody, ktorá jej vznikla v dôsledku dopravnej nehody dňa 7.4.2008. Poukázala v tejto súvislosti nato, že dňa 10.4.2008 vykonal technik poisťovne obhliadku vonkajšieho poškodenia vozidla ale technik neskúmal možné poškodenie motora, technických zriadení, elektroniky a prípadne iné poškodenia, ktoré neboli zjavné pri obhliadke vonkajšieho stavu vozidla, keď táto skutočnosť, vyplýva priamo zo Zápisu o poškodení vozidla k škodovej udalosti zo dňa 10.4.2008. Technik na základe takto zisteného stavu nemohol relevantne zistiť rozsah škody na vozidle a teda ani to, aké náklady si vyžiada jeho oprava, keď navrhovateľka poukázala nato, že pri nehode mohlo dôjsť ak závažnejším poškodeniam vozidla, ktoré nemuseli byť viditeľné na základe vonkajšej obhliadky a ktoré ona, nakoľko nie je odborník, nevedela označiť, čo však technik žiadnym spôsobom neskúmal. Súd nesprávne právne posúdil vec, keď mal za to, že nie je možné, aby zistenie výšky škody záviselo od subjektívnych okolností na jej strane, nakoľko by to mohlo v praxi znamenať, že by nikdy nezačala plynúť premlčacia doba a takýto stav by bol z hľadiska právnej istoty neprijateľný. V tejto súvislosti je potrebné rozlišovať subjektívnu a objektívnu premlčaciu dobu. Tieto dve premlčacie doby začínajú plynúť, plynú a končia nezávisle od seba, pričom subjektívna premlčacia doba môže plynúť iba v rámci objektívnej premlčacej doby, ktorú nemôže presiahnuť. Z dôvodu, aby nedochádzalo k prípadom, že premlčacia doba nikdy nezačne plynúť, čo by určite bolo z hľadiska právnej istoty neprijateľné, zákonodarca stanovil objektívnu premlčaciu dobu, ktorá začína plynúť od udalosti, z ktorej škoda vznikla, t.j. odo dňa dopravnej nehody. Súd ďalej vychádzal z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď začiatok plynutia subjektívnej premlčacej doby viazal na možnosť poškodeného požiadať o vyčíslenie škody kvalifikovaný autoservis. Pri posudzovaní otázky, kedy sa poškodený dozvedel o škode a kto za ňu zodpovedá, je potrebné vychádzať z preukázanej skutočnej vedomosti poškodeného a nie je postačujúce, že poškodený mal len možnosť dozvedieť sa o škode (mať možnosť dozvedieť sa o škode nie je možné zamieňať s tým, kedy sa poškodený skutočne, objektívne dozvie o škode). K odvolaniu navrhovateľky sa vyjadril odporcovia aj vedľajší účastník. Odporca 1./ mal zato, že prvostupňový súd úplne zistil skutkový stav veci, na základe vykonaných dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil a preto žiadal napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdiť. Odporca 2./ považoval napadnutý rozsudok za správny a žiadal, aby odvolací súd odvolanie navrhovateľky zamietol a potvrdil vecnú správnosť rozsudku. Vedľajší účastník na strane odporcu 2./ uviedol, že nesúhlasí s argumentáciou navrhovateľky v zmysle ktorej uplatnený nárok nie je premlčaný, keď už sa vo svojom podaní zo dňa 10.4.2012 podrobne venoval okamihu začiatku plynutia subjektívnej premlčacej doby v predmetnom prípade. V žiadnom prípade nie je možné súhlasiť s tvrdením navrhovateľky, že o škode sa dozvedela až po vystavení faktúry za opravu poškodení vozidla. Vyčíslenie vzniknutej škody bolo totižto objektívne možné vykonať už bezprostredne po vykonaní obhliadky poškodení vozidla a to odborne spôsobilým pracovníkom, teda najneskôr dňa 10.4.2008, teda tento deň začala plynúť 2-ročná subjektívna premlčacia doba. Navrhovateľka mala totižto od okamihu vykonania obhliadky poškodení vozidla vedomosť o rozsahu vzniknutej škody, pričom rozsah vzniknutej škody bolo možné bez problémov vyčísliť v peniazoch. Subjektívna premlčacia doba uplynula v danom prípade najneskôr dňa 10.4.2010. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť a priznať náhradu trov odvolacieho konania. Odporca 1./ písomným podaním doručeným odvolaciemu súdu dňa 10.3.2014 na základe výzvy odvolacieho súdu oznámil, že súhlasí so späťvzatí návrh voči nemu. Podľa § 222 ods. 2 O.s.p. odvolanie môže odvolací súd vybaviť aj tak, že pripustí vzatie návrhu na začatie konania späť, alebo schváli zmier. Podľa § 208 O.s.p. ak je návrh na začatie konania vzatý späť, keď už rozhodol súd prvého stupňa, ale jeho rozhodnutie nie je dosiaľ právoplatné, odvolací súd rozhodne o pripustení späťvzatia. Súd späťvzatie nepripustí, ak druhý účastník s tým nesúhlasí. Ak späťvzatie pripustí, odvolací súd zruší rozhodnutie súdu prvého stupňa a konanie zastaví. Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací vzhľadom na ust. § 208 O.s.p. a vyjadrenie odporcu 1./, ktorý súhlasil so späťvzatím návrhu na začatie konanie, pripustil späťvzatie návrhu navrhovateľkou, napadnutý rozsudok súdu prvého stupňa v tejto časti týkajúcej sa odporcu 1./ zrušil a konanie zastavil. Následne odvolací súd preskúmal a prejednal vec v napadnutom rozsahu podľa § 212 ods. 1 O.s.p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa § 214 ods. 2 O.s.p. , ( rozsudok bol odvolacím súdom verejne vyhlásený podľa § 211 ods. 2 a § 156 ods. 3 O.s.p.) a dospel k záveru, že odvolanie navrhovateľky proti rozsudku nie je dôvodné. Vzhľadom na čiastočné späťvzatie návrhu voči odporcovi 1./ v rámci odvolacieho konania je pre rozhodnutie veci potrebné vyriešiť otázku, či nárok navrhovateľky na zaplatenie sumy 1.256,53€ titulom náhrady škody , ktorá jej bola spôsobená na jej motorovom vozidle zn. X. J., U.Y.: J. pri dopravnej nehode dňa 7.4.2008 motorovým vozidlom zn. K. XX, U.: XTX, ktorého majiteľom je odporca 2./ je premlčaný, keď navrhovateľka v odvolaní namietala nesprávne právne posúdenie premlčania nároku zo strany prvostupňového súdu. Podľa § 106 ods. 1 Občianskeho zákonníka právo na náhradu škody sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa poškodený dozvie o škode a o tom, kto za ňu zodpovedá. Podľa § 106 ods. 2 Občianskeho zákonníka najneskoršie sa právo na náhradu škody premlčí za tri roky, a ak ide o škodu spôsobenú úmyselne, za desať rokov odo dňa, keď došlo k udalosti, z ktorej škoda vznikla; to neplatí, ak ide o škodu na zdraví. Začiatok subjektívnej premlčacej doby pri práve na náhradu škody sa viaže na okamih, kedy sa poškodený dozvedel o zodpovednostnom subjekte a o tom, že mu vznikla majetková ujma určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyhodnotiť v peniazoch. Dozvedieť sa o škode znamená, že poškodený sa dozvie o majetkovej ujme určitého druhu a rozsahu, ktorú možno objektívne vyčísliť v peniazoch do takej miery, že právo na jej náhradu možno dôvodne uplatniť na súde. Inými slovami o škode sa poškodený dozvie vtedy, ak zistí skutkové okolnosti, z ktorých možno vyvodiť vznik škody a orientačne / približne / aj jej rozsah tak, aby bolo možné približne určiť výšku škody v peniazoch. Nie je potrebné, aby poškodený poznal rozsah / výšku / škody presne / napr. na základe odborného posudku /. Pre podanie žaloby o náhradu škody stačí aj orientačná znalosť, čo vyplýva aj z toho, že výška škody sa zisťuje v súdnom konaní a definitívny záväzný záver o nej je obsiahnutý až v právoplatnom rozsudku. / pozri rozhodnutia NS ČR sp. zn. 23 Cdo 628/2007, 21 Cdo 2423/2006, 25 Cdo 2656/2004 /. Odvolací súd po preskúmaní veci konštatuje, že súd prvého stupňa náležite zistil skutkový stav v zmysle § 153 ods. 1 O.s.p., / tento medzi účastníkmi ani sporný nebol /, vec posúdil správne po právnej stránke s poukazom na príslušné ustanovenia Občianskeho zákonníka a dospel k správnemu záveru, že námietka premlčanie je dôvodná. V danom prípade vzhľadom na vyššie uvedené začala subjektívna premlčacia lehota s poukazom na vykonanú ohliadku plynúť dňa 10.4.2008, kedy navrhovateľka nadobudla orientačnú vedomosť o škode / výška bola dokonca určená vyššie ako si uplatňuje navrhovateľka v konaní /, keď o tom, kto za škodu zodpovedá sa dozvedela už dňa 7.4.2008 a premlčacia doba uplynula dňa 10.04.2010. Vzhľadom na to, že v predmetnej veci bol návrh podaný na súd až dňa 07.04.2011, bol podaný po uplynutí subjektívnej premlčacej doby a námietka premlčania je dôvodná. Svoje rozhodnutie prvostupňový súd náležitým spôsobom odôvodnil (§ 157 ods. 2 a 3 O.s.p.) s odôvodnením, ktorým sa odvolací súd v plnom rozsahu stotožňuje (§ 219 ods. 2 O.s.p.). Vyčerpávajúce odôvodnenie rozhodnutia súdu prvého stupňa v ktorom prvostupňový súd zrozumiteľným spôsobom uviedol dôvody, na základe ktorých dospel k týmto právnym záverom si nežiada osobitne sa zaoberať odvolacími námietkami, pretože navrhovateľka v odvolaní neargumentujú skutočnosťami, o ktorých by súd prvého stupňa pri rozhodovaní o veci nebol mal vedomosť alebo ktoré by nebol uvážil, ako aj také, ktoré by mali za následok zmenu súdom prvého stupňa zisteného stavu alebo jeho právneho hodnotenia; odvolací súd by iba zopakoval správnosť záverov súdu prvého stupňa. K jedinej novej námietke navrhovateľky uvedenej v odvolaní, že jej bola odňatá možnosť konať pred súdom, keď na pojednávanie na deň 30.5.2012 nebola riadne predvolaná, keď súčasťou zásielky ktorá bola doručená jej právnemu zástupcovi dňa 20.4.2014 nebolo predvolanie na pojednávanie ale táto zásielka obsahovala len Vyjadrenie vedľajšieho účastníka k žalobe“ zo dňa 10.4.2012 odvolací súd dodáva, že táto je bezdôvodná. Doručenka vrátená súdu osvedčuje miesto, deň a spôsob doručenia. Za predpokladu, že obsahuje všetky zákonom požadované náležitosti, má povahu verejnej listiny; potvrdzuje preto pravdivosť toho, čo je v nej osvedčené dovtedy, kým nie je preukázaný opak (§ 134 O.s.p.). Znamená to, že ak účastník konania uvádza nesprávnosť niektorého údaju na nej, musí to preukázať. Z úpravy sudcu / č.l. 81 / okrem iného vyplýva, že bol daný pokyn spisovej kancelári volať na termín pojednávania navrhovateľku cestou svojho právneho zástupcu s tým, že tomuto má byť doručené aj vyjadrenie vedľajšieho účastníka. Tejto skutočnosti zodpovedá aj doručenka, nachádzajúca sa v spise / č.l. 81/, ktorá preukazuje, že súčasťou zásielky bolo predvolanie na pojednávanie na T 30/5 sp. zn. 51 C 77/2011-81 + vyjadrenie, čo potvrdil svojím podpisom aj splnomocnenec , ktorý zásielku prevzal, keď táto zásielka, spĺňa všetky zákonom požadované náležitosti pre doručovanie písomnosti do vlastných rúk. Tvrdenie navrhovateľky o existencia nezákonného postupu prvostupňového súdu, ktorým by jej odňal možnosť konať pred súdom, zostala tak len v rovine tvrdenia, ktorého opodstatnenosť z ničoho nevyplýva, a ktorého pravdivosť nebola ničím preukázaná. O náhrade trov konania odporcu 1. / rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 146 ods. 2, prvá veta O.s.p.. pretože k zastaveniu konania došlo na základe späťvzatia návrhu navrhovateľky, teda v dôsledku jej procesného zavinenia. Úspešnému odporcovi 1./ ich náhradu nepriznal pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. O náhrade trov odvolacieho konania odporcu 2./ a vedľajšieho účastníka na strane odporcu 2./ rozhodol odvolací súd podľa § 224 ods. 1 a § 142 ods. 1 O.s.p. podľa pomeru úspechu v odvolacom konaní. V tomto konaní plne úspešnému odporcovi 2./ ich náhradu nepriznal pretože absentoval v zmysle § 151 ods. 1 O.s.p návrh na ich priznanie. Vedľajší účastník na strane odporcu 2./ cestou svojho právneho zástupcu podal návrh na priznanie náhrady trov konania a preto mu odvolací súd priznal náhradu trov odvolacieho konania vo výške 129,35€, ktoré zaviazal navrhovateľku s poukazom na ustanovenie § 149 ods. 1 O.s.p. zaplatiť právnemu zástupcovi vedľajšieho účastníka do troch dní. Trovy odvolacieho konania predstavujú odmenu advokáta za 2 úkony právnej služby a to písomné vyjadrenie k odvolaniu zo dňa 19.10.2012 a účasť na verejnom vyhlásení rozsudku dňa 10.4.2014. Odmena za úkony právnej služby predstavuje s poukazom na § 10 ods. 1, 13a ods.1 písm. c), ods. 4 a § 15 písm. a) Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb sumu 107,29€ / 61,41€ + 30,70€ t.j. 1 zo sumy 61,41€ + 1 x 7,63€ režijný paušál + 1 x 8,04€ režijný paušál / pričom táto odmena advokáta bola zvýšená o daň z pridanej hodnoty v zmysle § 18 ods. 3 Vyhlášky MS SR č. 655/2004 Z.z. o sumu 21,56€ / 107,29€ x 20 % /. Poučenie: Proti tomuto rozsudku nie je možné podať odvolanie.